{"guid": "0dcfc0c9-8c03-4e33-9fe0-923adf0f8f0d:4e761336-1e9d-4ab4-a42a-376069a96dab", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8110212644.1", "spisova_znacka": "8CoE/84/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoE/84/2011 z 16. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 16. októbra 2011, sp. zn. 8CoE/84/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110212644.1", "identifikacne_cislo": "8110212644", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2011-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e761336-1e9d-4ab4-a42a-376069a96dab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110212644.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8110212644.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8110212644.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/84/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110212644
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110212644.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Q. W. U., s.r.o., so sídlom E. X, XXX XX X., IČO:
35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému
T. S., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/X L., o vymoženie 482,51 Eur s prísl., vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 12Er 276/2010-9 zo dňa 30.5.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 7907/10u zo dňa 6.5.2010 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ  obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V
tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom
výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvého stupňa
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom
úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd prvého stupňa opiera o to,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Obsah zmluvy bol dopredu daný



a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom vopred pripravený.

Súd prvého stupňa mal za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko
sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej
doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd
Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom
tohto súdu, čím je podľa súdu obmedzené aj právo „slabšej,, zmluvnej strany domáhať sa ochrany na
všeobecnom súde Slovenskej republiky.

Rovnako považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný
s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi a považoval za dôvodné aplikovať ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok
vykonať na návrh oprávneného, bolo by dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe
rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú
podľa práva Európskej únie. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej
doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Na základe uvedeného súd prvého
stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie
isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, čo je zrejmé z ust. § 35 zákona č. 244/2002
Z. z. a z ust. § 159 O.s.p. Takýto rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný
a po uplynutí lehoty na plnenie aj vykonateľný. Ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní umožňuje exekučnému súdu konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného
konania je nútený výkon práva priznaného účastníkovi v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní.
Exekučný súd nie je preto vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie.

Pokiaľ ide o dôvody podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. tieto sa týkajú zastavenia
exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je
buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu
tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekúcie nie je príslušný na
meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti,
nie rozhodnutie samotné.

Z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať
exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale ich neuplatnil.
Rovnako neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku okrem prípade, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Dal do pozornosti súdu, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravené v 8. časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku, prípadne v zákone
o spotrebiteľských úveroch. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená
v ust. § 879f ods. 3 OZ. Pokiaľ bola zmluva uzavretá pred 1.1.2008, nie je možné práva a povinnosti z
tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Záverom dal do pozornosti znenie dôvodovej správy
k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie.



Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Vo vzťahu k námietkam ohľadom nemožnosti aplikácie ust.§ 52 až § 54 OZ odvolací súd poznamenáva,
že aj napriek tomu, že  až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis.
Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona, podľa ktorého typovou zmluvou sa rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. V zmysle ust. § 23a ods. 2 nesmie obsahovať neprimerané podmienky. Za tohto
stavu a za súčasného uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, sú však všetky argumenty
zo strany dodávateľov v tom smere, že nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, irelevantné.

Podľa Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené
rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky
zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 O. z.
nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a O. z.), išlo o neplatnosť absolútnu,
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ
účinného ku dňu 28.5.2004, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie ako
vecne správne potvrdil.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/276/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "d842d5b3-290e-46c5-a324-a99ced4de394:871b93d6-8808-45a0-98fc-bdac5d528e8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3106220689.3", "spisova_znacka": "8CoE/133/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/133/2016 z 18. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3106220689.3"}, {"guid": "6d45692a-d6d7-4fc6-bced-8671df4abaa2:74d28737-1357-4763-a310-e54c1e270705", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3106220689.2", "spisova_znacka": "8CoE/249/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/249/2013 z 4. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3106220689.2"}]}