Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/165/2018 z 17. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 17. októbra 2018, sp. zn. 3Tos/165/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118011052.1 Krajský súd Trnava | 3Tos/165/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2118011052.1 | 2018-10-17 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 188 ods. 1 TZ, § 188 ods. 2 písm. c) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e8c9bff-4d2c-4432-9e03-7e28a4e3cf08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2118011052.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/165/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011052
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118011052.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného Z. K., nar. XX.XX.XXXX
v N., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.10.2018 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 25.07.2018, sp. zn. 1PP/55/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Z. K., XX.XX.XXXX v N., z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/, odsek 2 Trestného zákona návrh
odsúdeného Z. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/36/2013 zo dňa 03.12.2014 zamieta.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 41-42 spisu.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že po oboznámení sa so spisovým materiálom na verejnom
zasadnutí, predovšetkým s návrhom odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, hodnotením riaditeľa ústavu na výkon trestu, skráteným výpisom klienta, odpisom z
registra trestov, hodnotením ústavu na výkonu trestu, skráteným výpisom klienta zistil, že návrh nebol s
poukazom na § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona dôvodný.
Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t.j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní prihliadol aj na to, v akom
ústave výkon trestu odňatia slobody odsúdený vykonáva.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravda, že odsúdený Z. K. už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody. V druhej zákonnej (materiálnej) podmienke, a
to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život, že preukázal polepšenie
a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem
vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa javila tiež ako splnená napriek menších negatívnym záznamom.

Splnená nebola dôsledne však tretia z citovaných podmienok, t.j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho
života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného
Z. K. bolo podľa názoru súdu I. stupňa riziko recidívy je príliš veľké.



Odsúdený bol v minulosti jedenkrát podmienečne prepustený, a to Okresným súdom Martin dňa
20.03.2008. Následne bol opakovane odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody, pričom skutok,
pre ktorý aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, spáchal zároveň v čase, kedy mu
plynuli súčasne tri samostatné podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré boli neskôr zrušené v rámci
ukladania súhrnných trestov. Naviac poukázal, že závažnosť spáchanej trestnej činnosti u odsúdeného
sa postupne zvyšovala, keď posledné jeho odsúdenie bolo pre najzávažnejší trestný čin - zločin lúpeže
podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm.
j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, a odsúdenia tejto trestnej činnosti ho
neodradila ani hrozba výkonu trestov odňatia slobody, ktorých výkon mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu. Z tohto dôvodu sa okresný súd stotožnil s tým, že jeho resocializačná prognóza je menej
priaznivá z dôvodov v hodnotení uvedených. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru súdu
I. stupňa nedávali dostatočnú záruku, že odsúdený Z. K. by na slobode viedol riadny život.

Okresný súd s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru,
že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Na tomto
závere nemohli zmeniť nič ani skutočnosti uvádzané odsúdeným na verejnom zasadnutí a ani kladné
hodnotenie riaditeľa ústavu či predložený prísľub zamestnania.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, ihneď po vyhlásení uznesenia (č.l. 39 spisu)
zahlásil sťažnosť odsúdený.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti.

Odsúdený prostredníctvom svojej obhajkyne v písomnom odôvodnení sťažnosti (č.l. 47-52) uviedol, že
okresný súd porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 odsek 3 Trestného poriadku v zmysle
ktorého bol povinný rozhodnúť o návrhu na podmienečné prepustenie najneskôr do 60 dní odo dňa jeho
doručenia, k čomu došlo v danom prípade dňa 24.04.2018, pričom okresný súd rozhodol o zamietnutí
návrhu na verejnom zasadnutí dňa 25.07.2018 teda 92 dní od podania samotného návrhu. Okresný
súd svojou nečinnosťou spôsobil prieťahy v prípade prejednávanej veci. Svoje protiprávne konanie,
ktorého sa dopustil viackrát oľutoval a stále ľutuje pričom doteraz vykonaný trest odňatia slobody mu bol
dostatočným poučením do ďalšieho života, v ktorom sa už s určitosťou nedostane do žiadneho rozporu
so zákonom a bude viesť riadny a slušný život, pretože sa už nikdy nechce znova dostať do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, nakoľko celé prostredie ústavu má na ne neho veľmi negatívny vplyv. Pred
nástupom na výkon trestu odňatia slobody sa párkrát dostal do rozporu so zákonom no i napriek tomu
konštatovať, že existuje priveľké riziko recidívy nepovažuje za správne, nakoľko každý človek môže
mentálne dospieť a prehodnotiť svoj život resp. správanie sa v spoločnosti. Pred nástupom do výkonu
trestu odňatia slobody viedol riadny život, sociálny a rodinný život, má vytvorené pevné rodinné zázemie,
ktoré mu poskytovali najmä jeho rodičia a sestry.

Svoje správanie po nástupe na výkon trestu odňatia slobody výrazne zmenil, čomu nasvedčuje teda jeho
správanie v ústave, ktoré hodnotenie je kladné, teda je možné pozorovať výraznú pozitívnu zmenu v
jeho správaní, ktoré mal pri spáchaní skutku resp. pri nástupe do výkone trestu s porovnaním s dnešným
dňom. V ústave si riadne plnil svoje povinnosti ako aj všetky pokyny príslušníkov, dodržiaval interné
predpisy o čom svedčia aj viaceré disciplinárne odmeny. Naopak disciplinárny trest mu bol uložený iba
jeden, ktorý bol v čase podania žiadosti o podmienečné prepustenie zahladený, nakoľko sa ho dopustil
ešte na začiatku výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto možno konštatovať výrazné polepšenie.

To, že v minulosti páchal trestnú činnosť ešte neznamená, že nemôže byť naplnená podmienka
dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého
rizika recidívy). S názorom okresného súdu o tom, že toto riziko je priveľké nesúhlasí, nakoľko v
samotnom hodnotení ústavu sa konštatuje, že sa správa príkladne, je možno pozorovať zmeny v jeho
správaní. Počas výkonu trestu si uvedomil zmysel života a preto svoje správanie zmenil k lepšiemu
preto sa s automatickým zamietnutím návrhu z dôvodu minulosti nemôže stotožniť. Vo výkone trestu sa
venuje rôznym aktivitám a to nielen športovým ale aj kultúrnym, ktoré pozitívne vplývajú na rozvoj jeho
osobnosti, teda voľný čas sa snaží využívať zmysluplne.



Nakoľko boli u neho splnené všetky podmienky v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona, teda, že okrem
objektívnych podmienok (uplynutie dvoch tretín trestu) sú splnené aj podmienky materiálne zastáva
názor, že doposiaľ vykonaný trest splnil svoj účel aj bez potreby výkonu celého trestu. V závere odsúdený
žiadal, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2018 sp. zn.
1PP/55/2018 zrušil v plnom rozsahu a vyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade včas podanej sťažnosti, preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré tomuto predchádzalo a tak
zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu sťažnostný súd zhodne ako okresný súd zistil, že :
• odsúdený Z. K. v ÚVTOS Hrnčiarovce na Parnou, vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 03.12.2014 sp. zn. 2T/36/2013 a to pre zločin lúpeže podľa
§ 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. j/
Trestného zákona, § 139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 7 rokov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

• začiatok trestu mal odsúdený 20.01.2015, lehotu k podaniu žiadosti splnil 15.07.2017 a predpokladaný
koniec trestu má 15.11.2019.

• do výkonu trestu sa mu započítava väzba a to od 15.11.2012 do 24.01.2013.

Z hodnotenia riaditeľa ústavu sťažnostný súd zistil, že :

• správanie odsúdeného možno hodnotiť kladne až na jedno porušenie ústavného poriadku kedy
nadväzoval nepovolené kontakty, po usmernení zo strany väzenského personálu sa jeho správanie
stabilizovalo a bolo na požadovanej úrovni
• doposiaľ bol 5-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané.
• neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej
činnosti sa zapája, voľný čas sa snaží tráviť zmysluplne. Počas výkonu bol pracovne zaradený podľa
potrieb ústavu, od 27.10.2017 je zaradený na pracovisko mimo ústavu s dohľadom Slovenská grafika.
Pracovná morálka je na požadovanej úrovni.
• pred výkonom trestu bol nezamestnaný, páchal trestnú činnosť, je slobodný, má jedno dieťa,
vyživovaciu nahlásil,
• stanovené ciele programu zaobchádzania plní, resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovane súdne trestaný, finančné problémy, nezamestnanosť),
• v súčasnosti nie je voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie,
• odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa ho
podmienečne prepustiť.

Z registra trestov odsúdeného vyplýva, že bol 12-krát súdne trestaný :
· prvýkrát sa dostal do rozporu so zákonom v roku 2003 kedy bolo trestné stíhanie podmienečne
zastavené a to Okresnou prokuratúrou v Galante pod sp. zn. Pv 330/2003 pre trestný čin podľa § 248
odsek 1 Trestného zákona
· rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 20.06.2007 sp. zn. 1T/67/2007 bol odsúdený pre trestné
činy podľa § 20, § 156 odsek 1, § 364 odsek 1 písm. a/, odsek 2 písm. a/, § 138a, § 20, § 194 odsek
1, odsek 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov
· rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.11.2007 pod sp. zn. 1T/160/2007 bol odsúdený podľa
§ 20 k § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13
mesiacov, z uvedeného trestu bol uznesením Okresného súdu v Martine zo dňa 20.03.2008 sp. zn.
12PP/25/2008 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 1 rok. 29.12.2009 prišlo k osvedčeniu
odsúdeného
· rozhodnutím Okresného súdu Uherské Hradiště zo dňa 15.12.2008 sp. zn. 18T/206/2008 bol odsúdený
pre trestný čin krádeže na podmienečný trest so skúšobnou dobou do roku 2010



· rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 07.07.2009 sp. zn. 2T/98/2009 bol odsúdený podľa §
156 Trestného zákona a s poukazom na súhrnný trest odňatia slobody bol uložený. Okresným súdom
Galanta zo dňa 14.11.2007 sp. zn. 1T/160/2007 prišlo k upusteniu od uloženia súhrnného trestu
· trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.05.2011 sp. zn. 3T/95/2011 bol odsúdený
podľa § 20 k § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, v predmetnej veci prišlo k nariadeniu výkonu trestu
dňa 09.05.2013
· Okresným súdom v Nitre bol odsúdený dňa 02.11.2011 pod sp. zn. 5T/113/2011 a to opäť pre prečin
krádeže na podmienečný trest na 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní do 02.03.2013. Okresným
súdom Galanta bol odsúdený 24.11.2011 sp. zn. 2T/270/2011 opäť podľa § 14 k § 271 odsek 2 Trestného
zákona na podmienečný trest v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 27.10.2013
· trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 19.09.2012 pod sp. zn. 1T/202/2012 bol odsúdený
pre prečin krádeže na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu
so stredným stupňom stráženia
· rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 21.08.2013 sp. zn. 3T/59/2013 bol odsúdený podľa § 271
odsek 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia pričom mu bol uložený súhrnný trest rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 2T/270/2011, Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/95/2011 a Okresného súdu
Nitra sp. zn. 5T/113/2011.
· rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 02.12.2013 sp. zn. 2T/35/2012 bol odsúdený podľa § 20 k
§ 270 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov a
6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, uvedený trest
bol súhrnný a to k rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/113/2011, Okresného súdu Galanta sp.
zn. 2T/270/2011, rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/59/2013 a Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 3T/95/2011
· posledné odsúdenie je rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 03.12.2014 sp. zn. 2T/36/2011
podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, kedy mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia s tým,
že išlo o trest súhrnný a boli zrušené rozhodnutia Okresného súdu Nitra zo dňa 02.12.2013 sp. zn.
2T/35/2012 a Okresného súdu Galanta zo dňa 19.09.2012 sp. zn. 1T/202/2012, trest ktorý v súčasnosti
vykonáva

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybností, keď
vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k svojmu správaniu
vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné
rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a
rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj krajský súd.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky zákonné a právne skutočnosti na základe ktorých má za to, že žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť.

Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojil si ich, pritom v
podrobnostiach na ne odkazuje.

Aj podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie,
kedy vykonal požadovanú časť uloženého trestu a časť materiálnej podmienky, že počas výkonu trestu
odňatia slobody prejavil snahu po polepšení sa, čo vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu podľa ktorého
odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahol 5 disciplinárnych odmien, disciplinárne tresty
vykázané nemá, ciele programu zaobchádzania plní.

Nebola však splnená druhá materiálna podmienka a to, že vzhľadom na osobu odsúdeného možno
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nakoľko skúsenosti s jeho predchádzajúcim
spôsobom života nesvedčia v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu
viedol riadny život. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený sa počas pobytu na slobode
dopúšťal opakovane trestnej činnosti za ktorú bol 12-krát súdne trestaný a uložené tak podmienečné



ako aj nepodmienečné tresty nemali na jeho prevýchovu žiadny vplyv. Nemožno opomenúť ani záver
hodnotenia podľa ktorého resocializačná prognóza je čiastočne priaznivá.

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd uvádza, že 60-dňová lehota uvedená v ustanovení
§ 415 odsek 3 Trestného poriadku je poriadkovou lehotou, s nesplne-ním ktorej zákon nespája žiadne
sankčné následky.

Ani sťažnostný súd nespochybňuje právo každého človeka na to, aby sa polepšil a viedol riadny a slušný
život. V danom prípade však nemožno opomenúť tú skutočnosť, že odsúdený sa 12-krát dostal do
rozporu so zákonom, pričom závažnosť spáchanej trestnej činnosti sa u neho stupňovala a vo výkone
trestu odňatia slobody je pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona
spáchaný závažnejším spôsobom konania so zbraňou, na viacerých osobách ako i na chránenej osobe
a to k dieťati. Ako z registra trestov odsúdeného vyplýva, od roku 2003 až do roku 2014 kedy bol
odsúdený naposledy, páchal trestnú činnosť napriek tomu, že mu bola daná šanca na preukázanie snahy
po polepšení sa tak podmienečným odsúdením ako aj podmienečným prepustením z výkonu trestu
odňatia slobody čo nevyužil a pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Takisto nemožno opomenúť, že
odsúdený vie akým spôsobom môže získať disciplinárne odmeny a vytvoriť si tak podmienky na to
kladné hodnotenie z ústavu na výkon trestu.

Keďže krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by bolo v
prospech odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.