Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/994/2013 z 9. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. júna 2015, sp. zn. 17Co/994/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3112233964.4 Krajský súd Trenčín | 17Co/994/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3112233964.4 | 2015-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5fe38af1-a9eb-4555-a165-a5faf502b43a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112233964.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/994/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112233964
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112233964.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: P. S., P. námestie 2, S., IČO:
00 312 037 proti odporkyni: PhDr. Mgr. Y. D., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom S., Q. XXXX/
XX, zastúpenej JUDr. P. H., bytom W., M. XX, o vypratanie bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. mája 2013 č. k. 15C/377/2012-67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporkyňu do 15 dní od doručenia rozsudku vypratať
byt č. XX nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, orient. č. XX na ul. Q. v S.,
ktorý byt pozostáva z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a pivnice č. XX. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ v predmetnej veci žiadal, aby súd
odporkyni uložil vypratať vyššie uvedený byt, pretože odporkyňa ho užíva bez právneho dôvodu, keď
jej nájomný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.11.2012. Od uvedeného dňa odporkyňa
užíva byt neoprávnene a predmetný byt navrhovateľovi neodovzdala. Po vykonanom dokazovaní súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
účastníci v súlade s § 685 Občianskeho zákonníka uzatvorili zmluvu o nájme, ktorou navrhovateľ ako
vlastník a prenajímateľ odovzdal odporkyni ako nájomcovi do užívania byt č. XX, nachádzajúci sa na 3.
poschodí bytového domu súp. č. XXXX, orient. č. XX na ul. Q. v S., ktorý byt pozostáva z troch izieb,
kuchyne a príslušenstva a pivnice č. XX, pričom nájom bol dojednaný na dobu určitú do 28.02.2013.
Pred uplynutím doby nájmu dal navrhovateľ listom zo dňa 18.07.2012 odporkyni v súlade s § 711 ods.
1 písm. d/ Občianskeho zákonníka výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že odporkyňa hrubo porušila svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace; pred daním výpovede platila odporkyňa na nájomné a úhrady
za služby spojené s užívaním bytu naposledy dňa 31.08.2011. Keďže odporkyňa súdu netvrdila a ani
nepreukazovala, že by napadla platnosť danej výpovede z nájmu, považoval súd výpoveď z nájmu
bytu za platnú. List s výpoveďou z nájmu odporkyňa prevzala dňa 13.8.2012 a 01.09.2012 jej tak
začala plynúť výpovedná doba 3 mesiace a táto mala uplynúť dňom 30.11.2012. Odporkyňa v konaní
namietala, že v čase doručenia výpovede bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, čím sa podľa §
710 ods. 4 Občianskeho zákonníka mala jej výpovedná lehota predĺžiť o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6
mesiacov, takže by skončila až dňom 31.05.2013. Uvedenú námietku z pohľadu oprávnenosti užívania
predmetného bytu odporkyňou v čase rozhodovania súdu označil súd prvého stupňa za irelevantnú,
pretože medzičasom uplynula doba, na ktorú bol nájom predmetného bytu s odporkyňou dojednaný. Ak
odporkyňa nebola v čase doručenia výpovede z nájmu bytu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov,



zanikol jej nájom uplynutím výpovednej doby dňom 30.11.2012. Ak bola v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov, predĺžila sa výpovedná doba o ochrannú dobu 6 mesiacov, ale ešte pred uplynutím tejto doby
došlo dňom 28.02.2013 ku skončeniu nájmu bytu podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynutím
času, na ktorú bol nájom dojednaný. V každom prípade tak v čase rozhodovania súdu (16.05.2013)
bol už nájom bytu zaniknutý. Z toho pohľadu potom označil preukazovanie skutočnosti, či odporkyňa
bola alebo nebola v čase doručenia výpovede z nájmu bytu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov za
právne irelevantné, keď na skutočnosti, že odporkyňa v čase rozhodovania súdu užívala predmetný byt
bez právneho dôvodu, by sa už nič nezmenilo. Navrhovateľ sa preto v súlade s ustanovením § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu oprávnene.
Pokiaľ odporkyňa namietala, že nie je povinná sa z bytu vysťahovať bez toho, aby jej navrhovateľ
zabezpečil náhradný byt, súd prvého stupňa uviedol, že odporkyňa právo na bytovú náhradu nemá, keď
podľa § 4 Zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu,
okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia
nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca
pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu. V prípade odporkyne bol nájom dojednaný na dobu
určitú a k jeho skončeniu pred uplynutím dojednanej doby nedošlo z dôvodu, ktorý uvedené zákonné
ustanovenie uvádza. Odporkyňa preto nemá právo na bytovú náhradu a je povinná sa z bytu vysťahovať
bez zabezpečenia bytovej náhrady. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 685 ods. 1, §
710 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 Zák. č. 189/1992
Zb.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný
náhradu trov konania nepriznal, pretože si navrhovateľ tieto trovy nevyčíslil a navrhovateľovi v konaní
ani žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla jeho zrušenie. Ako odvolací
dôvod uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy
a dokazovanie vyhlásil za skončené, keď jej nebolo umožnené na ústnom pojednávaní namietať
argumenty proti tvrdeniu navrhovateľa, ktorému chcela klásť otázky. Ďalej namietala, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vedel, že
má maloletú dcéru a aj keď mala nájom na dobu určitú, neuložil do výrokovej časti nárok na bytovú
náhradu vo forme náhradného bytu. Ku konštatovaniu súdu prvého stupňa, že nenamietala neplatnosť
výpovede z nájmu uviedla, že namieta neplatnosť výpovede z nájmu teraz, písomne v tomto odvolaní.
Poukázala ďalej na skutočnosť, že súd rozhodol počas jej práceneschopnosti, hoci predložila lekárske
potvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave a súčasne požiadala o odročenie pojednávania. Súd jej
nevyhovel a prejednal žalobu na vypratanie bytu v jej neprítomnosti. Namietala ďalej aj nedostatočné
odôvodnenie rozsudku súdu, pretože z odôvodnenia rozsudku nie je jasné, či súd prejednal vec bez
nariadenia ústneho pojednávania a tým uplatnil zásadu písomnosti alebo súd nariadil pojednávanie a
zúčastnila sa len jedna strana za navrhovateľa a tak vydal rozsudok pre zmeškanie. Ďalej uviedla, že
podáva žalobu na neplatnosť notárskej zápisnice, ktorej súčasťou je nájomná zmluva uzavretá na dobu
určitú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď notárska zápisnica bola
podpísaná pod nátlakom, v tiesni a súčasne pre nápadne nevýhodných podmienok. Nájomnú zmluvu
považuje za platnú, a notársku zápisnicu za neplatnú. V zmluve o nájme je v rozpore s § 712a ods.
4 nezákonne uvedené, že nemá právo na bytovú náhradu, pričom zmluva nezohľadňuje konkrétny
prípad matky s maloletým dieťaťom, hoci prenajímateľ musel v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu
vedieť, že má maloleté dieťa. Domnievala sa, že treba posúdiť aj sociálne dôvody, prečo nemohla
nájomné uhradiť. Žiadala, aby súd zohľadnil, že dostala ponuku na výkon profesionálnej rodiny, má
na to vzdelanie, vyštudovala psychológiu, pedagogiku a sociálnu prácu a za takejto situácie jej mesto
nepomáha, neobnovilo s ňou nájomnú zmluvu k bytu, neurobilo splátkový kalendár, nečaká na rozsudok
súdu o neplatnosti výpovede zo strany zamestnávateľa a nechce s ňou obnoviť zmluvu na ďalšie tri
roky len z dôvodu, že stratila zamestnanie a dočasne sa dostala do insolventnosti. Napokon uplatnila
odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p. z dôvodu, že v konaní došlo k vadám, ktoré popísala
vo svojom odvolaní.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal najmä na skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú, pričom v čl. II. bod 3 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že pri zániku nájmu bytu nájomca
nemá právo na bytovú náhradu okrem prípadu, ak by nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej
doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať. Nájom bytu však zanikol



práve z dôvodu na strane nájomcu. Aj v prípade, ak by odporkyni nebola daná výpoveď z nájomnej
zmluvy, nájomný vzťah by zanikol 28.02.2013. K vyjadreniu odporkyne, že namieta v odvolaní neplatnosť
výpovede uviedol, že neplatnosť výpovede z nájmu bytu môže nájomca v zmysle ustanovenia § 711
ods. 6 Občianskeho zákonníka uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, teda
táto lehota odporkyni už uplynula. K vyjadreniam odporkyne, že súd prejednal vec bez jej prítomnosti
uviedol, že zo žiadosťou o odročenie pojednávania sa súd vysporiadal v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. a
správne rozhodol v neprítomnosti odporkyne.

Krajský súd preskúmal vec v dôsledku podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že
odvolanie odporkyne bolo čiastočne dôvodné. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou
odporkyne, že postupom súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces a prístup k súdu,
keď jej bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd prvého stupňa neakceptoval jej žiadosť o
odročenie pojednávania.

Zo spisu zistil, že súd prvého stupňa vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 16.05.2013. Predvolanie
na pojednávanie bolo odporkyni doručené dňa 04.05.2013. Podaním doručeným súdu dňa 09.05.2013
odporkyňa požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu, pre ktorý nie je
spôsobilá absolvovať vytýčené pojednávanie s tým, že výslovne nesúhlasí, aby sa pojednávalo v
jej neprítomnosti. K žiadosti priložila lekárske správy zo dňa 07.02.2013, 14.03.2013, preukazujúce,
že sa podrobuje dlhodobej liečbe a taktiež lekársku správu - nález zo dňa 02.04.2013, v ktorom jej
ošetrujúca lekárka uviedla, že nie je vhodné, aby sa odporkyňa v súčasnom stave zúčastňovala súdnych
pojednávaní a iných úradných záležitostí, nakoľko u nej môže dôjsť k chronifikácii súčasného stavu.
Túto žiadosť súd prvého stupňa podľa všetkého neakceptoval, hoci v odôvodnení svojho rozhodnutia
k tomu nezaujal žiadne stanovisko a na pojednávaní dňa 16.05.2013 konal v neprítomnosti odporkyne
a vo veci vyniesol i rozsudok.

Tento postup súdu prvého stupňa považoval odvolací súd za nesprávny, keď mal za to, že neboli
splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci bez účasti odporkyne, v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2 O.s.p.. Je síce pravdou, že posúdenie dôležitosti dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania je
vecou súdu, v danom prípade však odporkyňou predložené potvrdenia možno považovať za takýto
dôležitý dôvod. Z predloženej lekárskej správy - nálezu zo dňa 02.04.2013 je síce zrejmé, že táto
lekárska správa už v čase predloženia prvostupňovému súdu nebola aktuálna, keďže bola jeden a pol
mesiaca stará, ale z ďalších predložených lekárskych správ malo byť súdu prvého stupňa zrejmé, že
nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky nie je krátkodobého charakteru. Keďže ošetrujúca lekárka
odporkyne v lekárskej správe zo dňa 02.04.2013 výslovne neodporučila účasť odporkyne na súdnych
pojednávaniach bolo preto povinnosťou súdu pri zohľadnení týchto skutočností prinajmenšom vyzvať
odporkyňu, aby naďalej trvajúcu existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania preukázala,
napr. aktuálnejšou lekárskou správou.

Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval, podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky
na to, aby rozhodol vo veci bez prítomnosti odporkyne v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a
postupom súdu prvého stupňa, ktorý konal a vyniesol rozsudok v neprítomnosti odporkyne tak odporkyni
bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je vždy dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v
zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Z dôvodu hospodárnosti konania, aby vec len z tohto dôvodu (keďže inak rozsudok prvostupňového súdu
považoval odvolací súd za správny) nemusel zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
odvolací súd sa rozhodol sám odstrániť túto vadu konania tým, že dal odporkyni možnosť zúčastniť sa
pojednávania pred odvolacím súdom a uplatniť tak v konaní pred súdom svoju procesnú obranu.

Odvolací súd vo veci vytýčil tri pojednávania. Na pojednávanie dňa 11.02.2015 sa odporkyňa
nedostavila, žiadosťou doručenou súdu dňa 04.02.2015 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu
kontroly u ošetrujúceho lekára a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. K svojej žiadosti priložila
preukaz dočasnej pracovnej neschopnosti a potvrdenie všeobecného lekára pre dospelých, v ktorom
jej ošetrujúci lekár neodporučil účasť odporkyne na pojednávaní pre zlý zdravotný stav a bolesti,
ktoré neumožňujú účasť na pojednávaní. Keďže odvolací súd zistil, že odporkyňa je dlhodobo
práceneschopná, požiadal preto ošetrujúceho lekára odporkyne o oznámenie, či zdravotný stav
odporkyne je taký, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného



stavu zúčastniť sa pojednávania v danej veci a pokiaľ áno, kedy je predpoklad zlepšenia jej zdravotného
stavu tak, aby bola schopná zúčastniť sa pojednávania.

Ošetrujúci lekár odporkyne podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.04.2015 oznámil, že
zdravotný stav odporkyne je v súčasnosti taký, že je schopná bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa súdneho pojednávania aj napriek tomu, že odporkyňa je stále
práceneschopná. Odvolací súd preto vytýčil ďalšie pojednávanie na 29.04.2015. Bezprostredne pred
pojednávaním, podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.04.2015 odporkyňa znova požiadala o
odročenie pojednávania z dôvodu, že si zobrala právne zastúpenie. Na pojednávanie sa odporkyňa ani
jej právna zástupkyňa nedostavili a keďže odvolací súd zistil, že nebola dodržaná 5-dňová lehota na
prípravu na pojednávanie, pojednávanie odročil na deň 10.06.2015.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 08.06.2015 odporkyňa znova požiadala o odročenie
pojednávania z dôvodu neprítomnosti jej právnej zástupkyne a z dôvodu jej aj naďalej neuspokojivého
zdravotného stavu. O odročenie pojednávania požiadala aj jej zástupkyňa pre mimoriadne pracovné
povinnosti a tiež pre zlý zdravotný stav jej mandantky.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Žiadosti o odročenie pojednávania predložené odporkyňou a jej zástupkyňou neobsahovali náležitosti
uvedené v citovanom zákonnom ustanovení. Odporkyňa, ktorá požiadala o odročenie pojednávania pre
jej zlý zdravotný stav nedoložila k svojej žiadosti vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav
neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
účastník nie je schopný bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť
sa pojednávania. Preto odvolací súd jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Pokiaľ sa jedná
o zástupkyňu odporkyne, ani jej žiadosť o odročenie pojednávania neobsahovala náležitosti uvedené v
ustanovení § 119 ods. 2 O.s.p., najmä náležitosť vyžadovanú v ustanovení § 119 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
t. j. deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Treba pritom podotknúť, že odporkyňa a jej zástupkyňa boli
na pojednávaní odvolacieho súdu konané dňa 10.06.2015 predvolané so značným časovým predstihom;
odporkyňa prevzala predvolanie na pojednávanie dňa 21.05.2015 a zástupkyňa odporkyne prevzala
predvolanie na pojednávanie dokonca už dňa 11.05.2015. Zástupkyňa odporkyne naviac skutočnosť,
že pre svoje mimoriadne pracovné povinnosti sa nemôže zúčastniť vytýčeného termínu pojednávania
odvolaciemu súdu nepreukázala.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že odporkyňa ani jej zástupkyňa nepreukázali súdu taký dôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania, pre ktorý by súd nemohol vec prejednať v ich neprítomnosti. Preto
odvolací súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne a jej
zástupkyne.

Preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne, pričom odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za zisteného stavu, keď z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania bol dojednaný na dobu
určitú do 28.02.2013, ktorá uplynula už pred viac ako dvoma rokmi považoval zhodne so súdom prvého
stupňa za právne irelevantné zaoberať sa skutočnosťami, či výpovedná doba, ktorú dal navrhovateľ
odporkyni pre neplatenie nájomného bola trojmesačná, alebo sa predlžovala o ochrannú lehotu, ktorá



trvala 6 mesiacov. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že už v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa bol nájom bytu zaniknutý uplynutím doby. Preto je pre vec tiež právne irelevantné zaoberať sa
platnosťou tejto výpovede. Navrhovateľ sa tak dôvodne domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k
predmetnému bytu tým, že žiadal vypratanie odporkyne z tohto bytu, pretože ho užíva už bez právneho
dôvodu. Správny bol aj právny záver prvostupňového súdu o tom, že odporkyňa nemá právo na bytovú
náhradu, pretože nájomný vzťah s navrhovateľom bol dojednaný na dobu určitú, medzi účastníkmi
nebola dojednaná bytová náhrada a v zmysle ustanovenia § 4 Zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých
pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v danom prípade nejde o žiadnu z
výnimiek, pre ktorú by odporkyni patrila bytová náhrada.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
pričom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach
poukazuje.

O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol
v odvolacom konaní úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko sa náhrady týchto
trov vzdal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .