{"guid": "0dd1babc-45e7-433c-951d-413bd3bebc37:c0995b16-1fb0-4295-85a9-290896e6ae0a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1", "spisova_znacka": "26CoE/178/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/178/2018 z 17. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 17. decembra 2018, sp. zn. 26CoE/178/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1", "identifikacne_cislo": "4415209890", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0995b16-1fb0-4295-85a9-290896e6ae0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/178/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209890
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/
X, S., zastúpená: JUDr. Roman Jurík, PhD., advokát, so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, IČO:
40 353 729, o vymoženie sumy 406,80 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/606/2015 - 20 zo 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/606/2015 - 20  zo 17. apríla 2018   p
o t v r d  z u j e .

II. Odvolací súd   p r i z n á v a   povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 35, § 45 ods. 1 a
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Vydaniu rozhodcovského
rozsudku predchádzalo uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi dňa
03.10.2008, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi
úver a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok v 12 mesačných splátkach.
Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých článok 17 obsahuje
rozhodcovskú doložku. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky
oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, pričom rozhodcovskú zmluvu (uzatvorenú vo forme rozhodcovskej doložky) si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a zo všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, a tieto viedli súd prvej inštancie k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej



strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §
45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal.
Vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie dospel
preto k názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a
preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že
oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných
podmienkach pre úver, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov
vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným
právnym aktom. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie
nemohol akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na
to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Z uvedených
dôvodov, pre rozpor exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený v  odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Mal za
to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu
zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako
aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil,
že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich
vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po
materiálnej stránke, nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa
opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný
súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,
ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia
veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania
práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na prejednanie
veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým zisteniam
veci súdom prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa §
3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu,



a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v
zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho
súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom
v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný.

7. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne
a náležite zdôvodnené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia povinný poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018 a sp. zn. I. ÚS 41/2015,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 24 XECdo 5/2016 a rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C 76/10 Pohotovosť s. r. o. proti P. E.. Záverom povinný uviedol, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec posúdil, preto niet žiadneho dôvodu na akúkoľvek
revíziu napadnutého uznesenia. Povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a
povinnému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto je odvolací súd
povinný potvrdiť ho (§ 387 ods. 1 CSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 07.05.2015 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 07695/09 zo dňa 05.10.2009. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

13. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého



predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná
podmienka\").

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie
aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených
dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a za účelom
vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že
spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

19. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa teda vzťahujú práve na taký druh zmlúv,
pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany
spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa
zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred, a pri
ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

20. Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi
predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu
ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods.
4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto je možné konštatovať,
že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť
aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký
počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania,
ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Povinný je v
prejednávanej veci spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a zmluva o spotrebiteľskom
úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú



povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle
tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad
so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V
prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania,
len čo zistí existenciu  niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania
ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací
súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18
zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v
citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

22. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra
2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
23. Exekučný súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu
(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k \"zrušeniu\"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

24. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere č. 3760461 zo dňa 03.10.2008, a to v súlade s
ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok, tak ako to správne ustálil aj
súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, je aj samotná rozhodcovská doložka (bod 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru), ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto



rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom
exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný
súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola
individuálne dojednaná a je súčasťou zmluvných podmienok oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy. Povinný tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol
zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

26. K rozhodcovskej doložke má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na
zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú doložku
ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza
článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným
zákonom č. 150/2004 Z. z., a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez
ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto
Smernici alebo vo výpočte v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

27. Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

28. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že „po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na
vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k nemu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnená a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle
CSP. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne
upravenú v ustanoveniach CSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne
osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to
sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie,
nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného“ (vychádzajúc z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 41/2012 zo dňa 22.03.2012, uznesenia Ústavného súdu SR č. k.
IV. ÚS 461/2012-26 zo dňa 28.08.2012).

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči
oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník.



30. Odvolací súd vo vzťahu k návrhu povinného na priznanie nároku na náhradu trov exekučného
konania uvádza, že odvolací súd má právomoc rozhodnúť len o trovách odvolacieho konania a nie
o trovách exekučného konania (prebiehajúceho na súde prvej inštancie) či trovách exekúcie, ktorých
rozhodovanie patrí do právomoci exekučného súdu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by povinnému
vznikli akékoľvek iné trovy konania mimo odvolacieho konania (t. j. v exekučnom konaní prebiehajúcom
na súde prvej inštancie).

31. Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie, že na napadnutom uznesení, napriek tomu,
že odvolanie bolo podané včas (podľa doručenky nachádzajúcej sa na č. l. 27 bolo odvolanie doručené
súdu prvej inštancie v lehote na podanie odvolania, a to dňa 01.06.2018, pričom v uvedenej lehote
stačilo odvolanie odoslať; napadnuté uznesenie bolo totiž doručené oprávnenému dňa 18.05.2018,
teda prvým dňom lehoty na podanie odvolania bol 19.05.2018 a nakoľko 15. dňom lehoty bola sobota
02.06.2018, posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň - pondelok 04.06.2018), oprávnenou
osobou, bolo prípustné a nemalo vady, ktoré by bránili prejednanu odvolania, vyznačil predčasne
a nesprávne právoplatnosť. Napadnuté uznesenie nadobudne právoplatnosť až v spojení s týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu, a to v deň, keď bude toto rozhodnutie odvolacieho súdu doručené
všetkým účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu bude povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení
spisu z odvolacieho súdu opraviť vyznačenú právoplatnosť na napadnutom uznesení tak, že táto
bude nevyznačená až do vydoručovania rozhodnutia odvolacieho súdu a následne súd prvej inštancie
opätovne a správne vyznačí na napadnutom uznesení právoplatnosť.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/606/2015", "guid": "fd7777c0-183b-49ae-98a0-7a181625c327:82afe4a6-6100-4e93-a2fa-52bc3c8cebf7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d34c5b23-239c-45d4-890d-10ec308901d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 371/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.371.2018.1"}, {"guid": "ussr:960b70d4-c945-4688-9e58-7c7880350d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.41.2015.1"}, {"guid": "ussr:25ece9c5-977b-42bc-ae14-e5b4860f950a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 461/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 461/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25ece9c5-977b-42bc-ae14-e5b4860f950a"}, {"guid": "ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 372/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 1808, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c5984e5-5e7e-439a-80dc-3733c055d3ec"}, {"guid": "e470c5f2-ddfb-4088-81db-b2bc388540fe:545f221b-07e4-4b3d-af30-32a9b1a23a7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/606/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Er/606/2015 z 26. 10. 2015", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e470c5f2-ddfb-4088-81db-b2bc388540fe:545f221b-07e4-4b3d-af30-32a9b1a23a7a"}], "citovane_v": [{"guid": "0dd1babc-45e7-433c-951d-413bd3bebc37:8084e2cb-2743-4a20-a3bd-3689872bd477", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1", "spisova_znacka": "26CoE/178/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/178/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4415209890.1"}]}