Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/287/2017 z 13. 11. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 13. novembra 2018, sp. zn. 16Cob/287/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3816200492.1
Krajský súd Trenčín | 16Cob/287/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3816200492.1 | 2018-11-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia: § 387 CSP, § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z., § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4708e7d4-5ac9-4ffa-97b7-4202c435aa6d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816200492.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/287/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200492
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816200492.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s. so sídlom v
Bratislave, Mlynské nivy č. 44/b, IČO: 35 910 739,
zast. S.. S. E., advokátom so sídlom v L., E. XXX, proti žalovanému KOHÚT, s.r.o. so sídlom v
Nitrianskom Rudne, Hlavná 180, IČO: 36 331 104, zast. Senior Consultants - Sebesta s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Zámocká 30,
811 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 12 120,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 10Cb/1/2016-85 zo dňa 12. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e.

Žalobcovi  sa proti žalovanému    p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
12.120,81 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 23.10.2014 do zaplatenia na účet vedený vo
I., a.s., č. XXXXXXX/XXXX v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi  priznal právo
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zhodnotením skutkového stavu dospel
k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
dňa 01.07.2014 žalobca na odbernom mieste žalovaného v J. V., E. XXX v prítomnosti štatutárneho
zástupcu žalovaného vykonal kontrolu plynomeru, počas ktorej zistil, že žalovaný odoberal zemný
plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba. Plynomer bol demontovaný a zaslaný na expertízu
znalcovi. Z obsahu znaleckého posudku teda nepochybne vyplýva, že na plynomeri žalovaného bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to plomba, ktorá bola na plynomeri umiestnená
autorizovaným subjektom, Plynárenskou metrológiou, s.r.o. a plynomer žalovaného bol overený dňa
03.08.2008 s platnosťou 10 rokov. Pôvodné zabezpečenie plynomeru žalovaného bolo porušené.
Zo žiadnych dôkazov vykonaných v konaní nevyplynulo, že by poškodenie plomby plynomeru bolo
náhodné. Poškodením plomby meracieho zariadenia je možná manipulácia s počítadlom meracieho
zariadenia a nastavenie požadovanej spotreby plynu, na základe čoho potom spotreba plynu uvedená
na meracom zariadení v čase kontroly nemusí zodpovedať množstvu skutočne odobratého zemného
plynu. Poškodením plomby nedochádza k samotnému poškodeniu meradla. V ust. § 15 ods. 6 písm.
d/ Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii je ustanovené, že platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka. Na základe toho potom nie je možné objektívne určiť reálnu spotrebu plynu a



akceptovať stav uvedený na meradle. Odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, je podľa cit. ust. § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike neoprávneným odberom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu
je založená na objektívnom princípe, bez ohľadu na zavinenie, preto neobstojí obrana žalovaného, že on
s meracím zariadením žiadnym spôsobom nemanipuloval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.10.2007 vo veci vedenej pod sp. zn.
32 Odo/1102/2006, ktoré je aplikovateľné aj v prejednávanej veci a v ktorom súd vyslovil právny názor,
že dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie znáša odberateľ bez toho, aby bolo potrebné
skúmať nielen jeho zavinenie, ale aj zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil.

3. Pokiaľ ide o výpočet výšky škody, súd prvej inštancie sa stotožnil so spôsobom výpočtu výšky škody
žalobcom, pretože stav spotreby plynu uvedený na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nebolo
možné považovať za objektívny. V danom prípade nebolo možné aplikovať pre výpočet výšky škody ust.
§ 82 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike, ale ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike a § 1 ods. 1 písm. c/ Vyhl. č. 449/2012
Z.z.. Počiatok neoprávneného odberu žalobca ustálil od 19.08.2013, t.j. deň nasledujúci po poslednej
fakturácii odberu zemného plynu za obdobie do 18.08.2013. Keďže žalobcovi nebolo známe, odkedy
žalovaný plyn neoprávnene odoberal, výšku škody správne vypočítal podľa § 1 ods. 1 písm. c/ Vyhl. č.
449/2012 Z.z. s tým, že vychádzal pri určení počtu hodín neoprávneného odberu plynu z prevádzkovej
doby, ktorú žalovaný mal oficiálne uvedenú
a počiatok neoprávneného odberu plynu od 19.08.2013 určil podľa § 1 ods. 9 citovanej vyhlášky, t.j.
odo dňa, ku ktorému bol na odbernom mieste žalovaného vykonaný posledný fyzický odpočet stavu
spotreby plynu určeného meradla. Žalovaný žiadnym spôsob nespochybnil správnosť znalcom zistených
záverov a súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o jeho objektivite a odborných záveroch. Znalec
neoveroval samotné meracie zariadenie formou metrologickej kontroly tak, ako sa žalovaný mylne
domnieval, ale predmetom jeho posúdenia bolo optickým skúmaním zistiť, či na meracom zariadení boli
alebo neboli porušené zabezpečovacie znaky, t.j. plomby, u ktorých skúmal ich vonkajšie znaky, čo mu
ako znalcovi z odboru mechanoskopie prináleží. Žalovaný nepreukázal skutkové osobitosti veci, ktoré by
odôvodňovali odklon od ustálenej praxe. Za škodu vzniknutú neoprávneným odberu plynu súd považoval
škodu vyčíslenú v sume 2.342,74 eur za neoprávnený odber plynu v kuchyni reštaurácie žalovaného
za obdobie od 19.08.2013 do 01.07.2014, škodu vyčíslenú v sume 9.500,14 eur za neoprávnený odber
plynu vo výčape a za kúrenie prevádzky žalovaného za obdobie od 19.08.2013 do 01.07.2014 a náklady
zisťovania neoprávneného odberu plynu v sume 277,93 eur, ktorá pozostávala z nákladov na vykonanie
kontroly odberného miesta a zaistenie neoprávneného odberu plynu vrátane dopravy v sume 131,20
eur, z nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku na zistenie neoprávneného odberu plynu v sume
40,- eur, z nákladov na overenie plynomeru v sume 14,40 eur a nákladov na opravu plynomeru v
sume 92,33 eur. Výšku týchto nákladov žalobca preukázal zápisom zo dňa 01.07.2014 o vykonaní
kontroly odberného miesta žalovaného, montážnym listom meradla, vyúčtovaním č. 598/2014 zo dňa
30.09.2014 za znalecký úkon, Cenníkom externých služieb žalobcu z čl. 43 spisu, schválením ceny za
výkon "Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu" zo dňa 20.01.2014 z čl. 49 spisu a spôsobom
výpočtu výšky škody z čl. 10 až 11 spisu. Celkom vzniknutá škoda predstavuje sumu 12.120,81 eur,
ktorú žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 9000188138 zo dňa 08.10.2014, splatnou 22.10.2014.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9,05% ročný úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá § 1
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobca bol vo veci úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania
v plnej výške, 100%. Žalovanému ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nevznikol.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného týkajúce sa nedostatočne preukázaného
poškodenia meracieho zariadenia (nedostatky znaleckého posudku), nemožnosti prevencie zo strany
žalovaného, nedostatočne preukázaného vzniku škody a výšky škody. Súd prvej inštancie nezobral do
úvahy dôkazy predložené žalovaným, ktoré preukazujú spotrebu plynu v období rokov 2015 a 2016.
Znalecký posudok znalca Ing. K. X. zo dňa 29.09.2014 vykazuje viaceré závažné nedostatky, nehovorí
o tom, kedy malo dôjsť k údajnému porušeniu/zmeneniu plomb na meracom zariadení, nepreukazuje s



akými plombami bolo meracie zariadenie namontované. Znalca nie je možné považovať za nezávislého
z dôvodu vyhotovenia veľkého množstva takýchto znaleckých posudkov pre žalobcu. Meracie zariadenie
bolo nainštalované na verejnom prístupnom mieste a od odberateľa nie je možné očakávať, aby
chránil meracie zariadenie 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Vzťah medzi prevádzkovateľom siete a
odberateľom plynu sa neriadi výlučne zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike, ale aj ustanoveniami
obchodného zákonníka a všeobecnými princípmi občianskeho práva. Spotreba zemného plynu pri
porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ostala viac-menej konštantná. Konštantný pokles odberu plynu bol
odrazom rozsiahlych úprav, ktoré boli v objekte vykonané (kompletné prebudovanie kotolne a rozvodov
tepla, zateplenie budovy, výmena okien, kompletná výmena plynových spotrebičov). Z predmetného
objektu bola presunutá prevádzka rozvozu pizze do inej prevádzky. Sankcie podľa zákona o energetike
a vykonávacích vyhlášok  sú neprimerane vysoké (metodika výpočtu ceny plynu pri neoprávnenom
odbere). Takto stanovená výška náhrady škody bude mať nepriaznivý dopad na hospodársku situáciu
spoločnosti. Náhrada škody prevyšuje zisk. Žalobca v danej veci nepreukázal vznik škody, keď
nepreukázal skutočne vzniknutú škodu podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, nepreukázal existenciu
protiprávneho konania a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaniam.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať
náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobca na odvolanie žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie netrpí žiadnymi
vadami. Súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniam žalovaného, dostatočne zistil skutkový stav,
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Predmetom konania je
zodpovednosť žalovaného za odber plynu, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii a nie poškodenie meracieho zariadenia. Odber plynu meradlom, ktoré v
dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa zaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
plynu, je iná skutková podstata neoprávneného odberu plynu. Znalecký posudok preukázal, že plomba
na číselníku plynomera bola porušená. Odber plynu meradlom s porušenou plombou zakladá objektívnu
zodpovednosť za vzniknutú škodu a preto nie je rozhodujúce, kedy a kto plombu porušil.  O nezávislosti
znalca niet pochýb. Znalec je zapísaný v zozname znalcov a mechanoskopickú expertízu vykonáva
nezaujato a odborne. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu sa riadi výlučne zákonom o energetike,
kde sú uvedené jednotlivé skutkové podstaty. Meradlo žalovaného nebolo na verejne prístupnom mieste,
ale v areáli. Na meradle bola poškodená plomba, nie meradlo ako také. Spotreba plynu v akomkoľvek
inom ako rozhodnom období neposkytuje objektívne a spoľahlivé podklady o spotrebe v rozhodnom
období. Žalobca sa domáha náhrady škody z titulu § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z., to znamená
z titulu poškodenia plomby. Ide o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. V prípade takéhoto
neoprávneného odberu nie je nikdy možné určiť výšku skutočnej škody a preto je potrebné postupovať
podľa príslušnej vyhlášky. Je nepochybné, že žalovaný plyn odoberal, no nie je platný údaj o množstve
takto odobratého plynu. Napadnuté rozhodnutie žiadal žalobca potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 100 %, ktoré vo vyjadrení špecifikoval a aj vyčíslil.

7. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.



11. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného  bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 06.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v
Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

12. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku
uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaných. Nebolo možné súhlasiť s
argumentáciou žalovaného v odvolaní, že žalobca konal v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku a že objednávka nemala zmluvne dohodnuté náležitosti. Súd prvej inštancie sa vyjadroval k nároku
žalobcu, obrane žalovaného, uviedol z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie
ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto
postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom
opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej
inštancie
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie
napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 157
ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.6.2016 (v súčasnosti ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.). V súlade
aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal
odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané
v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že
ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný
význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní“.

13. Podľa § 82 ods. 1 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
energetike), neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej
sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do
prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného
plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej
siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ
neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu,
prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej
siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane
bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete
vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

14. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike v znení neskorších predpisov odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

15. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike v znení neskorších predpisov, ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody



spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa
22. marca 2018 v skutkovo podobnej veci týkajúcej sa nároku SPP - distribúcia, a.s. na náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, vyslovil názor, že v prípade žaloby o náhradu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej
skutkovej podstaty uvedenej
v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody. V
rozhodovanej veci (dovolacím súdom) si prevádzkovateľ distribučnej siete uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.
Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu, na ktorú dovolací súd poukázal je
zrejmé, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený
odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom
období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii. Dovolací súd skonštatoval, že ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období
odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa
neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť
dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno
vyvodiť, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho
z predpokladov zodpovednosti za škodu. Dovolací súd poukázal na to, že za protiprávny úkon ako jeden
z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona
o energetike) sa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je
v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným
konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci
neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd ďalej uviedol, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu
(vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je
skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla
s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným
zákonom o energetike a vznikom škody. Dovolací súd skonštatoval, že
z uvedených dôvodov neobstojí právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a odvolacím súdom
o neunesení dôkazného bremena žalobcom spočívajúceho v preukázaní neopravného odberu ako
protiprávneho úkonu vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či z
dôvodu porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah
do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním,
v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Vzhľadom na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR ako dovolacieho súdu sp. zn.
3Obdo/51/2017 zo dňa 22. marca 2018 odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie v odvolaním
napadnutom rozsudku konštatoval vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, konštatoval správne.
Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa nedostatkov znaleckého posudku, nemožnosti prevencie
zo strany žalovaného ako odberateľa a nedostatočného preukázania vzniku a škody, vyhodnotil odvolací
súd ako nedôvodné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol jasne a zrozumiteľne odpovede
na tieto odvolacie námietky.

18. V prejednávanej veci žalobca pri výpočte škody vychádzal z citovanej vyhlášky



s odôvodnením, že skutočne vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, pretože použitie údajov z meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, nemožno použiť vzhľadom na právnu úpravu
§ 15 ods. 6  a § 19 ods. 1 a § 8 ods. 2 písm. a/ zákona o metrológii. Žalobcom vyčíslená škoda na
základe vyhlášky č. 449/2012 vo výške 11.842,88 eur ( 2.342,74 eur + 9.500,14 eur ) a skutočná škoda
z titulu vzniknutých nákladov vo výške 277,93 eur, za rozhodné obdobie, teda za obdobie od 19.08.2013
do 01.07.2014 nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu sumu, ktorá by predstavovala výraznú
nerovnováhu medzi legitímnym záujmom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na náhradu
škody a zásahom do majetkových práv žalovaného ako neoprávneného odberateľa. Táto skutočnosť
(výrazná nerovnováha) nebola pred súdom prvej inštancie preukázaná. Ako vyplýva z odôvodnenia
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22. marca 2018, Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako dovolací súd sa otázkou určovania výšky škody vo svojom rozhodnutí
nezaoberal, avšak z jeho rozhodnutia nepochybne vyplýva záver o objektívnej zodpovednosti odberateľa
za neoprávnený odber plynu a o povinnosti takého odberateľa, ktorý odberal v rozhodnom období plyn
meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií, nahradiť škodu tým
vzniknutú vrátane ušlého zisku.

19. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd
prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 01.07.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach
odkazuje na jeho odôvodnenie.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je



podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).