Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/280/2015 z 28. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2018, sp. zn. 5S/280/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1015201906.1 Krajský súd Bratislava | 5S/280/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1015201906.1 | 2018-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. a) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53e2f22c-3a31-403e-a965-a6ec42f3473e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1015201906.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/280/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201906
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201906.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Evy Fulcovej a členiek
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: SD-spoločnosť, s. r. o., so
sídlom Bárdošova 20, Bratislava, IČO: 31 390 927, zastúpený: ŘEHÁK & TISOŇ spol s r. o., so sídlom
Komenského 437/62, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1307856/2015 zo dňa 19.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1307856/2015 zo dňa
19.08.2015 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 29.04.2015 č.
361830/2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1/ Správca dane dňa 15.04.2010 začal u platiteľa ( SD-spoločnosť, s. r. o., so sídlom Bardošova 20,
Bratislava, IČO: 31 390 927) daňovú kontrolu podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba
„zákon o správe daní) s predmetom konania a zdaňovacieho obdobia - daň z pridanej hodnoty január
2006 až december 2006 a to na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly, spísanej Daňovým úradom
pre vybrané daňové subjekty ako správcom dane a prvostupňovým orgánom č.j. :500/322/9002/10/Vlc
zo dňa 15.04.2010. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty u platiteľa začala na základe požiadania
orgánov činných v trestnom konaní. Pri spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly bol platiteľ zastúpený
jeho zamestnancom konajúcim za platiteľa na základe plnej moci zo dňa 11.01.2010 R.. W. M..

2/ O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie január až december 2006 správca
dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. j.: 9900450/5/441971/2015/Vlc zo dňa 06.03.2015 ( ďalej
aj „Protokol“).

3/ Protokol z daňovej kontroly správcom dane bol doručený platiteľovi dňa 28.03.2015, kedy ho zároveň
vyzval na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie v stanovenom termíne na deň 15.04.2015.



4/ Platiteľ sa k Protokolu, výsledku zistenia z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - december
2016 vyjadril správcovi dane dňa 11.04.2015. Vzhľadom na zmeškanie zákonom stanovenej lehoty 8
dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie sa k Protokolu a na jeho prerokovanie (v danom prípade
po dni 10.04.2015), správca dane toto vyjadrenie k Protokolu podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní
neakceptoval. Preto ani nevyhotovil Dodatok k Protokolu.

5/ Záverečné prerokovanie Protokolu sa uskutočnilo dňa 15.04.2015 u správcu dane, ktorého sa za
platiteľa zúčastnil prokurista daňového subjektu.

6/ Daňovou kontrolou u daňového subjektu správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období vrátane
zdaňovacieho obdobia január 2006, vo vzťahu na ktoré sa napadnuté rozhodnutie v preskúmavanej veci
viaže, konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo
za služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

7/ Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2006 kontrolou dokladov získaných od PPZ, UBOK, odbor
boja proti korupcii Východ, Košice správca dane zistil, že platiteľ si v zdaňovacom období január 2006
uplatnil odpočítanie dane v sume XXX XXX,XX Sk z nákupu tovaru na základe faktúry č. XX-XX-XX, int.
č. J. XXXXX, dátum dodania 26.01.2006, celková suma X XXX XXX,- Sk, základ dane X XXX XXX,XX
Sk, vyhotovenej dodávateľom INCITY s.r.o., Kysucká 14, 040 11 Košice, IČO: 36 579 149, IČ DPH:
SK2021820625. Uvedená faktúra sa medzi zaistenými dokladmi vo vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-
95/BPK-V-2009 nenachádzala, bola len deklarovaná v záznamoch DPH na odpočítaní dane a nebola
súčasťou vyšetrovacieho spisu.

8/ Správca dane dňa 29.04.2015 vydal dodatočný platobný výmer č. XXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu: SD - spoločnosť, s. r. o.,
Bardošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 390 927, DIČ: 2020341818 rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2006 v sume XX XXX,XX eur, pri nadmernom odpočte uvedenom v daňovom
priznaní X XXX XXX,- Sk a nadmernom odpočte zistenom správcom dane po daňovej kontrole X XXX
XXX,- Sk s rozdielom dane v Sk XXX XXX,-Sk, rozdiel dane v eur XX XXX,XX.

9/ Správca dane rozhodnutie odôvodnil zistením, ktoré mu malo vyplynúť z vykonaného dokazovania
prevažne iným daňovým úradom. Pri preverovaní dokladov vyhotovených dodávateľom INCITY s.r.o. za
zdaňovacie obdobie január 2006 bola fakturácia za dodanie tovaru. Za účelom preverovania uvedených
zdaniteľných obchodov, prepravnej trasy tovaru a zmluvného vzťahu prepravy správca dane zaslal
miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa INCITY s.r.o. Daňovému úradu Košice I dožiadanie
dňa 06.10.2010. Miestne príslušný správca dane uviedol, že nemohol preveriť požadované skutočnosti z
dôvodu, že nemal k dispozícii účtovné doklady a listinné dôkazy a preto u daňového subjektu za uvedené
zdaňovacie obdobie určil daň podľa pomôcok. Daňový subjekt SD-spoločnosť s.r.o. nedisponoval pri
uplatnení nároku na odpočítanie dane dokladmi od platiteľa, ktorému vznikla daňová povinnosť v
tuzemsku.

10/ Platiteľ INCITY s.r.o. vyhotovil pre odberateľa SD-spoločnosť s.r.o. faktúry za predaj tovaru s
vyčíslením slovenskej DPH, ktorú platiteľ požadoval zaplatiť. Prijatie faktúr platiteľom s formálne
splnenými náležitosťami podľa ust. § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia
práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr platiteľom. Platiteľovi INCITY s.r.o. platenie dane uvedenej
na odberateľských faktúrach za predaj tovaru vyplývalo z ust. § 71 ods. 6 zákona o DPH a nie z dôvodu
vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v tuzemsku. Právo na odpočítanie dane v celkovej výške
po zaokrúhlení XXX XXX,- Sk u platiteľa SD-spoločnosť s.r.o. sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
len z dôvodu, že ju platiteľ INCITY s.r.o. uviedol na faktúre. Samotné dodávateľské faktúry, vyhotovené
pre spoločnosť SD-spoločnosť s.r.o., nie je dôkazom toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak,
ako bol deklarovaný, a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Uvedené faktúry v týchto prípadoch
nie sú faktúrami vyhotovenými podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH za uskutočnené dodávky na základe
vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku, ale je ich možné považovať iba za doklady, na ktorých je
uvedená daň. Platiteľ INCITY s.r.o. dodal tovar formou reťazových obchodov, t.j. ten istý tovar bol
prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa v inom členskom štáte k poslednému odberateľovi v
reťazci. Pri posudzovaní správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v prípade dodania tovaru v



rámci reťazového obchodu je nevyhnutné určiť miesto dodania tovaru a tým aj vznik daňovej povinnosti
v tuzemsku. Na základe uvedených skutočností správca dane ako miesto dodania tovaru určil podľa
§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, v zmysle ktorého ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním
alebo prepravou tovaru, je miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
preprava alebo odosielanie začína uskutočňovať, t. j. iný členský štát. Fakturované dodávky tovaru neboli
predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, preto dodávateľovi INCITY
s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na základe tohto potom
platiteľ SD-spoločnosť s.r.o. nemal právo na odpočítanie dane a ak tak urobil, porušil ust. § 49 ods. 1
zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi daň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

11/ Správca dane uviedol, že v zmysle ust. § 29 ods. 2 zákona o správe daní správca dane dbá,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a
nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V danom prípade správca dane pri dokazovaní
dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a ako rozhodujúci
zdroj dôkazov pri dokazovaní využil inštitút dožiadania (miestneho zisťovania) a medzinárodnej výmeny
informácií a protokoly z daňových kontrol dodávateľov platiteľa. Na základe uvedených skutočností
správca dane daňovému subjektu SD-spoločnosť s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2006 znížil daň v
riadku 18 o sumu XXX XXX,- Sk , rozdiel dane v eur XX XXX,XX.

12/ Platiteľ podal proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 29.04.2015 č. XXXXXX/XXXX
odvolanie, v ktorom namietal, že správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z
neúplne zisteného skutkového stavu, z nezákonne získaných dôkazov, že zistený skutkový stav je v
rozpore s obsahom spisov správcu dane a nakoľko správca dane v rozpore so skutkovým stavom vec
nesprávne právne posúdil, t. j. vydal napadnuté rozhodnutie v rozpore s právnymi predpismi, najmä v
rozpore s ust. § 13 ods. 1, § 49, § 51 zákona o DPH. Preto navrhol, aby dodatočný platobný výmer
odvolací orgán zmenil tak, že vydá platobný výmer, ktorým prizná platiteľovi nadmerný odpočet za
zdaňovacie obdobie január 2006 v sume XX XXX,XX eur, ktorý sa neodlišuje od nadmerného odpočtu
uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2006.

13 / Za účelom doplnenia dokazovania odvolateľ navrhol vypočuť vo veci svedka W. N., B. XXX/XX,
Z., vykonať miestne zisťovanie za účasti odvolateľa u Prezídia Policajného zboru, národná kriminálna
agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra východ, ČVS: PPZ-158/NKA-FP-VY-2012 a
obstarať tu kópie chýbajúcich originálnych účtovných dokladov odvolateľa, vykonať miestne zisťovanie
u odberateľa a vykonať miestne zisťovanie u dodávateľov a skutočných dopravcov za účelom ustálenia
totožnosti subjektov v mene a na účet ktorých sa uskutočňovala preprava tovaru na územie SR, a teda
tiež ustálenia totožnosti subjektov, ktoré znášali náklady na túto prepravu.

14/ Podaním doručeným správcovi dane dňa 19.06.2015 odvolateľ doplnil svoje odvolanie, v ktorom
poukazuje na výklad čl. 31 a čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES z
28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Smernica“), ktorý je transponovaný do ustanovení § 13 ods. 1 a § 43 ods. 1 zákona o
DPH a ktorý podal vo viacerých svojich rozsudkoch Európsky súdny dvor. Konkrétne odvolateľ uvádzal
rozsudok vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder OHG a vo vzťahu k otázke, ako určiť ktorému dodaniu
pripísať dopravu, poukázal na rozsudok ESD vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding BV, konkrétne ods. 40
tohto rozsudku. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia ESD pri výklade a contrario poukázal odvolateľ, že je
určujúce, kto vykonal (či na čí účet sa vykonala doprava), ak táto osoba nie je účastníkom oboch na seba
nadväzujúcich skúmaných transakcií. ESD uviedol: „Rovnako okolnosť, že tovar nebol prepravený na
adresu prvých nadobúdateľov, neumožňuje vylúčiť, že preprava bola vykonaná v rámci prvej dodávky,
keďže uplatnenie oslobodenia od dane na dodávku v rámci Spoločenstva podlieha podmienke, podľa
ktorej sa preprava musí ukončiť v inom členskom štáte alebo v členskom štáte dodania, keďže adresa,
kde bolo dodanie ukončené, nie je v tejto súvislosti relevantná“.

15/ Odvolateľ s poukazom na tento rozsudok tvrdil, že nevykonal dopravu tovaru od dodávateľa INCITY
s.r.o. z územia iného členského štátu, ani neobstarával jeho prepravu, ani nijako neznášal náklady s
tým spojené. Tovar bol na územie SR prepravený v mene a na účet inej osoby, ktorej totožnosť nie
je t. č. odvolateľovi známa. Správca dane nezistil, resp. v napadnutom rozhodnutí to neuvádza, že by
dodávateľ odvolateľa obstarával prepravu tohto tovaru alebo že by uskutočňoval jeho dopravu na územie



SR. Správca dane nezistil, že by dopravu tovaru uskutočnil alebo prepravu tovaru na územie Slovenska
obstaral odberateľ odvolateľa, ani nič také zistil nemohol, pretože k tomu ani nedošlo.

16/ V doplnení odvolania opätovne poukázal na skutočnosť že tvrdenie správcu dane, že faktúra s int.
č. J. XXXXX sa vo vyšetrovacom spise nenachádza nezodpovedá skutočnosti. Faktúra sa nachádza
vo vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-158/NKA-FP-VY-2012 (predtým ČVS: PPZ-95/BPK-V-2009), ktorý je
uložený na Prezídiu policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície,
expozitúra Východ, Rampová 7, 040 01 Košice, a to v prílohe C zv.~G 246, 251, 252, 255- 266,324).

17/ Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie a dňa 19.08.2015 vydal rozhodnutie č:
1307856/2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané
daňové subjekty č. 361830/2015 zo dňa 29.04.2015, ktorým v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume XX XXX,XX eur daňovému subjektu SD - spoločnosť, s. r.
o., Bardošova 20, Bratislava, IČO: 31 390 927, DIČ: 2020341818, toto ako vecne správne potvrdil.

18/ V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatuje, že daňový subjekt odvolanie a doplnenie
odvolania podal v zákonom stanovenej lehote a toto bolo podané príslušnou osobou (odsek 1
odôvodnenia), avšak v odseku 4 na strane 8 svojho rozhodnutia už uvádza, že doplnenie odvolania
proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, podané elektronickými prostriedkami dňa 19.06.2015,
vzhľadom na ust. § 72 ods. 3 Daňového poriadku ( podľa ktorého odvolanie možno podať do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak;
najneskôr do uplynutia tejto lehoty a aj do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo
doplniť), odvolací orgán neakceptoval z dôvodu zmeškania lehoty a v ňom uvádzanými dôvodmi sa ani
v rozhodnutí nevysporiadal.

19/ Žalovaný po oboznámení s obsahom a dôvodmi tohto odvolania sa stotožnil so závermi, ktoré
prijal správca dane a má za to, že daňový subjekt vo svojom odvolaní neuviedol žiadne dôkazy a
dôvody, ktoré by ho viedli k záveru, že správca dane vychádzal z neúplne zisteného skutkového
stavu a z nezákonne získaných dôkazov a ani to, v čom má byť zistený skutkový stav v rozpore s
obsahom spisu prvostupňového orgánu. Odvolateľ nekonkretizoval bližšie v odvolaní, v čom by malo
byť prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore s ust. § 13 ods. 1, § 49, § 51 zákona o DPH. Stotožnil
sa tiež so záverom správcu dane, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane,
ktoré preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty, v danom prípade preukázané
nebolo a rozhodnutie vydané správcom dane je vecne správne a zákonné. Rozhodnutie bolo vydané v
rámci zákonného postupu, daňový subjekt mal možnosť sa s predbežnými výsledkami daňovej kontroly
oboznámiť. Daňový subjekt bol oboznámený s predbežnými výsledkami daňovej kontroly, a teda mal
dostatok časového priestoru a možností, aby preukázal oprávnenosť odpočítania dane v súlade s §
49 zákona o DPH, avšak tak neurobil. Napokon tento v priebehu daňovej kontroly zmeškal aj lehotu 8
pracovných dní na podanie vyjadrenia odo dňa doručenia Protokolu o výsledku zistenia, čo žalovaný
vyhodnotil, že kontrolovaný daňový subjekt dostatočne nevyužil svoje procesné práva a k výsledkom
daňovej kontroly nepodal vyjadrenia a nenavrhol spôsob a možnosti dokazovania.

II.
Žaloba

20/ Žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2015, sa domáhal postupom v tom čase podľa druhej hlavy
piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1307856/2015 zo dňa 19.08.2015
a dodatočného platobného výmeru vydaného Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty č.
361830/2015 zo dňa 29.04.2015.

21/ Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, nakoľko vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, vytýka
žalovanému vady v postupe, pretože sa žalovaný doplnením odvolania žalobcu proti rozhodnutiu
správcu dane nezaoberal, nakoľko ho považoval za oneskorené, pričom pri tejto svojej úvahe postupoval
podľa neúčinného predpisu a táto vada má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.



22/ Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalobca v žalobe tvrdí nasledovné:
Vytýka žalovanému nesprávnu aplikáciu ust. § 72 ods. 3 Daňového poriadku a tvrdí, že čl. I Daňového
poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2012 hovorí, že daňová kontrola, ktorá začala pred účinnosťou
čl. I Daňového poriadku (t. j. pred 01.01.2012) a je neukončená pred účinnosťou tohto zákona, sa ukončí
podľa doterajších predpisov. Uvedené vyplýva z ust. § 165 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý sa nachádza
v čl. I Daňového poriadku. Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku i vyrubovacie konanie po daňovej
kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
Keďže predmetná daňová kontrola začala 15.04.2010, t. j. pred 01.01.2012 a pred nadobudnutím
účinnosti čl. I Daňového poriadku a skončila 15.04.2015, t. j. po 01.01.2012, a teda po nadobudnutí
účinnosti čl. I Daňového poriadku, táto kontrola sa v celom rozsahu spravuje ustanoveniami zákona o
správe daní a poplatkov, t. j. zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca tvrdí, že obdobne v zmysle prechodného
ust. čl. I § 165 ods. 5 Daňového poriadku sa vyrubovacie konanie nadväzujúce na túto daňovú kontrolu
spravovalo ustanoveniami zákona o správe daní a nie ustanoveniami Daňového poriadku. Preto žalobca,
ktorý podal včas odvolanie, čo sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, podaním tohto
odvolania privolal suspenzívny účinok odvolania, ktorý spôsobil, že konanie ďalej pokračuje a odvolaním
napadnutý platobný výmer nenadobúda právoplatnosť a potom v dôsledku včas podaného odvolania
vyrubovacie konanie vedené podľa ustanovení zákona o správe daní pokračovalo ďalej. Ustanovenie
§ 46 ods. 7 zákona o správe daní umožňovalo odvolajúcemu doplniť alebo pozmeniť včas podané
odvolanie najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania. Žalobca podal odvolanie proti dodatočnému
platobnému výmeru včas, dňa 04.06.2015, a potom mal v zmysle tohto zákonného ustanovenia ho
možnosť doplniť v lehote 15 dní, t. j. do dňa 19.06.2015, čo tak aj urobil. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, ktorý neprihliadal na prechodné ustanovenia uvedené v čl. I § 165 ods. 5 Daňového
poriadku a doplnenie odvolania posudzoval nie podľa § 46 ods. 7 zákona o správe daní, ale podľa §
72 ods. 3 Daňového poriadku a uzavrel, že doplnenie odvolania bolo podané oneskorene. Žalovaný
teda pri posudzovaní odvolania neposudzoval celý obsah odvolania, t. j. doplnenie odvolania, ale
podľa neúčinného právneho predpisu rozhodoval len na základe jednej časti odvolania. Žalovaný sa
s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v doplnení odvolania zo dňa 19.06.2015 pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal a potom konal nezákonne, preto jeho rozhodnutie z
tohto pohľadu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca je toho názoru, že týmto postupom
žalovaného, ako odvolacieho orgánu, mu žalovaný odňal možnosť uplatňovať jeho procesné práva, t. j.
de facto mu odoprel právo podať odvolanie, tým mu znemožnil účinne uplatňovať procesné prostriedky
na obranu jeho práv a oprávnených záujmov. Napadnuté rozhodnutie má teda vadu, ktorá má vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

23/ Vo vzťahu k namietaniu nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca v žalobe uviedol,
že žalobca ako obchodná spoločnosť bol ako daňový subjekt v zdaňovacom období január 2006
účastníkom obchodov, ktoré podľa zistení daňových orgánov zahŕňali odoslania tovaru medzi tromi i
štyrmi členskými štátmi Európskej únie, pričom s tovarom obchodovalo postupe za sebou niekoľko
subjektov pochádzajúcich z rôznych štátov únie i mimo úniu. Napriek tomu, že tieto obchodné prípady
obsahovali množstvo medzinárodných prvkov a obchodné transakcie mali výrazný intrakomunitárny
charakter, žalovaný celkom ignoroval usmernenia, ktoré pre interpretáciu Smernice, a teda i interpretáciu
zákona o správe daní, ktorý túto smernicu implementuje, vo veciach miesta dodania s ohľadom na
intrakomunitárny obchod vytýčil vo svojich rozsudkoch Európsky súdny dvor a poukazuje na niektoré
súdne rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, o ktorých tvrdí, že sa jedná o veci obdobné ako je
posudzovaný jeho prípad. Zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
5Sžf/12/2010 a pripomína, že povinnosťou správcu dane je dbať o to, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Objasnenie všetkých otázok, okolností, či
vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29
ods. 8 zákona o správe daní) a na tento účel má správca dane využiť prostriedky, ktorými možno
objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie toho - ktorého výdavku, lebo daňové orgány nevykonali
ani jeden zo žalobcom navrhnutých dôkazov a návrhy na takéto dokazovanie bez ďalšieho odmietli ako
nepotrebné (v žalobe bez bližšej konkretizácie ktoré). Žalobca nevykonal dopravu tohto tovaru, o ktorý
v danej veci ide z územia členského štátu, ani neobstarával jeho prepravu ani nijako neznášal náklady
s tým spojené. Tovar bol na územie SR prepravený v mene a na účet inej osoby, ktorej totožnosť nie
je toho času žalobcovi známa. Daňové orgány nezistili, resp. v napadnutom rozhodnutí to neuviedli,
že by dodávateľ žalobcu obstarával prepravu tohto tovaru, alebo že by uskutočňoval jeho dopravu na



územie SR. Daňové orgány nezistili, že by dopravu tovaru uskutočnil alebo prepravu tovaru na územie
SR obstaral odberateľ žalobcu, ani nič také zistiť nemohli, pretože k tomu ani nedošlo. Daňové orgány
nespochybnili, že sa tovar skutočne nachádzal na území SR v čase, ktorý je uvedený vo faktúrach ako
deň dodania tovaru žalobcovi.

24/ Správca dane nezistil ani, že by sa preprava tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnila
na účet platiteľa alebo na jeho príkaz, nezistil, že by sa preprava tohto tovaru na územie Slovenskej
republiky uskutočnila na účet bezprostredného dodávateľa platiteľa alebo na jeho príkaz. Správca dane
konečne nezistil ani, že by sa preprava tohto tovaru na územie Slovenskej republiky uskutočnila na
účet bezprostredného odberateľa platiteľa alebo na jeho príkaz. V čase dodania tovaru platiteľovi sa
tovar nachádzal na území Slovenskej republiky. Z okolností je potom zrejmé, že odoslanie tovaru na
územie Slovenskej republiky obstaral niektorý z ďalších účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií,
ktorý však v časovej postupnosti nadobúdal tovar ešte pred bezprostredným dodávateľom platiteľa,
odoslanie tovaru sa tak musí pripísať dodaniu, ktoré predchádza dodaniu tovaru od bezprostredného
dodávateľa platiteľovi, v dôsledku čoho sa dodanie platiteľovi uskutočňuje v štáte určenia zásielky, t. j.
v Slovenskej republike a je teda s prihliadnutím na ostatné okolnosti predmetom dane podľa § 2 ods.
1 písm. a/ zákona o DPH. V tomto zmysle opačné závery žalovaného, ktorý sa stotožnil so skutkovými
zisteniami správcu dane, žalobca považuje za vecne nesprávne. Správca dane v platobnom výmere,
ktorý bol potvrdený napadnutým rozhodnutím, uviedol, že „ako rozhodujúci zdroj dôkazov správca dane
pri dokazovaní využil...protokoly z daňových kontrol dodávateľov platiteľa“.

25/ Žalobca uviedol, že právne posúdenia a skutkové zistenia iných správcov dane formulované
týmito inými správcami dane pri vykonávaní inej daňovej kontroly u iných daňových subjektov nie
sú priamymi poznatkami, ale iba výsledkami hodnotenia takýchto poznatkov (dôkazov) a aplikácie
právnych noriem iným konajúcim orgánom v konaniach, ktorých priebeh a výsledok kontrolovaný daňový
subjekt nemohol nijako ovplyvniť. Toto hodnotenie poznatkov v rámci iných daňových konaní bolo
nepochybne podľa žalobcu ovplyvnené tým, aké dôkazné prostriedky sa v rámci týchto kontrol vykonali,
aké ďalšie informácie akú súčinnosť iné kontrolované daňové subjekty poskytli, a či a ako si plnili
svoje procesné povinnosti. To znamená, že skutkové zistenia iných správcov dane vôbec nemusia
zodpovedať skutkovému stavu, ako by ho zistil správca dane v rámci tejto daňovej kontroly na základe
dôkazov vykonaných priamo. Takýto postup získavania dôkazov podľa názoru žalobcu nezodpovedá
ust. § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Za dôležité považoval žalobca zdôrazniť, že s obsahom
protokolov z daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov žalobca nebol oboznámený a
ani sa nemohol vyjadriť ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré sú v nich uvedené a ani k spôsobu ich
zistenia. Ako podklad rozhodnutia sú preto pri dodržaní zákonného postupu neprijateľné a to zvlášť,
ak ich daňový orgán sám výslovne označil za „rozhodujúci zdroj dôkazu“, o to zvlášť, že sa jedná o
päť rokov trvajúcu daňovú kontrolu, a že daňový orgán označil za „rozhodujúce zdroje dôkazov“ iba
„inštitúty dožiadania (miestneho zisťovania) a medzinárodnej výmeny informácií a protokoly z daňových
kontrol dodávateľov platiteľa“, ktoré pochádzajú z vlastnej činnosti finančnej správy (slovenskej alebo
zahraničnej), obsahujú posúdenie skutkového stavu z jej pohľadu a neobsahujú žiadne prvotné doklady.
Ako žalobca namietal, už v doplnení odvolania z 19.06.2015, tvrdenia správneho orgánu prvého
stupňa o neexistencii niektorých dokladov vo vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-158/NKA-FP-VY-2012
(predtým ČVS: PPZ-95/BPK-V-2009) neboli pravdivé a hoci žalobca identifikoval v tomto svojom podaní
prílohy vyšetrovacieho spisu, kde tieto doklady založené sú, žalovaný nesprávne závery správcu dane
nerevidoval. Z týchto dôvodov potom žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie tak žalovaného,
ako aj Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.02.2016 najprv navrhol konanie vo veci
zastaviť pre nesplnenie základnej procesnej podmienky, a to zmeškanie lehoty na podanie žaloby podľa
§ 250b ods. 1 O.s.p. Tvrdil, že sa jedná o zákonnú lehotu, ktorú nie je možné odpustiť a keďže
rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2015, lehota 2 mesiacov na podanie
žaloby uplynula dňa 17.11.2015. Ak predmetná žaloba bola doručená súdu 19.11.2015, stalo sa tak po
zákonom stanovenej lehote.



27/ K meritu veci žalovaný najprv chronologicky zhrnul priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania. Tvrdil, že žalobca mal dostatok časového priestoru a možnosti, aby preukázal vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť, ako aj oprávnenosť odpočítania
dane v súlade s ust. § 49 zákona o DPH. Toto svoje zákonné právo ale daňový subjekt nevyužil, keď k
výsledkom preverovania nepodal vyjadrenie a počas daňovej kontroly ani nenavrhol spôsob a možnosti
dokazovania. Rovnako nevyužil svoje právo nahliadať do spisu daňového subjektu. Z pohľadu uplatnenia
jeho práv v procese výkonu daňovej kontroly preto žalovaný nevzhliadol žiadne pochybenie zo strany
správcu dane.

28/ K námietke nesprávnej aplikácie ust. § 72 ods. 3 Daňového poriadku na doplnenie odvolania uviedol,
že správca dane začal daňovú kontrolu v zmysle zákona o správe daní a ukončil ju v zmysle § 165
ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní. Ustanovenie § 165b -
prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012 upravuje, že po 30.12.2012 daňové konania, ktoré začali
podľa zákona o správe daní, sa dokončia podľa Daňového poriadku z dôvodu, aby sa na zhodné konania
nepoužívali dva procesné predpisy. Výnimkou je ale vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej
podľa zákona o správe daní, ktoré sa vykonávalo naďalej podľa doterajšieho predpisu. Z uvedeného
vyplýva, že len na vyrubovacie konanie sa vzťahoval zákon o správe daní a na všetky ostatné konania,
t.j. odvolacie konanie, sa vzťahoval Daňový poriadok, t.j. zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov. V zmysle uvedeného teda odvolacie konanie, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o
odvolaní začaté na základe včas podaného odvolania žalobcom dňa 04.06.2015 podliehalo právnej
úprave zakotvenej v ust. § 72 Daňového poriadku, keďže podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie
možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon
neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť a
berúc do úvahy aj ust. § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku ( odvolanie neprípustné, ak je podané
po určenej lehote ), preto doplnenie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru č. 361830/2015 z
29.04.2015, ktoré daňový subjekt podal dňa 19.06.2015, správne správca dane posúdil ako neprípustné,
pretože bolo podané po určenej lehote. Rozhodnutie správcu dane bolo žalobcovi doručené 20.05.2015,
od tohto dátumu začína plynúť lehota na podanie odvolania, ako aj jeho doplnenia. Odvolanie spolu
s jeho možným doplnením malo byť teda podané správcovi dane do 04.06.2015. Keďže doplnenie
odvolania bolo správcovi dane doručené až 19.06.2015, stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote.

29/ Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v dôsledku včas podaného odvolania s odvolaním
sa na odkladný účinok odvolania, ktorý znamená, že odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer
nenadobudol právoplatnosť, že vyrubovacie konanie vedené podľa ustanovení zákona o správe daní
pokračovalo ďalej v režime zákona o správe daní, v ktorom nie je upravený dátum ukončenia
vyrubovacieho konania, ako je tomu v prípade Daňového poriadku, podľa ktorého vyrubovacie konanie
končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu.

30/ Správca dane teda postupoval pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní v súlade
s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, zákona o DPH aj zákona o správe daní. Nedošlo
nijakým spôsobom ku kráteniu žalobcu na jeho zákonných procesných právach, žalobca mal právo sa
vyjadrovať ku všetkým zisteniam, ktoré vyšli najavo v priebehu daňovej kontroly, ale toto právo nevyužil.
Preto žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu ohľadne porušenia procesných práv žalobcu, vadnosti
postupu správcu dane a žalovaného vo vzťahu k doplneniu odvolania a nesúhlasí ani s námietkou
ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu. Má za to, že správca dane postačujúco a v súlade
so zákonom viedol dokazovanie, ale bol to žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a ktorý nevyužil
svoje procesné práva, ktoré mu zákon umožňoval v záujme čo najobjektívnejšieho zistenia stavu veci.
Žalovaný a správca dane pri výkone daňovej kontroly hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Správca dane pri dokazovaní dane dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými zistil a
objasnil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Ako rozhodujúci zdroj dôkazov
v daňovom konaní správca dane využil inštitút dožiadania a medzinárodnej výmeny informácií.

31/ V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zopakoval zistenia správcu dane pri výkone daňovej kontroly
dodávateľa INCITY s.r.o. a uviedol, že v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane



postupoval v zmysle zásad daňového konania podľa § 2 zákona o správe daní, pričom chránil záujmy
štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Poukázal na
ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní, že dôkazná povinnosť spočíva na daňovom subjekte, pretože
išlo o skutočnosti, ktoré boli súčasťou jeho daňových priznaní.

32/ Nesúhlasil ani s názorom žalobcu hypoteticky vyslovenom v nadväznosti na Smernicu rady č.
2006/112/ES z 28.11.2006 a odkazom na rozsudky ESD vo vzťahu k uskutočňovaniu zdaniteľných
obchodov dodania tovaru, dodania služieb, nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a
dovoz tovaru. Nesúhlasil s názorom, že sa jedná o totožné prípady a naopak tvrdí, že konanie žalobcu
vo veci vykazuje znaky získania daňovej výhody, čo v zmysle rozhodnutia ESD vo veci C-255/05 Halifax
je treba hodnotiť ako zneužitie práva. Keďže ust. § 49 zákona o DPH vymedzuje právo platiteľa dane
na odpočítanie dane a toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť, ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane
môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle
zákona o DPH. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia
práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má
k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o
DPH. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa ods. 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých
platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Splnenie
podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní
preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ten preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena, ako už opakovane žalovaný uviedol vo
svojich rozhodnutiach, je na daňovom subjekte. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku
na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia
jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť.
Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.

33/ Z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania žalovaný zistil, že správca dane
daňovú kontrolu a šetreniami objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených
podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia týkajúce
sa predložených dôkazov, nebola daňovým subjektom preukázaná. Správca dane obchodné vzťahy
medzi jednotlivými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaného
tovaru a služieb medzi uvedenými spoločnosťami, t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými
faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla daňová povinnosť a nevzniklo právo na uplatnenie
odpočítania dane tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Na základe vyššie uvedeného navrhol najprv
s odvolaním sa na svoju námietku zmeškania lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcu, aby súd
konanie o predmetnej žalobe zastavil a pokiaľ súd v predmetnej veci bude konať, trvá na svojom žalobou
napadnutom rozhodnutí č. 1307856/2015 zo dňa 19.08.2015, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer
správcu dane č. 361830/2015 zo dňa 29.04.2015 ako vecne správny a zákonný. Preto žalovaný navrhol,
aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním vlastných trov konania.

IV.
Právne posúdenie veci

34/ Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý
vedie daňové konanie.
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.



Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému
predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2 je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

35/ Podľa § 46 ods. 1, 5, 7, 9 zákona o správe daní proti určeniu dane správcom dane a proti iným
rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania
nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie
smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom
predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením,
v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu,
najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie
za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve, prvostupňový
orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak
odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom, správca dane
vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho doplnenia; rovnako ho poučí aj
o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej
vo výzve, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom
rozsahu a v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie
je prípustné odvolanie.
Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania.
Odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.

36/ Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

37/ Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

38/ Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa §
71,
b/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského
štátu,
d/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným
orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

39/ Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona



a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

40/ Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré
mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.

41/ Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia
tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

42/ Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

43/ Podľa § 165 ods. 5 Daňového poriadku prechodné ustanovenia, vyrubovacie konanie po daňovej
kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

44/ Podľa § 165b ods. 1 (prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012), daňové konanie začaté podľa
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

45/ Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

46/ Podľa § 191 ods. 1 písm. a/, c/, d/, e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak bolo vydané na základe neúčinného
právneho predpisu, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

47/ Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

48/ Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

49/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie najprv k námietke žalovaného
ohľadne zmeškania lehoty na podanie žaloby skúmal včasnosť podania žaloby a ustálil, že žaloba bola
podaná v zákonnej lehote dvoch mesiacov (§ 250b ods. 1 O.s.p). Napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2015, zákonná lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť
dňom 18.09.2015 a posledný deň lehoty pripadol na 17.11.2015, ktorý je ale dňom štátneho sviatku a
potom najbližším pracovným dňom považujúcim sa za posledný deň lehoty bol 18.11.2015, kedy žalobca
žalobu podal na poštovú prepravu. Doručenie žaloby súdu dňa 19.11.2015, t.j. po uplynutí zákonnej
lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. je potom bez právnej relevancie, nakoľko lehota na podanie žaloby
je lehotou procesnou a preto je postačujúce jej podanie na poštovú prepravu. V danom prípade toto
žalobca splnil.



50/ Následne potom na základe zistení súdu ako tieto vyplynuli z obsahu administratívneho spisu súd
vyhodnotil, že žalobe ako dôvodnej je treba priznať úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť,
keď k jednotlivým námietkam žaloby sa súd vyjadrí postupne.

51/ Žalobca vymedzil dôvody žaloby nedostatočne zisteným skutkovým stavom nepostačujúcim pre
rozhodnutie vo veci, z ktorého správca dane vyvodil nesprávny právny záver a nesprávny postup a vadu
v konaní, keď žalovaný vyhodnotil na základe neúčinného právneho predpisu, že doplnenie odvolania
zo dňa 19.06.2015 bolo podané oneskorene, preto sa jeho dôvodmi nezaoberal. Návrhom na doplnenie
dokazovania navrhnutým v doplnení odvolania zo dňa 19.06.2015 nevenoval pozornosť a ani sa s
nimi vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal. I preto považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

52/ Primárnym v danej veci bolo posúdenie, či žalobca spĺňa podmienky pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH na základe k zdaňovaciemu obdobiu január 2006 sa
vzťahujúcej faktúre vyhotovenej INCITY s.r.o. č. XX-XX-XX s dátumom dodania 26.01.2006.

53/ Súd uvádza, že dôkazné bremeno a preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 29 ods. 8 zákona
o správe daní zaťažuje daňový subjekt, na druhej strane je povinnosťou správcu dane dbať o to, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov ( § 29 zákona o správe daní). Súd v danej veci po
preskúmaní napadnutých rozhodnutí musí konštatovať, že týmto ustanovením sa správca dane celkom
neriadil a vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam ohľadne prepravy tovaru vo vzťahu k predmetnej
faktúre a zdaňovaciemu obdobiu január 2006 nevykonal dostatočné dokazovanie. Napriek skutočnosti,
že sa tak stalo i v dôsledku procesnej pasivity žalobu počas daňového konania a osobitne v súvislosti
s právom vyjadriť sa k výsledkom zistenia a Protokolu, pokiaľ sa správca dane v tomto smere obmedzil
a prevzal závery iného správcu dane vo vzťahu k daňovej kontrole iného daňového subjektu, ktorý sa
podieľal na obchodnom reťazci so žalobcom, takéto dokazovanie súd, a pri dĺžke trvania daňovej kontroly
5 rokov, musí vyhodnotiť za nedostatočné a nesmerujúce skutočne k objektívnemu overeniu skutočností
rozhodujúcich pre nárok na odpočet DPH. Žalobca nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť výsledok
daňovej kontroly u dodávateľa INCITY s.r.o., keďže nemohol nijako ovplyvniť prejednanie Protokolov
k týmto iným daňovým kontrolám, nemal možnosť sa s týmto oboznámiť, ani k ním vyjadriť, prípadne
navrhnúť doplnenie dokazovania, keďže nebol predmetom kontroly on sám. Potom ak správca dane pre
jeho daňovú kontrolu bez ďalšieho prevzal závery Daňového úradu Košice I ako rozhodujúci podklad
pre rozhodnutie o nároku žalobcu na odpočet DPH vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január 2006, súd
súhlasí s tým, že pre vyslovenie názoru bolo takto vykonané a uzavreté dokazovanie nepostačujúce a
v celom rozsahu nenaplnilo povinnosť správcu dane, ktorá mu vyplýva z ust. § 29 zákona o správe daní
a za tohto stavu ani nemôže založiť definitívny záver o nesplnení podmienok a nereálnosti vykonaných
dodávok tovaru. Potom aj právny záver správcu dane a žalovaného o nesplnení podmienky súd musí
považovať za predčasný. Súd len pripomína, že k obdobnému záveru dospel tunajší súd už skôr vo veci
žalobcu v rozsudku č.k. 2S 44/2014-107 zo dňa 20.05.2015 vzťahujúcom sa na zdaňovacie obdobie
február 2010 (strana 13-15 rozsudku). Tejto povinnosti správcu dane nezbavilo ani žalobcom zmeškané
podanie vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly č.j.: 990045015/441971/2015/Vlc zo dňa 06.03.2015.
Návrhy na dokazovanie smerujúce k preukázaniu reálnosti dodania fakturovaných dodávok tovaru za
zdaňovacie obdobie január 2006 žalobca celkom konkrétne predložil, i keď až v doplnení odvolania zo
dňa 19.06.2015, ktoré ale žalovaný vyhodnotil ako oneskorene podané, za aplikácie ust. § 72 ods. 3
Daňového poriadku, a preto sa týmto nijako nezaoberal, tieto nevykonal, v rozhodnutí bližšie nezdôvodnil
(str. 7 predposledný odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného) oproti odseku 1 odôvodnenia toho
istého rozhodnutia, kde žalovaný konštatuje včasnosť podania odvolania i doplnenia k odvolaniu a ich
podanie oprávnenou osobou.

54/ Súd preto musí súhlasiť s námietkou žalobcu, že uvedené jednak zakladá dôvod pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a v tomto smere aj zmätočnosti
rozhodnutia a zároveň pre nesprávne použitie ust. § 72 ods. 3 Daňového poriadku na časť odvolacieho
konania v spojení s doplnením odvolania.

55/ Správne argumentuje žalobca, že teória procesného práva, a to tak verejného ako aj súkromného,
je v tejto otázke jednotná. Odvolacie konanie tvorí jeden ucelený celok a nemožno oddeliť odvolanie



od doplnenia odvolania, ak odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a podriadiť ho pod režim
dvoch procesných právnych noriem. Napokon rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu s vyrubovacím
rozhodnutím tvorí s ohľadom na teóriu procesného práva jeden celok pri dvojinštančnosti konania, ak je
toto procesné právo podať odvolanie/rozklad využité účastníkom konania.

56/ V danom prípade daňová kontrola začala v zmysle zákona o správe daní dňa 15.04.2010 a nebola
ukončená ku dňu účinnosti Daňového poriadku, t.j. k 01.01.2012. Dodatočný platobný výmer bol vo veci
vydaný následne po záverečnom prerokovaní protokolu dňa 29.04.2015, kedy aj začalo vyrubovacie
konanie. Tento dodatočný platobný výmer bol v zákonnej lehote 04.06.2015 napadnutý v zmysle § 46
ods. 7 zákona o správe daní odvolaním a vzhľadom na právny názor súdu, že sa jedná o odvolacie
konanie ako jeden celok v tomto súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že na doplnenie odvolania
sa malo už postupovať podľa ust. § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolávajúc sa na prechodné
ustanovenie § 165b - prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012. Správne mal žalovaný postupovať
v celom odvolacom konaní podľa zákona o správe daní a mal potom aplikovať na doplnenie odvolania
ust. § 46 ods. 7 zákona o správe daní, a nie ust. § 72 ods. 3 Daňového poriadku. Potom bolo jeho
povinnosťou, aby sa s navrhnutými dôkazmi obsiahnutými v tomto doplnení odvolania riadne vysporiadal
(výsluch svedka W. N.), obstarať spisy a kópie chýbajúcich originálnych účtovných dokladov žalobcu,
na ktoré sa v doplnení odvolania odvoláva, vykonať miestne zisťovanie za účasti odvolateľa u Prezídia
policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Východ
ČVS: PPZ-158/NKA-FP-VY-2012 (predtým ČVS: PPZ-95/BPK-V-2009) vo vzťahu k meritu veci, ktoré
návrhy sa javia súdu z pohľadu úplného zistenia skutočností za opodstatnené. Potom súd aj tejto
námietke žaloby ako dôvodnej vyhovel.

57/ S poukazom na vyššie uvedené súd vo veci na nariadenom pojednávaní konanom dňa 29.05.2018
žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil podľa §
191 ods. 1 písm. a), c), d), e) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.

58/ Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiť sa vysloveným právnym názorom
súdu, ktorým je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, vo veci sa riadne meritórne
vysporiadať s doplnením odvolania podaným žalobcom dňa 19.06.2015, doplniť vo veci dokazovanie v
súlade s návrhmi tak, ako sú vyššie uvedené a ktoré sú podľa názoru súdu podstatné pre preukázanie
splnenia alebo nesplnenia podmienok pre priznanie nadmerného odpočtu DPH u žalobcu vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu január 2006 a príslušnej faktúre tohto zdaňovacieho obdobia. Až následne bude
opätovne vo veci rozhodnuté.

59/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na vecný
úspech žalobcu súd tomuto priznal voči žalovanému úplnú náhradu trov konania, pričom podľa § 175
ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

60/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo



člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods.
2 písm. e) SSP podať kasačnú sťažnosť.