Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/133/2017 z 14. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 14. mája 2018, sp. zn. 15Cob/133/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4614208928.1 Krajský súd Nitra | 15Cob/133/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4614208928.1 | 2018-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9184d6d5-3146-4d63-a253-3041c0c234a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4614208928.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/133/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614208928
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4614208928.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Milan Grznár - MIGA
TRANS, s miestom podnikania Radova 1470/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 43 838 588,
proti žalovanému: EVITA INTERNATIONAL, s.r.o., so sídlom Odbojárov 456, 955 88 Továrniky, IČO:
31 343 066, zastúpený: JUDr. Peter Lukáčka, PhD., advokát, so sídlom Februárová 1608 5/A, 958 01
Partizánske, IČO: 50 099 426, o zaplatenie 1.080,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/41/2014-136 zo dňa 30.05.2017 v časti I. a III. výroku,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/41/2014-136 zo dňa 30.05.2017 v
napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 1.080,- eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,-
eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom a trovami konania v rozsahu 100 %, vo zvyšku žalobu
zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na znenia ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 358, § 386, §
630 ods. 1, 2, § 631, § 633 ods. 2, 3, § 634, § 635, § 637, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi
stranami sporu bola dňa 17.06.2014 platne uzavretá písomná zmluva o nájme dopravného prostriedku,
na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania nákladné
motorové vozidlo Mercedes Atego A. BN XXX BG. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú - 2 mesiace,
t. j. do 17.08.2014.
Nájomné bolo stranami, v zmysle čl. III. Zmluvy, dohodnuté vo výške 900,- eur mesačne bez DPH t. j.
1.080,- eur s DPH.

4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca odovzdal vozidlo žalovanému v stave spôsobilom
na dojednané užívanie, vozidlo bolo pojazdné, malo platnú STK resp. všetky potrebné povolenia.
Žalovaný bol pri prevzatí vozidla oboznámený s jeho stavom, vekom, vrátane počtu najazdených
kilometrov, čo vyplýva aj z textu samotnej zmluvy.



5. Žalobca následne dňa 18.07.2014 vystavil žalovanému faktúru č. 2014108 v sume 1.080,- eur, splatnú
dňa 01.08.2014, titulom nájmu vozidla BN XXX BG od 17.06.2014 - 16.07.2014. Nakoľko žalovaný
uvedenú faktúru v lehote splatnosti nezaplatil, žalobca ho písomnou výzvou zo dňa 07.10.2014, ktorá
bola žalovanému doručená dňa 13.10.2014, vyzval na jej zaplatenie.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú aj skutočnosť, že počas užívania vozidla
nájomcom došlo na vozidle k poruche turba, ktoré žalovaný opravil resp. vymenil.

7. S poukazom na argumentáciu žalovaného sa súd sa v konaní zaoberal otázkou možnosti zániku jeho
záväzku voči žalobcovi, titulom započítania s faktúrou žalovaného č. VFD401180 zo dňa 17.10.2014 vo
výške 2.408,- eur (č. l. 19) na základe jednostranného zápočtu.
V danom prípade však súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal účinné započítanie resp.
zánik jeho záväzku voči žalobcovi. Zánik záväzku započítaním je možné docieliť aj jednostranným
právnym úkonom, avšak iba za predpokladu, že sú splnené podmienky započítania vymedzené
všeobecne v Občianskom zákonníku a osobitne v Obchodnom zákonníku pre obchodnoprávne vzťahy.
Základným predpokladom účinného započítania, je aby ten účastník konania, ktorý sa domáha zániku
záväzku preukázal existenciu započítavanej pohľadávky. Iba za predpokladu preukázania existencie
započítavanej pohľadávky je ďalej možné vyhodnocovať, či sú splnené ostatné podmienky pre zánik
záväzku vzájomným započítaním.
Samotné predloženie faktúry žalovaného č. VFD401180, ktorej doručenie žalobcovi zároveň žalovaný
nepreukázal, nedosvedčuje existenciu jeho pohľadávky z bezdôvodného obohatenia proti žalobcovi.
Žalovaný nepredložil dôkazy, z ktorých by vyplývalo že mu takáto pohľadávka voči žalobcovi skutočne
vznikla, nepreukázal účinné doručenie uvedenej faktúry ani jeho započítavacieho prejavu žalobcovi, keď
ich doručenie preukazoval pred súdom iba výpisom z jeho rukou písaného registratúrneho denníka,
ktorý však jednoznačne nepreukazuje, že tieto listiny a s týmto obsahom, aj boli skutočne žalobcovi
doručené, naviac
za situácie kedy žalobca uviedol, že mu zo strany žalovaného vôbec neboli doručené, ale boli
mu doručené až súdom ako prílohy k podanému odporu proti vydanému platobnému rozkazu.
Pravdivosti tohto tvrdenia navrhovateľa nasvedčuje aj obsah odporu samotného žalovaného zo dňa
14.11.2014, v ktorom žalovaný sám uviedol, že náklady vo výške 2.408,- eur bude fakturovať, z čoho
jasne vyplýva, že pred dátumom 14.11.2014 tak neurobil, hoci v tom čase už mal preukázateľne
doručenú aj upomienku žalobcu na zaplatenie predmetnej faktúry. Žalovaný teda nepreukázal, že nastali
účinky platného jednostranného započítania vzájomných pohľadávok sporových strán.

8. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by si u navrhovateľa riadne a včas uplatnil náhradu nákladov
súvisiacich s opravou turba, t. j. v rámci trojmesačnej lehoty v rámci § 633 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Ak by si žalovaný u žalobcu uplatnil náklady súvisiace s poruchou vozidla resp. opravou a výmenou
turba už skôr (ako to tvrdil), nie je zrejmé, prečo by si ich opätovne uplatňoval aj faktúrou č. VFD401180
zo dňa 17.10.2014.

9. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že výmenou turba sa žalobca bezdôvodne obohatil
o sumu 576,- eur. Tvrdené bezdôvodné obohatenie titulom tejto opravy žalovaný v konaní nepreukázal.

10. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené bezdôvodné obohatenie žalobcu v sume 482,- eur, titulom zostatku
nafty v nádrži vozidla v čase jeho vrátenia, podľa názoru súdu, ani v tejto časti žalovaný neuniesol svoje
dôkazné bremeno ohľadom vzniku a výšky tohto bezdôvodného obohatenia. Zostatok nafty v nádrži
špecifikovaný, resp. preukazovaný žalovaným štatistickými zisťovaniami, resp. priemerovaním spotreby
na základe predlžených zhrnutí ciest nemožno považovať za dôkaz, ktorý by jednoznačne túto výšku
preukazoval.

11. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania určené podľa § 369
ods. 2 Obchodného zákonníka.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie ktorým žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22,- eur spolu
so špecifikovanými trovami konania.



14. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že Okresný súd Topoľčany sa úplne neriadil
právnym názorom odvolacieho súdu a to z dôvodu, že aj napriek skutočnosti, že v konaní došlo k
preukázaniu rozhodujúcich skutočností uvádzaných Krajským súdom v Nitre, t. j. došlo k preukázaniu
toho, že turbo bolo v prenajatom vozidle vymenené a rovnako aj presný dátum tejto výmeny a
zároveň bola preukázaná aj jeho hodnota, ktorú žalovaný za túto súčiastku riadne zaplatil. Žalovaný
postupoval v danom prípade tak, aby minimalizoval výšku hroziacej škody, ktorá by mu vznikla v
dôsledku poruchy predmetného vozidla. Opravou sa na vozidle odstránila vada, ktorá bránila riadnemu
užívaniu predmetného vozidla a ktorú mal na základe oznámenia nájomcu (žalovaného) na svoj
náklad a nebezpečenstvo odstrániť prenajímateľ (žalobca). Aj napriek tomu, že to žalobca popiera, je
nepochybné, že žalovaný nemal žiaden racionálny dôvod, aby vznik poruchy na predmetnom vozidle
neoznámil žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o istú formu obrany
žalovaného je možné aplikovať ustanovenie § 388 ods. 2 ObZ v zmysle ktorého aj po uplynutí premlčacej
doby môže oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak sa obe práva
vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo
niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo sa právo mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej
doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou. Z tohto dôvodu nie je argument týkajúci
sa uplynutia lehoty na uplatnenie nákladov v danom prípade relevantný. Pripustením argumentácie, že
žalovaný je v zmysle zmluvy povinný na opravu predmetného vozidla na vlastný náklad by znamenalo,
že v dôsledku týchto investícii by bola na úkor žalovaného zvýšená hodnota predmetu nájmu a to
podstatným spôsobom, a zároveň by bol žalovaný povinný platiť za nájom. Postup, kedy by bol žalovaný
(ako nájomca) nútený uhradiť všetky náklady spojené s opravou predmetu nájmu by bolo možné
považovať aj za postup v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, keďže žalobca by
v takomto prípade neniesol žiadne riziko nákladov spojených s užívaním vozidla v jeho vlastníctve a
zároveň by sa z tohto dôvodu (okrem nájmu) obohatil aj o cenu súčiastok, ktoré by bolo nevyhnutné
na predmete nájmu vymeniť.

15. Žalovaný predloženými dôkazmi Zhrnutia cesty Zhrnutie cesty (30.06.2014, 02.07.2014, 06.07.2014)
spolu s listinou označenou ako: Transakcní detaily - International Diesel Service (výpis z tankovacej karty
vodiča predmetného vozidla) ako aj výpoveďou svedka Q. B. jednoznačne preukázal množstvo paliva,
ktoré bolo do predmetného vozidla v rozhodujúcom čase natankované a zároveň jednoznačne preukázal
aj jeho spotrebu. Hodnota spotreby paliva sa na dokladoch Zhrnutie cesty uvádza ako priemerná
spotreba počas celej jazdy. Toto je jediný objektívny údaj s ktorým pracuje žalovaný v rámci prevádzky
svojho podniku a rovnako je tento údaj objektívny aj pre účely tohto konania a pre preukázanie zostatku
paliva v nádrži predmetného vozidla. Nie je možné súhlasiť so záverom súdu, že v danom prípade
nedošlo k preukázaniu tvrdení žalovaného ohľadne zostatku paliva v nádrži predmetného vozidla a teda
k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia. Výpočet zostatku paliva v nádrži, ako aj výpočet jeho
ceny je podrobne uvedený vo Výpočte zostatku nafty v nádrži.

16. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu písomného vyjadrenia poukázal na to, že Okresný súd
v Topoľčanoch v rozsudku vydaným dňa 30.05.2017 pod č. k. 8Cb/41/2014-136 správne vyhodnotil
všetky predložené a uvádzané dôkazy každý jednotlivo a potom aj vo vzájomných súvislostiach k
celej prejednávanej veci. Okresný súd v Topoľčanoch objektívne vyhodnotil tvrdenia oboch strán a
odôvodnil ich s poukázaním na predložené dôkazy a zákonné ustanovenia. Uviedol dôkazy a zákonné
ustanovenia, ktorými sa riadil pri vydávaní rozsudku. Správne a objektívne posúdil a vyhodnotil
žalovaným účelovo uvádzané a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré žalobca vyvrátil jednak dôkazmi ním
predloženými a jednak žalovaného pochybeniami vo výpočtoch, ako aj žalovaným vytvorená faktúra
VFD401180 zo dňa 17.10.2014, ktorá bola žalobcovi doručená žalovaným a jej doručenie žalobcovi
žalovaný nepreukázal.

17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom podľa §
470 ods. ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má



zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom CSP a dôvodmi odvolania, byť viazaný skutkovým stavom ako
ho súd prvej inštancie zistil, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaným je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol, vykonal všetky dôkazy na preukázanie
rozhodujúcich skutočnosti a dostatočne zistil skutkový stav.

20. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj celého obsahu
spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neporušil práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces, vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vydal dňa 17.03.2016 rozsudok
ktorým žalobe vyhovel, pričom v časti v úroku z omeškania návrh zamietol. Predmetné rozhodnutie
bolo odvolacím súdom rozhodnutím č. k. 15Cob/81/2016-121 zo dňa 30.11.2016 zrušené a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu
jednoznačne vyplýva, čo má byť naďalej úlohou súdu prvej inštancie a v akom rozsahu je potrebné
ustáliť skutkový stav veci. V konkrétnom to znamená, že v ďalšom konaní sa bolo potrebné zaoberať
časťou kompenzačnej námietky žalovaného, týkajúcej sa výlučne výmeny pokazeného turba. Analogicky
možno dospieť k záveru, že časť kompenzačnej námietky žalovaného v súvislosti s pohonnými hmotami
teda odvolací súd považoval za dostatočne preukázanú a teda jej uplatnenie žalovaným považoval na
nedôvodné. Nebolo preto potrebné v ďalšom konaní sa touto časťou kompenzačnej námietky zaoberať
a preto aj odvolací súd v tomto stručne odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

23. Pokiaľ sa týka druhej časti kompenzačnej námietky v súvislosti výmenou pokazeného turba odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo primárne preukázané a žalovaný k tomu nepredložil
žiaden dôkaz, že predmetné zariadenie bolo znefunkčnené a to jednak tým, že uplynula jeho životnosť,
ale taktiež mohla nastať situácia, že predmetné zariadenie - turbo mohol taktiež poškodiť samotný
žalovaný. Jedná sa o hypotetickú formuláciu, avšak v praxi nie je vylúčená. Pokiaľ by tomu tak bolo,
že k poškodeniu došlo zo strany žalovaného ďalšia argumentácia by bola irelevantná. Pokiaľ by však
žalovaný preukázal, že k závade na turbe došlo tzv. prirodzenou cestou, naskytá sa taktiež ďalšia otázka,
či nebolo možné predmetné pokazené turbo jednak opraviť a pokiaľ nie, či nebolo možné toto nahradiť
nejakým opraveným, už použitým (repasovaným) turbom, ktoré má samozrejme menšiu hodnotu, je
lacnejšie a taktiež, či bolo teda nevyhnuté predmetné turbo vymeniť za nové a teda drahšie.

24. Z vyššie naznačených skutočností je zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
dôvodnosti ním uplatnenej časti kompenzačnej námietky a preto odvolací súd aj s poukazom na ďalšie
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o potvrdení napadnutého rozhodnutia podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).