{"guid": "0db90055-8305-414c-a59a-4b517c8aba01:a376a4fd-ff41-4ceb-8c9b-db70bea6d727", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1206217462.1", "spisova_znacka": "1Cob/360/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/360/2011 z 5. 10. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. októbra 2011, sp. zn. 1Cob/360/2011, ECLI:SK:KSBA:2011:1206217462.1", "identifikacne_cislo": "1206217462", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2011-10-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a376a4fd-ff41-4ceb-8c9b-db70bea6d727", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1206217462.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1206217462.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1206217462.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/360/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217462
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Erbenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1206217462.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: OCEKON Engineering, s. r. o., Vstupný areál U. S. Steel,
Košice, IČO: 36207195, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, Sad A. Kmeťa č. 24, Piešťany,
proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Mlynské Nivy č. 45, Bratislava, IČO: 35919001,
o zaplatenie 245.065,29 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 26. 05. 2009 č. k. 24Cb/77/2006-741 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. 05. 2009 č. k. 24Cb/77/2006-741  z r u
š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žalobu žalobcu zo dňa 24. 07.
2006, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 7.382.837,06 Sk (245.065,29 Eur) istiny s prísl. a
trovami konania titulom náhrady škody a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak po tom, keď vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, kúpnou
zmluvou zo dňa 21. 08. 2001, zmluvou o dielo zo dňa 22. 01. 1998 v znení jej dodatkov, výpoveďami
svedkov H. F. a A..  Z. Y., vzájomnou korešpondenciou účastníkov konania a ich právnych predchodcov,
projektovou dokumentáciou, relevantnou časťou stavebného denníka, fotodokumentáciou a ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v spise.

Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že spoločnosť VSŽ INŽINIERING, s. r. o., so sídlom v
Košiciach (predávajúci) uzavrela so spoločnosťou Hydrostav, a. s. (kupujúci) kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bolo dodanie dielcov nosnej oceľovej konštrukcie (OK) pre objekt 221.00 a to most na diaľnici D1 v
úseku Ladce - Sverepec za dohodnutú cenu 32.884.500,- Sk + DPH. Mal za preukázané, že predávajúci
dohodnuté plnenie dodal kupujúcemu a kúpnu cenu vyúčtoval faktúrami uvedenými v žalobe, ktoré
boli splatné od 25. 10. 2001 do 15. 02. 2002. V čl. 6.6 kúpnej zmluvy sa účastníci dohodli na tom, že
kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu plnenia až úplným zaplatením kúpnej ceny (výhrada
vlastníctva). Mal za preukázané, že kúpna cena nebola kupujúcim zaplatená riadne a včas, preto
predávajúci listom doručeným spoločnosti Hydrostav, a. s. dňa 19. 07. 2002 odstúpil od zmluvy pre
podstatné porušenie zmluvy, pričom kupujúci následne vystavil dobropisy k vystaveným faktúram. Mal
za preukázané, že dodané a nezabudované dielce OK neboli vrátené a boli umiestnené na nestráženej
ploche pred motorestom vzdialenom od stavby.

Mal za preukázané, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30. 07. 2002 došlo k vyhláseniu konkurzu na
kupujúceho, pričom správca konkurznej podstaty úpadcu súhlasil s vydaním dielcov OK predávajúcemu
a to z dôvodu, že sú jeho majetkom a nezahrnul ich do konkurznej podstaty.



Súd prvého stupňa nepovažoval za sporné uzavretie zmluvy o dielo zo dňa 22. 01. 1998 medzi
Slovenskou správou ciest (objednávateľ) a spoločnosťou Hydrostav, a. s. (zhotoviteľ) ako i jej dodatkov,
predmetom ktorej bola výstavba diaľnice D1 Ladce - Sverepec v úseku nad údolím Záborovského potoka
v cene 32.884.500,- Sk + DPH (221.00). Mal za nesporné i uzavretie kúpnej zmluvy z 21. 08. 2001
medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Hydrostav, a. s., pričom v zmluve došlo k dohode
o výhrade vlastníctva podľa ust. § 445 Obchodného zákonníka i na 18 ks dielcov OK. Mal za nesporné,
že tieto žalobca v období január až apríl 2002 riadne dodal kupujúcemu, ktorý za ne cenu nezaplatil, čo
malo za následok, že vlastnícke právo k nim neprešlo na kupujúceho.

Uzavrel, že výhrada vlastníckeho práva má účinky len medzi účastníkmi zmluvy a kupujúci nie je
oprávnený tovar ďalej predávať. Pokiaľ by sa tak stalo, nemôže sa tretia osoba stať vlastníkom tejto
veci okrem prípadu, že nevedela o výhrade vlastníctva. Uviedol, že právny predchodca žalovaného
(Slovenská správa ciest) uhradil riadne faktúry na základe zmluvy o dielo spoločnosti Hydrostav, a. s.,
pričom nebolo v konaní preukázané, že v období január až apríl 2002 vedel o výhrade vlastníckeho
práva. Uzavrel preto, že s poukazom na ust. § 446 Obch. zák. právny predchodca žalovaného nadobudol
vlastnícke právo k týmto veciam. Zistil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až následne (19. 07. 2002)
a v tom čase začal komunikovať žalobca s právnym predchodcom žalovaného i žalovaným, avšak
nedomáhal sa vydania nezabudovaných dielov OK, tak ako predtým od SKP úpadcu. Uviedol, že k
zabudovaniu predmetných dielcov OK došlo až v novembri 2004, teda pred vznikom žalovaného.

Uzavrel preto, že zo strany právneho predchodcu žalovaného ani zo strany žalovaného nedošlo k
porušeniu žiadnej zmluvy ani právnej povinnosti, ktorá by zakladala nárok žalobcu na náhradu škody.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný, trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci a nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Poukázal na to, že predmetom zmluvy o dielo
bolo celé dielo definované ako Diaľnica D1 Ladce - Sverepec a nie len dodanie jednotlivých dielcov.
Medzi zhotoviteľom Hydrostav, a. s. a Slovenskou správou ciest neboli uzatvárané žiadne čiastkové
kúpne zmluvy, preto súd prvého stupňa nesprávne v neprospech žalobcu použil úpravu nadobudnutia
vlastníckeho práva podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa nesprávne
použil ust. § 541 Obch. zákonníka v spojení s ust. § 443 Obch. zákonníka na zistenie vlastníctva
vecí obstaraných zhotoviteľom na vykonanie diela. Pri zmluve o dielo nedochádza k mimozmluvnému
nadobúdaniu vlastníctva objednávateľom zo zákona k veciam obstaraným zhotoviteľom na vykonanie
diela. Vytkol ďalej súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy, že Slovenská správa ciest dňa 30. 05. 2002
odstúpila od zmluvy o dielo, došlo tým ku zrušeniu zmluvy a zmluvné strany si musia vrátiť všetko, čo
si navzájom poskytli. K nezabudovaným dielcom OK zanikol právny dôvod ich dodania a tým aj právny
titul nadobudnutia vlastníckeho práva Slovenskej správy ciest. Spoločnosť Hydrostav dielce oceľovej
konštrukcie Slovenskej správe ciest fyzicky nedodala, pretože zo zisťovacieho protokolu z apríla 2002
pri objekte 221.00 zostalo nevykonaných 93,67 ton OK k 29. 04. 2002. Tieto zisťovacie protokoly súd
prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, pretože z nich vyplýva, že v položke 423 17.1 zostala neuhradená
čiastka 5.153.817,07 Sk, teda za položku tejto oceľovej konštrukcie Slovenská správa ciest spoločnosti
Hydrostav, a. s. nezaplatila. Sporné diely OK neboli uložené ani na stavenisku ani v jeho blízkosti,
ale na vzdialenej nestráženej ploche pred motorestom. Nesporne bolo v konaní zistené, že všetkých
18 ks dielcov OK bolo zabudovaných v novembri - decembri 2004. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa,
že nevykonal ním navrhované dokazovanie pripojením konkurzného spisu úpadcu Hydrostav, a. s. na
zistenie, že Slovenská správa ciest si žiada vydanie bezdôvodného obohatenia za preddavkové platby
za nedodané OK, bolo by z tohto spisu tiež jednoznačne zistené, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o
dielo, teda k zániku zmluvy so všetkými dôsledkami pre zmluvné strany.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a spoločnosťou Hydrostav, a. s. bola uzavretá platná kúpna zmluva s dohodou o výhrade vlastníckeho



práva a nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu tovar dodal na stavbu realizovanú na základe
zmluvy o dielo a spoločnosť Hydrostav, a. s. mala podľa ust. § 541 Obch. zákonníka k 18 ks dielov
oceľovej konštrukcie postavenie predávajúceho a Slovenská správa ciest ako kupujúci uhradila faktúry,
ktoré zahrňovali aj cenu dodaných materiálov podľa zisťovacích protokolov a preto na Slovenskú správu
ciest prešlo vlastnícke právo k týmto veciam, pričom v konaní nebolo preukázané, že Slovenská správa
ciest v uvedenom čase v roku 2002 vedela o výhrade vlastníckeho práva. Žalobca sa nikdy nedomáhal
vrátenia vecí, ale len zaplatenia kúpnej ceny. Pokiaľ žalobca si uplatnil nárok titulom náhrady škody,
žalovaný ani Slovenská správa ciest neporušili žiadnu zmluvnú ani právnu povinnosť vo vzťahu k
žalobcovi.

K tomuto vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a opätovne zopakoval a zdôraznil dôvody
svojho odvolania a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p.
a rozsudkom zo dňa 07. 10. 2010 č. k. 1Cob/307/2009-792 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa i s jeho správnymi právnymi závermi. Konštatoval, že žalovaný neporušil
žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Zabudovaním dielov OK do diela žalobca stratil vlastnícke právo
k týmto veciam, ich vlastníkom je žalovaný, teda medzi vznikom škody a konaním žalovaného nie je
príčinná súvislosť a právny predchodca žalovaného ani žalovaný nikdy neboli v žiadnom právnom vzťahu
so žalobcom.

Žalobca namietal na Ústavnom súde SR porušenie základného práva na súdnu ochranu, právo na
spravodlivý proces ako i základné právo vlastniť majetok.

Ústavný súd SR nálezom zo dňa 16. 06. 2011 č. k. II. ÚS 120/2011-35 rozhodol tak, že základné právo
spoločnosti OCEKON Engineering, s. r. o. na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a
právo na spravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 07. 10. 2010 č. k. 1Cob/307/09-792 porušené bolo a rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal Krajský súd v Bratislave
uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 389,26 Eur.

Vytýkal tunajšiemu súdu, že nezohľadnil charakter záväzkovo-právnych vzťahov medzi žalobcom
ako predávajúcim a spoločnosťou Hydrostav, a. s. ako kupujúcim a tiež medzi zhotoviteľom diela
a žalovaným ako objednávateľom diela v čase vzniku škody, hoci na ich existencii založil svoje
rozhodnutie. Vyvodil záver, že právny predchodca žalovaného v čase, keď zapracoval 18 ks oceľových
dielov do diela (rok 2004), tak konal plne s vedomím, že tieto sú vo vlastníctve žalobcu. Vytýkal mu tiež,
že sa nezaoberal zodpovednosťou žalovaného podľa ustanovení OZ o náhrade škody.

Uzavrel preto, že rozhodnutie tunajšieho súdu sa javí ako svojvoľné a arbitrárne a zjavne neodôvodnené.

Krajský súd v Bratislave je v súlade s ust. § 56 ods. 6 a 7 Zákona o ústavnom súde právnym názorom
Ústavného súdu SR viazaný.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) opätovne preskúmal napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalobcu ako i vyjadrením
žalovaného k nemu a nálezom Ústavného súdu SR dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
potrebné zrušiť.



Je nesporné, že žalobou zo dňa 24. 07. 2006 sa žalobca domáhal zaplatenia 7.382.837,06 Sk istiny
s príslušenstvom a trovami konania, pričom svoj nárok oprel o ust. § 420 ods. 1 OZ. Uviedol, že
žalovaný napriek tomu, že vedel, že z dôvodu platného odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od
uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 07. 2002 je 18 ks oceľových konštrukcií vo vlastníctve žalobcu,
umožnil zhotoviteľovi diela ich zabudovanie do diela, čím mu spôsobil škodu. Vzhľadom k zabudovaniu
predmetných vecí sa žalobca nemôže domáhať už ich vydania, žiadal v súlade s ust. § 442 ods. 3 OZ
náhradu škody vo výške, o ktorú sa zmenšil jeho majetok.

Prvostupňový súd vzťah posudzoval podľa ust. § 373 Obch. zák. a uzavrel, že zo strany žalovaného
ani jeho právneho predchodcu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti a to tak zmluvnej ani zákonnej,
ktorá by zakladala právo na náhradu škody. Odvolací súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR
poukazuje na to, že Obchodný zákonník obsahuje iba komplexnú úpravu náhrady škody spôsobenej
porušením povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu, takže táto úprava vylučuje aplikáciu príslušných
ustanovení OZ. Obchodný zákonník však neupravuje problematiku zodpovednosti za škodu v celom
rozsahu, a preto ak nie je náhrada škody upravená v Obchodnom zákonníku, potom v zmysle ust. § 1
ods. 2 Obch. zák. je potrebné vzťahy riešiť podľa Občianskeho zákonníka, najmä podľa ustanovení o
všeobecnej povinnosti predchádzaniu škodám (§ 415) a včasnej zodpovednosti za škodu (§ 420) ako aj
zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Prvostupňový súd tiež nezohľadnil charakter záväzkových vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim a
tiež medzi zhotoviteľom diela a žalovaným, hoci na ich existencii svoje rozhodnutie založil. Nezobral
tiež do úvahy, že záväzkový vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim zanikol odstúpením predávajúceho
od kúpnej zmluvy v roku 2000, pričom obe zmluvné strany si záväzky medzi sebou vysporiadali, keďže
správca konkurznej podstaty úpadcu súhlasil s vrátením vecí dodaných žalobcom, pričom žalobca
správcovi oznámil, že 18 ks oceľových konštrukcií je v jeho vlastníctve a vzhľadom na rozostavanosť
diela je ochotný rokovať s investorom o ich odpredaji.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci nezistil riadne skutkový stav a vec i
nesprávne právne posúdil. Preto jeho rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) jednohlasne zrušil a
vec mu podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie v naznačenom smere a opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cb/77/2006", "guid": "28882c6a-b05b-4738-8a02-2d2c07d23326:4abf7b72-a373-40a9-aa9c-2a4e45373e45", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:35e8948f-64bf-457a-8868-6cd754df4741", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35e8948f-64bf-457a-8868-6cd754df4741"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:15dbdf45-a39d-4813-8e7d-b4bb7ca91186", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.258.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 258/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/2017 z 12. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.258.2017.1"}, {"guid": "23e9e291-327b-4e6c-979b-bd37995700da:2470a23a-0059-4132-b404-b36c95f6d3f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1211227823.1", "spisova_znacka": "3Cob/116/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/116/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211227823.1"}]}