Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/210/2015 z 27. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. septembra 2016, sp. zn. 11S/210/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4015200948.3 Krajský súd Nitra | 11S/210/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4015200948.3 | 2016-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63947a10-1cc0-41c6-8239-1df6a49ff82e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4015200948.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/210/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200948
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4015200948.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek
senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Britterm Slovakia, s.r.o.,
Rastislavova 12, Nitra, IČO: 44 764 430, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Paulovič s. r. o., Štefánikova 5, Bratislava - Staré mesto, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 989431/2015 zo dňa 22. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie marec
2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedol daň celkom v sume 8.724,37 eur,
odpočítanie dane celkom v sume 231,94 eur, rozdiel v základe dane a v dani po oprave podľa § 25
ods. 1 až 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume
-1.472.407,20 eur, resp. -294.481,44 eur, oprava odpočítanej dane v sume 146.404,80 eur a nadmerný
odpočet v sume -139.984,21 eur. K podanému daňovému priznaniu uviedol, že v mesiaci marec 2014
bola vykonaná oprava základu dane týkajúca sa obchodu s mliekom.

2. Dňa 11. 06. 2014 začal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bolo zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec
2014. Dňa 11. 07. 2014 bola u správcu dane spísaná zápisnica z ústneho pojednávania, na ktorom
konateľ žalobcu Dalibor Mihalík uviedol, že v kontrolovanom období roku 2014 spoločnosť vykonávala
obchod s obuvou a kožou.

3. V priebehu daňovej kontroly bol žalobca niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dôkazov (20. 08.
2014, 22. 09. 2014) preukazujúcich, že nadobudnutie tovaru - mlieka od platiteľa z iného členského
štátu Mlékárna Hlinsko, s.r.o., Kouty 53, Hlinsko v Čechách, Česká republika, bolo predmetom dane
v členskom štáte, v ktorom skončila preprava tovaru t. j. v Maďarsku z dôvodu, že žalobca objednal v
mesiacoch marec, apríl a máj 2011 tovar - mlieko od platiteľa Mlékárna Hlinsko, s.r.o. pod identifikačným
číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru
(Maďarsko). Za miesto nadobudnutia tovaru sa považuje štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné
číslo pre daň, t. j. tuzemsko.



4. Žalobca v podaní zo dňa 23. 07. 2014 podal vysvetlenie, v ktorom uviedol, že nakúpil tovar od českého
dodávateľa - Mlékárna Hlinsko, s.r.o., ktorý zabezpečoval i prepravu, pričom tovar bol prepravený na
miesto určené odberateľom žalobcu, ktorým bola spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o. Správca dane
vykonal kontrolu v tejto spoločnosti so záverom, že tento predaj nebol predmetom dane v SR a na
základe toho potom žalobca opravil fakturáciu tohto predaja tovaru s poukazom na ust. § 25 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a aj režim nákupu tohto tovaru
s poukazom na ust. § 53 v spojitosti s ust. § 17 ods. 3 vyššie citovaného zákona. V podaní zo dňa
15. 10. 2014 žalobca uviedol, že príjemcom tovaru v Maďarsku bola spoločnosť ÉPŰL-MB KFT., Győr
so sídlom v Maďarsku, ktorej odberateľ žalobcu (spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o.) predal tovar.
Spoločnosť ÉPŰL-MB KFT. mala postavenie zdaniteľnej osoby registrovanej pre daň v Maďarsku, pričom
aj potvrdila prevzatie tovaru od spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. prostredníctvom právneho zástupcu
vtedajšieho konateľa spoločnosti Józsefa Kovácsa. Predmetné nadobudnutie bolo predmetom dane v
Maďarsku u platiteľa ÉPŰL-MB, KFT. Győr, a to podľa maďarského zákona o dani z pridanej hodnoty i
Smernice rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

5. Dňa 18. 11. 2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly. V protokole sa okrem iného uvádza, že český
platiteľ Mlékárna Hlinsko, s.r.o. vyhotovil faktúry pre slovenského platiteľa - žalobcu v mesiacoch marec
až máj 2011 za dodávku mlieka, ktoré oslobodil od dane ako intrakomunitárne dodanie tvaru z Českej
republiky do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň z pridanej hodnoty. Slovenský
platiteľ dane - žalobca objednal tovar od českého platiteľa Mlékárna Hlinsko, s.r.o. pod identifikačným
číslom (SK) pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom skončila preprava a
teda miesto nadobudnutia tovaru určil platiteľ - žaloba. Podľa daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec až máj 2014 odberateľ tovaru - žalobca priznal nadobudnutie tovaru v
tuzemsku z iného členského štátu a zároveň z nadobudnutia uplatnil odpočítanie dane v zmysle zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Žalobca
následne fakturoval za tovar slovenskému odberateľovi CORONA INVEST, s.r.o. a na základe faktúr si
tento daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Slovenský platiteľ dane
CORONA INVEST, s.r.o. ďalej fakturoval za tovar maďarskému platiteľovi ÉPŰL-MB KFT. a tieto dodávky
tovaru oslobodil od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Jednalo sa o dodanie toho istého tovaru medzi tuzemskými platiteľmi
personálne prepojenými osobou spoločníka a konateľa spoločností (Dalibor Mihalík) a platiteľmi z iných
členských štátov (Česko a Maďarsko). Tovar sa pritom prepravoval priamo z Českej republiky do
Maďarska a na dodávku tovaru sa viaže iba jedna preprava tovaru. Tovar sa na území Slovenska
neskladoval. Podľa zistení správcu dane žalobca nadobudol tovar v zmysle ust. § 17 ods. 2 vyššie
citovaného zákona, ale ust. § 17 ods. 1 tohto zákona ostáva nedotknuté i pri určení miesta nadobudnutia
tovaru z iného členského štátu podľa ust. § 17 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca bol pri aplikácii ust. §
17 ods. 2 zákona o DPH povinný uplatniť „samozdanenie“ v tuzemsku, ale nemá právo na odpočítanie
dane, nakoľko následne tovar nepredával na území tuzemska, ale v inom členskom štáte - v Maďarsku.
Dodaním tovaru platiteľovi - žalobcovi daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 zákona o DPH nevznikla
(miesto dodania nie je v tuzemsku) a platiteľovi CORONA INVEST, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie
dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žaloba vyhotovil opravné faktúry v pošte 27 kusov k
pôvodným faktúram a vykonal tak opravu základu dane v sume -148.076,64 eur.
Správca dane bol toho názoru, že žalobca nepreukázal, že mu bolo pridelené identifikačné číslo pre daň
v inom členskom štáte, kde skončila preprava tovaru, t. j. v Maďarsku v zmysle ust. § 17 ods. 3 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a taktiež nepreukázal, že pri
tovare, pri ktorom vykonal opravu základu dane vykonal nadobudnutie v Maďarsku podaním daňového
priznania k dani z pridanej hodnoty v Maďarsku. Z uvedených dôvodov potom správca dane nepriznal
žalobcovi opravu základu dane v nadväznosti na ust. § 25 vyššie citovaného zákona a vyčíslil rozdiel
dane v sume 148.076,64 eur.

6. Výzvou zo dňa 18. 11. 2014, ktorá bola žalobcovi doručená 08. 12. 2014, bol žalobca vyzvaný na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa vyjadril k protokolu písomne podaním zo
dňa 29. 12. 2014. Nesúhlasil so zisteniami správcu dane. Protokol považoval za nezrozumiteľný a v jeho
závere za zmätočný v tom, že správca dane neuznal opravu zdanenia nadobudnutia tovaru v Českej
republike, čo však nekorešponduje s číselným vyjadrením uvedeným v protokole, ktoré sa týka opravy
zdanenia tuzemského predaja - časť C.2.1., pričom opravou nesprávneho zdanenie tuzemského predaja
sa v protokole vôbec nezaoberá. Ak chcel správca dane riešiť otázku nemožnosti odpočítania dane z
nadobudnutia tovaru v Českej republike z dôvodu nepreukázania zdanenia nadobudnutia v Maďarsku,



túto mal výsostne riešiť pri kontrole zdaňovacích období marec až máj 2011, ktorú vykonával súbežne.
Pripomienky žalobcu boli predmetom ústneho pojednávania dňa 23. 01. 2015.

7. Správca dane vydal dňa 28. 01. 2015 rozhodnutie č. 9401404/213114/2015, ktorým žalobcovi podľa
ust. § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil rozdiel v sume 148.076,64 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, nadmerný odpočet v sume 139.584,21 eur mu nepriznal
a vyrubil mu daň v sume 8.492,43 eur (nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní
bol v sume 139.584,21 eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane v sume 8.492,43 eur,
rozdiel v sume 148.076,64 eur, nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti na základe
dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za 4/2014 v sume 3.057,89 eur a rozdiel
dane na úhradu v sume 11.550,32 eur.
8. V odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že český platiteľ Mlékárna Hlinsko, s. r.o. vyhotovil
faktúry pre slovenského platiteľa - žalobcu v mesiacoch marec - máj 2011 za dodávky mlieka, ktoré
oslobodil od dane ako intrakomunitárne dodanie tovaru z Českej republiky do iného členského štátu.
Žalobca následne fakturoval za tovar slovenskému odberateľovi CORONA INVEST, s.r.o. a na základe
faktúr si tento daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Slovenský platiteľ
CORONA INVEST, s.r.o. ďalej fakturoval za tovar maďarskému platiteľovi ÉPÜL-MB KFT. a tieto dodávky
tovaru oslobodil od dane v zmysle ist. § 43 ods. 1 zákona o DPH.

9. Správca dane uviedol, že ak sa zdaniteľných obchodov s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľovi
a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom poslednému odberateľovi, pre účely dane
z pridanej hodnoty sa každý dodávateľ považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho
nasledujúceho odberateľa, a preto pri každom zmluvnom vzťahu správca dane posúdil každú dodávku
tovaru samostatne. Ak je miestom zdaniteľného obchodu tuzemsko, zdaniteľný obchod je predmetom
dane podľa zákona o DPH platného v Slovenskej republike, ktorá je oprávnená inkasovať daň. Ak je
miestom zdaniteľného obchodu iný členský štát, zdaniteľný obchod je predmetom dane podľa zákona o
DPH príslušného členského štátu a tento štát je oprávnený inkasovať daň.

10. Nadobúdateľ tovaru - žalobca si objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu
pridelil členský štát iný (Slovensko), ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava
tovaru (Maďarsko), za miesto nadobudnutia tovaru sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi
pridelil IČ pre daň (Slovensko), ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom
dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava (Maďarsko). Žalobcovi nebolo
pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ dane - žalobca je povinný uplatniť
„samozdanenie“ v tuzemsku, ale nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko následne tovar nepredával
na území tuzemska, ale v inom členskom štátu - v Maďarsku. Následný predaj platiteľovi CORONA
INVEST, s.r.o. na území členského štátu v Maďarsku nepodlieha dani v tuzemsku, ale v Maďarsku,
kde je miesto jeho dodania. Dodanie tohto tovaru je bez prepravy a platiteľ CORONA INVEST, s.r.o.
si nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH. Dodaním tovaru platiteľovi
- žalobcovi daňová povinnosť v tuzemsku nevznikla a platiteľovi CORONA INVEST, s.r.o. nevzniklo
právo na odpočítanie dane. Právo odpočítať daň odberateľovi nemôže vzniknúť, ak nevznikne povinnosť
odvodu dane dodávateľovi.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane zo dňa 28. 01.
2015 rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 22. 06. 2015 č. 989431/2015 rozhodnutie správcu
dane potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia správcu dane, poukázal na to, že žalobca objedal
tovar pod slovenským IČ DPH v spoločnosti Mlékárna Hlinsko, s.r.o. so sídlom v Českej republike.
Preprava tovaru skončila v Maďarsku. Žalobcovi nebolo pridelené identifikačné číslo pre daň v inom
členskom štátu a tak nadobudol tovar podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a je povinný uplatniť „samozdanenie“ v tuzemsku, ale nemá právo
odpočítania dane, nakoľko následne tovar nepredával na území tuzemska, ale v inom členskom štáte
- v Maďarsku.
12. Podľa zistení správcu dane daňový subjekt nadobudol tovar v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, avšak správca dane poukázal na ust. § 17



ods. 1 citovaného zákona, ktorý zostáva i pri určení miesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, nedotknutý. Daňový subjekt pri aplikácii § 17 ods. 2 citovaného
zákona je povinný uplatniť „samozdanenie“ v tuzemsku, ale nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko
následne tovar nepredával na území tuzemska, ale v inom členskom štáte - v Maďarsku. Následný
predaj platiteľovi CORONA INVEST, s. r. o. na území iného členského štátu v Maďarsku nepodlieha
dani v tuzemsku, ale v Maďarsku, kde je miesto jeho dodania. Dodanie tohto tovaru je bez prepravy a
platiteľ CORONA INVEST, s. r. o. nemôže uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona.
Je uplatnený princíp určenia miesta nadobudnutia tovaru v závislosti od toho, kde bola preprava tovaru
ukončená, ale zároveň je uplatnený aj princíp miesta určenia podľa identifikačného čísla (ďalej len
IČ) dane z pridanej hodnoty nadobúdateľa. Dodaním tovaru daňovému subjektu nevznikla daňová
povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona (miesto dodania nie je v tuzemsku) a odberateľovi CORONA
INVEST, s. r. o. nevzniklo právo na odpočítanie dane v tuzemsku § 49 ods. 1 citovaného zákona.

13. Z dôvodu preukázania opravy v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2014 vyzval správca dane daňový subjekt na predloženie dôkazov, aby preukázal, že
nadobudnutia tovaru - UHT mlieka 1,5 % od platiteľa Mlékárna Hlinsko, s. r. o. z iného členského štátu
boli predmetom dane v členskom štátu, v ktorom sa skončila preprava tovaru, t. j. v Maďarsku, v zmysle
§ 17 ods. 3 citovaného zákona.

14. Daňový subjekt ako nadobúdateľ tovaru ani po výzvach správcu dane nepreukázal, že predmetné
nadobudnutia boli predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, t. j. v
Maďarsku a správca dane mu preto nepriznal opravu základu dane v sume 732.024,- eur, ani opravu
odpočítanej dane vo výške 146.404,80 eur, nakoľko následný predaj tovaru nebol predmetom dane
v tuzemsku a v období vystavenia opravných faktúr k pôvodným faktúram pre odberateľa daňového
subjektu prebiehala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec až máj 2011.

15. Námietku daňového subjektu, že všetky skutočnosti a zistenia týkajúce sa „obchodu s mliekom“ bolo
potrebné vyhodnotiť počas výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia
marec až máj 2011 u daňového subjektu, počas ktorej nadobudli právoplatnosť rozhodnutia odberateľa
- CORONA INVEST, s. r. o. a správca dane vykonávajúci túto daňovú kontrolu mal o nich vedomosť,
považoval žalovaný za nedôvodnú. Správca dane sa v daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia marec až máj 2011 u daňového subjektu zaoberal predmetným „obchodom s
mliekom“ v zmysle § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedené obchodné transakcie
mali vplyv na správne určenie dane a dodržanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

16. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 10. 2015, doručenou tunajšiemu súdu 09. 10. 2015, domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutí žalovaného zo dňa 22. 06. 2015 č. 989431/2015, týkajúceho sa
zdaňovacieho obdobia marec 2014.
17. Namietal, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj ním potvrdené prvostupňové
rozhodnutie správcu dane, sú nezákonné a žalobca v dôsledku ich právnych účinkov bol ukrátený
na svojich právach. Obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie
skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a v konaní správcu dane i žalovaného správneho orgánu sa vyskytla taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Žalobca uviedol, že bol jedným zo subjektov reťaze dodávateľských vzťahov, ktorých predmetom
bolo dodanie tovaru - mlieka. Žalobca tovar nakúpil od dodávateľa, ktorým bola česká spoločnosť
Mlékárna Hlinsko, s.r.o. a predal ho slovenskej spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. Táto spoločnosť
predala tovar ďalej maďarskému odberateľovi, spoločnosti ÉPÜL-MB KFT. Dodanie tovaru sa realizovalo
v Maďarsku, kde sa skončila preprava tovaru. Tovar bol prepravený z Českej republiky priamo do
Maďarska, pričom právo nakladať s tovarom ako vlastník prechádzalo z platiteľa na platiteľa na základe
faktúr.



19. Žalobca, keďže tovar odplatne previedol na tuzemského platiteľa dane z pridanej hodnoty (CORONA
INVEST, s.r.o.), pripočítal pri fakturácii kúpnej ceny zodpovedajúcu daň z pridanej hodnoty, cenu s
daňou z pridanej hodnoty vyfakturoval kupujúcemu a takisto zahrnul zdaniteľné plnenie do základu dane
pre daň z pridanej hodnoty. Spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o. predala tovar ďalšiemu subjektu v
zahraničí, nezaťažila tento predaj daňou z pridanej hodnoty a teda tovar predala bez dane z pridanej
hodnoty. Preto si CORONA INVEST, s.r.o. uplatnila právo na odpočítanie dane. Obchod bol pre
Slovenskú republiku daňovo neutrálny, keď sa požadovalo vrátenie nadmerného odpočtu presne v sume
zaplatenej dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o. požadovala vrátenie sumy,
ktorú štátu zaplatil žalobca titulom splnenia svojej daňovej povinnosti uhradiť daň z pridanej hodnoty.

20. Poukázal na to, že správca dane výslovne uvádza, že žalobca je pri aplikácii ust. § 17 ods. 2 zákona
o DPH povinný „uplatniť samozdanenie“ v tuzemsku, ale nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko
následne tovar nepredával v tuzemsku, ale v inom členskom štáte. Zároveň správca dane tvrdil, že
dodaním tovaru žalobcovi daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 zákona o DPH v tuzemsku nevznikla, a
preto ani spoločnosti CORONA INEST, s.r.o. nemalo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.
1 zákona o DPH. Uvedený prístup vedie nielen k dvojitému zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, ale aj k
dvojnásobnej finančnej ujme na strane žalobcu, keď nielenže odviedol predmetnú daň z pridanej hodnoty
daňovému úradu, ale zároveň by jej zodpovedajúcu sumu mal aj vydať spoločnosti CORONA INVEST,
s.r.o. ako predmet bezdôvodného obohatenia. Ak totiž pôvodne predaj tovaru spoločnosti CORONA
INVEST, s.r.o. zo strany žalobcu bol zaťažený daňou z pridanej hodnoty, no následne správca dane
po vykonaní daňovej kontroly skonštatoval, že to bolo nesprávne, je logické, že spoločnosť CORONA
INVEST, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi namietala, že jej sumu zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty
fakturoval neoprávnene a že teda ide o plnenie bez právneho dôvodu. V reakcii na túto legitímnu
požiadavku žalobca spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. ako kujúcemu dobropisoval neoprávnene
fakturovanú daň z pridanej hodnoty.

21. V súčasnosti však vo vzťahu k tomu istému obchodu orgány daňovej správy zaujali vecne v podstate
úplne protichodný postoj a síce, že nie je preukázané, že nadobudnutie malo byť predmetom zdanenia
v Maďarsku. Správca dane ako i žalovaný správny orgán na žalobcu ako daňovníka dane z pridanej
hodnoty, kladú evidentne nezmyselnú požiadavku, a to, aby preukázal, že nadobudnutia predmetného
tovaru boli predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, teda v Maďarsku.

22. Žalobca uviedol, že podstatnými skutočnosťami sú fakty, a to, že žalobca v roku 2011 predaj tovaru
spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. zaťažil daňou z pridanej hodnoty, podľa právneho názoru správcu
dane vyjadreného v rozhodnutiach primárne sa týkajúcich odberateľa žalobcu (CORONA INVEST,
s.r.o.), ktoré nadobudli právoplatnosť v marci 2014, žalobca nemal zaťažiť predmetné obchody daňou z
pridanej hodnoty. Žalobca akceptoval právny názor správcu dane a opravil nesprávne zdanenie tým, že
dobropisoval svojmu odberateľovi, podľa názoru správcu dane, neoprávnene uplatnenú daň z pridanej
hodnoty a ten istý správca dane u žalobcu túto opravu neuznal.

23. Napadnuté rozhodnutie je v priamom obsahovom rozpore s rozhodnutiami správcu dane v
súvisiacich daňových konaniach týkajúcich sa daňového subjektu CORONA INVEST, s.r.o., z ktorých
vyplynulo, že žalobcovi v rámci uvedených obchodov daňová povinnosť nevznikla, a preto ani
spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 02. 2016 žiadal žalobu zamietnuť. K jednotlivým
námietkam žalobcu uviedol, že správca dane, a ani žalovaný nedávali za povinnosť žalobcovi opätovne
preukazovať skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru - mlieka v mesiacoch marec až máj 2011. Tieto
skutočnosti boli žalovanému známe, a preto ich aj použil v súlade s ust. § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25. Zopakoval svoje stanovisko, že ak sa na zdaniteľných obchodoch s tovarom zúčastňuje reťazec
dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým dodávateľom poslednému odberateľovi,
pre účely dane z pridanej hodnoty sa každý dodávateľ považuje za priameho dodávateľa tovaru pre
najbližšieho nasledujúceho odberateľa. A preto pri každom zmluvnom vzťahu správca dane posúdil



každú dodávku tovaru samostatne, tzn. identifikoval miesto zdaniteľného obchodu, v posudzovanom
prípade miesto dodania tovaru a miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Ak je miestom
zdaniteľného obchodu tuzemsko, zdaniteľný obchod je predmetom dane podľa zákona o DPH platného
v Slovenskej republike a Slovenská republika j oprávnená inkasovať daň. Ak je miestom zdaniteľného
obchodu iný členský štát, zdaniteľný obchod je predmetom dane podľa zákona o DPH príslušného
členského štátu a tento štát je oprávnený inkasovať daň. Žalobca objednal tovar pod slovenským
IČ DPH v spoločnosti Mlékárna Hlinsko, s.r.o. v Českej republike a preprava tohto tovaru skončila
v Maďarsku. Miesto nadobudnutia bolo určené podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH. Žalobcovi nebolo
pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte.

26. Daňový subjekt pri aplikácii § 17 ods. 2 zákona o DPH je povinný uplatniť „samozdanenie“ v
tuzemsku, ale nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko následne tovar nepredával na území tuzemska,
ale v inom členskom štáte - v Maďarsku. Následný predaj platiteľovi CORONA INVEST, s.r.o. na území
iného členského štátu v Maďarsku nepodlieha dani v tuzemsku, ale v Maďarsku, kde je miesto jeho
dodania. Dodanie tohto tovaru je bez prepravy a platiteľ CORONA INVEST, s.r.o. nemôže uplatňovať
oslobodenie od dane podľa ust. § 43 zákona o DPH. Je teda uplatnený princíp určenia miesta
nadobudnutia tovaru v závislosti od toho, kde bola preprava tovaru ukončená, ale zároveň je uplatnený
aj princíp miesta určenia podľa IČ DPH nadobúdateľa (§ 17 ods. 2 zákona o DPH).

27. Uviedol, že tvrdenie, že žalobcovi daňová povinnosť vznikla a zároveň nevznikla, nie je zmätočné
a ani vnútorne rozporné, vychádza z rôznych postavení žalobcu, nakoľko v uvedenom reťazci žalobca
vystupoval ako slovenský odberateľ dodania z iného členského štátu (český dodávateľ) a aj ako
slovenský dodávateľ pre slovenského odberateľa, pričom k dodaniu tovaru došlo na území iného
členského štátu (Maďarska), v ktorom ani jeden z účastníkov nebol registrovaný pre daň z pridanej
hodnoty. Pokiaľ žalobca predaj tovaru spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. zaťažil daňou z pridanej
hodnoty a táto spoločnosť následne predala tovar maďarskému odberateľovi a požadovala odpočítanie
dane, orgány daňovej správy zaujali právny názor, že obchod nemal byť predmetom zdanenia v
Slovenskej republike, keďže miesto dodania sa nachádzalo v Maďarsku.

28. K námietke žalobcu, že so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa obchodu s mliekom bolo potrebné
sa vysporiadať počas výkonu daňovej kontroly za obdobie marec až máj 2011, žalovaný uviedol, že
dôvody uvedené v žalobnej námietke sú správne, ale z dôvodu, že žalobca na výzvy správcu dane
nepreukázal, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte,
v ktorom sa skončila preprava, a uvedené nepreukázal ani v odvolaní.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal na pojednávaní konanom dňa 28. 09. 2016 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo
dňa 22. 06. 2015, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

30. Podľa § § 2 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom v čase realizovania obchodu t. j. k 25. 05. 2011, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.
Na účely tohto zákona je
a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,
b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,



c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto
členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,
d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 13 ods. 1, písm. a/, c/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru,
a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať,
s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,
c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát
iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia
tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo
pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v
ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo
predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ
dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Podľa § 25 ods. 1, písm. a/, b/, c/, ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, základ dane pri dodaní tovaru
alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví
a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom
vrátení dodávky tovaru,
b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,
c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň
zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu
vrátenej spotrebnej dane.
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou
a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad
o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca
služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo
príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období



kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe
daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a
dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich



uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže
zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

32. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume
148.076,64 eur, nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 139.584,21 eur a vyrubení dane v sume
8.492,43 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v roku 2014 a zistiť, či daňové orgány pri
rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,
že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty a nepreukázal, že nadobudnutia ním deklarovaného tovaru - mlieka boli predmetom dane v
členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, t. j. v Maďarsku a či správca dane postupoval
správne, ak nepriznal žalobcovi rozdiel v základe dane a v dani po oprave podľa § 25 ods. 1 až 3 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume -1.472.407,20 eur,
resp. -294.481,44 eur, opravu odpočítanej dane v sume 146.404,80 eur a nadmerný odpočet v sume
-139.984,21 eur.

33. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie marec 2014 po vystavení opravných faktúr v marci 2014 k pôvodným faktúram
vystaveným žalobcom v zdaňovacom období marec až máj 2011 za dodávky mlieka deklarovanému
odberateľovi žalobcu - spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o.. Predmetné opravné faktúry žalobca vystavil
v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o., pri ktorej správca dane neuznal
odberateľovi žalobcu (CORONA INVEST, s.r.o.) právo na uplatnenie odpočítania dane z tovaru, pri
ktorom dodávateľovi tovaru (žalobca) nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, v dôsledku čoho potom
odberateľovi a platiteľovi dane, t. j. spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie
dane. Výsledkom daňovej kontroly v spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. bolo vydanie rozhodnutia
správcu dane zo dňa 18. 02. 2014, ktorým bol tejto spoločnosti určený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2011 a dvoch rozhodnutí zo dňa 17. 02. 2014, ktorým bol tejto spoločnosti
určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl a máj 2011. Všetky rozhodnutia
vychádzajú z protokolu z daňovej kontroly v tejto spoločnosti zo dňa 22. 05. 2013 v znení dodatku zo dňa
24. 06. 2013. Z vyššie uvedených rozhodnutí správcu dane vyplýva, že tovar (mlieko) sa prepravoval od
českého dodávateľa (Mlékárna Hlinsko, s.r.o.) odberateľovi do Maďarska a s dodávkou bola spojená iba
jedna preprava, pričom preprava bola vykonaná na účet dodávateľa českými prepravcami. Fakturačný
tok tovaru bol však taký, že český dodávateľ (Mlékárna Hlinsko, s.r.o.) vystavil pre žalobcu faktúry s
oslobodením od dane z pridanej hodnoty z dôvodu intrakomunitárneho dodania tovaru z Českej republiky
do iného členského štátu. Žalobca si objednal tovar pod slovenským identifikačným číslom pre daň z
pridanej hodnoty, teda pod číslom, ktoré mu pridelil iný členský štát ako je členský štát, v ktorom skončila
preprava tovaru (Maďarsko). Žalobca v daňovom priznaní priznal nadobudnutie tovaru v tuzemsku z
iného členského štátu a zároveň si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty a predmetný tovar podľa
vystavených faktúr dodal slovenskému odberateľovi CORONA INVEST, s.r.o., ktorý si taktiež uplatnil
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom tovar ďalej fakturoval maďarskému odberateľovi
ÉPÜL-MB KFT. a tieto dodávky oslobodil od dane z pridanej hodnoty s poukazom na ust. § 43 ods. 1
zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.



Z vyššie uvedených rozhodnutí správcu dane, ktoré boli vydané na základe daňovej kontrole v
spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o., vyplýva, že táto spoločnosť porušila ust. § 49 ods. 1 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že si uplatnila právo
na odpočítanie dane z tovaru, pri ktorom dodávateľovi tovaru (spoločnosť žalobcu) nevznikla daňová
povinnosť.
Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným
zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od spoločnosti Mlékárna Hlinsko,
s.r.o. (dodávateľ žalobcu) svojmu odberateľovi CORONA INVEST, s.r.o., ktorý následne predal tovar
maďarskému odberateľovi ÉPÜL-MB KFT., ak okamžite po právoplatnosti rozhodnutí správcu dane,
ktorými bolo rozhodnuté, že spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o. nemala právo na odpočítanie dane,
žalobca tejto spoločnosti sumu zodpovedajúcu dane z pridanej hodnoty dobropisoval, čím mu podľa
jeho názoru vzniklo právo na vrátenie nadmerného odpočtu, ktoré si uplatnil v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie marec 2014.

34. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i v ust. § 51 ods. 1, písm. a/
vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch.

35. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane opravné faktúry (v počte 27 kusov)
vystavené pre jeho odberateľa - spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o., všetky s dátumom dodania 07. 03.
2014, ktorými tejto spoločnosti fakturoval opravu základu dane pri faktúrach vystavených v mesiacoch
marec až máj 2011 pre túto spoločnosť ako odberateľa žalobcu, z dôvodu, že dodanie tovaru nie je
predmetom dane z pridanej hodnoty v tuzemsku.
Opravné faktúry boli vystavené k jednotlivým faktúram za obdobie marec až máj roku 2011
(ktorými žalobca fakturoval svojmu odberateľovi CORONA INVEST, s.r.o. dodanie mlieka) na
základe dvoch rozhodnutí správcu dane zo dňa 17. 02. 2014 č. 9414401/5/654063/2014 a číslo
9414401/5/625239/2014 a rozhodnutia správcu dane zo dňa 18. 02. 2014 č. 9414401/5/623514/2014.
Rozhodnutia správca dane odôvodnil tým, že sa jednalo o dodanie toho istého tovaru (mlieka) medzi
tuzemskými platiteľmi personálne prepojenými osobou spoločníka a konateľa spoločností (Dalibor
Mihálik) a platiteľmi z iných členských štátov, a to Mlékárna Hlinsko, s.r.o. - žalobca - CORONA INVEST,
s.r.o. a ÉPÜL-MB KFT. Maďarsko. Správca dane dospel k záveru, že pri uvedenom obchode platiteľovi,
t.j. spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 zákona o DPH v tuzemsku
nevznikla a ďalšiemu platiteľovi, t.j. CORONA INVEST, s.r.o. nevzniklo potom právo na odpočítanie
dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Právo odpočítať daň odberateľovi nemôže vzniknúť, ak
nevznikne povinnosť odvodu dane dodávateľovi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s jednalo o dodanie
tovaru - mlieka medzi viacerými dodávateľmi a odberateľmi, teda o reťazový obchod.

36. Reťazovým obchodom je taký typ obchodu s tovarom, na ktorom je zúčastnený reťazec dodávateľov
a odberateľov, pričom tovar je fyzicky dodaný priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v
reťazci. V rámci reťazca je uskutočnená len jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru
(pohyblivá dodávka); ostatné dodanie v rámci reťazca nesprevádza pohyb tovaru, ale len fakturácia
(nepohyblivá dodávka). Na účely dane z pridanej hodnoty sa každý dodávateľ v reťazci považuje za
priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Pre správne uplatnenie dane z
pridanej hodnoty je pri každom zmluvnom vzťahu potrebné dodávku tovaru posudzovať samostatne a
identifikovať miesto dodania a miesto nadobudnutia tovaru.

37. Špecifický postup sa uplatní v prípade, ak osoba, ktorá nadobúda tovar, oznámi dodávateľovi IČ
dane z pridanej hodnoty z iného členského štátu, než v ktorom je ukončená preprava tovaru. I v tomto
prípade musí byť uplatnený základný princíp určenia miesta nadobudnutia tovaru v závislosti od toho,
kde bola jeho preprava ukončená, ale zároveň je uplatnený aj princíp miesta určenia podľa IČ dane
z pridanej hodnoty nadobúdateľa. Aby nedošlo k dvojitému zdaneniu, osoba, ktorá nadobúda tovar a
preukáže, že nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte ukončenia prepravy tovaru, môže
žiadať vrátenie zaplatenej dane v členskom štáte, ktorý vydal IČ k dani z pridanej hodnoty.



38. Pre uplatnenie správneho režimu dane z pridanej hodnoty je pri reťazových obchodoch v rámci
Európskej únie dôležité samostatne posudzovať dodávku tovaru pri každom zmluvnom vzťahu,
identifikovať miesto dodanie tovaru a miesto nadobudnutia tovaru pre každú dodávku a overiť, v ktorom
členskom štáte majú účastníci obchodu pridelené IČ dane z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane
pri dodaní tovaru v rámci Európskej únie môže platiteľ dane uplatniť vtedy, ak bol tovar dodaný osobe
identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného
členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu.

39. Pri obchode s mliekom išlo o reťazový obchod medzi štyrmi daňovými subjektmi, pričom každý
z nich bol identifikovaný na daň z pridanej hodnoty vo svojom domovskom členskom štáte, teda
bolo mu pridelené IČ DPH v jeho príslušnom štáte. Išlo o reťazový obchod, ale nie je možné pri
ňom uplatniť mechanizmus trojstranného obchodu práve preto, že sa ho zúčastnili štyri spoločnosti.
Český daňový subjekt Mlékárna Hlinsko, s.r.o. fakturoval žalobcovi predaj tovaru bez dane z pridanej
hodnoty (išlo o režim oslobodenia od dane), nakoľko sa jednalo o vývoz tovaru do iného členského
štátu a žalobca si tovar objednával v Českej republike, ale pod IČ DPH, ktoré mu bolo pridelené
v Slovenskej republike. Česká spoločnosť (dodávateľ) však zabezpečila prepravu tovaru priamo do
Maďarska, teda nadobudnutie tovaru bolo v Maďarsku. Žalobca, ktorý nebol registrovaný pre daň z
pridanej hodnoty v Maďarsku, nadobudol tovar na území tohto členského štátu a následne v tomto
členskom štáte (Maďarsko) predal tovar bez prepravy tuzemskej spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o..
Aj táto spoločnosť bola povinná sa v Maďarsku registrovať na daň, pretože kúpila tovar v tomto členskom
štáte a ďalej bez prepravy dodala maďarskému odberateľovi na území v Maďarska.

40. V prípade, ak by žalobca bol registrovaný na daň z pridanej hodnoty aj v Maďarsku, zdanil by
nadobudnutie tovaru v tomto členskom štáte (uplatnil by si samozdanenie) a mohol by si uplatniť i
odpočítanie dane. Predaj tovaru spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. by zdanil podľa maďarského
zákona o DPH. Spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o. , ktorá tovar kúpila v Maďarsku (dodanie tovaru
bez prepravy), v prípade, ak by bola registrovaná na DPH v Maďarsku, mala by právo na odpočítanie
dane, ktorú voči nej pri dodaní tovaru v Maďarsku uplatnil žalobca.

41. Ďalej predaj tovaru v Maďarsku maďarskému odberateľovi podlieha dani v Maďarsku. Pretože
žalobca, ani spoločnosť CORONA INVEST, s.r.o. neboli registrovaní na DPH v Maďarsku, kde bolo
miesto dodania tovaru, došlo k pochybeniu u žalobcu pri deklarovaní daňovej povinnosti, pretože žalobca
si tovar objednal pod slovenským IČ DPH v Českej republike. Žaloba bol povinný uplatniť samozdanenie
v tuzemsku (§ 17 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov),
ale nemal právo na odpočítanie dane, pretože tovar následne nepredal na území tuzemska, ale v inom
členskom štáte - v Maďarsku. Následný predaj tovaru spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. na území
Maďarska nepodlieha dani v tuzemsku, ale v Maďarsku, kde je miesto dodania tovaru (dodanie tovaru
je bez prepravy a nemôže sa uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného zákona).
Spoločnosť žalobcu fakturovala tovar spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. s daňou podľa slovenského
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ale táto spoločnosť nemala právo na odpočítanie
dane. Dodaním tovaru v Maďarsku nevznikla žalobcovi daňová povinnosť v tuzemsku (miesto dodania
tovaru nie je v tuzemsku) a spoločnosti CORONA INVEST, s.r.o. potom nevzniklo právo na odpočítanie
dane.

42. S poukazom na uvedené zistenia, vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu, bol i
podľa názoru súdu správny postup správcu dane, keď pri takto zistenom skutkovom stave vyzval
žalobcu (výzva zo dňa 20. 08. 2014, zo dňa 22. 09. 2014) na predloženie dôkazov preukazujúcich,
že nadobudnutie tovaru - mlieka od platiteľa z iného členského štátu Mlékárna Hlinsko, s.r.o. boli
predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru, t. j. v Maďarsku v zmysle ust. §
17 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca v reakcii
na výzvu správcu dane podaním zo dňa 15. 07. 2014 opísal situáciu s obchodom s mliekom v období
marec až máj 2011. V ďalšej odpovedi na výzvu správcu dane odkázal na dokazovanie, ktoré vykonal
správca dane pri výkone daňových kontrol u odberateľa CORONA INVEST, s.r.o., ako i dokazovanie,
ktoré vykonal vo vyrubovacom konaní po dovolaniach odberateľa proti pôvodným rozhodnutiam správcu
dane. Na ďalšiu výzvu správcu dane uviedol, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Maďarsku
u platiteľa ÉPÜL-MB KFT. a to v zmysle ust. § 2 písm. b/ maďarského zákona o dani z pridanej hodnoty
a v zmysle Hlavy I., článku 2, ods. 1, písm. b/ pododsek /i/ Smernice rady 2006/112/ES, pričom dôkazmi



sú maďarský zákon o dani z pridanej hodnoty, Smernica rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

43. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane i žalovaného, že žalobca
nepreukázal, že mu bolo pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte, kde skončila
preprava tovaru, t. j. v Maďarsku a rovnako nepreukázal, že nadobudnutie tovaru v Maďarsku bolo
predmetom dane z pridanej hodnoty v členskom štátu ukončenia prepravy (v Maďarsku), pričom
za miesto nadobudnutia tovaru sa považuje miesto, kde sa tovar nachádza pri ukončení prepravy
nadobúdateľovi t.j. Maďarsko. Za týchto okolností nemožno plnenie považovať za také, ktoré zakladá
právo na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ak by sa právo na odpočet v takomto prípade priznalo, mohlo
by ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa miesto zdanenia nachádza v členskom štáte
ukončenia prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby, čo je cieľom prechodnej úpravy. Správca
dane postupoval v zmysle ust. § 17 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, keď vyzval žalobcu na
preukázanie, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte,
v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru ( v Maďarsku) a pokiaľ tak žalobca neurobil,
nemohol správca dane uznať opravu základu dane vystavením opravných faktúr v súlade s ust. § 25
zákona o dani z priadnej hodnoty.

44. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že ak si
žalobca nesplnil registračnú povinnosť v členskom štáte, kde je miesto dodania tovaru - v Maďarsku,
nevyhol sa v súvislosti s uplatnením režimu DPH chybám a omylom. Žalobca, ktorý si tovar objedal pod
slovenským IČ dane z pridanej hodnoty, bol povinný uplatniť tzv. „samozdanenie“ v tuzemsku (§ 17 ods.
1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), ale nemal
právo na odpočítanie dane, pretože následne tovar nepredal na území tuzemska, ale v inom členskom
štáte a následný predaj tovaru odberateľovi CORONA INVEST, s.r.o. nepodliehal dani v tuzemsku, ale v
Maďarsku, kde je miesto jeho dodania. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011, ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06.
2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane
z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si
nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom,
že ak objednal tovar pod IČ pre daň z pridanej hodnoty, ktoré mu pridelil členský štát iný (Slovenská
republika), ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru (Maďarsko) a nepreukázal, že toto
nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru (Maďarsko).

45. Žalobca takýto dôkaz správcovi dane nepredložil napriek tomu, že bol viackrát vyzvaný na jeho
predloženie a s poukazom na uvedené je potom, podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného,
že ak nebolo preukázané, že v mieste dodania tovaru, kde bola ukončená preprava tovaru, bolo
nadobudnutie tovaru predmetom dane v tomto členskom štáte, nemohol žalobcovi priznať opravu
základu dane v nadväznosti na § 25 zákona o dani z pridanej hodnoty ani opravu odpočítanej dane.

46. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a
odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane,
ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej
hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý
a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo
žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len
z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

47. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy



riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou
správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok
zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie
je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné
podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho
svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

48. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2015 určil rozdiel v sume 148.076,64 eur za
zdaňovacie obdobie marec 2014, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 139.584,21 eur, vyrubil daň v
sume 8.492,43 eur a uložil povinnosť rozdiel dane na úhradu v sume 11.550,32 eur zaplatiť do 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu
dane zo dňa 28. 01. 2015 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 22. 06.
2015. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav
správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

49. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia vád podľa ust. § 195 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 3, písm. c/ SSP,
nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s predmetným konaním trovy konania
vznikli.

51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho



zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.