Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/89/2016 z 30. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2018, sp. zn. 2Co/89/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1209220536.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/89/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1209220536.2 | 2018-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 517 ods. 1 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 657 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1bf5c7a-631d-4084-b55f-18566f71e77a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1209220536.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209220536.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia
senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: A. C., D. XX.X.XXXX,
N. N., právne zastúpený JUDr. Eva Kliniecová, advokátka, advokátska kancelária so sídlom Košická
37, Bratislava, proti žalovanej: Z. C. - A., D. XX.X.XXXX, N. S. XX, N. právne zastúpená JUDr. Júlia
Vestenická, advokátka, advokátska kancelária Ševčenkova 5, Bratislava, o zaplatenie 24.978,42 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C/234/2009
- 370 zo dňa 12.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 14C/234/2009 - 370 zo dňa
12.11.2014 vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 24 978,24 Eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.
V zostávajúcich napadnutých výrokoch rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 14C/234/2009 - 370 zo dňa 12.11.2014 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 24 978,24 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
1.1.2009 do 12.4.2011, vo výške 9,25% ročne od 13.4.2011 do 12.7.2011, vo výške 9,5% ročne od
13.7.2011 do 8.11.2011, vo výške 9,25% ročne od 9.11.2011 do 13.12.2011, vo výške 8,75% ročne od
11.7.2012 do 31.1.2013, vo výške 9,75% ročne od 1.2.2013 do 7.5.2013, vo výške 9,50% ročne od
8.5.2013 do zaplatenia dlžnej istiny a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). Ďalej
uložil žalovanej povinnosť splácať žalobcovi zvyšok dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o pôžičke v znení
jej dodatku č.1 zo dňa 11.1.2005 v splátkach po 331,94 EUR mesačne, počnúc 15-dňom toho ktorého
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie
až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že zaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh (výrok
II). Súčasne zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uhrádzania mesačných splátok počnúc dňom
15.10.2013 (výrok III).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu zo dňa 24.11.2009, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne od žalovanej
zaplatenia 9 377,24 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.11.2009. Žalobca
počas súdneho konania menil žalobný petit, ktorý bol ustálený uznesením súdu prvej inštancie č.k.
14C/234/2009 - 239 z 29.10.2013 tak, že sa voči žalovanej domáhal zaplatenia 24 978,24 Eur a úrok
z omeškania z tejto sumy vo výške 9% ročne od 1.1.2009 do 12.4.2011, vo výške 9,25% ročne od
13.4.2011 do 12.7.2011, vo výške 9,5% ročne od 13.7.2011 do 8.11.2011, vo výške 9,25% ročne od
9.11.2011 do 13.12.2011, vo výške 8,75% ročne od 11.7.2012 do 31.1.2013, vo výške 9,75% ročne od
1.2.2013 do 7.5.2013, vo výške 9,50% ročne od 8.5.2013 do jej zaplatenia a zaplatenia zvyšku dlžnej
sumy v zmysle Zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku č.1 zo dňa 11.1.2005 v splátkach po 331,94 Eur



mesačne od 15. 10. 2013 až do úplného zaplatenia dlhu. Žalobca tvrdil, že so žalovanou žili v spoločnej
domácnosti, ktorú viedli v byte na S. XX, S. N.. V tomto bytovom dome sa rozhodli pre rekonštrukciu
podkrovia a jeho prebudovanie na bytovú jednotku . Dohodli sa, že náklady na vybavenie a výstavbu
tohto bytu bude znášať on, a že tieto peniaze spočítajú a potom notársky spíšu dlžnú sumu. Stalo sa
tak v roku 2000, kedy podpísali zmluvu o pôžičke 2 000 000,- Sk, ktorú mala žalovaná ako dlžník vrátiť
žalobcovi ako veriteľovi do roku 2015. V roku 2005 zmenili splatnosť dlhu tak, že žalovaná sa zaviazala
dlžnú istinu splácať po 10.000 Sk mesačne. Žalovaná splátky uhrádzala asi 2 roky, následne ich prestala
riadne a včas platiť a dostávala sa do omeškania. Od roku 2009 splátky neplatila. Počas celého obdobia,
keď mala problémy so splácaním dlhu ho ubezpečovala, že sa pokúsi dlžnú sumu uhradiť, tým, že predá
bytu na S. XX S. N.. Tento byt predala v roku 2010 avšak dlh z pôžičky nevrátila.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 657, § 517 odseky
1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ) a vecne tým, že v konaní bolo preukázané,
že žalovaná za predaj bytu v bytovom dome na S. Č.. X S. N. v ktorom žili so žalobcom predtým ako
sa presťahovali do novovybudovaného podkrovného bytu získala 1 610 000,- Sk. Zmluvu o dielo na
výstavbu podkrovného bytu v tomto dome za 2 023 630,- Sk podpísala s dodávateľom žalovaná, ktorá
aj disponovala peňažnými prostriedkami na zaplatenie ceny diela (vybudovanie podkrovného bytu).
Žalobca a žalovaná neboli manželia, žili však v partnerskom vzťahu v jednej domácnosti a dňa 15.1.2000
uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej súčasťou sa stal dodatok č. 1 z 11.1.2005. Na základe tejto zmluvy
požičal žalobca žalovanej 2 000 000,- Sk s konečnou lehotou vrátenia do 15.1.2015. Splatnosť dlhu bola
zmenená v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke tak, že si dohodli úhradu dlhu z pôžičky v splátkach po 10
000,-Sk , zročných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 15. 2.2005. Žalovaná splátky uhrádzala čím
uznala existenciu predmetného dlhu. Jeho existenciu preukazuje aj mailová komunikácia strán sporu,
keď v mailovej správe z 4.3.2006 žalovaná oznamovala žalobcovi, že už 2 mesiace zo zdravotných
dôvodov nepracuje, a preto mu nemôže platiť toľko peňazí na účet. Predáva auto a časom to vyriešia.
V mailovej správe z 7.3.2006 žalovaná žalobcovi uviedla, že možno za dva, tri mesiace v auguste by mu
chcela vyplatiť jeho byt v hotovosti ak sa to podarí. V mailovej správe z 24.3.2006 žalovaná oznámila
žalobcovi, že v lete má možnosť mu dať v auguste 900 000,- SK na účet, že mu zatiaľ vyplatila 110.000,-
SK a opýtala sa ho či je to ochotný akceptovať. Súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenie žalovanej, že
zmluvu o pôžičke podpísala pod psychickým nátlakom neobstojí, pretože takýto stav preukázaný nebol
a to ani zo strany vypočutých svedkov a odporuje tomu aj samotná mailová komunikácia strán sporu.
Žalovaná existenciu dlhu uznala, či už splácaním jednotlivých splátok, ale i v mailovej komunikácii so
žalobcom a v sms komunikácii. Od uzavretia zmluvy o pôžičke jej splatnosť nespochybnila, naopak v
roku 2005 uzavrela k nej dodatok na základe ktorého potom aj plnila a uhrádzala dohodnuté splátky.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že neobstojí ani jej obrana, že žalobca bol nemajetný, keď v konaní
svedeckými výsluchmi a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca pôsobil ako profesionálny hráč
vodného póla za odplatu nielen u nás ale najmä v zahraničí. Súd prvej inštancie na základe dokazovania
vykonaného výsluchom svedkov a obsahom listín založených v súdnom spise dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná a vyhovel jej v celom rozsahu navrhnutého znenia žalobného petitu. O povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 odseky 1 a 2
Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania plne úspešného žalobcu rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP).

4. Tento rozsudok napadla v celom rozsahu včas podaným odvolaním žalovaná. Namietala nesprávnosť
skutkových zistení súdom prvej inštancie , ktorý sa podľa jej názoru nezaoberal výpočtom žalovanej
istiny a stotožnil sa s výpočtom dlhu predloženým žalobcom . Skutočnosť, že procesné postavenie
žalobcu mu dáva právo podať žalobu, neznamená, že ide o svojvoľné úkony pri súdnych konaniach.
Súdu prevej inštancie vytýka dôkaznú núdzu žalobcu, ktorú súd prvej inštancie odignoroval, a tvrdí,
že inak by nebolo reálne možné, aby dospel k záveru, ktorý vyplýva z obsahu napádaného rozsudku.
Zdôraznila, že všetky reálne existujúce dlhy voči žalobcovi v plnej výške uhradila. žalovaná uviedla,
že žalobca sa počas konania snažil preukázať, že to bol on kto v prevažnej miere financoval takmer
všetky náklady súvisiace s výstavbou podkrovného bytu S. N. na S. X.. Č.. XX, Poukázala na to,
že pôvodný 2-izbový byt na prízemí v tomto bytovom dome nadobudla ona výmenou za pôvodný
družstevný byt, ktorého vlastníkmi bola ona a jej bývalý manžel. K zhotoveniu podkrovného bytu
na S. X. XX, S. N. došlo na základe Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.1999. Hodnota vybudovania tohto
bytu v zmysle o dielo bola vyčíslená na sumu 2.023.830 Sk (67 178,85 Eur). Ako objednávateľ v
zmluve o dielo vystupuje výlučne ona a žalobca je v zmluve o dielo označený ako osoba jej zástupcu pre
zmluvné rokovania, preto je pre ňu nelogické jeho tvrdenie, že to bol práve on, kto zabezpečoval viaceré



technické ako aj iné záležitosti súvisiace s výstavbou podkrovného bytu. Žalobca žalovaný nárok opiera
o listinné dôkazy. Jedným z týchto bolo i čestné prehlásenie A.. T. C.H., ktorým žalobca preukazoval,
že v prevažnom rozsahu s týmto pánom ako dodávateľom stavby koordinoval stavebné práce týkajúce
sa výstavby bytu podkrovného priestoru. Z tohto dôkazu však nie možné odvodiť záver, že výstavbu
podkrovného bytu financoval žalobca. Výstavba podkrovného bytu bola financovaná predovšetkým z
predaja 2-izbového bytu na prízemí na S. XX, S. N., ku ktorému došlo v roku 1999 a tento bol v danom
čase v jej výlučnom vlastníctve. Predajná cena bola 1.640 000 Sk (54 438,027 EUR). K tejto sume
čerpala pôžičku na stavebné účely vo výške 400.000 Sk (13 277,60 EUR), ktorú splácala do roku 2008.
Ručiteľom pôžičky bol žalobca. Žalovaná uviedla, že nie je možné prehliadnuť súčet týchto súm, ktorý
tvorí ucelenú hodnotu zhotovenia samotného diela. Zdôraznila, že nespochybnila opodstatnený nárok
žalobcu vo výške približne 10.000 EUR, ktorými sa žalobca reálne podieľal na financovaní podkrovného
bytu, respektíve jeho časti v podobe zariadenia. Túto sumu mu v plnej výške vrátila a dostal aj auto,
ktoré mu po ukončení ich partnerského vzťahu nechala k dispozícii. Žalovaná poukázala na rozpor a
absenciu logických súvislosti v nadväznosti na dátum, kedy malo prísť k podpisu samotnej Zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.1.2000. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním uvádzaného účelu poskytnutia pôžičky,
ako aj jednotlivých listinných dôkazov vyvstáva otázka z akého dôvodu mala byť pôžička poskytnutá v
januári 2000 a uznaná a podpísaná v roku 2003, keď z ňou predložených listinných dôkazov (bankové
výpisy z účtu) nesporné vyplýva, že čiastočné rekonštrukčné práce boli z jej účtu uhrádzané už v roku
1999 a to vo výške vtedajších 700 000 Sk (23 235,74 EUR). Táto suma pochádzala z predaja bytu
na prízemí na S. X. XX, S. N.. Z toho plynie aj jej námietka, prečo by si požičiavala sumu vo výške
2 000 000,- SK (66 387, 85 EUR) v januári 2000, keď už v tom čase boli uhradené rekonštrukčné
práce vo výške 700 000 Sk (23 235,74 EUR). Tvrdenia žalobcu o pôžičke sú bezpredmetné, pretože v
právnom zmysle slova nikdy nešlo o pôžičku ako reálny kontrakt. Žalovaná vytýka súdu prvej inštancie,
že nevenoval pozornosť dátumu podpísania Zmluvy o pôžičke. Táto bola podpísaná v roku 2003, teda o
3 roky neskôr, kedy malo prísť k poskytnutiu pôžičky 2 000 000,- Sk a v danom čase boli vzťahy medzi
nimi vyhrotené na maximum. Z obsahu Zmluvy o pôžičke, z bodu 1 vyplýva, že: „Podľa tejto Zmluvy o
pôžičke veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičiava v hotovosti dlžníkovi sumu vo výške 2.000 000
Sk a dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie finančnej pôžičky v uvedenej výške v celosti." Žalobca
na pojednávaní dňa 1.4.2000 potvrdil, že k reálnemu odovzdaniu peňazí v deň podpísania zmluvy o
pôžičke nedošlo. pretože peniaze boli odovzdávané postupne a priebežne počas prípravy výstavby a
zariaďovania bytu S. N. na S. X. XX. V Zmluve o pôžičke je uvedené , že táto mala byť podpísaná
účastníkmi na základe ich slobodnej vôle, čo však rozhodne nebolo z jej strany naplnené. Žalovaná
namieta, že ak súd prvej inštancie v napádanom rozsudku argumentuje tým, že splácaním splátok, teda
faktickým konaním mala uznať existenciu predmetného dlhu, potom ona tvrdí, že súd prvej inštancie
nevenoval pozornosť skutočnostiam , ktoré v konaní prezentovala . Uviedla, že splácala len to, čo bola
žalobcovi aj reálne dlžná. Zmluva o pôžičke je fiktívna a žalobca v čase spísania tejto zmluvy využil jej
nepriaznivý psychický stav, ktorý mu umožňoval s ňou manipulovať. Vyplýva to nielen z lekárskej správy,
ktorú v konaní predložila, ale aj zo svedeckých výpovedí, pričom išlo predovšetkým o svedkov, ktorí ju
veľmi dobre poznali. Žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky, a preto procesne v konaní neuniesol
dôkazné bremeno. Výstavba podkrovného bytu na S. X. Č.. XX, S. N., bola financovaná z jej finančných
prostriedkov tak ako prednášala a preukazovala v konaní pred súdom prvej inštancie. Počas celého
konania nebol vyprodukovaný ani jeden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť nároku žalobcu. Nie bez
významu sú svedecké výpovede svedkov I. S., M. O. jej otca, F.. O. Š. V. M. F., ktorí boli v čase
spoločného života účastníkov rodinnými známymi. Tí preukázali, že mala dobré rodinné zázemie a to
aj po finančnej stránke. Svedkyňa M. F., opísala rozhovor prebiehajúci medzi ňou a žalobcom, kedy sa
žalobcu opýtala, či by zo spoločnej domácnosti odišiel, keby mu žalovaná poskytla 2 milióny slovenských
korún, s čím žalobca súhlasil. Žalovaná uviedla, že táto svedkyňa bola jediná osoba, ktorá poznala jej
psychický stav v danom období ako aj nepriaznivé vzťahy medzi ňou a žalobcom. Súd prvej inštancie
však na túto svedeckú výpoveď neprihliadol. Žalovaná namieta, že žalobca nedisponoval úsporami v
takom rozsahu, aby bolo možné pripustiť, že skutočne jej pôžičku 2 000 000,- Sk mohol aj poskytnúť.
Ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu. Počas priebehu celého konania nebolo preukázané, že by v relevantnom
období došlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcu. Žalobca ako nositeľ
dôkazného bremena opodstatnenosť žalovaného nároku v súlade so znením žalobného petitu a jeho
následných úprav, nepreukázal. Žalovaná preto odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.



5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej jej odvolacie námietky rozporoval a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 24.11.2009 domáhal zaplatenia istiny 9 377,24 Eur s príslušenstvom, ktorá
bola vyčíslením dlhu žalovanej zo zmluvy o pôžičke k času podania žaloby na súd. Konanie pred
súdom prvej inštancie trvalo takmer päť rokov a z tohto dôvodu v priebehu konania viackrát upravil
petit žalobného návrhu. Poslednú úpravu žalobného petitu pripustil súd prvej inštancie uznesením č.
k. 14C/234/2009-239 zo dňa 29.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2013. V poslednej
zmene žalobného petitu je vyjadrená výška nezaplatených splátok ku dňu podania predmetného návrhu
a taktiež režim dlžných splátok /od 15.10. 2013/ až do úplného zaplatenia dlhu. Žalobca svoj nárok oprel
o právny základ - Zmluva o pôžičke zo dňa 15.1.2000. Žalovaná ako dlžník sa zaviazala požičanú sumu
2 000 000,- Sk (66 387,84 Eur) vrátiť do 15.1.2015. Zmluvné strany sa dohodli na bezúročnej pôžičke.
V zmysle článku 2 zmluvy o pôžičke žalovaná dlh z pôžičky uznala čo do základu aj výšky. V zmysle
Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke bolo dohodnuté, že žalovaná požičanú sumu uhradí v mesačných
splátkach po 10 000,- Sk (331,94) do 10. dňa každého mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 15.2.2005. Žalovaná v období rokov 2005 až 2009 dohodnutými splátkami
zaplatila 9 543,25 Eur (v roku 2005 sumu 100 000,- Sk, v roku 2006 sumu 60 000,- Sk, v roku 2007 sumu
50 000,-Sk, v roku 2008 sumu 47 500,- Sk a v roku sumu 30 000,- Sk) a tým potvrdila aj samotnú danosť
pôžičky. Žalobca poukázal na to, že následne ho od mesiaca máj 2009 až do mesiaca júl 2010 žalovaná
ubezpečovala, že dlh splní z predaja podkrovného bytu na S. XX, S. N. , čo preukazuje ich elektronická
komunikácia. Predmetná pôžička vznikla z dôvodu rekonštrukcie a výstavby podkrovného bytu na S. X..
Č.. XX, S. N.. Žalobca zopakoval tvrdenie z konania pred súdom prvej inštancie, že v čase spolužitia so
žalovanou pôsobil ako S. Š., reprezentant Č. V. Z. vo S. A. a na základe jeho výkonov hral ako A. C. S.
R.. Od roku 1989 do roku 1992 odohral 4 sezóny v H. kedy bol jeho mesačný príjem cca 75 000 Kčs, od
septembra 1992 do augusta 1993 pôsobil v N. a jeho mesačný príjem bol cca 45 000 Kčs, pričom v N. s
ním bola aj žalovaná s jej dcérou G., narodenou 2.6.1992. Žalovaná tu nepracovala, poberala vdovský
a sirotský dôchodok, preto sa podieľal finančne sumou 20 000,- Sk aj na odkúpení prízemného bytu
na S. X.. XX, S. N., do vlastníctva žalovanej. V zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.1999 bola hodnota
čisto len výstavby podkrovného bytu v dome na S. X.. Č.. XX, S. N. 2 023 830,- SK bez vnútorného
vybavenia, zariadenia, bez vyporiadania sa so susedmi ako spoluvlastníkmi tohto novovzniknutého
priestoru. Žalobca poukázal na to, že výstavba, respektíve vstavba podkrovného bytu o výmere 100
m2, v ktorom bolo všetko vnútorné zariadenie vyrobené na mieru a použité v tom čase nadštandardné
zariadenie a materiály /drevené okná strešné 14 ks, dvere a okná na terasu, drevené parkety 90 m2,
stavba lešenia z dôvodu zväčšenia terasy, mramorový krb s nerezovým komínom/ presiahla v značnej
miere finančné prostriedky, ktoré žalovaná deklarovala z predaja bytu a zo stavebného sporenia, celkom
vo výške 2 040 000,- SK. Finančný podiel na výstavbe podkrovného bytu preukázal v konaní listinnými
dôkazmi - čestnými prehláseniami p. T. C. - dodávateľa stavby, L.. V. O., ktorý vykonával stavebný dozor,
ale aj svedeckými výpoveďami L.. P. W., a p. L.. M. C.. Existenciu pôžičky potvrdil svedok L.. M. C..
Väčšina svedkov o existencii pôžičky medzi stranami sporu buď vôbec nevedela alebo nepoznali jej
detaily, vzhľadom na súkromný charakter tejto záležitosti. Tvrdenie žalovanej , že už v roku 1999 boli
z jej účtu uhrádzané čiastočné rekonštrukčné práce vo výške cca 700 000,- SK ešte nevyvracajú jeho
tvrdenie, že jej na výstavbu predmetného bytu požičal 2 000 000,- SK. K okolnostiam spolužitia žalobcu
a žalovanej, k skutočnostiam týkajúcich sa financovania rekonštrukcie predmetného podkrovného bytu
žalobcom boli v konaní vypočutí svedkovia A.. N., A.. N., A.. Z., A.. L.. W., A.. L.. B., A.. L.. C., ktorí
potvrdili, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli počas ich spolužitia dobré, mali sa radi, chodili na
spoločné dovolenky s priateľmi. K námietke žalovanej, že zmluvu o pôžičke podpísala pod psychickým
nátlakom žalobca uviedol, že toto tvrdenie vyvracajú dôkazy vykonané výsluchom týchto svedkov a
záver z konania vedeného policajným orgánom pod číslom č. P.Z.-A.-XXXX/X-XXX/XX-A..P. Tvrdenie
žalovanej, že ju psychicky týral a vydieral považuje žalobca za účelové motivované snahou spochybniť
platnosť Zmluvy o pôžičke a jej Dodatku. Žalovaná všetky splátky zaplatila dobrovoľne v čase, keď už
nežila v spoločnej domácnosti s ním, ale s iným mužom. Žalovaná podkrovný byt v dome na S. X.. Č..
XX, S. N. predala za 200 000,- EUR a podniká kroky k tomu, aby v prípade jeho úspešnosti v tomto
konaní pohľadávku od nej nevymohol. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),



rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je čiastočne dôvodné .

8. Nesprávne zistený skutkový stav veci môže byť odvolacím dôvodom (§ 205 odsek 2 písmeno d/ OSP)
vtedy, ak súd prvej inštancie pochybil v zistení skutkového stavu veci, spočívajúceho v tom, že skutkové
zistenie, ktoré je podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je vadné, nakoľko z vykonaných
dôkazov nevyplynulo. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli strany sporu (§132 OSP). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť
súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie,
hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade vierohodnosti. Žalovaná v odvolaní namieta záver
súdu prvej inštancie, o preukázaní tvrdenia žalobcu, že si od neho požičala 66 387,84 Eur (2 000
000,-Sk). Takýto skutkový stav veci vyhodnotil súd prvej inštancie na základe výsledkov dokazovania
a svoj záver primerane a dostatočne zdôvodnil. V jeho hodnotení vykonaných dôkazov, poprípade
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli v konaní inak najavo nie je z hľadiska
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti či vierohodnosti logický rozpor. Žalovaná v konaní pred súdom prvej
inštancie spochybňovala a naďalej aj v odvolacom konaní spochybňuje tvrdenie žalobcu o tom, že k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke 2 000 000,- Sk čo je 66 387,84 EUR v skutočnosti došlo. Tvrdí, že od žalobcu
na rekonštrukciu podkrovného bytu v dobe uzavretia zmluvy žiadne peniaze ako pôžičku neprevzala a
pokiaľ mu dlhovala peňažné prostriedky tak tieto mu už vrátila.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

10. Žalovaná má pravdu v tom, že zmluva o pôžičke má reálnu (nie len zmluvnú) povahu. Vznik pôžičky
predpokladá nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Nie je však možné so
žalovanou súhlasiť v tom, že ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky (v danej veci peňazí) musí
dôjsť len v čase uzavretia pôžičky. Vo vzťahu k odovzdaniu peňazí nie je možné vylúčiť ani situáciu ,
kedy sa zmluvné strany dohodnú, že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi na základe právneho dôvodu
odovzdané a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú tvoriť predmet pôžičky. V danej veci súd prvej
inštancie nespochybnil tvrdenie žalovanej o výške jej finančnej solventnosti, ktorá zodpovedala výške
nákladov na výstavbu podkrovného bytu, avšak preukázanie existencie takéhoto finančného majetku
ešte neznamená, že výlučne len tieto peňažné prostriedky boli na predmetnú výstavbu použité a že
pokryli všetky náklady spojené s vybudovaním novej domácnosti strán sporu v tomto novopostavenom
byte. Žalovaná listiny o pôžičke podpisovala v časovom období od roku 2000 do roku 2005. V roku 2000
žalovaná so žalobcom uzavreli Zmluvu o pôžičke, v roku 2003 žalovaná overila podpísanie zmluvy
pred notárom a v roku 2005 sa dohodla so žalobcom na zmene zročnosti pôžičky. Jednorazovú, pre
žalovanú výhodnú splatnosť pôžičky do dňa 15.1.2015, zmenili žalobca a žalovaná na úhradu pôžičky v
mesačných splátkach po 10 000,- SK od 15. 2.2005 s konečným dňom splatnosti do 15. 1 .2015. V roku
2005 žalovaná a žalobca už spolu nežili. Žalovaná po uzavretí Dodatku k Zmluve o pôžičke mesačné
splátky v dohodnutej sume po 10 000,- SK aj fakticky uhrádzala a dlh potvrdila aj dňa 18.3.2005 pred
policajným orgánom OR PZ Bratislava II (v dobe predchádzajúcej začatiu tohto sporu), kedy do zápisnice
o trestnom oznámení uviedla, že majú so žalobcom podpísanú zmluvu o pôžičke 2 000 000,- SK, ktorú
sumu žalobcovi mesačne spláca po 10 000,- SK. Cez časový sled úkonov sporného zmluvného
vzťahu v kontexte vykonaných svedeckých a listinných dôkazov súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav veci tak, že žalovanej vznikol záväzok zo Zmluvy o pôžičke, ktorú so žalobcom platne
uzavrela 15.1.2000 v spojení s jej Dodatkom zo dňa 11.1.2005 a súd prvej inštancie správne ustálil,
že žalovanou tvrdené konanie o psychickom nátlaku žalobcu, žalovaná ňou navrhnutými a v konaní aj
vykonanými dôkazmi nepreukázala. Pokiaľ by žalovaná nemala slobodnú vôľu uzavrieť dňa 15.1.2000
Zmluvu o pôžičke, neuzavrela by 15.1.2005, v čase kedy so žalovaným už nežila Dodatok k tejto zmluve.



Dohodu podľa Dodatku rešpektovala a pôžičku aj reálne splácala. Odvolacie námietky žalovanej, že
zmluva o pôžičke nebola reálne naplnená a že ju slobodne neuzavrela sú preto nedôvodné.
11. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne vyvodil skutkový záver o tom, že žalovaná
dlhuje žalobcovi žalovanú istinu 24 978,24 EUR, ktorá sa podľa dohodnutej zročnosti pôžičky v zmysle
žalobného petitu stala splatnou k októbru 2013 (zmena žalobného petitu z 20.9.2013, č. l. 238 a č. l. 239
spisu). Táto istina korešponduje matematickému výpočtu dlhu podľa ktorého mala žalovaná od 15. 2.
2005 do 15. 9. 2013 zaplatiť žalobcovi spolu 34 521,67 EUR (104 mesiacov x 331,94 Eur /10 000,- SK/).
Keďže z tejto istiny uhradila len 9 543,25 EUR (287 500,- SK) zostáva jej zaplatiť 24 978,42 EUR. Vo
vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu dlhu 24 978,42
Eur obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 24 978,42 EUR podľa § 387 odseky 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

12. Zostávajúce výroky napadnutého rozsudku odvolací súd postupom podľa § 389 odsek 1 písmeno
b) CSP zrušil.

13. Obsahové náležitosti rozsudku určovalo ustanovenie § 157 odsek 2 OSP, ktoré prebralo aj
ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti
rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

14. Podľa § 517 odsek 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15.Povinnosť žalovaného platiť úrok z omeškania začína s počiatkom jeho omeškania (§ 517 odsek
2 OZ). Omeškanie je právna skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik zodpovednostného vzťahu, ako
dôsledok porušenia záväzkového vzťahu, pričom pre jeho vznik je rozhodujúce, či došlo k porušeniu
záväzkového vzťahu vo vzťahu k času plnenia. V prípade omeškania s peňažným plnením má veriteľ
okrem vlastného plnenia vyplývajúceho zo záväzku aj právo na úroky z omeškania, okrem ak má podľa
zákona dlžník povinnosť platiť poplatok z omeškania. Súd prvej inštancie výrok o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vôbec nezdôvodnil a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. K
omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď žalobcovi priznal ním
uplatnený nárok na úrok z omeškania z priznanej istiny 24 978,24 EUR, teda z dlhu vyčísleného ku
dňu 20.9.2013 (súčet všetkých dlžných splátok k tomuto dňu) už od 1.1.2009 a ako ustálil výšku sadzby
úroku z omeškania. V danej veci dlh z pôžičky narastal po mesiacoch a omeškanie sa odvíjalo od
splatnosti každej mesačnej splátky samostatne.

16. Základnou vlastnosťou súdneho rozhodnutia je jeho vykonateľnosť, ktorá spočíva v priamej
a bezprostrednej vynútiteľnosti splnenia určitej povinnosti zákonnými prostriedkami. Len rozhodnutie,
ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti je spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Z hľadiska
požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia musí byť výrok formulovaný určito, jasne a
zrozumiteľne. Jeho obsah musí byť možný. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uložil žalovanej
povinnosť splácať žalobcovi zvyšok dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku
č.1 zo dňa 11.1.2005 v splátkach po 331,94 EUR mesačne, počnúc 15-dňom toho ktorého mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu prvej inštancie až do
úplného zaplatenia dlhu s tým, že zaplatením jednej splátky stáva sa zročným celý dlh (výrok II). Súčasne
zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uhrádzania mesačných splátok počnúc dňom 15.10.2013
(výrok III). Výrok napadnutého rozsudku o úhrade zvyšku dlžnej sumy v zmysle Zmluvy o pôžičke v znení
jej dodatku č.1 zo dňa 11.1.2005 v splátkach, požiadavku materiálnej vykonateľnosti nespĺňa. Z obsahu
Dodatku č. 1 zo dňa 11.1.2005 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.1.2000 vyplýva, že strany sporu sa dohodli
na úhrade dlhu z pôžičky žalovanou v mesačných splátkach po 10 000,- SK zročných do 10. dňa každého
mesiaca v období od 15.2.2005 do 10.1.2015 (prvá splátka mala byť ale zaplatená 15.2.2005) s tým, že



dňa 15.1.2015 sa stane splatným celý zostávajúci, teda splátkami neuhradený zvyšok dlhu. Konečná
splatnosť dlhu bola stranami sporu dohodnutá dňom 15.1.2015. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva akými právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď žalobcovi priznal neurčito a preto
nevykonateľne ním uplatnený nárok na zaplatenie zostatku dlhu a prečo žalovanú zaviazal tento dlh
splácať. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k tomuto výroku vôbec neodôvodnil. Predmetný
výrok je preto nepreskúmateľný.

17. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určovalo ustanovenie § 157 odsek 2 OSP (§ 220 ods. 2 CSP) dochádza nielen
k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj
k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie
všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého
vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami,
vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu
posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

18. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nezdôvodnenému rozhodnutiu.

19. V prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje skutkové zistenia
vyhodnotené s poukázaním na vykonané dôkazy vo vzťahu k rozhodnutiu o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi príslušenstvo z priznanej istiny (ustálenie času omeškania a výšky sadzby úroku z omeškania)
a o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi zostatok dlhu z pôžičky, kde je rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj nevykonateľné. Keďže týmto nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie bolo
znemožnené stranám sporu uskutočniť im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, je odvolanie žalovanej v tomto rozsahu dôvodné a odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
žalobcovi priznal právo na zaplatenie príslušenstva z istiny 24 978,24 EUR, vo výroku ktorým uložil
žalovanej povinnosť splácať žalobcovi zvyšok pôžičky v splátkach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Spolu s výrokom o zrušení označených výrokov napadnutého rozsudku zrušil odvolací súd aj
súvisiaci výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania. Pokiaľ je predmetom súdneho
konania popri pohľadávke aj jej príslušenstvo (úroky z omeškania) je potrebné pri rozhodovaní o náhrade
trov konania podľa miery úspechu vo veci zvážiť mieru úspechu v celom spore, to znamená nie len vo
vzťahu k pohľadávke, ale tiež aj vo vzťahu k jej príslušenstvu. V prípadoch kde pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa posudzuje pomer úspechu strán sporu je potrebné zohľadniť ku dňu rozhodovania
súdu vo veci všetky uplatnené nároky.

21. Po vrátení veci bude potrebné opätovne vyhodnotiť všetky dôkazy predložené stranami sporu na
preukázanie pravdivosti ich tvrdení k ustáleniu počiatku omeškania žalovanej s povinnosťou splácať
a zaplatiť dlh z pôžičky žalobcovi ako aj k ustáleniu výšky sadzby úroku z omeškania. Ďalej urobiť
úkony smerujúce k odstráneniu vady žalobného petitu spočívajúceho v neurčitosti vyjadrenia žalovaného
nároku na zaplatenie zostatku dlhu. O týchto nárokoch súd prvej inštancie opätovne rozhodne , vrátane
nároku na náhradu trov konania.

22. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).



(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).