{"guid": "0dd43949-059a-455f-a38a-75b475f24e5e:8bc7bc23-2ad7-42a4-b78a-99450a023e67", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1516200247.1", "spisova_znacka": "3Co/257/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/257/2017 z 20. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. februára 2019, sp. zn. 3Co/257/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1516200247.1", "identifikacne_cislo": "1516200247", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 1317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-1317", "datum_vydania": "2019-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "nazov": "§ 544 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-49", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bc7bc23-2ad7-42a4-b78a-99450a023e67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1516200247.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1516200247.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1516200247.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/257/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516200247
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516200247.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Ing. K. J., PhD., S. XX,
W., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Hreňovou, Krížna 14, Bratislava, proti žalovanej: Ing. X. J., N.
X, W., o zaplatenie 2.300 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 22.03.2017, č.k. 56C/10/2016-249, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v
sume 1.920 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počnúc od 09.08.2015 do zaplatenia,
sumu 380 eur ako náhradu za dodané služby spojené s užívaním nehnuteľnosti spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 185 eur počnúc od 15.09.2015 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 195 eur počnúc od 07.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na konajúci súd dňa 12.01.2016
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.920 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty a sumy
380 eur s príslušenstvom titulom náhrady za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Dôvodil, že so
žalovanou uzavrel dňa 23.03.2015 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(ďalej len „dohoda o vyporiadaní BSM“), v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala najneskôr do 30.05.2015
vypratať a odovzdať žalobcovi rodinný dom s pozemkom a umožniť mu ich užívanie. Pre prípad
nedodržania tohto termínu zo strany žalovanej sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške
30 eur za každý deň omeškania. Žalovaná sa dostala s odovzdaním nehnuteľnosti do omeškania, s
dĺžkou trvania 64 dní, čo v peňažnom vyjadrení predstavovalo sumu 1.920 eur, ktorú si uplatňoval v
konaní žalobca. Okrem zmluvnej pokuty žalobca od žalovanej žiadal uhradiť všetky náklady spojené s
užívaním nehnuteľnosti až do jej protokolárneho odovzdania žalobcovi, na ktorých úhradu sa žalovaná
zaviazala v článku IV. dohody o vyporiadaní BSM a ktoré uhradil žalobca z vlastných zdrojov. Tieto
pozostávali z nedoplatku z vyúčtovania vodného a stočného za obdobie od 20.02.2015 do 03.08.2015
v sume 185 eur a z nedoplatku z vyúčtovania dodávky plynu za obdobie od 19.09.2014 do 19.09.2015
v sume 197,56 eura, z ktorej si žalobca uplatnil len uhradenú sumu 195 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania skutkovo a právne ustálil, že Okresný súd Pezinok
rozsudkom zo dňa 06.02.2013, č.k. 9P/128/2012-50, rozviedol manželstvo sporových strán; predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2013. Dňa 23.03.2015 uzavrel žalobca so žalovanou



dohodu o vyporiadaní BSM podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ktorej právne účinky nastali dňom jej uzavretia, v časti týkajúcej sa nehnuteľností
dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zmluvné strany sa v zmysle
článku IV., bod 6 tejto dohody dohodli, že žalovaná najneskôr do 30.05.2015 vyprace a odovzdá
žalobcovi rodinný dom s pozemkom a umožní mu ich užívanie. Pre prípad nedodržania stanoveného
termínu zo strany žalovanej sa strany dohodli, že žalovaná zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 30 eur
za každý deň omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania s odovzdaním nehnuteľností, keď tieto
odovzdala žalobcovi dňa 03.08.2015. Súd prvej inštancie neuveril procesnej obrane žalovanej, ktorá
namietala, že dohodu o vyporiadaní BSM uzavrela v tiesni, za nevýhodných podmienok a považovala
ju za rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Naopak, zo svedeckej
výpovede JUDr. U. J., ktorá ako zástupkyňa žalobcu participovala na uzavretí dohody o vyporiadaní
BSM, mal za preukázané, že finálnej podobe dohody predchádzalo viacero rokovaní sporových strán,
pričom v dôsledku predaja niektorých nehnuteľností počas prípravy dohody sa následne modifikoval
aj spôsob vyporiadania meniacej sa podstaty BSM. Žalobca mal záujem na férovom a obojstranne
vyváženom vyporiadaní, avšak mal obavu, že po obdržaní peňažných prostriedkov z vyporiadania
sa žalovaná nebude ponáhľať s vyprataním domu; zároveň žalovaná zadržiavala časť kúpnej ceny
z predaja spoločnej garáže. Pokiaľ išlo o časovú tieseň, na ktorú sa žalovaná odvolávala, svedkyňa
uviedla, že túto si spôsobila sama žalovaná v dôsledku svojich neprimeraných a neočakávaných
rozhodnutí.

4. Vychádzajúc z týchto skutočností súd prvej inštancie následne vyhodnotil dohodu o vyporiadaní BSM
za dostatočne určitú, čo do obsahu záväzkov zmluvných strán a dojednanie o zmluvnej pokute, najmä
jej výšky, za dostatočne jasné a určité, súladné s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaná namietala platnosť
zmluvného dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty, konajúci súd konštatoval, že z tohto dôvodu si
neuplatnila žiadne nároky v inom súdnom konaní. Za neopodstatnené, nemajúce vplyv na uplatnený
nárok, vyhodnotil námietky žalovanej o podpísaní dohody o vyporiadaní BSM v dobrej viere, v domnení,
že žalobca si od nej zmluvnú pokutu za užívanie domu nebude uplatňovať. Vzhľadom na to, že zmluvná
pokuta bola viazaná na splnenie povinnosti podľa článku IV, bod 6 dohody o vyporiadaní BSM, ktorú
žalovaná preukázateľne nesplnila, považoval konajúci súd nárok žalobcu v zmysle § 3 ods. 1, § 34 ods.
1 až 3, § 39, § 49, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
za dôvodný.

5. Za opodstatnený vyhodnotil súd prvej inštancie i nárok žalobcu týkajúci sa zaplatenia sumy 185 eur,
uplatnenej titulom vyúčtovania vodného a stočného v žalobcom vymedzenom období od 20.02.2015 do
03.08.2015 a sumy 195 eur titulom nedoplatku za dodávku plynu v období od 19.09.2014 do 19.09.2015,
vyplývajúci zo záväzku žalovanej v článku IV. dohody o vyporiadaní BSM. V predmetnom článku sa
žalovaná zaviazala uhradiť všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností až do ich protokolárneho
odovzdania žalobcovi; žalobca pritom v konaní preukázal zaplatenie nedoplatkov z vlastných zdrojov.

6. Konajúci súd priznal žalobcovi spolu s istinou aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.920 eur počnúc od 09.08.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
185 eur počnúc od 15.09.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 195
eur od 07.10.2015 do zaplatenia, všetko v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná a žiadala,
aby ho odvolací súd zrušil. Dôvodila, že dohodu o vyporiadaní BSM uzavrela v tiesni, za značne
nevýhodných podmienok. V rozhodnom čase užívala nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka
spolu s deťmi žalobcu, starala sa o jedno nezaopatrené dieťa a súčasne si hľadala nové bývanie.
Pokiaľ išlo o časť dohody týkajúcej sa zmluvnej pokuty, túto považovala za neplatnú, priečiacu sa
dobrým mravom. Poukázala na to, že žalobca si sám nesplnil všetky podmienky dohody, keď osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ktoré malo podľa dohody pripadnúť do jej vlastníctva, na ňu
doposiaľ evidenčne nepreviedol. Zároveň mala za to, že súd prvej inštancie konal voči nej zaujato, keď



nevykonal ňou navrhované dokazovanie výsluchom svedkov (jej synov), pričom prihliadal na svedeckú
výpoveď JUDr. U. J..

9. V podaní zo dňa 17.06.2017 žalovaná na výzvu konajúceho súdu formou uznesenia zo dňa
05.06.2017, č.k. 56C/10/2016-255, doplnila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Ďalej uviedla, že od rozvodu manželstva so žalobcom do
uzavretia dohody o vyporiadaní BSM bývala spolu s dvoma deťmi, ktorých otcom je žalobca, v rodinnom
dome v W., pričom bola vystavená jeho fyzickým a psychickým útokom. V období od vyslania žalobcu
na misiu do O., si hľadala nové bývanie a zarezervovala si byt v novostavbe v W., za ktorý zaplatila
zálohu. Keďže potrebovala financie na nové bývanie, snažila sa o predaj spoločného bytu na K. ulici v
N.. V novembri 2014 našla záujemcu o jeho kúpu, avšak žalobca s predajom bytu nesúhlasil, pričom
zámerne zdržiaval i rozdelenie majetku v BSM. V tomto čase obdržala od investora stavby bytu výzvu na
úhradu ďalšej čiastky za byt, ktorú nezaplatila, dôsledkom čoho sa dostala do omeškania a bola povinná
zaplatiť mu zmluvnú pokutu v sume 1.000 eur. V snahe vyhnúť sa ďalším hroziacim pokutám napokon
požiadala banku o hypotéku. So zreteľom na tieto skutočnosti žiadala zástupkyňu žalobcu JUDr. U.
J.Ú., aby pri koncipovaní dohody o vyporiadaní BSM do nej nezakomponovala ustanovenia o zmluvnej
pokute, viažuce sa k nesplneniu povinnosti uvoľniť rodinný dom spolu s pozemkom v W.. Nebolo totiž
v jej silách vysťahovať sa z nehnuteľností, nakoľko nový byt nebol ešte dostavaný a ona nemala k
dispozícii finančné prostriedky na jeho dokončenie a zariadenie. Z týchto dôvodov mala žalovaná za to,
že dohodu o vyporiadaní BSM uzavrela v tiesni, za pre ňu absolútne nevýhodných podmienok, ktoré
skutočnosti konajúci súd nebral do úvahy pri rozhodovaní veci. Zároveň, opätovne poukázala na to, že
odmietnutím vykonať ňou navrhované dokazovanie, jej súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jej
patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v rámci konania na súde prvej
inštancie namietala viaceré skutočnosti, ktoré priamo nesúviseli s predmetom konania, a preto v
snahe objektivizovať celkovú situáciu medzi stranami sporu navrhol výsluch advokátky, ktorá dohodu
o vyporiadaní BSM pripravovala. Z jej výpovede je zrejmé, že strany sa medzi sebou vyporiadali
korektne, bez toho, aby jedna, či druhá bola akýmkoľvek spôsobom zvýhodnená, či znevýhodnená.
Proces uzatvárania dohody nebol unáhlený, ani pod nátlakom, či v tiesni, tak ako tvrdila žalovaná, ktorá
svoje tvrdenia nijako nepreukázala. V tomto smere boli pre vec irelevantné svedecké výpovede synov
strán sporu, keďže títo neboli účastní dohody o vyporiadaní BSM a ich prípadné vyjadrenia k spôsobu
komunikácie a hradeniu nákladov za spoločné nehnuteľnosti nesúviseli s predmetom sporu, ktorým
bolo zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dohody o vyporiadaní BSM. Podľa mienky žalobcu súd
prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s hodnotením dôkazov a jasne odôvodnil, prečo
nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz.

11. V ďalšom mal žalobca za to, že žalovaná dostatočne nekonkretizovala dôvody, pre ktoré považovala
rozhodnutie konajúceho súdu za nesprávne, pričom doplňujúce vyjadrenie zo dňa 17.06.2017 (v ktorom
súdu vytýkala nesprávne právne posúdenie veci) založila do súdneho spisu až po uplynutí lehoty na
podanie odvolania; žalobca preto nepovažoval za potrebné sa k nim vyjadrovať.

12. Vo vzťahu k namietanému nesplneniu záväzkov vyplývajúcich z dohody o vyporiadaní BSM, ktoré
okolnosti však neboli predmetom súdneho konania, žalobca doplnil, že aj pri prepise motorového
vozidla na žalovanú bola potrebná jej súčinnosť, ktorú žalovaná dlhodobo odmietala. Na základe týchto
skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 04.08.2017 opätovne zrekapitulovala skutočnosti uvedené v
jej odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Naviac dodala, že navrhovaní svedkovia boli pripravení
vypovedať v konaní a poukázať na porušovanie dobrých mravov zo strany žalobcu, keďže s ňou obaja žili
v spoločnej domácnosti. Mala za to, že hoci predmetom konania boli okolnosti týkajúce sa vyporiadania
BSM, meritum veci sa týkalo aj nehnuteľností, ktoré spolu s deťmi užívala, a preto ich svedecké výpovede
súviseli s prebiehajúcim konaním. V ďalšom žalovaná poukázala na informácie získané z ministerstva
obrany Slovenskej republiky, týkajúce sa nadobudnutia istého majetku žalobcom, ktorý mal následne
previesť na svojich rodinných príslušníkov.



14. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v podaní zo dňa 28.09.2017 zdôraznil, že žalovaná
opakovane poukazovala na skutočnosti nesúvisiace s predmetom sporu, keď opisovala dôvody vedúce
k rozpadu manželstva. V rámci písomného vyjadrenia adresovaného konajúcemu súdu dňa 21.02.2017
uviedol zoznam súdnych konaní vedených medzi sporovými stranami, v ktorých žalovaná opakovane
používala rovnaké tvrdenia, avšak tieto nikdy nepreukázala; jediné, čo preukázala bolo to, že sa
dlhodobo správala ekonomicky nezodpovedne. Žalovaná nebola nikdy v situácii, že by bola nútená
podpísať dohodu o vyporiadaní BSM pod tlakom alebo v tiesni. Pokiaľ nesúhlasila s ustanoveniami o
zmluvnej pokute, nikto a nič ju nemohlo donútiť takú dohodu podpísať. Len samotná okolnosť, že sa
svojim konaním dostala do situácie, že potrebovala finančnú hotovosť, ktorú sa jej zaviazal podľa dohody
o vyporiadaní BSM vyplatiť žalobca, nemožno považovať za tieseň, majúcu za následok neplatnosť tejto
dohody. Nad rámec uvedeného, žalobca podotkol, že žalovaná opakovane písomne oslovovala jeho
nadriadených s rôznymi konšpiratívnymi teóriami, poukazovala na jeho údajne nelegálne konanie, ktoré
vyjadrenia zásadne komplikovali jeho pracovné zaradenie a možnosti ďalšieho kariérneho rastu; žiadne
z jej tvrdení sa však nepreukázalo.

15. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 24.10.2017 doplnila, že o skutočnostiach týkajúcich sa
nadobudnutia nového majetku žalobcom sa dozvedela až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Podľa nej
išlo o dôležitú informáciu, ktorá sa mala prešetriť. Po podaní žiadosti o rozvod manželstva prestal žalobca
prispievať na náklady spojené s nehnuteľnosťami, ktoré hradila sama, popri starostlivosti o spoločné deti.
Vďaka žalobcovi začala mať psychické problémy, nakoľko z jeho strany bola vystavená agresívnemu
správaniu, ktoré sa stupňovalo pred podpísaním akejkoľvek zmluvy týkajúcej sa delenia spoločného
majetku. Zotrvala na tom, že bola dotlačená podpísať pre ňu nevýhodnú dohodu o vyporiadaní BSM.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 21.02.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov, tak vo vzťahu k povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi sumu 1.920 eur s prísl. titulom zmluvnej pokuty, ako aj sumu 380 eur s prísl. titulom nedoplatku
z vyúčtovania vodného a stočného, ako aj z nedoplatku za dodávku plynu (§ 387 ods. 1 a ods. 2
C.s.p.). Konajúci súd správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie podstatných skutočností, ktoré
boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom rozhodujúce skutočnosti, vyplývajúce z vykonaných dôkazov, z
prednesov sporových strán a zástupkyne žalobcu, ako aj z obsahu spisu správne vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 C.s.p)  a dospel tak k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré viedli súd prvej inštancie k tomu, že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy celkom 2.300
eur (1.920 eur + 380 eur) spolu s príslušenstvom žalobcovi; argumentácii žalovanej uvedenej v odvolaní
nemožno priznať úspech.



23. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že je zrejmé,
že žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 1.920 eur titulom zmluvnej pokuty za porušenie
povinnosti žalovanej stanovenej v dohode o vyporiadaní BSM, pričom nárok na zaplatenie sumy 380 eur
odvodzoval rovnako zo záväzku žalovanej z predmetnej dohody. Vychádzajúc z jej obsahu je zrejmé, že
sporové strany sa dohodli, že nehnuteľnosti patriace do BSM, a to rodinný dom a pozemky nachádzajúce
sa v kat. území W., zapísané na LV č. XXXX, pripadnú do vlastníctva žalobcu, za splnenia jeho povinnosti
vyplatiť žalovanej 1 z ceny nehnuteľností, stanovenej podľa znaleckého posudku Ing. K. U., č. XX/
XXXX, v sume 92.500 eur, po odpočítaní čiastky 5.276 eur (ako 1 peňažného záväzku žalovanej voči
žalobcovi z predaja spoločnej garáže) a pripočítaní sumy 3.000 eur ako záväzku žalobcu vyplývajúceho
z vyporiadania hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome. Žalobca preukázateľne splnil svoje
povinnosti vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. území W., keď zaplatil žalovanej prvú splátku z vyrovnania v sume 30.000 eur dňa 23.03.2015 (č.l.
14) a druhú splátku v sume 57.224 eur dňa 25.05.2015 (č.l. 15) a v sume 3.000 eur dňa 26.05.2015 (č.l.
15). Žalovaná sa v zmysle článku IV., bod 4 dohody o vyporiadaní BSM zaviazala vypratať a protokolárne
odovzdať žalobcovi dom s pozemkami najneskôr do 30.05.2015, v opačnom prípade bola povinná
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 30 eur za každý deň omeškania, ktorej splatnosť nastala
na piaty deň odo dňa jej uplatnenia. Do doby odovzdania nehnuteľností sa zaviazala o rodinný dom s
pozemkami riadne starať a hradiť všetky náklady s tým spojené, čo zahŕňalo i náklady na vodné, stočné
a dodávku plynu. Je nesporné, že žalovaná odovzdala nehnuteľnosti žalobcovi spôsobom stanoveným v
dohode o vyporiadaní BSM dňa 03.08.2015 (č.l. 16), v ktorý deň strany sporu spísali protokol o odovzdaní
a prevzatí nehnuteľností a hnuteľných vecí. Žalobca požiadal žalovanú o zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume celkom 1.920 eur výzvou zo dňa 04.08.2015, na ktorú žalovaná nereagovala. Zároveň uhradil
nedoplatky na službách spojených s užívaním nehnuteľností v celkovej sume 380 eur (č.l. 20, 22), ktoré
okolnosti žalovaná v konaní nerozporovala. Žalovaná sa voči povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, vrátane
povinnosti zaplatiť nedoplatky z vyúčtovania nákladov za poskytnuté služby, bránila tým, že dohodu o
vyporiadaní BSM uzavrela v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pričom dojednanie o zmluvnej
pokute považovala za priečiace sa dobrým mravom, nakoľko nehnuteľnosti užívala spolu s deťmi ako
ich bezpodielová spoluvlastníčka, starala sa v tom čase o nezaopatrené dieťa a súčasne si hľadala nové
bývanie, na ktoré potrebovala finančné prostriedky z vyporiadania BSM.

24. Súd prvej inštancie posudzoval skutkové tvrdenia, na ktorých žalovaná založila svoju procesnú
obranu o uzavretí dohody o vyporiadaní BSM v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, správne
aplikujúc ustanovenia § 39 a § 49 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka
pojednáva o uzavretí zmluvy v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Stav tiesne vymedzil
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 15.07.1996, sp. zn. 2Cdo 41/1996, ako
hospodársky, či sociálny stav, v ktorom sa nachádza subjekt v čase robenia právneho úkonu, ktorý na
neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak,
nebyť tiesne, neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich, a teda nie domnelých,
okolnostiach a je determinovaný subjektívnou stránkou - samotným konajúcim a jeho odolnosťou proti
pôsobiacej ťaživej situácii. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, pričom
konajúci ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou na jeho prejav vôle (k tomu aj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.05.2001, sp. zn. 33 Cdo 350/2000 a zo dňa 31.08.2005,
sp. zn. 28Cdo 2752/2004). O nápadne nevýhodných podmienkach, ako pridruženej podmienke tiesne,
možno hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú
nevýhodnosť ďalších podmienok, za predpokladu, že táto nevýhodnosť musela byť druhému účastníkovi
zmluvy očividne zrejmá. Nápadne nevýhodné podmienky musia objektívne existovať v dobe právneho
úkonu a nemôžu spočívať len na subjektívnom cítení dotknutej osoby.

25. V prvom rade odvolací súd udáva, že žalovaná v konaní na súde prvej inštancie, a napokon
ani v odvolaní, skutkovo neozrejmila tie skutočnosti, z ktorých vyvodzovala existenciu nápadne
nevýhodných podmienok pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM. V konaní netvrdila, že by
dojednaniami obsiahnutými v tejto dohode došlo k porušeniu ekvivalencie stranami sporu vzájomne
si poskytnutých plnení, prípadne, že by ju tieto zjavne znevýhodňovali v porovnaní so stavom pred
uzavretím dohody; nápadne nevýhodné podmienky napokon v konaní ani nijako nepreukázala. Rovnako
žalovaná nepreukázala, že dohodu o vyporiadaní BSM uzavierala v tiesni, ktorý stav musel mať základ
v objektívne existujúcich okolnostiach. V tomto smere odvolací súd poukazuje na písomnú svedeckú
výpoveď JUDr. U. J., ako i na e-mailovú korešpondenciu sporových strán, resp. ich zástupcov, založenú



v súdnom spise. Z ich obsahu vyplýva, že finálnej podobe dohody o vyporiadaní BSM predchádzalo
viacero rokovaní sporových strán, pri ktorých predložili rôzne verzie dohody. Je zrejmé, že žalovaná
prejavila súhlas s uzavretím dohody o vyporiadaní BSM za podmienky predchádzajúcej dohody na
predaji spoločného bytu na K. ulici v N. (viď e-mail zo dňa 20.02.2015). Zároveň v e-maily zo dňa
17.02.2015 sama navrhla zástupkyni žalobcu pripraviť dohodu, v ktorej stanovila dátum uvoľnenia
rodinného domu v W. do 31.05.2015 (správne má byť 30.05.2015- pozn. odvolacieho súdu), ktorý návrh
žalobca akceptoval. Finálnu podobu dohody o vyporiadaní BSM pritom označila za korektnú, na ktorej
základe každý z jej účastníkov obdržal polovicu spoločného majetku (viď e-mail zo dňa 18.03.2015).

26. Pokiaľ žalovaná poukazovala na ťaživé okolnosti týkajúce sa zabezpečenia nového bytu, v ktorom
mala bývať spolu s deťmi po vyprataní a odovzdaní rodinného domu žalobcovi a na ktorého kúpu si
bola nútená vziať úver od banky, možno pripustiť, že tieto nemuseli pozitívne pôsobiť na jej psychický
stav v čase uzavretia dohody o vyporiadaní BSM; tieto okolnosti, vnímané v celkovom kontexte, však
u nej nemohli objektívne vyvolať stav deklarovanej tiesne, ktorá by ju obmedzovala vo vôli slobodne
sa rozhodnúť ako so žalobcom vysporiadať majetok patriaci do BSM. Žalovaná si už v čase podpisu
Dohody o rezervovaní bytu zo dňa 30.09.2014 musela byť vedomá svojho záväzku uzavrieť Zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve s investorom, ku ktorej napokon pristúpila až dňa 18.02.2015, ako aj povinností
následne vyplývajúcich z tejto zmluvy, vrátane záväzku zaplatiť kúpnu cenu bytu. Pri hodnotení námietky
žalovanej musel odvolací súd nevyhnutne prihliadať i na následné správanie žalovanej. V tomto smere
poukazuje na e-mail žalovanej zo dňa 25.05.2015 (č.l. 55), v ktorom žalovaná odmietla návrh žalobcu
na posunutie termínu odovzdania nehnuteľností do 20.06.2015, bez uplatnenia zmluvnej pokuty, oproti
zábezpeke v sume 3.000 eur, ktorú by žalobca vyplatil žalovanej pri riadnom odovzdaní rodinného
domu; žalovaná s predloženým návrhom žalobcu nesúhlasila a reagovala tak, že „zaplatí za každý deň
omeškania a dom dá do poriadku“. I z tohto správania sa žalovanej nemožno vyvodzovať, že by konala
v stave tiesne. Zároveň, treba uviesť, že i prípadné uzavretie dohody o vyporiadaní BSM v tiesni, za
nápadne nevýhodných podmienok, by oprávňovalo žalovanú na odstúpenie od tejto dohody; žalovaná
preukázateľne svoje právo odstúpiť od dohody o vyporiadaní BSM z dôvodu tiesne nevyužila.

27. Pokiaľ žalovaná namietala samotné dojednanie o zmluvnej pokute v dohode o vyporiadaní BSM ako
neplatné, rozporné s dobrými mravmi, ani tieto skutočnosti sa jej nepodarilo v konaní preukázať.

28. Podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú sumu v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti, ktorú si strany pre taký prípad dojednali. Ide teda o dohodou určenú peňažnú sumu, ktorej
úlohou je zabezpečiť splnenie určitej presne vymedzenej povinnosti. Zmluvná pokuta tak plní funkciu
zabezpečovaciu (čelí porušeniu povinnosti), reparačnú (uhradzovaciu) a napokon i funkciu sankčnú
(za porušenie povinnosti). Dohoda o zmluvnej povinnosti musí mať písomnú formu, musí v nej byť
dostatočne určená zmluvná povinnosť, ktorej splnenie zabezpečuje, ako aj určená výška zmluvnej
pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená
a nie je stanovený ani spôsob jej určenia; túto otázku rieši dohoda o zmluvnej pokute tak, že výška
zmluvnej pokuty by mala byť primeraná významu zabezpečenej povinnosti.

29. Skúmajúc dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom
súdu prvej inštancie a nepovažoval ho za rozporné s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta ako klasický
zabezpečovací inštitút posilňovala postavenie žalobcu v tom, aby si žalovaná riadne a včas splnila
povinnosť, na ktorú sa v dohode o vyporiadaní BSM zaviazala, a to vypratať a žalobcovi odovzdať
nehnuteľnosti v termíne do 30.05.2015. Je zrejmé, že v období po tomto dátume už žalovaná nebola
bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nakoľko ich výlučným vlastníkom sa stal žalobca, a
ten ako ich vlastník a oprávnený držiteľ ich v období od 01.06. do 03.08.2015, kedy došlo k ich
protokolárnemu odovzdaniu, nemohol užívať. Pokiaľ išlo o samotnú výšku zmluvnej pokuty, túto
nepovažoval odvolací súd za neprimeranú; vo finančnom vyjadrení prestavovala zmluvnú pokuta sumu
900 eur za mesiac, čo s prihliadnutím na ňou zabezpečovanú povinnosť (vypratať rodinný dom s
nehnuteľnosťami, ktorých cena sa podľa znaleckého posudku č. 27/2015 rovnala sume 185.000 eur)
možno považovať za akceptovateľné.

30. A napokon žalovanej nemožno priznať úspech ani ohľadne námietky zaujatosti vec prejednávajúcej
zákonnej sudkyne. Tú žalovaná vyvodzovala len zo skutočnosti, že táto zamietla vykonať ňou
navrhované dokazovanie výsluchom svedkov - synov žalovanej.



31. V prvom rade treba uviesť, že žalovaná založila pochybnosti o nestrannosti zákonnej sudkyne na
výsledku jej procesného rozhodnutia o nevykonaní navrhovaného dôkazu, a teda predmetnú námietku
odôvodnila okolnosťami spočívajúcimi v jej procesnom postupe, ktorý predchádzal vydaniu konečného
rozhodnutia; tieto okolnosti však zaujatosť zákonnej sudkyne nezakladajú a nemôžu byť ani dôvodom na
jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania sporu (§ 49 ods. 3 C.s.p.).  Zároveň, treba uviesť, že vo fáze
dokazovania, súd nie je viazaný návrhmi strán sporu v tom smere, že je povinný vykonať nimi navrhované
dôkazy. Je vecou konajúceho súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie
(§ 185 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo
nepovažoval za potrebné vykonať žalobkyňou navrhnuté výsluchy svedkov, s ktorým odôvodnením
sa stotožnil i odvolací súd; poskytnutie svedeckej výpovede detí sporových strán k spôsobu vedenia
rodinného života je pre rozhodnutie vo veci nepodstatné. Zároveň, ustálená súdna judikatúra vyvodila,
že pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykonal navrhované dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení
strany sporu, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces (k tomu uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011, zo dňa 12.11.2015,
sp. zn. 3Cdo 888/2015).

32. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ňou uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou
relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

33. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyjadroval a reagoval len
na podstatné a s vecou súvisiace tvrdenia žalovanej, keď ostatné ňou uvádzané skutočnosti (správanie
sa žalobcu voči žalovanej a jeho dopad na žalovanú, okolnosti týkajúce sa výkonu povolania žalobcu,
úhrad spoločných záväzkov, žalovanou spochybnené nadobudnutie iného majetku zo strany žalobcu a
pod.) považoval za irelevantné pre rozhodnutie veci.

34. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal
proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti   rozhodnutiu   odvolacieho  súdu  je  prípustné  dovolanie,  ak  to  zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a    iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56C/10/2016", "guid": "3790da61-2e7a-443f-9ca1-bc4d1af40ee4:473ccb37-7e34-47a5-976f-f6d55b59fb81", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}