Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/131/2012 z 18. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. septembra 2012, sp. zn. 23CoE/131/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811221009.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/131/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811221009.1 | 2012-09-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, OSP, § 122 OSP, § 123 OSP, § 124 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a161f79-1ebd-4f72-a886-35d387f827be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811221009.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23CoE/131/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811221009 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811221009.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31351026, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36860662, proti povinným: 1./ U. J., 2./ U. J., obaja bytom M. J. XX/XX, Z., o vymoženie 2.809,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/3968/2011-22 zo dňa 5. januára 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Ex.por., § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 29.11.2011, doručeným súdnej exekútorke dňa 02.12.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinným 1./ a 2./ na základe rozhodcovského rozsudku, sp.zn. II/2011 - 7023, ktorý bol vydaný jediným rozhodcom Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom dňa 02.10.2011. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 12.05.2006 bola medzi oprávneným a povinnými 1./ a 2./ uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej bol povinní 1./ a 2./ poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eur pri úrokovej sadzbe 9,80% p.a. Povinní 1./ a 2./ sa zaviazali úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver a na vzťah medzi oprávneným a povinnými 1./ a 2./ je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním článku VII. bod 7. predmetnej zmluvy, vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinných 1./ a 2./ si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpili. Faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Mal za to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy, teda dňa 22.05.2006, bola zmluva o úvere upravená len v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka úverovú zmluvu upravoval, ako absolútny obchod, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. V čase jej uzavretia sa ustanovenia § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevťahovali na zmluvy o úvere. Vyplýva to z definície spotrebiteľskej zmluvy uvedenej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného do 31.12.2007. Podľa tohto ustanovenia boli spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Medzi spotrebiteľské zmluvy bola úverová zmluva začlenená s účinnosťou od 01.01.2008 novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka sa vznik právnych vzťahov uzavretých, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného dôvodu je nutné sa pri posudzovaní predmetnej úverovej zmluvy riadiť právnou úpravou platnou v čase uzavretia úverovej zmluvy. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou úverovej zmluvy, a teda nešlo o doložku vyplývajúcu zo Všeobecných obchodných podmienok, ku ktorým by sa nemohol povinný vyjadriť. Z uvedeného vyplýva, že povinný sa mohol k návrhu úverovej zmluvy a k všetkým jej ustanoveniam, pred jej podpísaním vyjadriť, a teda aj nesúhlasiť s uzavretím úverovej zmluvy, ktorej súčasťou by bola rozhodcovská doložka. Povinný mal taktiež možnosť uzavrieť úverovú zmluvu s iným veriteľom. Dojednaním rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve nebol povinný nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, a teda ani nebola narušená zásada rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko právo domáhať sa svojho nároku v prípade vzniknutého sporu medzi zmluvnými stranami na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie vyplývalo, nielen pre oprávneného, ale za rovnakých podmienok aj pre povinného. Predmetný Stály rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní rovnakým právom, ktorým by sa riadil vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Oprávnený poukázal aj na § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp.zn. II/2011-7023 zo dňa 21.09.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2011 a vykonateľnosť dňa 02.10.2011. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku rei iudicatae, čiže prekážku rozsúdenej veci. Nakoľko súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovksje o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, znemožnil tak oprávnenému, aby sa na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu domáhal svojho práva - nároku na zaplatenie dlžnej sumy od povinného, nakoľko ten dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť v zmysle vykonateľného rozhodnutia. Z dôvodu existencie právoplatného rozhodnutia súdu - rozhodcovského rozsudku, nemôže sa oprávnený opätovne domáhať svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy od povinného na všeobecnom súde, čím je porušená zásada rovnosti strán na strane oprávneného. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdnej exekútorky Mgr. Angeliky Slopovskej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 02.12.2011 vyhovie. Povinní 1./ a 2./ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Spotrebiteľskú zmluvu do Obč. zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z. Bola tak implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Obč. zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky), na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Pochopiteľne, že charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov. V preskúmavanej exekučnej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Po podaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa § 103 O.s.p. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie, ktoré vyžaduje nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por., teda oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Ex.por. vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Odvolací súd uzaviera, že neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky je daná tým, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala tak nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných 1./ a 2./. Z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 12.05.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnými 1./ a 2./ vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, v ktorej sa nachádzala, a to konkrétne v Článku VII. bod 7. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto súd prvého stupňa neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.