Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/34/2011 z 22. 5. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. mája 2012, sp. zn. 16CoE/34/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7207204836.1 Krajský súd Košice | 16CoE/34/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7207204836.1 | 2012-05-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. f) EP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3e624a6-5f27-4311-8aac-dedb614728ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7207204836.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/34/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207204836
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207204836.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávnenej : Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave,
pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, proti povinnému : V. Q.S., K..: XX. XX. XXXX, trvale bytom
S., W. Č.. X, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.078,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. 03. 2011 č. k. 39Er/498/2007-12 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnej
exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej, Exekútorsky úrad so sídlom Vrátna č. 22/A, Košice, trovy exekúcie
vo výške 43,28 eur.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnená sa podaným návrhom domáhala
u súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej, vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči
povinnému vo výške 2.078,40 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky v Košiciach zo dňa 04.
09. 2006 č. 700-3410465906-GC04/06. Na základe žiadosti zo dňa 12. 03. 2007 udelil súd dňa 17. 04.
2007 súdnej exekútorke poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803/036834. Dňa 28. 02. 2011 súdna
exekútorka doručila súdu prvého stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej iba "Exekučný poriadok"), a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Zároveň si súdna exekútorka uplatnila trovy exekučného konania vo výške 46,01-eur.

Súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zastavil s poukazom na skutočnosť, že šetrením
nebol zistený žiadny majetok povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej a
preto predmetná pohľadávka je nevymožiteľná.

O odmene a hotových výdavkoch súdnej exekútorky rozhodol súd podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, §
14 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov. Tejto bola priznaná odmena vo výške 6,64-eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. (účinná do 30. 04. 2008), za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie -5 min., 0,08
hod. t. j. 1 x 6,64 eur + 20 % DPH =7,97 eur. Podľa § 14 ods. 1, písm. b/ a § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky
súdnej exekútorke bola priznaná odmena za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou 3,32 eur
(úkon, t.j. za 7 úkonov) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie, 2 x zisťovanie majetku povinného, upovedomenie o spôsobe exekúcie, príkaz na začatie
exekúcie, exekučný príkaz/, čiže 23,24 eur + 20 % DPH = 27,89 eur. Ďalej jej súd priznal podľa § 22 ods.



1 vyhlášky, náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky vo výške 2,80 eur a podľa § 23
vyhlášky náhradu za stratu času vo výške 4,62 eur, čiže celkové trovy boli vyčíslené na sumu 43,28 eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie a povinnosti uhradiť trovy exekúcie podala
v zákonnej lehote dňa 11. 04. 2011 oprávnená odvolanie tvrdiac, že návrh na začatie exekúcie u
exekútora podala dňa 12. 03. 2007, pričom povinný dňa 22. 03. 2010 jej pohľadávku v celej výške
uhradil. Zdôraznila, že povinný podniká a jeho príjem je dostatočný na úhradu trov exekučného konania,
o čom svedčia pravidelné úhrady poistného. Poukázala tiež na ust. § 196 a § 197 ods. 1 EP, v zmysle
ktorých za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času, prípadne daň z pridanej hodnoty a náklady podľa § 196 uhrádza
povinný. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, exekúciu nezastavil a nepriznal súdnej
exekútorke náhradu trov exekúcie pod sp. zn. EX 236/2007 oprávnenou.

K odvolaniu oprávnenej sa podaním zo dňa 13. 05. 2011 vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že
návrh na zastavenie exekúcie podala na základe doterajšieho šetrenia. U povinného okrem bankového
účtu nebol zistený žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávnenej. Bankový
účet povinného bol zablokovaný od 17. 06. 2009 a ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie
neboli na účet súdnej exekútorky z účtu povinného pripísané žiadne finančné prostriedky. Uviedla, že
oprávnená ju ani k tomuto dňu o úhrade pohľadávky povinným žiadnym spôsobom neupovedomila.
Navrhla odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd prerokoval odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa § 214
ods. 1 O. s. p., na prerokovanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a zistil, že odvolanie
oprávnenej je dôvodné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V podanom odvolaní oprávnená namieta, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav v dôsledku
čoho nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 57 ods. 1 písm. h/ EP a v spojitosti § 203 ods. 2 EP.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo
dňa 15. 03. 2007 na základe exekučného titulu, právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice zo dňa 04. 09. 2006 č. 700-3410465906-GC04/06.
Súdna exekútorka podala na Okresný súd Košice II návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť
povinného dňa 22. 02. 2011. Povinný dňa 22. 03. 2010 uhradil pohľadávku Sociálnej poisťovne, pobočke
Košice v celej jej výške, t. j. 2. 078,40 eur.

Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci, má sa jednať o činnosť, pri ktorej súd zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je teda omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.



Pri posudzovaní námietok v odvolaní oprávnenej vzal odvolací súd na zreteľ, že povinný po začatí
exekúcie, t. j. dňa 22. 03. 2010, uhradil pohľadávku Sociálnej poisťovne, pobočke Košice v celej jej výške
2. 078,40 eur, čo zakladá dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku
(exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané).

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods.
2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení
exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

Odvolací súd v tomto prípade zistil, že povinný po začatí exekučného konania, t. j. dňa 22. 03. 2010,
pohľadávku Sociálnej poisťovne, pobočke Košice v celej jej výške uhradil a preto sa stotožnil so záverom
oprávnenej, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo súdom priznané (§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku) a preto použitie § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie je nesprávne. Keďže exekučný súd zastavil exekučné
konanie z iného dôvodu, než aký korešponduje so zisteným skutkovým stavom, nesprávne rozhodol aj
o trovách exekúcie.

Aj keď okolnosť, že pohľadávka oprávnenej bola počas exekučného konania povinným v celom rozsahu
uspokojená, bola zistená až po vydaní jeho rozhodnutia, odvolací súd nemohol na ňu neprihliadať ( § 154
a § 167 ods. 2 O. s. p.), a preto nemal inú možnosť, len napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ (súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav) a ods. 2 O. s. p. Iným postupom by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§
226 O. s. p.), po náležitom zistení skutkového stavu vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby
spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224
ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.