Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/35/2019 z 26. 2. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. februára 2019, sp. zn. 5Co/35/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7518204531.1
Krajský súd Košice | 5Co/35/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7518204531.1 | 2019-02-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c230f983-2abb-4214-9933-68c8bce6966f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7518204531.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/35/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518204531
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7518204531.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcov 1) E. Š., X) H. Š., I. I. XX, X)
L. L.Ö., Y., F. XX, W. L. C., A. Ž. U. X) C. E. X) K. L., I. XX, proti žalovanej U. V., I. XX, zastúpenej
JUDr. Markom Gibom, advokátom, Trebišov, Hviezdoslavova 1324/4, IČO: 35 546 361, o nariadenie
neodkladného opatrenia (ďalej len NO), o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice -
okolie 14C/168/2018-14 z 25.7.2018 v znení opravného uznesenia 14C/168/2018-108 zo 16.11.2018

r o z h o d o l :

O d m i e t a  odvolanie proti výroku III. a V.
M e n í  uznesenie vo výrokoch I. a II. tak, že návrh z a m i e t a.
Žalovanej p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Žalovaná je povinná zdržať sa
uskutočňovania akýchkoľvek búracích prác, stavebných a iných úprav a zásahov na pozemku
parc.č.302, druh pozemku - záhrady vo výmere 126 m2, parc.č.303, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 718 m2, parc.č.305, druh pozemku - záhrady vo výmere 482 m2 a stavby
so súp.č.XX, nachádzajúcej sa na pozemku parc.č.303 - rodinný dom, zapísaných na LV č.XX, k.
ú. I., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Žalovaná je povinná zdržať sa
vykonávania úkonov smerujúcich k odstráneniu, resp. odpojeniu prívodu vody a žumpy na uvedených
nehnuteľnostiach. III. V prevyšujúcom rozsahu návrh zamieta. IV. Žiadnej zo strán sporu nárok na
náhradu trov konania o návrhu na nariadenie NO nepriznáva. V. Ukladá žalobcom povinnosť, aby do 30
dní od doručenia tohto uznesenia podali na Okresnom súde Košice - okolie žalobu vo veci samej proti
žalovanej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho sa žalobcovia podaným návrhom domáhali, čím ho skutkovo
odôvodnili (čo uviedli), čo ako dôkaz priložili a, čo taktiež mu predložili, čo z výpisu z LV č.XX, k. ú. I.,
obec Obišovce zistil, čo bolo zistené z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
- okolie, odbor poriadkovej polície z 22.5.2018 a z listu zaslaného žalovanou žalobkyni v 1.rade zo
7.1.2018. Ďalej, citujúc znenie § 324 ods.1,§ 325 ods.1,ods.2 písm. d/ a § 329 ods.2 CSP, uviedol,
čo inštitút NO, ktorý je procesným inštitútom umožňuje, kedy ho možno nariadiť, čo je predpokladom
jeho nariadenia, na čo súdy pri jeho nariaďovaní musia vziať na zreteľ, čo je potrebné zvažovať, čo v
prejednávanej veci žalobcovia navrhovaným NO sledujú, čo pre nariadenie NO z dôvodu bezodkladnej
potreby úpravy pomerov strán je nevyhnutné, že v konaní o nariadenie NO je výlučne vecou strany
konania, ktorá navrhuje jeho nariadenie produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými
dôkazmi, z ktorých vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie NO a, že v štádiu,
kedy rozhoduje o návrhu na nariadenie NO nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho
dokazovania (§ 328 ods.2 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, žalobou žalobcov, návrhom
na nariadenie NO dospel k záveru, že žalobcovia v prejednávanej veci osvedčili potrebu dočasnej
úpravy pomerov strán konania. Osvedčili existenciu sporu medzi stranami konania, spočívajúcu v



užívaní predmetných nehnuteľností, ktorými sú podielovými spoluvlastníkmi spolu so žalovanou. Tiež
osvedčili, že žalovaná vykonáva búracie práce - búranie schodov, čo preukázali fotodokumentáciou
a taktiež osvedčili aj skutočnosť, že mieni ich odpojiť od studne. Keďže opísali a listinnými dôkazmi
osvedčili skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán,
preto uložil žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k vykonaniu akýchkoľvek búracích
prác, stavebných a iných úprav a zásahov na nehnuteľnostiach a taktiež zdržať sa konania smerujúceho
k odstráneniu, resp. odpojeniu prívodu vody a žumpy na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XX, V.. Ú..
I. a zároveň uložil jej povinnosť obnoviť vstup do suterénu a umožniť im prístup do spoločných priestorov
suterénu nehnuteľnosti. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie NO zamietol, a to v časti ktorou
žalobcovia žiadali, aby uložil povinnosť žalovanej zdržať sa a tiež vyvarovať sa protizákonného jednania
voči spoluvlastníkom nehnuteľností. V tejto časti považoval návrh na nariadenie NO za nedôvodný,
keďže žiadnym relevantným listinným dôkazom neosvedčili, že by svojou činnosťou, okrem uvedeného
nariadenia NO, sa dopúšťala iného protizákonného jednania voči spoluvlastníkom nehnuteľností. Podľa
§ 336 ods.1 CSP (jeho znenie citoval), nariadil žalobcom v lehote 30 dní podať žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia mali vo veci čiastočný úspech, preto o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods.2 a § 262 ods.1 CSP (citoval ich znenie) a „stranách“ nárok na ich
náhradu nepriznal.
3. Opravným uznesením súd rozhodol: Opravuje II. výrok uznesenia 14C/168/2018-14 z 25.7.2018, ktorý
má správne znieť: Žalovaná je povinná zdržať sa vykonávania úkonov smerujúcich k odstráneniu, resp.
odpojeniu prívodu vody a žumpy na uvedených nehnuteľnostiach a obnoviť vstup do suterénu a umožniť
prístup žalobcom do spoločných priestorov suterénu nehnuteľnosti.
4. Žalovaná proti uzneseniu podala odvolanie v celom rozsahu z nasledovných dôvodov: I. Žalobcovia
v 1.-4. rade (ďalej len žalobcovia; poznámka žalovanej) sa návrhom, ktorý nedatovali a doručili súdu
19.7.2017 domáhali nariadenia NO vo vzťahu k obmedzeniu výkonu jej vlastníckeho práva k jej
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach, nachádzajúcim sa v k. ú. I., obec Obišovce, okres
Košice - okolie a zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice - okolie,
katastrálnym odborom v LV č.XX (ďalej len nehnuteľnosti; poznámka žalovanej). Na základe návrhu
žalobcov konajúci súd (ďalej len súd) svojím Uznesením nariadil jej v I. výroku zdržať sa uskutočňovania
akýchkoľvek búracích prác, stavebných a iných úprav a zásahov na nehnuteľnostiach a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, v II. výroku jej nariadil zdržať sa vykonávania úkonov
smerujúcich k odstráneniu, resp. odpojeniu prívodu vody a žumpy na nehnuteľnostiach. Zároveň
žalobcom uložil povinnosť podať do 30 dní od doručenia uznesenia „podať“ žalobu vo veci samej o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Napadnuté Uznesenie považuje za nedôvodné
a vecne nesprávne, a preto podáva odvolanie v celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods.1 písm. d),f),g) a h) CSP, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Má za to, že aj zo samotného návrhu na nariadenie NO a predložených
dôkazov je zrejmé, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno pri preukázaní nimi tvrdených skutočností,
ktoré majú odôvodniť nariadenie zásahu do jej vlastníckych práv NO. II. Žalobcovia vo svojom návrhu
na nariadenie NO uviedli viaceré nepravdivé skutočnosti, príp. viaceré podstatné skutočnosti neuviedli
(opomenuli uviesť?). Dom v spoluvlastníctve strán sporu bol užívaný od nepamäti (cca 50 rokov) ako
dom s 2 samostatnými bytmi. V starom rodičovskom dome ostali bývať 2 súrodenci, ktorí aj s pozemkami
vlastnili každý s podielom 1/2, pričom ona užíva byt na prízemí a jej neb. brat K. Š. s rodinou užíval byt na
poschodí, ostali v ňom bývať vdova po ňom a jej syn (žalobcovia v 1. a 2.rade), 2 dcéry (žalobkyne v 3. a
4.rade) v dome nebývajú. V dome býva ako podielová spoluvlastníčka s podielom na nehnuteľnostiach
vo veľkosti 1/2 a žalobcovia v 1. a 2.rade, každý s podielom vo veľkosti 1/8. V rozpore s tvrdením
žalobcov, na spoločných pozemkoch sa nenachádza len 1 studňa, ale 2 - iba z 1 studne však sa čerpá
voda pre oba byty. Druhá studňa je na pozemku, ktorý si ohradili a užívajú len žalobcovia. Vodovod z
tejto druhej studne dotiahol k domu neb. K.. Š. ešte v 80. rokoch minulého storočia, stačí ho len zapojiť.
Druhá studňa je preto nepochopiteľne zo strany žalobcov nevyužívaná, pričom hrozí vyschnutie prvej
studne. Žalobcovia uvádzajú, že k domu prislúchajú 2 samostatné garáže - ani to nie je pravda. Miestnosť
na prízemí, teda v polovici domu, ktorú má užívať a užíva ona, využívajú žalobcovia bez jej súhlasu
ako garáž. Opakovane vyzývala ich, aj listom zo 7.1.2018, na vypratanie predmetnej miestnosti, čo
napokon preukazujú aj oni samotní v prílohe svojho návrhu. Ani o pivniciach neuviedli všetko korektne.
V spoločných priestoroch v suteréne sú 2 pivnice - jednu majú uzamknutú oni (je v nej prístup ku komínu,



čisteniu od sadzí) a druhá, ktorú užíva ona, je otvorená a prechodová, je v nej umiestnený darling.
Reprodukovala, čo nepravdivo tvrdia v 7. a 8. ods. žaloby na str.3. Už samotné tvrdenie pri jeho riadnom
prečítaní je nezmyselné, absurdné, protirečivé. Aký by mala záujem zamedziť trvalé im a zároveň aj
sebe prístup do spoločných pivničných priestorov, kde sa nachádza darling, kotol na tuhé palivo a
elektrina hlavný prívod - poistky? Logika nepustí, niekde sa stratila pravda, resp. pravda je niekde úplne
inde. 22.5.2018 zbúrala schody do pivnice, ale pre nich je zabezpečený prístup k pivnici, darlingom, k
tuhému palivu a k hlavnému prívodu elektriny cez dvor - napokon ho samozrejme nerušene využívajú.
A aj ona samotná má samozrejme prístup k pivnici v suteréne. Tiež v rozpore so skutočnosťou tvrdia,
že im mala chcieť zamedziť v prístupe k žumpe. Nikdy to nemala v úmysle, ani toto tvrdenie nedáva
žiadny zmysel. Ďalej neodôvodnene tvrdia, že jej zásahy do nehnuteľnosti, odpojenie od vody a žumpy
a protizákonné jednanie voči nim spôsobujú protiprávne zásahy do ich výkonu spoluvlastníckych práv a
zároveň tým dochádza k škode nielen na spoločnom majetku, ale aj k ohrozeniu ich života a zdravia a
nariadením NO bude naplnená požiadavka ochrany ich práv. Toto tvrdenie je nedôvodné a samozrejme
aj nepreukázané. Jej konaním nebola a nie je spôsobená žiadna škoda na spoločnom majetku a už
vôbec nie je ohrozený ich život ani ich zdravie (a ako by aj mohla byť spôsobená im, keď tam nebývajú).
Mimochodom, tuhé palivo sa v dome nepoužíva viac ako 20 rokov, odkedy je v dome zavedený plyn.
III. Naopak, sú to žalobcovia v 1. a 2.rade, ktorí neumožňujú jej prístup k spoločným priestorom. Po
osadení dverí na schodoch v dome z ich strany má zamedzený prístup na povalu, ku komínom a na
strechu. Žalobcovia v 1. a 2.rade užívajú spoločné pozemky vo veľkosti 2/3 celej výmery pozemkov v
spoluvlastníctve s ňou - ona má k nim zamedzený prístup oplotením a aj tým, že tam majú veľkého
strážneho psa. Žalobcovia v 1. a 2.rade tak užívajú omnoho viac ako im prislúcha podľa ich podielov, a
to aj v prípade zarátania spoluvlastníckych podielov žalobcov v 3. a 4.rade, a to či už ide o miestnosť na
prízemí, 2/3 celej výmery pozemkov (záhrad), povalu atď. Z uvedených skutočností si o ich tvrdeniach
nie je ťažké spraviť „si“ úsudok, ako aj o tom, aký je skutočný skutkový stav. IV. Listom zo 7.1.2018
oslovila žalobcov, v ktorom ich opätovne vyzvala, aby si zapojili vodovod zo studne na nimi užívanom
pozemku, ako aj na vypratanie miestnosti na prízemí, ktorú neoprávnene užívajú ako garáž. Nad rámec
ústretovo navrhla tiež alternatívu, aby si vymenili miestnosť na prízemí za pivnicu. Ako odpoveď jej zo
strany žalobkyne v 1 rade prišiel až list z 22.3.2018, v ktorom je uvedený návrh na dohodu o oprave
konštrukcie krovu a strešnej krytiny domu, prílohu tvorí Posúdenie stavebnej konštrukcie, vypracované
17.10.2017 (?) K.. Y. J., aut. architektom a súdnym znalcom v odbore pozemné stavby, na základe
objednávky od žalovaného v 2.rade bez jej vedomia. Predložila jej v prílohe aj 2 cenové ponuky na opravu
„stretchy“. Ako odpoveď k jej listu z 7.1.2018 len uviedli, že studňa sa nachádza na spoločnom pozemku
a je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov domu. Celá oprava „stretchy“ je zahmlievaná zo strany
žalobcov v 1. a 2.rade. 15.5.2018 dali jej podpísať Dohodu o spoločnom financovaní opravy strechy s
veľmi strohým a neurčitým obsahom - v prílohe predkladá. Na základe zálohovej faktúry bola potom
zaplatená záloha 1 000 €, z ktorej zaplatila rovnú polovicu sumy (500 €) bez dokladu o zaplatení. Dôkaz:
- list žalobkyne v 1.rade z 22.3.2018, - Dohoda o spoločnom financovaní opravy strechy z 15.5.2018, -
zálohová faktúra č.ZP180034 s dokladom o zaplatení sumy 1 000 €. S rekonštrukciou strechy sa zatiaľ
nezačalo. Dodnes však nevidela návrh zmluvy o dielo na vykonanie opravy strechy domu, pričom bez nej
ako spoluvlastníčky domu s podielom 1/2 nemôže byť platne uzavretá zmluva na opravu strechy domu v
spoluvlastníctve ich a jej. Z uvedených dôvodov sa len môže domnievať, aké skutočné dôvody viedli ich
k tomu, aby jej bolo obmedzené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tým, že jej bolo nariadené zdržať sa
uskutočňovania akýchkoľvek búracích prác, stavebných a iných úprav a zásahov na nehnuteľnostiach.
NO nariadené v II. výroku (zdržať sa vykonávania úkonov smerujúcich k odstráneniu, resp. odpojeniu
prívodu vody a žumpy na nehnuteľnostiach) je v skutočnosti tiež nezmyselné a bez akejkoľvek reálnej
opory. Ani raz neoslovili ju s návrhom na hospodárenie so spoločnými vecami, neriešili ani jej viaceré
výzvy a protest k ich nadužívaniu z ich strany. Boli neprístupní aj v otázke zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, preto silno pochybuje, že tak budú chcieť učiniť teraz, keď im to uložil
súd. V. Vzhľadom na uvedené žiada zmeniť Uznesenie a zamietnuť v celom rozsahu ich návrh na
nariadenie NO ako nedôvodný. V prípade, že nepodajú žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v lehote, ktorú im určil súd v napadnutom uznesení, žiada súd, aby rozhodol bez
zbytočného odkladu o zrušení NO podľa § 336 CSP.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, odmietol, podľa § 386
písm. b) CSP, odvolanie proti uzneseniu vo výrokoch III. a V., a čo sa týka výrokov I. a II. zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), preto
ho v uvedených výrokoch, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že  návrh na nariadenie NO  zamietol.



6. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade strana sporu, ktorej bola spôsobená ujma tým,
že bolo rozhodnuté v jej neprospech.
8. Výrokmi III. a V. napadnutého uznesenia sa žalovanej nespôsobila žiadna ujma, preto muselo byť jej
odvolanie proti uvedeným výrokom odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
9. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou
inou vadou postihnuté.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 366 písm. d) CSP (Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie), nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré
nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní
pred súdom a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom
konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové
(v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné.
12. V odvolaní sa neuvádzajú žiadne prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť



výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
15. Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
16. V prejednávanej veci súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že boli splnené predpoklady pre
nariadenie navrhovaného NO.
17. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre vydanie NO, avšak § 329 ods.1 CSP dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom
rozsahu. Konštantná judikatúra súdov vyjadruje, že subjekt domáhajúci sa vydania NO musí osvedčiť
dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie
budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej
skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o NO a
rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na NO nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie
preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na NO. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné. Aj v konaní o vydanie NO  súd postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili.
Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu NO. Tieto zásady sa neuplatňujú
v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení strany sporu na úrovni
osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti
nariadenia NO (Uznesenie NS SR 6MCdo 5/2012 z 28.11.2012).
18. Žalobcami v návrhu na nariadenie NO uvedené skutočnosti nie sú osvedčením potreby a
nevyhnutnosti nariadenia navrhovaného NO.
19. Aj na základe skutočností uvedených v odvolaní, bol urobený záver, že nie sú splnené podmienky
pre nariadenie navrhovaného NO.
20. Ako už bolo uvedené žalobca domáhajúci sa vydania NO musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie,
t.j., o. i., aj  - a predovšetkým - dôvodnosť nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.
21. Žalobcovia v návrhu neuvádzajú aký je vzťah medzi NO, nariadenia ktorého sa domáhajú a nárokom
vo veci samej, ktorým má byť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti.
22. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
23. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov na súde prvej inštancie
a trov odvolacieho konania  v plnom rozsahu.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať



pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.