Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/286/2013 z 29. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. októbra 2014, sp. zn. 25Sd/286/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5013200905.3 Krajský súd Žilina | 25Sd/286/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5013200905.3 | 2014-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad3e6926-2946-4d81-abf7-102e3e13d24d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013200905.3 Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/286/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200905 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200905.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: W.. O. L., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom G. - W., M. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 26662-8/2013-BA zo dňa 18. septembra 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 26662-8/2013-BA zo dňa 18. septembra 2013 podľa § 219 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení opravnému prostriedku navrhovateľky podanému podľa § 219 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu odporkyne č. 26662-2/2013-BA zo dňa 16. apríla 2013 vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v sume 284,90 € mesačne v celom rozsahu vyhovela, napadnuté rozhodnutie zrušila a nahradila ho rozhodnutím nasledovného znenia: Pani O. L., Mgr., nar. XX. F. XXXX, bytom W. XXX/XX-XX, G., ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 7. marca 2012 má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05 %, nárok na úrazovú rentu od 7. marca 2013 do 31. marca 2013 v sume 344,60 € a od 1. apríla 2013 v sume 427,30 € mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. Odporkyňa pri posudzovaní nárokov poškodenej (navrhovateľky) vychádzala z nasledovných podkladov: oznámenie poistnej udalosti zo dňa 9. marca 2012, záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 9. marca 2012, podrobný harmonogram práce pred pracovným úrazom, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a lekárska správa zo dňa 26. augusta 2013. V lekárskej správe odporkyne pobočky Dolný Kubín, vystavený v súvislosti s opravným prostriedkom dňa 4. júna 2013, posudkový lekár trval na svojom posudku, kde miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty je určená v rozsahu 50 %. Nakoľko posudkový lekár nevyhovel opravnému prostriedku, bola posudková spisová dokumentácia odstúpená posudkovému lekárovi odporkyne, ústredie na ďalšie konanie. Posudkový lekár odporkyne, ústredie, so sídlom v Žiline v lekárskej správe vystavenej dňa 26. augusta 2013 určil mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 75 %. Poškodená (navrhovateľka) pracovala od roku 1984 v Domove sociálnych služieb ako zdravotná sestra. Pri výkone práce utrpela pracovný úraz - zlomeniu ľavého predlaktia - horného konca vretennej kosti. Klinicky je prítomná hypotrofia svalstva ľavého ramenného kĺbu, ľavého predlaktia s obmedzením hybnosti ľavého zápästia ruky s ťažším obmedzením úchopovej schopnosti. Poškodená s týmto obmedzením nie je schopná vykonávať fyzicky náročnejšie práce, kde je potrebná súčinnosť obidvoch rúk, taktiež nie je schopná byť na pracovisku sama. Podľa pracovnej náplne bola zaradená do 3. kategórie zdravotného rizika (psychická a fyzická záťaž), do 2. kategórie (biologický faktor). Z harmonogramu činností na ošetrovateľskom úseku, kde poškodená pracovala, nie je schopná výkonu 75 % činností, vzhľadom k horeuvedenej obmedzenej funkcii ľavej hornej končatiny. Posudkový lekár učil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej renty v rozsahu 75 % od 7. marca 2013. Ku dňu priznania úrazovej renty poškodená nepoberala invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a nebol jej ani priznaný predčasný starobný dôchodok. Proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 podala navrhovateľka dňa 14. októbra 2013 na Krajskom súde v Žiline opravný prostriedok, odporkyni doručený dňa 24. októbra 2013. V opravnom prostriedku navrhovateľka opätovne namietala mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 75 % a žiadala o jej zvýšenie na úplných 100 %. Poukázala pritom na lekársky posudok vystavený všeobecným lekárom MUDr. M. J. zo dňa 15. mája 2013, podľa ktorého navrhovateľka nie je zdravotne spôsobilá na výkon práce sestry v zariadení sociálnych služieb. Zdravotný stav navrhovateľky bol s prihliadnutím na doterajší priebeh konania opätovne zhodnotený posudkovým lekárom ústredia, ktorý v lekárskej správe zo dňa 27. novembra 2013 uvádza: Po opätovnom oboznámení sa s odbornými nálezmi nemáme dôvodu na zmenu percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti, ktorá je naďalej 75 % od 7. 3. 2013. Za účelom doplnenia dokazovania požiadala odporkyňa listom zo dňa 4. decembra 2013 odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie (OLPČ) o stanovisko k postupu posudkového lekára ústredia v rámci určenia miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky. V stanovisku OLPČ zo dňa 17. decembra 2013 sa konštatuje, že posudok vypracovaný posudkovým lekárom ústredia zo dňa 26. augusta 2013, ako aj zo dňa 27. novembra 2013 s mierou poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky v rozsahu 75 % je správny. OLPČ po preštudovaní výsledného funkčného postihnutia ľavej hornej končatiny navrhovateľky a po preštudovaní podrobnej pracovnej náplne (profesiogramu) u zamestnávateľa dospel k jednoznačnému záveru, že z celkových 24 pracovných činností tak, ako vyplývajú z uvedeného profesiogramu, je navrhovateľka zdravotné spôsobilá vykonávať 12 činností, ktoré sú prevažne administratívneho charakteru. V tomto smere OLPČ poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka má postihnutú nedominantnú ľavú hornú končatinu. Záverom sa v stanovisku jednoznačne konštatuje, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vo vzťahu k pôvodnému pracovnému zaradeniu, v rámci ktorého utrpela dňa 7. marca 2012 pracovný úraz, je rozsahom 75 % stanovený pre navrhovateľku priaznivo. Navrhovateľka prítomná na pojednávaní zotrvala na svojom opravnom prostriedku. Poukázala na to, že prednosta MUDr. V. M. v hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zo 6. júna 2013 uviedol, že nie je schopná vykonávať pôvodné zamestnanie tak, ako súdu predložila. S týmto tvrdením sa nikto nezaoberal. Súdu predložila podanie - Oznámenie o vybavení podania vystavené Inšpektorátom práce Žilina zo dňa 28. 4. 2014, Odstúpenie podania na priame vybavenie Národného inšpektorátu práce zo dňa 8. 4. 2014, Podanie námietky proti výkazu nedoplatkov adresované Všeobecnej zdravotnej poisťovni zo dňa 22. 9. 2014, Zápis z prerokovania návrhu výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo dňa 12. júna 2013, Predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení úrazovej renty od Sociálnej poisťovne zo dňa 3. 9. 2014, Oznámenie o predĺžení konania zo dňa 16. 9. 2014 v súvislosti so žiadosťou o priznanie náhrady za bolesť, Predvolanie na ústne pojednávanie o posúdení nákladov na liečenie, sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu za bolesť zo dňa 22. 9. 2014 a Upomienku: Výzvu na oznámenie platiteľa poistného od Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 18. 3. 2014. Sudkyňa už na pojednávaní konštatovala, že podania predložené navrhovateľkou na pojednávaní konanom dňa 30. októbra 2014, sa netýkajú preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne. Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní sa pridržiaval doterajších vyjadrení odprokyne. Trval na tom, že určenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo dostačujúce a žiadal súd, aby potvrdil vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. V prípade navrhovateľky bolo jednoznačne posudkovým lekárom ústredia, ako aj OLPČ konštatované a v konaní preukázané, že navrhovateľka je zdravotné spôsobilá vykonávať všetky činnosti administratívneho charakteru, pričom tieto tvorili 50 % jej pracovnej náplne, preto miera poklesu pracovnej schopnosti určená posudkovým lekárom ústredia v rozsahu 75 %, bola týmto percentuálnym vyjadrením stanovená pre navrhovateľku priaznivo. V zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania však neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví: - stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a - percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej správy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom posudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to znamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz. Týmto sa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazových dávok zásadne odlišuje od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Navrhovateľka v priebehu konania poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, nakoľko následkom pracovného úrazu, sa jej zhoršil, a to ruptúra musculus supraspinatus šľachy a pravého ramena a je objednaná na operačný zákrok - 13. novembra 2014. Zástupca odporkyne k tomu poukázal na to, že z informatívneho systému odporkyne má vedomosť, že navrhovateľka utrpela úraz 3. apríla 2006, a to zlomeninu pravého predlaktia, bola zlomená vretená kosť. PN trvala do 1. 9. 2006. Súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 sa týka priznania úrazovej renty, na ktorú má navrhovateľka nárok, pretože utrpela poškodenie jej zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 7. marca 2012 - zlomeninu ľavého predlaktia - horného konca vretennej kosti. Pokiaľ teda navrhovateľka v priebehu konania poukazovala na svoje ďalšie zdravotné problémy - psychické ťažkosti, ruptúru musculus supraspinatus šľachy a pravého ramena, na tieto súd neprihliadal a návrh na doplnenie dokazovania ohľadne posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky aj v tomto smere zamietol ako nedôvodný, nakoľko navrhovateľka, buď svoje tvrdenia ohľadne zdravotných ťažkostí nepreukázala žiadnym odborným lekárskym nálezom, prípadne sa iné zdravotné ťažkosti týkajú iných úrazov (napr. z 3. apríla 2006 - zlomenina pravého predlaktia) a nie pracovného úrazu zo dňa 7. marca 2012 (trieštivá zlomenina vretennej kosti ľavej ruky). Odporkyňa vo svojom konaní nespochybnila existenciu značného poškodenia ľavej hornej končatiny navrhovateľky, posudkový lekár ústredia sám konštatoval, že navrhovateľka nie je schopná vykonávať fyzicky náročnejšie práce, kde je potrebná súčinnosť obidvoch rúk, ako aj využívanie jemnej motoriky a taktiež nie je schopná byť na pracovisku sama. V rámci vyššie popísaného postupu posudkových lekárov však nebolo možné navrhovateľke priznať 100 % pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť zdravotnej sestry tak, ako jej náplň práce vyplýva z uvedeného profesiogramu. Krajský súd má za to, že odporkyňa postupovala v prípade navrhovateľky v súlade so zákonom, náležite zistila skutočný stav veci, a to aj po odbornej medicínskej stránke, a preto nie sú dané dôvody na opätovné posudzovanie miery poklesu jej pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rámci ďalšieho dokazovania, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. septembra 2013 potvrdil ako zákonné v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.