{"guid": "0dd05630-aeb3-4cd4-ba25-98a5d2851dc1:803db373-74f8-48c6-8ecf-7eaf2c03976e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5314202364.2", "spisova_znacka": "11Co/67/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/67/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. júna 2016, sp. zn. 11Co/67/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5314202364.2", "identifikacne_cislo": "5314202364", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Imrich Volkai", "sudca_id": 472, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-imrich-volkai-472", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f,h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f,h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/803db373-74f8-48c6-8ecf-7eaf2c03976e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5314202364.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5314202364.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5314202364.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314202364.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXX, D. N., 2/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, D. N., obaja v zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866
849, proti odporcovi: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. N. XXX, v zastúpení advokátkou JUDr. Annou
Mozolíkovou, so sídlom A. XXXX, T., v konaní o určenie, že odporca nie je vlastníkom podielu, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/50/2014-88 zo dňa 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    z r u š u j e   a vec mu    v r a c i a    na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že odporca nie je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX  kat. úz. D. N. ako parcely: EKN č. 5352/1 -
orná pôda v podiele 31/120, EKN č. 5352/2 - orná pôda v podiele 31/120, EKN č. 5363 - orná pôda v
podiele 31/120, EKN č. 5372 - orná pôda v podiele 31/120, EKN č. 5407 - orná pôda v podiele 31/120.
Zároveň uložil povinnosť odporcovi  nahradiť navrhovateľom 1/, 2/ trovy konania vo výške 442,24 eur v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/.

Nárok navrhovateľov prvostupňový súd posudzoval v zmysle ustanovení § 80 písm. c/, § 152 ods. 2, §
153 ods. 2 O. s. p., v zmysle ustanovenia § 123 a § 132 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovení §
21 ods. 1, § 21 ods. 3 a § 36a Katastrálneho zákona.

Okresný súd dôvodil tým, že z hmotnoprávneho hľadiska predbežne mal preukázané, že navrhovatelia
1/, 2/ ako manželia od zápisu sporných nehnuteľností na LV v roku 1996 na základe osvedčenia
nehnuteľnosť dobromyseľne a nerušene užívali až do vydania osvedčenia odporcom v roku 2010 Nz
36228, ktorým bolo vlastnícke právo navrhovateľov ohrozené. Z uvedeného je podľa okresného súdu
zrejmé, že dobromyseľne a nerušene nehnuteľnosti užívali 14 rokov. Takýto záver však vyplýva len z
formálnej roviny zo zapísaných spoluvlastníckych podielov, ktoré sú v ideálnej rovine. V konaní okresný
súd neskúmal hmotnoprávnu rovinu, teda reálne užívanie reálne vydelených nehnuteľností. K takému
skúmaniu nebol dôvod, keďže odporca počas celej doby neprodukoval žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy.
Z procesného hľadiska prejavil ochotu dobrovoľným spôsobom po pokuse o zmier chybný stav napraviť.
Za týchto okolností, keďže bol nečinný, okresný súd považoval ďalšie dokazovanie za nadbytočné,
právne irelevantné a nehospodárne a vychádzal zo záveru, že navrhovatelia sú spoluvlastníci v rozsahu
100 % = 1/1 a svedčí im záväznosť zápisu na liste vlastníctva podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho
zákona, kým odporcovi z dôvodov už uvedených záväznosť zápisu na LV nesvedčí. Preto okresný súd
rozhodol, že v nadväznosti na ustanovenia § 123, § 132 Občianskeho zákonníka odporca nepreukázal
spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd preto vyhovel návrhu navrhovateľov na
určenie, že odporca nie je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 31/120.



Úspešnými účastníkmi konania boli podľa okresného súdu navrhovatelia 1/, 2/ a v zmysle ustanovenia §
142 ods. 1 O. s. p. im patrí plná náhrada trov konania, ktorú im súd priznal za 4 právne úkony v celkovej
výške 442,24 eur.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odporca, keď namietal, že napadnutý rozsudok je nesprávny,
nakoľko okresný súd nesprávne, nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav a nesprávne právne
vec posúdil. Neúplné a nesprávne zistenie skutkového stavu, že nezisťoval skutočnosti a okolnosti
nevyhnutné pre rozhodnutie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ich vykonanie účastníci konania
navrhovali, a to osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva notárskou zápisnicou N 21/1996, NZ 21/1996
zo dňa 08.05.1996, vyhotovenou notárkou JUDr. Kupkovou, ani evidenčný list č. 368 k.ú. D. N..
Uvedené dôkazy boli nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd vyhovel žalobe navrhovateľov
1/, 2/, pretože osvedčenie odporcu bolo sporné, keďže bolo vydané na už osvedčený stav v podiele
1/1 v prospech navrhovateľov 1/, 2/. Okresný súd zistil rovnaký postup u navrhovateľov, ktorí si
osvedčili sporné parcely  do BSM osvedčením - notárskou zápisnicou N 84/1996, NZ 84/1996 zo
dňa 13.08.1996 na už vydané osvedčenie N 21/1996 a NZ 21/1996 zo dňa 08.05.1996, z ktorého je
zrejmé, že navrhovatelia neboli vlastníci sporných parciel v celosti. Titul nadobudnutia zapísaný v LV
ako osvedčenie vyhlásenia o vydržaní č. NZ 22/1996 sa netýka sporných parciel, ide o nesprávny
zápis v LV, čo súd opomenul vziať do úvahy a vyhodnotiť. Navrhovatelia vykonali rovnako osvedčenie
na osvedčenie, ako súd tvrdí o odporcovi, že vykonal osvedčenie na osvedčenie navrhovateľov.
Žalobe preto nemohlo byť vyhovené, lebo formálny zápis navrhovateľov 1/, 2/, je celkom zjavne
nesprávny. Bez ohľadu na skutočnosť, či odporca namietal, alebo nenamietal zápis navrhovateľov 1/,
2/ v katastri nehnuteľností k sporným parcelám, podmienkou  pozitívnej alebo negatívnej určovacej
žaloby je skutočnosť, že navrhovatelia 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo
predpokladá negatívna určovacia žaloba. Len skutoční vlastníci sa môžu domáhať pri spornosti zápisu
v KN určenia, že druhý zapísaný sporný vlastník nie je vlastníkom. Je evidentné, že navrhovatelia si
osvedčovali svoje tvrdené vlastníctvo k sporným parcelám do podielu 1/1 pochybným spôsobom na
ďalšie osvedčenie, z ktorého je zrejmé, že nie sú vlastníkmi sporných parciel v podiele 1/1. Chýba teda
základný predpoklad na vyhovenie žaloby, a to skutočné preukázané vlastníctvo navrhovateľov 1/, 2/ k
sporným parcelám. Okresný súd nesprávne právne posúdil a nesprávne rozhodol, keď určil, že odporca
nie je vlastníkom sporných parciel v podiele 31/120, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

K podanému odvolaniu sa vyjadrili navrhovatelia 1/, 2/ tak, že navrhli rozsudok potvrdiť s tým, že odporca
mohol sám navrhnúť príslušné dôkazy, tieto však neuviedol ani po poučení v zmysle ustanovenia § 120
ods. 4 O. s. p.. Uviedli tiež, že pokiaľ odporca tvrdí, že navrhovatelia neosvedčili svoje tvrdené vlastníctvo
k sporným parcelám do podielu 1/1, je zrejmé, že zo zápisu z roku 1996 vyplýva, že navrhovatelia 1/,
2/ nadobudli vlastnícke právo v podiele 1/1 a až následne o viac ako 10 rokov neskôr došlo k narušeniu
tohto podielu, a teda bolo na odporcovi, aby preukázal, že je vlastníkom týchto nehnuteľností, a to už
v podiele, v akom sa nazdával.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania odporcu
v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p.
a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov odvolateľa a dospel k záveru,
že rozhodnutie prvostupňového súdu trpí vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O. s.
p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky
len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd
viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého



stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom súd na
tieto vady neprihliadne.

Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd rozhodol v danej veci tak, že určil, že odporca nie
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX  k. ú. D. N. ako parcely: EKN
č. 5352/1 - orná pôda v podiele 31/120, EKN č. 5352/2 - orná pôda v podiele 31/120, EKN č. 5363 - orná
pôda v podiele 31/120, EKN č. 5372 - orná pôda v podiele 31/120, EKN č. 5407 - orná pôda v podiele
31/120. Prvostupňový súd však nedostatočne právne posúdil návrh navrhovateľov ohľadne existencie,
resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby v zmysle ustanovenia §
80 písm. c) O. s. p., keď konštatoval, že pre súd bola dostatočná formálna stránka zápisu vlastníckeho
práva navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na LV č. XXXX  v podiele 1/1 na základe NZ 22/1996 a NZ 84/1996.
Takýto záver prvostupňového súdu je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na skutočnosť, že právny záujem je základnou podmienkou
procesnej prípustnosti pri tomto type určovacej žaloby s tým, že musí ísť o právny záujem, ktorý
je naliehavý. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pri skúmaní naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaný žalobný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva navrhovateľov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie, resp. konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa
ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. rozhodnutie
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu musí na jednej strane poukázať na
určité skutkové okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť
súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Na druhej strane vysvetliť, že práve podaný
žalobný návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu
účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Podľa názoru odvolacieho súdu
negatívne určujúci petit nemôže vo všeobecnosti byť spôsobilý zlepšiť právne postavenie navrhovateľov
a vo svojej podstate takýto petit ani nie je spôsobilý úplne odstrániť neistotu v danom právnom
vzťahu, pretože aj v prípade jeho vyhovenia by nebola uspokojivo vyriešená otázka, kto je vlastníkom
sporných nehnuteľnosti. Negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom právne postavenie
navrhovateľov nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje ich neistota v právnom vzťahu a nepríde k zmene
ani ich právneho postavenia, keďže nie je vylúčené, že prebieha ďalšie konanie o vlastníctvo spornej
nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť prvostupňový súd ani neskúmal. Vo všeobecnosti platí, že pozitívne
určenie vlastníckeho práva má spravidla prednosť pred negatívnym určením, lebo z negatívneho
určenia jasne nevyplýva, kto je skutočným vlastníkom, pretože bez takéhoto pozitívneho určenia
treba pripustiť aj možnosť, že vlastníkom môže byť aj iná osoba. Aj v prípade, že by súd vyhovel
návrhu, nemuseli by sa navrhovatelia dostať do výhodnejšieho právneho postavenia. V uvedenom rámci
potom môžu pevný základ svojho právneho postavenia navrhovatelia dosiahnuť len určením, že im
prislúcha spoluvlastnícke právo a v akom podiele a tak preukázať konkrétny a právne nespochybniteľný
titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu sporu. Len pozitívne určenie vlastníckeho práva
rozsudkom, je spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie navrhovateľov nielen k odporcovi, ale aj vo
vzťahu k tretím osobám. Okrem toho pre určovaciu žalobu je príznačné, že spravidla nie je opodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu , alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu, či tu je/nie je právny vzťah alebo právo. Pokiaľ sa okresný súd nedostatočne zaoberal touto
základnou procesnou podmienkou prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p. a preto uviedol právne
závery, ktoré sú predčasné.

Navyše nie je správny ani záver okresného súdu ohľadne potreby skúmania nadobudnutia vlastníckeho
práva k sporným parcelám navrhovateľmi, keď len konštatoval, že navrhovatelia tieto užívali
dobromyseľne a nerušene 14 rokov s tým, že neskúmal hmotnoprávnu rovinu vydelených nehnuteľností,
teda reálne užívanie, keďže odporca neprodukoval počas celej doby žiadne tvrdenia a žiadne
dôkazy. Uvedené dotvrdzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 191/2009, podľa ktorého
nepostačuje záver o nespochybniteľnosti vydržania uplynutím 10-ročnej lehoty, keďže pravdivosť



obsahu a dokladov pripojených k takejto notárskej zápisnici a ani náležitosti vôle navrhovateľov a
iných osôb notárstvo nepotvrdzuje, čo však neznamená, že nemožno v prípade pochybností tieto
hmotnoprávne podmienky skúmať.

Okrem toho odvolací súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového súdu v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať vyhodnotením naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov vo vzťahu k podanej určovacej žalobe v súvislosti s názorom odvolacieho súdu ohľadne
tejto procesnej podmienky. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal,
primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu.

Zároveň okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania vo vzťahu k všetkým
účastníkom konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to
zákon pripúšťa v lehote dvoch mesiacov od doručenia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/50/2014", "guid": "1a6cb283-7b59-4766-a1f4-c0a90e1cc3f2:29677341-a4a7-4070-bc30-7d0b82ec0f53", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}