{"guid": "0dce74a4-f91f-47bb-a411-2c9fc1990591:d156ef6f-ed1d-483a-9e19-7e94021c7bac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113208689.1", "spisova_znacka": "19Co/99/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/99/2015 z 11. 5. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. mája 2016, sp. zn. 19Co/99/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113208689.1", "identifikacne_cislo": "8113208689", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2016-05-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d156ef6f-ed1d-483a-9e19-7e94021c7bac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113208689.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113208689.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8113208689.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/99/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208689
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113208689.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému Q. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, s trvalým pobytom evidovaným na adrese W. XXXX/XX, XXX XX Q., toho času na
neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou X. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad
Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie sumy 1.216,16
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/115/2013-68 zo dňa
09.09.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163,29
eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 3,37 eur od 09.03.2013 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Vyslovil, že náhradu trov
konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.216,16 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatenia
do podania návrhu vo výške 340,91 eur, s 0,24 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1.216,16 od
19.03.2013 do zaplatenia, aby mu uložil zaplatiť náhradu trov konania. Uviedol, že medzi účastníkmi
konania bola uzatvorená dňa 29.06.2009 pod č. 3906098167 úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky ako úver v sume 995,82 eur. Uvedenú sumu sa žalovaný  zaviazal
vrátiť, čo nedodržal. Dlhuje preto žalobcovi titulom istiny sumu 563,97 eur, titulom ušlého úroku eviduje
sumu 652,79 eur a titulom úroku z omeškania sumu 340,91 eur. Keďže žalovaný meškal so zaplatením
sumy, má nárok aj na úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne t.j. zo sumy 1.216,16 eur od
19.03.2013 do zaplatenia.

Keďže pobyt žalovaného nie je známy, súd mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku, ktorá
sa k návrhu nevyjadrila.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovaného namietal nesprávnu výšku RPMN v
úverovej zmluve.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 544 ods. 1, 2,§
566 ods. 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995



Z.z. mal za to, že žalobný návrh bol v prevažujúcom rozsahu nedôvodný. Zmluva, ktorú účastníci konania
uzavreli z hľadiska základných zákonných predpokladov jej platnosti, je platným právnym úkonom. Na
základe vzniknutého záväzkového vzťahu bol žalobca oprávneným požadovať od žalovaného z dôvodu
poskytnutia peňažných prostriedkov ako úveru aj zmluvne dohodnutú cenu úveru v zmysle úrokov z
úveru. Námietka vedľajšieho účastníka - argument, že úver mal by byť posúdený ako úver bez úrokov a
poplatkov z dôvodu údajného nesprávneho údaja o výške RPMN nebola správnou. Úverovou zmluvou
bola dohodnutá aj suma poistného percentom z dohodnutej výšky splátky z úveru. Dohodnutý bol
taktiež poplatok za vedenie účtu a vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, tieto zložky výšku výpočtu RPMN neovplyvňujú. Pokiaľ v úverovej zmluve
uvedená bola RPMN 33,2 %, táto RPMN uvedená bola v správnej výške.

Pre neplnenie zmluvne dohodnutých podmienok, nesplácanie dohodnutých splátok úveru v požadovanej
výške a v dohodnutom čase, žalobca dôvodne vyhlásil celý úver za splatný, žiadajúc o zaplatenie istiny
563,37 eura, ako uviedol aj v žalobe. Z prehľadu úhrad realizovaných žalovaným po vyhlásení splatnosti
úveru však vyplýva, že žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 560 Eur, túto sumu, žalovaným realizované
úhrady, však žalobca, ako z prehľadu zúčtovaných transakcií vyplýva, započítaval na zúčtovanú sumu
zmluvnej pokuty 652,79 eura. Podľa názoru súdu prvého stupňa  žalobca však nárok na zmluvnú pokutu
nemá. V žalobe výslovne uviedol, že ide o sumu, ktorú uplatňuje v zmysle úverových podmienok - hlavy
označenej ako Ukončenie úverovej zmluvy. V predmetnej žalobcom označenej hlave, jej § 6, sa uvádza,
že dôsledkom porušenia povinnosti, resp. vzniku akejkoľvek skutočnosti uvedenej v § 3 tejto hlavy vzniká
žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Dojednanie o zmluvnej pokute nenachádza
sa v samotnej úverovej zmluve, ale len v úverových podmienkach. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty
je podľa názoru prvostupňového súdu neplatné. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné u každej zmluvy predpisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich dodávateľ uvádzal
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú, napr. dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. V
rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou
tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej - listiny, na ktorú
spotrebiteľ pripojí svoj podpis (poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 3512/11
z 11.11.2013). V úverovej zmluve, ktorú účastníci uzatvorili, dohoda o zmluvnej pokute absentuje, je len
v úverových podmienkach, preto žalobca na zmluvnú pokutu nárok nemá. Je jeho vecou, že sa rozhodol,
a uviedol to aj v zmluvných podmienkach, úver po jeho zosplatnení neúročiť. Pokiaľ teda žalobca
žalovaným realizované úhrady po zosplatnení úveru započítal na sumu zmluvnej pokuty, nerealizoval
tak relevantne, úhrady mali byť započítané na sumu istiny, vyplýva to aj z citovaného ustanovenia §
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Realizovaním započítania zostalo žalobcovi uhradiť titulom istiny
žalovanému len sumu 3,37 eura.

Žalobca žalobou uplatnil aj úrok z omeškania, na úrok z omeškania v žiadanej výške ročnej úrokovej
sadzby má nárok, nakoľko táto neprekračuje právnym predpisom dovolenú výšku. Pokiaľ však úrok z
omeškania za obdobie od zosplatnenia úveru do dňa spísania návrhu na súd kvantifikoval sumou 340,91
eura, kvantifikoval ho v nie správnej výške, nakoľko sumu úroku z omeškania vypočítal aj zo sumy
zmluvnej pokuty, na ktorú nárok nemá. Kvantifikácia úroku z omeškania za uvedené obdobie je v sume
159,92 eura. Spolu je tak povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 163,29 eura (3,37 + 159,92)
so žiadaným úrokom z omeškania, a to zo sumy istiny 3,37 eura od 19.03.2013 do zaplatenia.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku a to vo výroku o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu ust. § 205 ods. 2, písm. a/,
b/, c/, d/ a f/ O.s.p. Uviedol, že napriek tomu, že súd považoval úverovú zmluvu za platnú, žalobný
návrh zamietol v podstatnej časti. Na základe zmluvy bol žalobca oprávnený požadovať od žalovaného
z dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov ako úveru aj zmluvne dohodnutú cenu úveru v zmysle
úrokov z úveru. Napriek tomu nepriznal žalobcovi ani len istinu. Výška úveru bola 995,82 eur a žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 163,87 eur, pričom konkretizoval dátumy a sumy platieb. Vyslovil svoj nesúhlas
so záverom súdu prvého stupňa, že bolo zaplatených 10 splátok úveru a že žalobca dňa 28.05.2010 úver
zosplatnil, kedy výška dlhu bola v sume 563,37 eur. Uvedené nezodpovedá ani skutočnosti ani nevyplýva



zo splátkového kalendára. Žalovaný uhradil splátky č. 6-10 po zosplatnení úveru, t.j. po 28.05.2010, nie
pred ním. Rovnako nesprávne súd prvého stupňa uvádza, že výška dlhov po zosplatnení titulom istiny
bola 563,37 eur. Uvedená výška bola titulom istiny v čase podania návrhu na začatie konania. Správne
sa uvádza, že po zosplatnení úveru žalovaný uhradil žalobcovi 560 eur, ale nesprávne sa uvádza, že
túto sumu žalobca zúčtoval na zmluvnú pokutu vo výške 652,79 eur, na ktorú nemá nárok. Uvedené
nezodpovedá skutočnosti.  Platby žalovaného zo dňa 22.09. a 18.10.2010 boli započítané na splátky 5
- 10, t.j. na istinu, úrok z úveru, poistné a poplatok za vedenie účtu a platby zo dňa 01. a 21.12.2010
a nasledujúce boli započítané na istinu zosplatneného úveru. Na ušlý úrok vo výške 652,79 eur nebola
započítaná žiadna platba, a je evidovaný ako neuhradený v celej výške.

Odvolateľ v ďalšom špecifikoval žalobný nárok ako zosplatnená istina vo výške 563,37 eur, úrok z úveru
vo výške 652,79 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení,
(t.j. od 13.06.2010) do podania návrhu (do 18.03.2013) v sume 340,91 eur a úrok  z omeškania vo výške
0,024 % denne zo sumy 1.216,16 eur od 19.03.2013 do zaplatenia.

Žalobaca uviedol, že mala mu byť priznaná suma 563,37 eur ako zosplatnená istina, kapitalizovaný
denný úrok z omeškania od 13.06.2010 do podania návrhu, t.j. do 18.03.2013 pri zohľadnení úhradu a
to vo výške 183,64 eur s konkrétnym výpočtom a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy
563,37 eur od 19.03.2013 do zaplatenia.

Keďže súd prvého stupňa priznal na istine len sumu 3,37 eur a titulom kapitalizovaného úroku z
omeškania sumu vo výške 159,92 eur, keďže neuviedol, ako uvedenú sumu kapitalizovaného úroku z
omeškania vypočítal, rozsudok je nepreskúmateľný.

Namietal preto, že súdom prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd nedostatočne
zistil skutkový stav, konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(nepreskúmateľnosť rozhodnutia), súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie a priznal mu sumu 563,37
eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 183,64 eur a úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne
zo sumy 563,37 eur od 19.03.2013 do zaplatenia a žiadal priznať aj náhradu trov konania. Alternatívne
navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si aj trovy odvolacieho
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 53,47
eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu sa nikto nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde, a v prípadoch stanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri
jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je zákonom upravené relevantné konanie súdu. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu



práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha
svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v
dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (pozri rozhodnutia I.ÚS/26/94, III.ÚS/7/08).

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustáleniu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď
judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 39).

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV.ÚS/115/03, III.ÚS/209/04) tiež vyslovil, že „súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádza a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je teda v právnom
poriadku vyjadrený citovaným ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je nutné trvať na požiadavke
úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie má
teda okrem iného obsahovať myšlienkový postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, spôsob,
akým sa súd vyporiadal s námietkami vznesenými účastníkmi konania v konaní a ďalšie rozhodujúce
skutočnosti tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné v rámci riadneho opravného prostriedku. Takúto
požiadavku však nemožno chápať spôsobom, že zahŕňa právo účastníka byť pred súdom úspešným
(I.ÚS/50/04), prípadne súladným pri navrhovaní a hodnotení dôkazov (IV.ÚS/252/04), preto  nie je
porušením práva na súdnu ochranu ani práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv
účastníka a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom.

Odvolací súd uvádza, že požiadavka nedostatočného odôvodnenia znamená, že nedostatok dôvodov
rozhodnutia musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá privodiť porušenie občianskych práv, čo
dosahuje také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza potrebnú argumentáciu, na základe ktorej
by bolo možné zistiť rozsah porušenia práva, prípadne také, v ktorom dôvody, na ktorých je založené,
absentujú, sú protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (porovnaj rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS/344/2010, III.ÚS/305/2008).

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. v zamietnutí žalobného
návrhu v prevyšujúcej časti a to spolu s jeho odôvodnením je potrebné dospieť k záveru, že napadnutý
rozsudok nebol dostatočne odôvodnený. Z obsahu odôvodnenia nie je možné zistiť, ako súd prvého
stupňa vypočítal sumu, o ktorú návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Nie je možné vyhodnotiť záver súdu
prvého stupňa, ktorým ustálil skutkový a právny stav o potrebe zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti.
Jeho odôvodnenie týkajúce sa zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti je nedostačujúce. Možno preto
konštatovať, že rozhodnutie napadnutého výroku neobsahuje podstatnú časť odôvodnenia, v ktorej by
súd vysvetlil svoje myšlienkové pochody, pre ktoré žalobu zamietol v prevyšujúcej časti. Je preto nutné
súhlasiť s odvolateľom, že bola mu odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedeného preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j.
vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobný návrhu zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách



konania, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konania a rozhodnutie. Postupoval
tak v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a ods. 2 citovaného ustanovenia.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne prejednať nárok žalobcu v rozsahu, akým ho
súd prvého stupňa pôvodne v prevyšujúcej časti zamietol, a svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť
tak, aby zodpovedalo ust. §157 ods. 2 O.s.p. a aby bolo z neho zrejmé, akými úvahami súd prvého
stupňa vyhodnotil zistený skutkový stav, ktorými dá jasne a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/115/2013", "guid": "829805c1-3ea7-407d-8998-0127f4d44558:b3cbd3eb-0817-4295-9999-9d09ca1ded45", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}