Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/23/2014 z 29. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. mája 2014, sp. zn. 29Sp/23/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200333.1 Krajský súd Žilina | 29Sp/23/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200333.1 | 2014-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/128bd738-45c7-49e8-8140-f4b868332e63 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200333.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/23/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200333.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa:
Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Bytča, katastrálny odbor, so sídlom Zámok č. 104, P. O. BOX č. 41, 014 01 Bytča, za účasti
účastníčky konania: R. E., nar. X.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, XXX XX N. Q., v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. V 1320/2013 zo dňa 4.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. V 1320/2013 zo dňa 4.12.2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníčke konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V 1320/2013 odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva podľa ust. § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 7.11.2013 bol podaný návrh na vklad do katastra
nehnuteľností na základe záložnej zmluvy medzi účastníkmi konania Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
a R. E.. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. úz. N. Q. evidovaným na liste vlastníctva č. XXX a č. XXXX. Záložca je v konaní zastúpený
občianskym združením ProHelp, s. r. o., Bratislava na základe dohody o splnomocnení zo dňa 4.12.2012.
Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného formulára, ktorý je súčasťou tzv. úverového
balíka. Z priloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že k výberu splnomocnenca došlo
skôr z vôle záložného veriteľa a nie z vôle splnomocniteľa - záložcu. Obsahové usporiadanie dohody
o plnej moci navodzuje možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Predmetná dohoda o
splnomocnení preto podľa názoru správneho orgánu nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Správny orgán predmetnú dohodu
o splnomocnení považuje za neprijateľnú - nekalú podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Navyše záujmy dlžníka sú v rozpore s konaním jeho splnomocnenca, ktorý v
článku II. zmluvy nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru
a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka celého nehnuteľného majetku v
nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Tým sa výrazne
zasahuje do práv oprávneného a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy.

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je



úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K rozporu zmluvy o úvere
s dobrými mravmi uviedol, že ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku
z omeškania, v rozhodnutí chýbajú dôvody pre čo konkrétne je daný rozpor s dobrými mravmi, v tejto
súvislosti namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Z rozhodnutia nemožno vyvodiť,
že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.
Uviedol, že je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované
týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku
pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými
subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Odporca prekročil rámec
svojich kompetencii, keď skúmala rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Záložca riadne podpísal
predmetnú úverovú zmluvu a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky
na základe úverovej zmluvy. Odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť
neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi okrem preskúmavania
zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je
súčasťou návrhu na vklad. Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav veci a
plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne
posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, toto plnomocenstvo obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti, je platné, neexistuje žiaden preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a
splnomocniteľa, do dňa podania návrhu na vklad toto nebolo odvolané. Podľa názoru navrhovateľa
dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Z tohto dôvodu odporca vydal nezákonné
rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril, stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozhodnutí.

Účastníčka konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 30.5.2014. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastníčka konania. Doručenie
predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní,
súhlasil vo veci konať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Odporca rovnako ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní, súhlasil vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania
neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a ani nežiadala o odročenie pojednávania z vážneho
dôvodu, preto súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri
aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným
prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).



Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové
účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného
prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných
kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných
systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona okresný úrad vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.



Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku
3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona okresný úrad na návrh na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu
doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak
okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho
orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva.

v katastri.



Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Odporca je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať,
či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný úrad, v obvode
ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s
návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a
právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny
vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.



Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Odporca je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené
podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu
práv k nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce
zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské
zmluvy) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

V preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva č. 411/2013-RAČ do katastra nehnuteľností zo dňa 15.10.2013, ktorý bol podpisovaný
navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva č.
411/2013-RAČ zo dňa 15.10.2013, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom
a záložcom - účastníkom konania R. E. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej
zmluvy bolo zriadenie záložného práva vo vlastníctve účastníka konania R. E. k nehnuteľnostiam,
špecifikovaným v predmetnej zmluve.

Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného
práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o
úvere č. 50070075zo dňa 4.12.2012 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie
istiny úveru v sume 350- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania z omeškaných platieb,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až
do zaplatenia. Uvedené vyplynulo aj z predloženej úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom
a účastníčkou konania.



Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom R. E. a splnomocnencom ProHelp,
združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom
Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára),
kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania Z. C. predmetné
splnomocnenie podpísala dňa 4.12.212 ( v deň uzatvorenia úverovej zmluvy ) a splnomocnenec uvedenú
dohodu o splnomocnení podpísal dňa 4.12.2012. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola
uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania R. E.
so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 500700705 pričom splnomocniteľ R. E.
udelila združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne
združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne s
poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy čo sa týka výšky
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote
ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného
(účastníčky konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú
dobré mravy.

Správne odporca skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z
ktorej následne vyplynul aj záver odporcu, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo
s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania R.
E. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1.úverovej zmluvy, 2.dohody o
splnomocnení a následne 3.uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú
medzi účastníkom konania Z. C. a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s
tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením
ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení
ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú
zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi
navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v
predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka), ), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa
v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania R. E. brala úver - pôžičku
za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľa, išlo teda o
uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom
prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto



dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho (za
R. E.) uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol
už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť
o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko
táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri
uzatváraní úverovej zmluvy dňa 4.12.2012), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi
konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v
preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z
vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov
uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Žiline, dňa 30. mája 2014

JUDr. Erika Šobichová



samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková