Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/406/2015 z 16. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 16. mája 2016, sp. zn. 6Co/406/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7512210959.2 Krajský súd Košice | 6Co/406/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7512210959.2 | 2016-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e45e17e-ce91-43e0-8a67-03e147b03009 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7512210959.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/406/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210959
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512210959.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov
senátu JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému G. C., narodenému XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v P. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778 zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 2.362,25 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18.02.2014
č.k. 17C/307/2012-115 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie istiny 507,12 € s príslušenstvom
zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
18.02.2014 č. k. 17C/307/2012-115 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 633,90 € spolu s
úrokom z omeškania 9% ročne zo súm uvedených vo výrokovej časti počnúc dňom 21.7.2009 až do
zaplatenia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách konania si vymienil
rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa
a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 17.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver 1.526,92 €.

Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s riadnym úrokom 17,30 % ročne a s poplatkom za správu
úveru v 59-ich mesačných splátkach po 42,26 € s dátumom prvej splátky dňa 20.11.2005 a dátumom
poslednej splátky 20.9.2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 právny predchodca
žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Okresný súd zistil, že dňa 16.12.2011
účastníci konania uzavreli „dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, v zmysle ktorej
žalovaný uznal záväzok z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vo výške 1803,76 € a zaviazal sa ho splácať
v mesačných splátkach po 20 € s dátumom prvej splátky 20.1.2012. Zároveň v tejto dohode žalovaný ako
dlžník vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Konštatoval, že vedľajší účastník
vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania a dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku považoval za nekalú obchodnú praktiku.

Právne vec posúdil podľa ust. § 497, § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, podľa ust. § 52 a nasl.,
§100 ods. 1,2, § 101,§ 103, § 111 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ust. § 4 ods. 8, § 7 ods. 1,2,3,



§ 2 písm. u/, r/, § 8 ods. 3,4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.12.2011 vyhodnotil ako neplatnú,
nakoľko bola podpísaná zo strany žalovaného v dôsledku nekalej obchodnej praktiky, a preto na jej
základe predĺženie premlčacej doby nenastalo. Konštatoval, že právny vzťah založený zmluvou o úvere
podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
tiež režimu všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že v
posudzovanom prípade nedošlo k predčasnej zročnosti pohľadávky (odstúpením od zmluvy, vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru a pod.), t.j. nenastala zročnosť celého nesplateného zostatku úveru pred
dohodnutou dobou splatnosti (20.9.2010). Premlčanie bolo preto potrebné posudzovať len vo vzťahu k
jednotlivým splátkam, ktorých splatnosť nastala jednotlivo v období 3 rokov pred podaním žaloby.

Žaloba bola podaná dňa 2.7.2012, teda premlčanie sa týka splátok, ktorých splatnosť nastala v mesiaci
jún 2009 a skôr. Splátky splatné od 20.7.2009 do 20.9.2010 (v celkovom počte 15) nepovažoval za
premlčané. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 633,90 € (15 splátok po 40,60 € plus poplatok
za správu úveru 1,66 €) a úrok z omeškania 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej
nepremlčanej splátky až do zaplatenia a v rozsahu premlčaných splátok a v rozsahu, v akom úrok z
omeškania presahoval výšku priznanej zákonnej sadzby (v rozsahu 17,4 %) žalobu zamietol.

Úroky z omeškania priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania si okresný súd vymienil rozhodnúť s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol v rozsahu 507,12 Eur s
príslušenstvom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať
náhradu trov celého konania resp. rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Citujúc § 306 ods. 1, § 387 ods. 1, § 392 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka sa nestotožnil s
aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadne premlčania na daný prípad, nakoľko zmluva
o úvere patrí k absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, a preto bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2013 sp. zn.
6M Cdo/4/2012, podľa ktorého hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého si navrhovateľ vyvodzuje svoj
nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Následne aj na premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 15Co/132/2013, ako aj zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 15Co/28/2013, z
ktorých časť citoval.

Poukázal aj na komentár k § 52 Občianskeho zákonníka k spotrebiteľským zmluvám od profesora JUDr.
Petra Vojčíka, CSc.. Mal za to, že mu vznikol nárok na úhradu splátok počnúc splátkou splatnou dňa
20.7.2008 až po splátku splatnú dňa 20.9.2010, t.j. 27 splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania
z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania vo výške 51,48 €.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,48 €. Nesúhlasil s názorom
žalobcu o potrebe aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Poukázal na
základnú filozofiu spotrebiteľského práva, v zmysle ktorej štát prostredníctvom zákonodarnej a súdnej
moci sa snaží dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu
dodávateľovi. Zároveň poukázal na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvený
zákaz, aby sa zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv odchýlili od Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa a zakazuje sa, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal práv, ktoré mu zákon priznáva
alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie. K otázke prednostného použitia civilného kódexu
pred kódexom obchodným citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011 sp.zn. 5
MCdo 20/2009, podľa ktorého v spotrebiteľskej veci je neprípustné dojednať zmluvnú podmienku



nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku, pričom NS SR poukazuje práve na nemožnosť aplikácie
štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, pretože táto je menej priaznivá pre
spotrebiteľa.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi odoslané
dňa 13.08.2015.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť.

Výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 633,90 € spolu s úrokom z
omeškania 9% ročne zo súm uvedených vo výrokovej časti počnúc dňom 21.7.2009 až do zaplatenia
(prvý výrok), nebol odvolaním žalobcu ani žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.
2, 3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Žalobný návrh bol zamietnutý v rozsahu sumy 1.728,35 Eur (1.169,86 Eur istina, 243,55 Eur úrok
a 314,94 Eur úrok z omeškania) a 9% úroku z omeškania zo sumy 1.169,86 Eur od 29.06.2011 do
zaplatenia.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa žalobu zamietol v rozsahu sumy 1.221,23 Eur s
príslušenstvom, nebol odvolaním účastníkov konania napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.
2,3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Predmetom odvolacieho konania zostala suma 507,12 Eur s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania
z každej splátky splatnej od 20.07.2008 do 20.06.2009.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.05.2016 o 11,00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 04.05.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p..

Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s
§ 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z právnej
úpravy danej ust. § 132-§ 135 O.s.p..



K odvolaciemu dôvodu uvedenému § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd udáva, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu.
Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p.; z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Presvedčivé a vecne správne sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací
súd uvádza, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom smere, že na predmetný právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

Právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa 17.10.2005 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
(zákon č. 258/2001 Z.z.). Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je
špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa.

Niet pochybností o tom, že zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalobca uplatňoval nárok v tomto konaní
je zmluvou spotrebiteľskou a že predmet plnenia nebol použitý na podnikanie. Podnikateľom nebol
ani žalovaný. Rovnako bolo jednoznačne preukázané, že pôvodný veriteľ bol podnikateľom a predmet
konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej právnej
veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na
vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické
občianskoprávne vzťahy.

Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, týkajúcej sa neprávnej aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd má za to,
že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy
o splátkovom úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že



zmluva o splátkovom úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol
podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva (ust. § 52 ods. 2 OZ).

Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a
nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom
- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občianskoprávny vzťah. V prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu
o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 MCdo
20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s
nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského
práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu
s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1 „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“

Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna
2013, č.k. I.ÚS 402/2013. Ani v prejednávanej veci odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa od vyššie
vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Použitie Občianskeho zákonníka na posúdenie
otázky premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej pred 1.1.2008 tak bolo správne.

Súd prvého stupňa teda správne uzavrel, že nárok žalobcu okrem priznaných splátok je premlčaný, ak
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. §103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, kedy sa premlčané právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ako aj z vykonaného dokazovania, kde
nebolo preukázané, že by nastala splatnosť celej pohľadávky žalobcu, premlčacia doba začala plynúť
u každej jednotlivej splátky samostatne. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa, ak splátky splatné
pred dátumom 20.06.2009 (vrátane) považoval za premlčané. Žalobný návrh bol súdu prvého stupňa
doručený dňa 02.07.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby ohľadne týchto splátok.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku
súdu prvého stupňa, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti v rozsahu 507,12 Eur s príslušenstvom, v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.