Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/213/2013 z 8. 6. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 8. júna 2015, sp. zn. 6Co/213/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3612206913.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/213/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3612206913.1 | 2015-06-08 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d07466e-dcd6-47e5-a6c3-e5dfd0d46457 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3612206913.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/213/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612206913
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3612206913.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy
Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa R. T. D., s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Z. 5, J., zastúpeného advokátskou kanceláriou P. T. s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Z. 5, J.,
proti odporkyni C. J., bytom E. T. XX, občianke Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y., IČO: 42 176 778, so sídlom E. XX, G.,
zastúpeného JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., Dr. Y. XX o zaplatenie 152,69 € s príslušenstvom
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. januára 2013, č. k.
6C/141/2012-86, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne v odvolacom konaní vo výške 24,41 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. januára 2013, č. k. 6C/141/2012-86, bolo
rozhodnuté tak, že návrh sa zamieta, odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva a navrhovateľ je
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania v sume 48,82 eur k rukám
jeho právneho zástupcu JUDr. S. Q., advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania po jeho
čiastočnom späťvzatí domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 152,69
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 97,66 eur od 24.09.2009 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel dňa 25.03.2008
Zmluvu o úvere č. 1095725841 s O. J. (pôvodne odporcom 1/, voči ktorému vzal navrhovateľ návrh
späť; ďalej len "dlžník"). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere boli Obchodné podmienky pre úver
a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Dlžník vyjadril svojím vlastnoručným
podpisom súhlas s obsahom zmluvy, Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol dlžníkovi úver vo výške 119,47 eur. Dlžník sa
zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka. Považuje za nesporné, že medzi postupcom
a dlžníkom vznikol obchodnozáväzkový vzťah, na základe ktorého poskytol dlžníkovi úver. Z tohto
záväzkového vzťahu vznikla povinnosť právneho postupcu navrhovateľa poskytnúť dlžníkovi finančné



prostriedky, ktorú povinnosť si právny predchodca navrhovateľa splnil. Dlžníkovi vznikla povinnosť
splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné zmluvne dohodnuté podmienky. Dlžník si túto povinnosť
neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa predstavovala
ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 152,69 eur (4.599,94 Sk), ktorá pozostávala z istiny v sume
97,66 eur (2.942,11 Sk), riadneho úroku 8,56 eur (257,88 Sk), úroku z omeškania 0 eur, zmluvnej
pokuty v sume 13,28 eur a poplatkov v sume 33,19 eur. Jednotlivé položky boli uvedené v Platobnej
histórii a boli vypočítané v súlade s Obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Nakoľko bol
dlžník v omeškaní s viac ako troma splátkami, došlo k zosplatneniu úveru, čím bola platnosť zmluvy v
súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Právny predchodca navrhovateľa v zmysle obchodných
podmienok započítal platby dlžníka v poradí: úrok z úveru, poplatky, istina, úrok z omeškania, zmluvné
pokuty. Istina uplatnená v návrhu predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou a započítanými platbami
na istinu. Úrok z omeškania predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v
omeškaní. Zmluvná pokuta bola uplatnená vo výške 20% každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 eur
(bod 6.1 OP). Navrhovateľ spochybnil právo vedľajšieho účastníka účinne vzniesť námietku premlčania.
Poukázal na to, že odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Týmto
odporkyňa pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyňa zároveň uznala
aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Uznanie dlhu zo strany odporkyne
ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku má zo zákona následok, že začne plynúť nová
10 ročná premlčacia doba. Odmietol tvrdenie vedľajšieho účastníka, že k podpisu Dohody došlo po
vynútenej návšteve odporcov iniciovanej navrhovateľom. Nesúhlasil s tvrdením vedľajšieho účastníka,
že by predmetná dohoda odporovala svojim obsahom dobrým mravom. Zastáva názor, že odporkyňa po
tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila
svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky. Navrhovateľ sa na základe vyššie uvedených skutočností v
tomto konaní domáha od odporkyne zaplatenia sumy 152,69 eur (4.599,94 Sk), ktorá pozostávala z istiny
v sume 97,66 eur (2.942,11 Sk) - predstavujúca rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých
platieb započítaných na istinu, z úroku v sume 8,56 eur (257,88 Sk) - rozdiel medzi úrokmi a platbami
započítanými na úroky, úroku z omeškania 0 eur, zmluvnej pokuty v sume a poplatkov v sume 46,47
eur (1.399,96 Sk) - sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber hotovosti a iné poplatky).
Navrhovateľ si okrem istiny uplatnil i úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 97,66 eur od 24.09.2009 do zaplatenia.

Okresný súd poukázal na obsah tvrdení odporkyne v konaní, podľa ktorých si je vedomá toho, že
treba zaplatiť. Ak by tým však neporušila zákon, súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka, že
žalovanú sumu zaplatiť nemusí. Uviedla, že zmluva bola uzavretá v marci 2008, bola uzavretá so
spoločnosťou GeMoney a bolo to na nákup televízora. V tom čase ešte s O. J. (pôvodným odporcom
1/) neboli manželia, ale už mali dieťa. Spočiatku tento dlh platili, potom znovu neplánovane otehotnela s
druhým dieťaťom a vtedy nemali finančné prostriedky, preto prestali platiť. Potvrdila, že podpísala listinu
predloženú navrhovateľom označenú ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku"
zo dňa 20.07.2010. Okolnosti podpisu tejto listiny popísala tak, že po telefonickom dohovore k nim domov
prišiel exekútor alebo nejaký iný pracovník. V tom čase už boli s O. J. (pôvodným odporcom 1/ ) manželia.
Dohodu podpísala, preto že sa bála, aby neboli trestne stíhaní, aby z toho neboli takéto dôsledky. Mala
ochotu to riešiť, len nevedela ako. Chýbali im finančné prostriedky a stále chýbajú. Na otázku vedľajšieho
účastníka položenú v písomnom vyjadrení, či vie, čo znamená premlčanie a aké sú právne dôsledky
premlčania odpovedala, že premlčanie je, keď to trvá dlhšiu dobu, keď sa nejak zmluva poruší a potom sa
už nemusí platiť. Aké sú právne dôsledky premlčania nevie. Na otázku vedľajšieho účastníka položenú
v písomnom vyjadrení, či chce navrhovateľovi platiť napriek tomu, že nemusí, pretože pohľadávka je
premlčaná a vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania odporkyňa odpovedala, že pokiaľ platiť
nemusí, tak platiť nechce. Pokiaľ tým neporuší zákon, tak s tým, čo tam je napísané, súhlasí.

Okresný súd tiež poukázal na to, že vedľajší účastník na strane odporkyne namietal premlčanie
žalovanej pohľadávky. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vedľajší účastník
na strane odporkyne uviedol, že konanie navrhovateľa, ktorý túto dohodu odporkyni predložil,
považuje za nekalú obchodnú praktiku. Má za to, že pri uzavretí Dohody neboli dodržané princípy
dobromyseľnosti, čestnosti; navrhovateľ využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného
záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie takej dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu,
čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník na strane



odporkyne považuje predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nenachádzajú všetky obligatórne náležitosti. Tieto sú súčasťou len
jednoliateho miniatúrneho textu formálne nedostupných obchodných podmienok, ku ktorým spotrebiteľ
svojim podpisom ani nepristúpil.

Na základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa N. C., a.s., IČO:
17 324 220, so sídlom J. 7, XXX XX J. uzatvoril dňa 25.03.2008 Zmluvu o úvere s O. J., bytom E. T.
XX (č.l. 8 spisu). Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť úver
vo výške vo výške 3.599 Sk (119,47 eur), ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 10 mesačných splátkach
po 400 Sk (13,28 eur) vždy k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na 25.04.2008. Z
rozpisu platobnej histórie (č.l. 12 spisu) vyplýva, že boli uhradené dve splátky po 400 Sk (13,28 eur),
a to dňa 29.05.2008 a dňa 25.06.2008. Právny predchodca navrhovateľa N. C., a.s., IČO: 17 324 220,
so sídlom J. 7, XXX XX J. ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil
na navrhovateľa predmetnú pohľadávku. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi oznámené
písomne dňa 23.09.2009 (č.l. 6 spisu).

Okresný súd ďalej zistil, že Odporkyňa podpísala dňa 20.07.2010 listinu označenú ako Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (č.l. 11 spisu), kde je označená ako osoba pristupujúca
k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. 40/1964 Zb.. V listine sa uvádza, že uznala dlh, ktorý vznikol na
základe zmluvy s pôvodným veriteľom GE C. a.s., číslo zmluvy 1095725841 zo dňa 25.03.2008. Dlžná
suma pozostáva z istiny vo výške 97,66 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na
inkasné konanie vo výške 22,90 eur. Splátkový kalendár predmetnou listinou dohodnutý nebol. Pokusom
o zmier zo dňa 19.09.2012 (č.l. 14 spisu) vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy. Sumy
vyjadrené v slovenských korunách súd prepočítal na menu Euro stanoveným konverzným kurzom: 1
eur = 30,126 Sk.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku tiež poukázal na znenie § 1, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov účinnom do 01.06.2010 (ďalej len "zák. č. 258/2001 Z.z."), § 37 ods.
1, § 533 Občianskeho zákonníka a na to, že predmetom tohto konania bol návrh na zaplatenie sumy
152,69 eur s príslušenstvom. Návrh na začatie konania bol pôvodne podaný voči dvom odporcom a to
dlžníkovi I. J. ako odporcovi 1/ a voči C. J. ako odporkyni 2/. Voči odporcovi 1/ vzal navrhovateľ návrh na
začatie konania späť. V konaní bolo podľa názoru okresného súdu listinnými dôkazmi ako i výpoveďou
odporkyňou preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s dlžníkom I. J. zmluvu označenú
ako Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej poskytol právny predchodca
navrhovateľa dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 3.599 Sk (119,47 eur). Dlžník sa zaviazal vrátiť
právnemu predchodcovi navrhovateľa poskytnuté finančné prostriedky za dohodnutých podmienok. Voči
dlžníkovi bolo konanie na základe čiastočného späťvzatia návrhu zastavené. Navrhovateľ sa v konaní
domáha zaplatenia žalovanej sumy voči odporkyni na tom základe, že podpisom Dohody o uznaní
záväzku, odporkyňa pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporkyňa
potvrdila, že predmetnú listinu podpísala. Ako dôvod podpisu tejto listiny uviedla skutočnosť, že chcela
situáciu riešiť a obávala sa trestného stíhania. Po preskúmaní predloženej listiny označenej ako Dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku okresný súd dospel k záveru, že odporkyňa platne
k záväzku O. J. nepristúpila. Predložená listina neobsahuje žiadne vyhlásenie odporkyne o tom, že
by pristupovala k záväzku. Záväzok, ku ktorému mala odporkyňa pristúpiť, nie je v predloženej listine
riadne špecifikovaný. V listine sa uvádza, že dlžná suma pozostáva z istiny 97,66 eur, príslušenstva
pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 22,90 eur. V danom prípade tak
príslušenstvo pohľadávky ku dňu podpisu listiny predstavuje úrok, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania
spolu v sume 60,16 eur, čo je oproti uvedenej istine v sume 97,66 eur navýšenie o 62 %. Osoba
pristupujúca k záväzku podľa 533 Občianskeho zákonníka nie je na rozdiel od pôvodného dlžníka
účastníkom právneho vzťahu, z ktorého predmetný záväzok vznikol. Nie je preto možné vychádzať z
toho, že má vedomosť o zmluvných dojednaniach a na tieto sa odvolávať. Predložená listina označená
ako Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z uvedených dôvodov nie je platným
úkonom z dôvodu jeho neurčitosti. Odporkyňa nepristúpila platne k záväzku, preto ani nemohla platne
uznať dlh voči navrhovateľovi. Navrhovateľ nepreukázal svoj právny nárok voči odporkyni. Preto okresný
súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 152,69 eur s príslušenstvom zamietol.



O náhrade trov konania odporkyne okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.
1 O.s.p. Odporkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto by jej patrila náhrada trov konania.
Okresný súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne rozhodol okresný súd v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že mu priznal voči navrhovateľovi ním uplatnenú náhradu trov konania v sume
48,82 eur. Táto pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (1/ príprava
a prevzatie veci po 16,60 eur + 1 x rež. paušál po 7,81 eur; 2/ podanie návrhu na súd po 16,60 eur +
1 x rež. paušál po 7,81 eur). Náhrada trov konania bola vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
priznaná z dôvodu plného úspechu vo veci, keď účelne a úspešne bránil v tomto konaní práva odporkyne
ako i pôvodného odporcu 1/, na strane ktorých do konania vstúpil.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z
dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V
dôvodoch odvolania poukázal na znenie § 34, § 35 ods. 1, 2 a § 533 Občianskeho zákonníka a na to, že
odporca podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej
odporca pristúpil k záväzku a uznal záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere č. 1095725841. Podľa názoru
navrhovateľa uvedená dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť pristúpenia
a uznania dlhu, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky
a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň navrhovateľ poukázal na čl. 5 bod 5.3 Dohody, v ktorej
je jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené: „Zmluvné strany vyhlasujú, že táto Dohoda bola
uzatvorená vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred
podpisom si ju prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali“. Z obsahu predloženej
Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku jednoznačne vyplýva vôľa odporcu pristúpiť
k záväzku, ktorý je v bode 2.1 dohody dostatočne identifikovaný, pričom odporca zároveň tento záväzok
uznal. Zastávame názor, že by bolo v rozpore s pravidlami výkladu právnych úkonov vykladať jednotlivé
body dohody izolovane a neprihliadať na vôľu konajúcej osoby. Z dohody nepochybne vyplýva, že
odporca mal jasnú vedomosť, k akému záväzku pristupuje, pričom tento záväzok zároveň aj uznal. Na
základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu
vyhovie a zaviaže odporkyňu aj k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne prostredníctvom
svojho právneho zástupcu.

Vedľajší účastník podal vyjadrenie dvoma písomnosťami, a to zo dňa 17.04.2013 a zo dňa 02.12.2013.

V rozsiahlom písomnom podaní zo dňa 17.04.2013 vedľajší účastník poukazoval v súlade so závermi
okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že Dohodu o splátkovom kalendári a
uznaní záväzku je potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník poukázal na takéto konanie
navrhovateľa aj iných prípadoch, čím navrhovateľ chce navodiť dojem perfektnosti týchto zmlúv a
získať titul na vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, zameranou na ochranu
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje
výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za správny a v súlade s právom aj vedľajšieho
účastníka na právne zastúpenie v súdnom konaní. Za podanie tohto vyjadrenia vedľajší účastník
uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 24,41 eur,
pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 16,60 eur a z režijného paušálu
vo výške 7,81 eur.

V písomnom podaní zo dňa 2.12.2013, označenom ako „Doplnenie vyjadrenia vedľajšieho účastníka k
odvolaniu“ sa vedľajší účastník zaoberá argumentáciou v prospech aplikácie ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní na spotrebiteľské vzťahy aj v prípade úverových zmlúv (tzv. absolútnych



obchodov). Za toto písomné podanie vedľajší účastník uplatnil nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 24,41 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie
vyjadrenia vo výške 16,60 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo
vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje
s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne
poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcami. Okresný súd správne a v súlade s
obsahom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu ustálil, že uvedená listina neobsahuje
konkrétne písomné výslovné vyhlásenie, že odporkyňa za dlžníka splní jeho peňažný záväzok a že sa
tak stáva spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, ako to ustanovuje znenie
§ 533 Občianskeho zákonníka. podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver okresného súdu v
prejednávanej veci je aj v súlade s výkladovým pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Keďže závery okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania
a sú v súlade aj s uvedeným výkladovým pravidlom, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti
napadnutého rozsudku vo veci samej nepovažoval za rozhodujúcu vyššie uvedený argumentáciu
navrhovateľa v odvolaní.

Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, napadnutie ktorého nezdôvodnil v
podanom odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z čl. 37 ods. 2 ústavného
zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku
konania, (viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa názoru odvolacieho
súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania
(§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci v súdnom konaní
prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v zmysle § 137 ods.
1 O.s.p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možné považovať odmenu
advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v spotrebiteľských
vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
 a Ústavy Slovenskej
republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne,
právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať
zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu
dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení



svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp.
zn. II. ÚS 31/04 ) uviedol: „Pri
tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad
náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred
všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo
účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( čl.
46 ods. 4 a
čl. 51 ods. 1 
ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa §
150 OSP.“

Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť,
že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods.
2 ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami
účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a
napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal
hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v
prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na
náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Keďže úspešnej odporkyni v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací
súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne odvolací súd
s poukazom na vyššie uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania dospel k záveru, že
vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Hoci si vedľajší účastník
uplatnil trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (dve písomné vyjadrenia k odvolaniu),
odvolací súd považoval za účelné len jedno písomné podanie vo veci, keďže vedľajšiemu účastníkovi
nič nebránilo vyjadriť celú svoju argumentáciu v rámci doterajšieho odvolacieho konania v jednom
písomnom podaní (vyjadrení k odvolaniu). Preto odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 24,41 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za
podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu vo výške 16,60 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .