{"guid": "0daadf7b-5348-4385-b978-465fda4ac4d0:5e299c5a-61ee-4b66-bb23-fb3ecb7cfa1f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6112225880.2", "spisova_znacka": "17Co/286/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/286/2016 z 7. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 7. marca 2018, sp. zn. 17Co/286/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6112225880.2", "identifikacne_cislo": "6112225880", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Róbert Urban", "sudca_id": 182, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-urban-182", "datum_vydania": "2018-03-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e299c5a-61ee-4b66-bb23-fb3ecb7cfa1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6112225880.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6112225880.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6112225880.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/286/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112225880
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112225880.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ F.. F. W., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, 2/ F.. Z. I., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S.
XX, 3/ Dr. S. W., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L. 2, S., právne zastúpení KUBINEC&PARTNERS,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, za ktorú
koná advokát a konateľ JUDr. Martin Kubinec, PhD., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
škody pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 20C/337/2012-239 zo dňa 15.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými zamietol žalobu a zastavil konanie,   potvrdzuje.

II. Žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.      Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o zaplatenie náhrady
škody vo výške 3.860,02 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 11.04.2009 do zaplatenia pre
žalobcu 1/, o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.860,02 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od
11.04.2009 do zaplatenia pre žalobcu 2/, o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.926,40 Eur s 9,25 %
úrokom z omeškania ročne od 11.04.2009 do zaplatenia pre žalobcu 3/ (prvý výrok), konanie v časti o
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom 1/ až 3/ každému vo výške 1.000,- Eur zastavil (druhý
výrok) a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške
104,19 Eur na účet: IBAN N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici, v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia sa domáhali uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
1/ náhradu škody vo výške 3.860,02 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy
od 11.04.2009 až do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 Eur; žalobcovi 2/ náhradu
škody vo výške 3.860,02 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 11.04.2009 až
do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 Eur; žalobcovi 3/ náhradu škody vo výške
3.926,40 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 11.04.2009 až do zaplatenia a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 Eur a trovy konania. Dňa 10.07.1998 bola na notárskom
úrade JUDr. Heleny Hrušovskej v Bratislave spísaná notárska zápisnica N 810/98, NZ 807/98, v ktorej
spoločnosť POLYchema, s.r.o., so sídlom Kapitulská 8, Banská Bystrica, IČO: 31 646 051 aj spoločnosť
POLYMAT, a.s., so sídlom Kapitulská 8, Banská Bystrica, IČO: 31 563 309,  uznali čo do dôvodu i výšky
svoj dlh voči Priemyselnej banke, a.s., Košice vo výške 3.500.000,-- Sk (ďalej len notárska zápisnica).
Notárska zápisnica neobsahovala záväzok žalobcov zaplatiť dlh namiesto pôvodného dlžníka alebo
popri pôvodnom dlžníkovi, ručiteľské vyhlásenie žalobcov a nebola ani uznaním dlhu žalobcami.



Žalobcovia sa na právnom úkone uznania dlhu spoločnosťou POLYchema a POLYMAT ako fyzické
osoby nezúčastnili, vystupovali výhradne ako štatutárne orgány v mene spoločností.
Na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu dňa 16.08.2004 podal súdny
exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného - spoločnosti
KADOP, a.s., so sídlom Trenčianska 17, Nové Mesto nad Váhom, na ktorého bola postúpená pohľadávka
Priemyselnej banky, a.s., Košice. Súdny exekútor označil žalobcov 1/, 2/, 3/ za povinné osoby. Okresný
súd Banská Bystrica vydal dňa 17.08.2004 poverenie na vykonanie exekúcie č. k. 3Er/1077/2004 voči
spoločnosti POLYchema, s. r. o., ako aj voči žalobcom 1/, 2/, 3/; námietky žalobcov proti exekúcii
uznesením č. k. 3Er/1077/2004-133 zo dňa 11.05.2005 zamietol a na majetok žalobcov bola vykonaná
exekúcia. Proti uzneseniu o zamietnutí námietok podal generálny prokurátor SR dňa 01.12.2005
mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 4MCdo/22/2005 zo dňa
28.03.2007, právoplatným dňa 23.04.2007 a vykonateľným dňa 27.04.2007, zrušil uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica o zamietnutí námietok, a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že vec
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci; následne Okresný súd Banská Bystrica vyhlásil exekúciu
voči žalobcom za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; zároveň uložil oprávnenému - spoločnosti
KADOP, a.s. - povinnosť nahradiť žalobcom 1/, 2 trovy exekúcie každému po 3.860,02 Eur a žalobcovi
3/  trovy exekúcie vo výške 3.926,40 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2009 a
vykonateľnosť dňa 10.04.2009. Tieto priznané trovy sa žalobcovia snažili vymôcť exekučne návrhom
zo dňa 25.08.2009 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom proti spoločnosti BradloInvest, a. s.,
o.c.p., so sídlom Brezová pod Bradlom (predtým spoločnosť KADOP, a.s.); na výzvu súdneho exekútora
žalobcovia dňa 03.04.2012 podali návrh na zastavenie tejto exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. h/
Exekučného poriadku z dôvodu nedostatku majetku povinného; uznesením č. k. 6Er/738/2009-35 zo
dňa 26.04.2012 bola exekúcia voči spoločnosti BradloInvest, a.s. zastavená vzhľadom na späťvzatie
návrhu oprávneným a vzhľadom na nemajetnosť povinného.
Žalobcovia si žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica zo dňa 02.12.2008 uplatnili nárok na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci proti žalovanej v rozsahu im známom v čase podania
žaloby; po postúpení veci Okresný súd Brezno rozsudkom č. k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2010
čiastočne žalobe vyhovel; Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 14Co/232/2011-602 zo dňa
28.02.2012 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu s výnimkou výrokov, ktorými došlo k zamietnutiu
žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalobcovia dňa 05.04.2012 podali na Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“) návrh na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona č. 514/2003
Z. z., spôsobenej nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004
v rozsahu, ktorý tvorí predmet tejto žaloby a ide o škodu, ktorá nebola uplatnená na Okresnom
súde Brezno; dňa 29.05.2012 svoju žiadosť doplnili. MS SR dňa 20.09.2012 posúdilo žiadosť ako
nedôvodnú a oznámilo žalobcom, že nebolo preukázané splnenie základných predpokladov vzniku
nároku náhrady škody. Preto podali žalobu na Okresný súd Banská Bystrica (sp. zn. 20C/337/2012).
V spore žalovaná vzniesla námietku premlčania celého uplatneného nároku; zároveň poukázala, že
ide o vec právoplatne rozhodnutú. Poukázala na konanie, vedené na Okresnom súde Brezno sp. zn.
4C/50/2009, v ktorom si žalobcovia uplatnili žalobou dňa 02.12.2008 voči žalovanej (čím je jednoznačne
daná totožnosť účastníkov konania z procesného hľadiska) nárok na náhradu škody podľa zákona
č.514/2003 Z. z. na totožnom skutkovom a právnom základe, a to titulom nezákonného rozhodnutia
- uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004 zo dňa 11.05.2005, zrušeného
rozsudkom najvyššieho súdu (č. k. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007). O uplatňovaných trovách
exekúcie, vzniknutých v exekučnom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004,
o ktorých bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11.05.2005, právoplatného dňa 06.04.2009, na ktorý sa
navrhovatelia odvolávajú aj v tomto súdnom konaní, aj o ďalších ich nárokoch, rozhodol už Okresný
súd Brezno, vo výrokoch XII. A XIII.. Poukázala na zaužívanú aplikačnú prax, týkajúcu sa kolízie
náhrady škody a bezdôvodného obohatenia, ako aj na stanovisko bývalého Najvyššieho súdu ČSSR č.
k. Cpjf/183/1982, podľa ktorého nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č.58/1969 Zb. ani Občianskym
zákonníkom, ak nie sú pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, uspokojované tie nároky, pri ktorých je zrejmé, že žiadateľovi svedčí súvisiaca pohľadávka,
ktorú môže po práve uplatniť a dosiahnuť jej splnenie voči inému subjektu, zodpovednému z dôvodu
získania bezdôvodného obohatenia. V rozhodnutí NS SR č.k. 4CZ/110/84 bol vyslovený právny názor,
že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. môže byť v občianskom súdnom konaní
úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky z dôvodu
bezdôvodného obohatenia. Preto, ak žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči tomu, kto ho získal, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu. Rovnaký názor



bol vyslovený aj v rozhodnutí NS SR č. k. 4Cdo/199/2005, v ktorom vyslovil názor, že rozhodnutie č.
k. 4CZ/110/84 je stále použiteľné a nárok na náhradu škody môže byť úspešne uplatnený voči štátu,
len ak žalobca preukázal bezúspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia. Uvedené
názory potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 361/2009 zo dňa 26.11.2009, ktorý
konštatuje dlhodobú a relatívne ustálenú judikatúru všeobecných súdov, podľa ktorej nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom štátu môže byť v občianskom súdnom konaní
uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte
nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb..
Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej
ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného
obohatenia. Skutočnou škodou v zmysle §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a spočíva v zmenšení majetku oproti stavu pred škodovou udalosťou
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma,  spočívajúca v neuspokojenej
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, táto škoda však nevzniká už v
okamihu splatnosti pohľadávky, respektíve omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie stalo fakticky nevymáhateľným (uznesenie NS ČR č. k. 25Cdo/105/2004). Pokiaľ žalobcovia
majú k dispozícii vykonateľný exekučný titul a pokiaľ neuplynie zákonná lehota podľa § 110 ods. 1 OZ
alebo nenastanú skutočnosti, odôvodňujúce faktickú nevymožiteľnosť ich pohľadávky, v tomto prípade
zánik právnickej osoby bez likvidácie, nie je možné domáhať sa nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.
z.. K náhrade nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že žalobcovia si uplatnili nárok podľa § 17 ods. 2 a 3
zákona č. 514/2003, pretože podľa ich názoru právoplatne priznaná nemajetková ujma pre každého vo
výške 2.000 Eur rozhodnutím Okresného súdu Brezno č. k. 4C/50/2009 je nepostačujúca a existujú nové
skutočnosti, spočívajúce v tom, že im neboli dosiaľ nahradené náklady, vynaložené na účinnú obranu
v konaniach v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Takýto nárok si žalobcovia uplatnili v konaní na
Okresnom súde Brezno, každý pôvodne vo výške 6.638,78 Eur a dňa 14.05.2010 nárok zvýšili na sumu
10.000,- Eur pre každého, pričom im bola priznaná suma vo výške 2.000,- Eur pre každého a vo zvyšku
bol návrh každého zamietnutý jednak z dôvodu premlčania a jednak z dôvodu neopodstatnenosti. Ide
zjavne o totožný predmet konania medzi totožnými účastníkmi, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté
a teda ide o prekážku veci rozhodnutej. Zároveň vzniesla námietku premlčania aj tohto nároku, keďže
uvedená nemajetková ujma mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 3Er/1077/2004-133 zo dňa 11.05.2005, ktoré bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu č.
k. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007, právoplatným dňa 23.04.2007 a teda o jej vzniku sa žalobcovia
dozvedeli najneskôr dňa 23.04.2007; ich nárok sa premlčal dňa 23.04.2010. K nákladom žalobcov v
trovách exekučného konania došlo z dôvodu majetkovej situácie spoločnosti a nie z dôvodov na strane
orgánov štátu; z uznesenia č. k. 6Er/738/2009 zo dňa 31. 07. 2012, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie
vyplýva, že exekúcia bola zastavená v súlade s § 57 ods. 1, písm. c/ Exekučného poriadku na návrh
oprávnených, nie z dôvodov nemajetnosti povinného.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 08.10.2013 rozsudkom č. k. 20C/337/2012-137 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z.. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie s tým, že okresný súd opomenul vysporiadať sa s námietkou žalovanej o
prekážke veci rozhodnutej; vzhľadom na vznesenú námietku premlčania je povinný ustáliť začiatok a
koniec plynutia premlčacej doby, pretože z obsahu spisu sa javí, že škoda v dôsledku nezákonného
súdneho rozhodnutia vznikla a jej základ, dôvod a výšku je okresný súd povinný preskúmať. Krajský
súd prisvedčil žalovanej, že žalobcami tvrdené závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/391/2012 nemožno aplikovať na daný prípad, keďže v danom konaní bolo rozhodované o náhrade
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, kedy premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.
Okresný súd vychádzal z ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods.1 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej aj „zákon“ alebo „z. č. 514/2003 Z. z.“), § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods.3 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj
„O.s.p.“); konštatoval, že  žalobcovia sa domáhali náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004-133,
EX 115/2004 zo dňa 11.05.2005, zrušeného na podnet generálneho prokurátora SR rozhodnutím
najvyššieho súdu č. k. 4MCdo/22/2005 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica bol porušený zákon, a to § 243f ods. 1



O.s.p., teda išlo o nezákonné rozhodnutie. Uvedené nie je sporné i vzhľadom na konanie a rozhodnutie
Okresného súdu Brezno č. k. 4C/50/2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 14Co/232/2011. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali náhrady škody (každý po 3.860,02 Eur a žalobca
3/ vo výške 3.926,40 Eur spolu s príslušenstvom), ktorá predstavuje náhradu trov exekučného konania,
priznaných uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004-363 zo dňa 06.10.2008, a
nemajetkovú ujmu pre každého po 1.000 Eur. Žalobcovia podľa §15 zákona podali žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci listom zo dňa 05.04.2012 a
uplatnili si nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu; dňa 29.05.2012 svoju žiadosť doplnili a uviedli,
že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 26.04.2012 v konaní sp. zn. 6Er/738/2009
exekúciu zastavil; svoju žiadosť doplnili aj podaním zo dňa 01.08.2012. Ministerstvo spravodlivosti
SR listom zo dňa 20.09.2012 žalobcom oznámilo, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, nebolo jej
vyhovené a bola posúdená ako nedôvodná.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobcovia si uplatňujú svoj nárok z
nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004 zo dňa 11.05.2005,
ktoré bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007,
právoplatným dňa 23.04.2007 a ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcov dňa 23.04.2007.
V konaní sp. zn. 4C/50/2009 Okresný súd Brezno rozhodol dňa 27.05.2011 a v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/232/2011-602 zo dňa 28.02.2012 zamietol žalobu o
náhradu škody voči žalobcovi 1/, 2/ a 3/ vo výške 3.860,01 Eur a žalobcovi 3/ náhradu škody vo výške
66,39 Eur; priznal každému nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
Zaoberajúc sa možnou prekážkou veci rozhodnutej mal súd prvej inštancie za to, že v konaní Okresného
súdu Brezno sp. zn. 4C/50/2009 bolo právoplatne rozhodnuté o nárokoch na náhradu škody tak,
že v tejto časti bol návrh zamietnutý s tým, že o trovách bolo rozhodnuté v exekučnom konaní
sp. zn. 3Er/1077/2004, kde boli trovy konania žalobcom riadne priznané. Skutkové okolnosti v čase
rozhodovania Okresného súdu Brezno neboli totožné so skutkovými okolnosťami v čase podania žaloby
v danej veci, keďže po neúspešnej exekúcii, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 6Er/738/2009,  predmetom ktorej boli trovy exekučného konania, priznané Okresným súdom
Banská Bystrica v konaní sp. zn. 3Er/1077/2004, sa tieto trovy stali nevymožiteľné a exekúcia bola pre
nemajetnosť povinného zastavená (uznesením zo dňa 26.04.2012); náhrada škody, ktorej sa žalobcovia
v tomto konaní domáhajú, spočíva v priznaných, ale nevymožiteľných trovách exekučného konania,
vynaloženie ktorých bolo vyvolané nezákonným rozhodnutím. V časti o uplatnenie náhrady škody sa
nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/50/2009
vyplýva, že voči žalobcom bola zamietnutá žaloba výrokom XII. voči žalobcovi 1/ a 2/ a voči žalobcovi 3/
výrokom XII. a XIII. o náhradu škody, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia JUDr. Dobrovockým
po 3.860,02 Eur, v exekučnom konaní sp. zn. 3Er/1077/2004 a u žalobcu 3/ v trovách právnej služby pri
konzultácii u JUDr. Krajníkovej vo výške 66,33 Eur; Okresný súd Brezno o týchto nárokoch právoplatne
rozhodol ich zamietnutím a poukázal, že o trovách konania bolo rozhodnuté v rámci exekučného konania
a boli riadne žalobcom priznané. V danej časti uplatneného nároku o náhradu škody nejde o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej; skutkové okolnosti v čase rozhodovania na Okresnom súde Brezno neboli
totožné so skutkovými okolnosťami v čase podania žaloby na Okresný súd Banská Bystrica sp. zn.
20C/337/2012 dňa 22.10.2012; po neúspešnej exekúcii, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom pod sp.zn.6Er/738/2009, kde predmetom vymáhania boli trovy exekučného konania, priznané
Okresným súdom Banská Bystrica v konaní sp. zn. 3Er/1077/2004, ktoré sa stali nevymožiteľné,
pretože exekúcia bola pre nemajetnosť povinného zastavená uznesením č. k. 6Er/738/2009-35 zo
dňa 26.04.2012; škoda spočíva v priznaných, ale nevymožiteľných trovách exekučného konania, ktoré
boli vynaložené v dôsledku nezákonného rozhodnutia. V danom prípade nebola splnená podmienka
rovnakých skutkových tvrdení a rovnakého stavu, z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí Okresný
súd Brezno; je daná totožnosť účastníkov konania, nie je však daný rovnaký stav; skutkové okolnosti,
na základe ktorých si uplatňujú nárok na náhradu škody voči štátu, neboli ani žalobcom ani súdu v
čase rozhodovania na Okresnom súde Brezno sp. zn. 4C/50/52009 známe, pretože nastali až po vydaní
rozhodnutia a nárok bol uplatnený predčasne, keďže v danom čase neexistovala pohľadávka z titulu
náhrady škody voči štátu, ale len súdom priznaná pohľadávka voči spoločnosti KADOP, a.s..
O prekážku veci rozhodnutej ide v časti o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej sa domáhajú
žalobcovia každý vo výške 1.000,- Eur; poukazujú, že nárok, ktorý bol priznaný Okresným súdom Brezno
sp. zn. 4C/50/2009 nie je postačujúci; argumentujú tým, že im neboli nahradené náklady, vynaložené
na účinnú obranu v konaniach, vedených v dôsledku nezákonného rozhodnutia a neustále musia
nevyhnutne vynakladať ďalšie náklady na ďalšie súdne konania, smerujúce k vymoženiu predmetných
prostriedkov; neustále trvajú závažné následky tohto rozhodnutia, ktoré zasahujú do ich súkromnej,



pracovnej sféry i zdravotného stavu. Súd mal za to, že v danej veci ide o totožnosť účastníkov konania,
ako aj o totožné skutkové okolnosti, keďže sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy na rovnakom
skutkovom základe a poukazujú len na ďalšie náklady, teda na zásah do ich majetkovej sféry. Žiadnym
spôsobom nekonkretizujú, v čom ďalšom ešte spočíva nemajetková ujma alebo v čom sa situácia v
nemajetkovej sfére zhoršila oproti situácii, aká bola v čase rozhodovania na Okresnom súde Brezno;
ide o totožný právny a skutkový základ nároku a o veci už bolo právoplatne rozhodnuté; z odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 4C/50/2009 (str. 13, 14 rozsudku) vyplýva, že došlo k zásahu
do súkromného majetku žalobcov a to upovedomením o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z
ich účtu, ako aj o spôsobe exekúcie predajom spoluvlastníckych podielov a zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti, čo mohlo mať vplyv aj na rodiny žalobcov s tým, že nemajetková ujma
má slúžiť na odstránenie neprimeraných následkov, spôsobených nezákonným rozhodnutím, ak len
prípadné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením. Pri výške nemajetkovej
ujmy súd zvážil aj skutočnosť, že pôvodný dlžník Polychema, s.r.o. mal spoločníkov PolyInstav, s.r.o.,
Zvolen a Polymat, a. s., Banská Bystrica, pričom konateľom Polychemy, s. r. o. bol Ing. Ján Štubniak,
t. j. žalobca 2/. Spoločnosť Polymat, a.s. ako ručiteľ (v notárskej zápisnici, spísanej dňa 10.07.1998 N
810/1998, NZ 807/1998) bola zastúpená tiež štatutárnymi zástupcami Ing. Jánom Štubniakom a Ing.
Ivanom Ušiakom (žalobca 2/ a 1/). Pokiaľ by Polychema, s.r.o. splácala svoj dlh veriteľovi riadne a včas,
nemuselo dôjsť vôbec k spísaniu notárskej zápisnice ako exekučného titulu a následne k exekučnému
konaniu. Tým, že žalobcovia 1/ a 2/ figurujú v rámci spoločníkov, respektíve štatutárov uvedených
spoločností, sami nesú určitý podiel na tom, že k exekučnému konaniu vôbec došlo; aj z morálneho
hľadiska nemajetkovú ujmu nemožno priznať v požadovanom rozsahu. Okresný súd konanie v časti o
priznanie nároku nemajetkovej ujmy zastavil s poukazom na § 103 a § 104 O.s.p. z dôvodu, že ide o
prekážku veci právoplatne rozhodnutej.
V časti o priznanie náhrady škody súd mal za to, že škoda žalobcom nesporne vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia, a predstavuje nevymožené trovy konania. Podmienku podľa § 15 ods. 1
zákona žalobcovia splnili, keď požiadali o predbežné prerokovanie nároku príslušný orgán štátu, ktorý
oznámil výsledok (neuznanie nároku) listom zo dňa 20.09.2012.
Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania okresný súd konštatoval, že pri premlčaní
práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
kratšia subjektívna tri roky a dlhšia objektívna desať rokov. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 19 ods. 1 odvíja začiatok plynutia premlčacej doby
len od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Citované ustanovenie nepožaduje súčasne aj
vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, tak ako je to pri všeobecnej zodpovednosti za
škodu podľa § 106 OZ. Zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody,
možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach
vzniku a výšky škody, na základe ktorých jej vzniká možnosť túto škodu žalovať.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007 bol žalobcom doručený
dňa 23.04.2007; subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady škody z dôvodu nezákonného
rozhodnutia, čo v konaní nebolo sporné, začala žalobcom plynúť dňom nasledujúcim po doručení tohto
rozsudku, teda od 24.04.2007; podľa §19 ods. 1, 3 uplynula, predĺžená o šesťmesačnú lehotu, dňa
24.10.2010. Žalobu podali žalobcovia na Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.10.2012. V danom
prípade ide o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím; podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. je podmienkou práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia a ide
o trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá plynie odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné
rozhodnutie zrušené. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť dňom, v ktorom bolo poškodenej
osobe doručené alebo oznámené nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo príčinou škody.
Vznesenú námietku premlčania žalovanou nie je možné považovať za zneužitie práva alebo konanie v
rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobcovia mali všetky relevantné informácie na včasné uplatnenie
nároku a dostatočný časový priestor na to, aby si svoj návrh uplatnili pred uplynutím premlčacej doby.
Bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby súd neprihliadal na vznesenú námietku premlčania.
V danom prípade, pokiaľ sa skončilo plynutie premlčacej doby, keďže plynú nezávisle od seba, nie
je možné priznať právo v prípade, že ešte plynie druhá premlčacia doba. Premlčané právo nemožno
priznať, preto súd žalobu o náhradu škody ako premlčaný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalovaná v konaní si uplatnila
náhradu trov konania spolu vo výške 104,19 Eur ako hotové výdavky, ktoré vznikli s účasťou na
pojednávaniach na okresnom súde dňa 08.10.2013, 02.02.2016 a 15.03.2016.



2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia podľa
§ 205 ods. 2, písm. a/ v spojení s § 221 ods., 1 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že účastníkovi konania bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom; z dôvodu § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p., pretože
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a z
dôvodu § 205 ods. 2, písm. f) O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Okrem už skutočností, uvádzaných v priebehu konania, žalobcovia vo svojej žalobe a následne aj v
podanom odvolaní zo dňa 20.11.2013 uvádzali, že deklarovaním nemajetnosti povinného v exekučnom
konaní a zastavením exekúcie na jeho základe voči povinnému sa stal ich nárok nevymožiteľný.
Tento nárok predstavuje škodu, ktorá im bola spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 3Er/1077/2004 - 133 zo dňa 11.05.2005, pričom škoda vznikla až právoplatným
zastavením tohto exekučného konania. Oznámením uznesenia o zastavení exekučného konania sa o
škode dozvedeli. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťami a argumentmi žalobcov ohľadne
samotného vzniku škody, začatia plynutia subjektívnej lehoty, ako ani tou skutočnosťou, že škodu si na
súde nemohli uplatniť skôr, ako sa dozvedeli o samotnej výške škody, spočívajúcej v nevymožiteľnej
pohľadávke a kto za ňu zodpovedá, keďže povinným subjektom k náhrade súdom priznaných trov bola
iná osoba ako štát. Súd sa v odôvodnení nevysporiadal s právnou argumentáciou žalobcov a len opísal
odôvodnenie rozhodnutia v časti, týkajúcej sa premlčania z prvotného rozhodnutia.
Žalobcovia rozsudok okresného súdu zo dňa 15.03.2016 považujú za nezákonný,  nepreskúmateľný,
arbitrárny a neodôvodnený. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie a táto vada zakladá právo podať odvolanie podľa § 221 ods. 1, písm.
f) O.s.p..
Podľa odvolateľov okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že žalobcom začala
plynúť premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia dňom
nasledujúcim po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Mcdo/22/2005 zo
dňa 28.03.2007, t. j. 23.04.2007 a premlčacia lehota mala začať plynúť od 24.04.2007 v zmysle § 19
ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., predĺžená o šesťmesačnú lehotu, t. j. do 24.10.2010. Nestotožnili sa
s týmto právnym názorom okresného súdu. Poukázali na znenie § 19 ods. 1 a 2 citovaného zákona. V §
19 zákon formuluje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu pre uplatnenie práva na náhradu škody.
Kombinácia doby subjektívnej a objektívnej platí len pre prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od určitej objektívne určiteľnej a
zistiteľnej skutočnosti a nie je závislá od subjektívneho stavu vedomia alebo vôle oprávneného subjektu.
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty viaže zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci na deň, kedy bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu
bola spôsobená škoda, pričom objektívna premlčacia doba je desaťročná. Nezákonné rozhodnutie
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1077/2004 - 133 bolo vydané dňa 11.05.2005 a bolo doručené
žalobcom zákonite až po tomto dátume. Preto je zrejmé, že objektívna premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody neuplynula skôr ako 11.05.2015.
Subjektívna premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody je naopak závislá na určitých
konkrétnych vedomostiach (vôli) oprávneného subjektu a začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený
subjekt tieto vedomosti nadobudol. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci viaže začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na náhradu
škody na dve podmienky a to na okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode a okamih, kedy bolo
poškodenému doručené rozhodnutie o zrušení alebo zmene nezákonného rozhodnutia, ak je zrušenie
alebo zmena nezákonného rozhodnutia podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody. Na to, aby
si poškodený mohol uplatniť voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci
mu musí škoda skutočne vzniknúť a musí sa dozvedieť o škode, to je musí mať subjektívnu vedomosť
o škode. Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že poškodený sa dozvie o škode vtedy, keď má
k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j., keď nadobudol
vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou
jej dodatočného spresnenia (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 599/2006).
Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je preto nutné odvíjať od vedomosti žalobcov o tom, že
im škoda v určitej výške vznikla a že za ňu tiež zodpovedá štát a nie od vedomosti o tom, že nastala určitá
škodná udalosť, ktorá nemusí časovo spadať vedno s okamihom vzniku škody. Oznámením zrušenia
nezákonného rozhodnutia poškodenému poškodený nadobúda vedomosť o určitom protiprávnom stave,
to je o tom, že príslušný orgán pri výkone verejnej moci vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s
platným právom. Samotným zrušením nezákonného rozhodnutia nevzniká zodpovednosť za škodu,



resp. nárok na jej náhradu, k zrušeniu nezákonného rozhodnutia musia pristúpiť ďalšie predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu,  predovšetkým vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
stavom, nastoleným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Tento konkrétny nárok na náhradu
škody sa potom premlčuje v zákonom určenej premlčacej dobe, plynúcej pre určitý a konkrétny nárok
poškodeného.
Pokiaľ zákon č. 514/2003 Z. z. v § 19 ods. 1 pri stanovení počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
v prípade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uvádza, že táto začína plynúť odo dňa doručenia
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie, predpokladá zároveň už aj
subjektívnu vedomosť poškodeného o tom, že v okamihu doručenia tohto rozhodnutia už škoda vznikla a
táto je objektívne vyčísliteľná v peniazoch, pričom poškodený má zároveň subjektívnu vedomosť o tom,
že za túto škodu skutočne zodpovedá štát. Táto situácia, predpokladaná zákonom, nastala v prípade
vzniku škody, ktorú si žalobcovia uplatnili voči štátu v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno,
pretože v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia došlo k nezákonnému odčerpanie finančných
prostriedkov z bankového účtu a k zablokovaniu majetku žalobcov v ich výlučnom vlastníctve. Táto
škoda vznikla ešte pred samotným zrušením nezákonného rozhodnutia, avšak bola uplatniteľná až odo
dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené nezákonné právoplatné rozhodnutie.
Podľa názoru žalobcov premlčacia lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody začína plynúť
okamihom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, t.j. okamihom, kedy získal do svojej dispozície údaje,
umožňujúce mu podať žalobu na súd, teda nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, vyjadriteľnej
v peniazoch, pričom k premlčaniu nemôže dôjsť skôr, ako uplynutím troch rokov od oznámenia zrušenia
alebo zmeny nezákonného rozhodnutia. Týmto spôsobom sa zákonodarca usiluje zabrániť situácii, aby
sa nárok poškodeného na náhradu škody premlčal skôr, než bude uplatniteľný. Ustanovenie § 19 ods. 1
zákona má zabrániť tomu, aby bol nárok na náhradu škody premlčaný skôr, než budú splnené zákonné
podmienky pre jeho uplatnenie. Opačný výklad § 19 ods. 1 zákona by bol neprimerane reštriktívny a
na ťarchu poškodeného, čo nemohlo byť úmyslom zákonodarcu. Podmienka zrušenia, resp. zmeny
nezákonného rozhodnutia nemá objektivizovať subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá nevyhnutne nemusí
byť viazaná výhradne na subjektívny stav (vedomosť) poškodeného, ktorého predpokladom je, že
škoda už existuje, osobitne pokiaľ objektivizácia a požiadavka právnej istoty sú zabezpečené lehotou
objektívnou, upravenou v § 19 ods. 2 zákona.
Stanovenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty musí súd posudzovať pre každý prípad
jednotlivo a túto nie je možné paušalizovať. Zákon o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej
moci vždy predpokladá vedomosť poškodeného o tom, že zodpovedným subjektom je štát. Nie v
každom prípade však možno označiť za zodpovedný subjekt priamo štát, aj keď v konečnom dôsledku
k vzniku škody došlo buď nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa preto musí podriadiť všeobecným ustanoveniam o premlčaní,
ktoré sú upravené v občianskom zákonníku. Škodou je aj pohľadávka, ktoré ja nevymožiteľná voči
povinnému subjektu a vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom  alebo
nezákonným rozhodnutím. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 165/2012
zo dňa 13.02.2013 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže
byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.
Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto
nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol uplatniť len
vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.
Odvolatelia zdôraznili, že nemožno lipnúť na formalistickom výklade zákona, pričom citovaný nález
Ústavného súdu ďalej pojednáva aj o ujme, spočívajúcej v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči
dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako subjektu zodpovedného za vydanie nezákonného
rozhodnutia. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v §18 ods. 1 jasne
uvádza, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V tomto konaní si žalobcovia uplatňujú
škodu,  spočívajúcu v trovách, vynaložených v konaní na ich obranu pred nezákonným rozhodnutím v
súlade s §18 ods. 1 zákona. V čase, keď bolo právoplatne zrušené nezákonné rozhodnutie rozsudkom
najvyššieho súdu, žalobcom ešte nárok na náhradu trov konania nebol priznaný. Až následne súd
uznesením zo dňa 06.10.2008, právoplatným 06.04.2009 a vykonateľným 10.04.2009 uložil povinnosť
spoločnosti KADOP, a.s. zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Okresný súd nemohol zaviazať na
úhradu trov konania štát, ktorý ani nebol účastníkom exekučného konania napriek tomu, že tieto trovy
vznikli v priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím. V tomto čase teda ešte nárok
na náhradu trov konania nebol škodou v právnom zmysle, bol výhradne judikovaným nárokom žalobcov



na zaplatenie pohľadávky voči oprávnenému v exekučnom konaní. Žalobcom teda vznikla škoda a
dozvedeli sa o škode zodpovedajúcej takto vynaloženým trovám konania o námietkach až právoplatným
zastavením exekučného konania voči spoločnosti BradloInvest, a.s. o.c.p. uznesením Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom na základe deklarovanej nemajetnosti povinného súdom súdnym exekútorom.
Od okamihu vzniku škody respektíve získania subjektívnej vedomosti žalobcov o škode, t. j. od
právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom začína plynúť trojročná subjektívna
premlčacia lehota podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, obmedzená desaťročnou objektívnou premlčacou lehotou podľa § 19 ods. 2 zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Objektivizácia subjektívnej premlčacej
lehoty podmienením jej plynutia oznámením o zrušení nezákonného rozhodnutia nie je v tomto prípade
akceptovateľná a na tento prípad sa nevzťahuje.
Pred vznikom škody nemôže začať ani beh subjektívnej premlčacej doby; výklad, aplikovaný súdom
prvej inštancie, je v hrubom rozpore s požiadavkou právnej istoty a smeruje k záveru, že nárok na
náhradu škody sa premlčuje skôr, než vznikol. Žalobcovia nemôžu byť sankcionovaní zákonom za to, že
uplatňovali svoje práva v zmysle a v medziach zákona, pričom im škoda nevznikla skôr, ako sa dozvedeli
o tom, že trovy konania, ktoré boli priznané súdnym rozhodnutím, sú voči oprávnenému nevymožiteľné,
a preto, aby zabránili ešte väčšej škode a minimalizovali náklady, spojené s vymáhaním pohľadávky,
na žiadosť exekútora podali návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 57 ods. 1, písm. c/ a h/
Exekučného poriadku a pristúpili k uplatneniu náhrady škody voči štátu ako zodpovednému subjektu
za vznik škody. Pokiaľ by žalobcovia nepreukázali nevymožiteľnosť pohľadávky, resp. bezúspešné
uplatnenie ich práva, súd by ich žalobu zamietol s poukazom na to, že škoda im ešte nevznikla
a pohľadávku je možné vymáhať od oprávneného. Pokiaľ by odvolatelia pripustili výklad súdu v
prejednávanej veci, žalobcovia by sa nikdy nemohli domáhať nároku na náhradu škody, ktorá im vznikla,
a to z dôvodu, že ich nárok ešte nevznikol, keďže majú pohľadávku voči subjektu súkromného práva,
ktorá je však nevymožiteľná, napokon, keď nadobudnú vedomosť, že za škodu zodpovedá štát a táto
škoda, kým voči štátu vznikla, nemôžu si ju uplatniť v dôsledku jej premlčania, keďže škoda sa premlčala
skôr, ako vznikla. Takýmto výkladom zákona by bola žalobcom odňatá možnosť domáhať sa súdnej
ochrany a vydania zákonného rozhodnutia.
Ohľadom prekážky veci rozhodnutej a nemajetkovej ujmy odvolatelia uviedli, že hoci je daná totožnosť
účastníkov konania, nie je splnená podmienka rovnakého stavu, z ktorého vychádzal vo svojom
rozhodnutí Okresný súd Brezno. Skutkové okolnosti, na podklade ktorých vznikol nárok na náhradu
škody voči štátu, neboli nielen žalobcom, ale ani samotnému súdu v čase rozhodovania známe. Tieto
okolnosti nastali po vydaní rozhodnutia vo veci samej, t.j. až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu
Brezno sp. zn. 4C/50/2009 - 520 zo dňa 27.05.2011. Nárok uplatnený v konaní pred Okresným súdom
Brezno bol uplatnený predčasne, keďže v tom čase ešte neexistovala samotná pohľadávka z titulu
náhrady škody voči štátu, ale existovala len súdom priznaná pohľadávka voči spoločnosti KADOP.
Okresným súdom priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je dostatočný. Žalobcovia neustále
musia brániť svoje právo v súdnych konaniach, pričom nezákonná exekúcia, v ktorej bol postihnutý
majetok a neprimerane bolo zasiahnuté do ich súkromného a spoločenského života, sa začala v roku
2004 a ich snaha o nápravu trvá až dodnes. Závažné následky nezákonného rozhodnutia trvajú až do
súčasnosti, pričom majú zvýšené výdavky,  spojené s uplatňovaním a bránením ich práva, jednak v
samotnom exekučnom konaní a jednak v tomto súdnom konaní, kde sa domáhali zaplatenia súdom
priznaného nároku, spočívajúceho v ich vynaložených trovách a jednak aj v tomto súdnom konaní, kde si
uplatňujú nárok na náhradu škody voči štátu. K primeranej kompenzácii zo strany štátu doposiaľ nedošlo
a s bránením a uplatnením ich práva majú nielen zvýšené finančné náklady, ale sú pod dlhodobým
stresom a tlakom, ktorý nemá priaznivý vplyv na ich zdravotný stav.
Iba samotné konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu, ktorá im bola spôsobená a ktorej následky stále trvajú. Sú splnené podmienky a predpoklady
na priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nad rozsah už judikovanej náhrady
nemajetkovej ujmy, pretože neustále trvajúce následky nezákonného rozhodnutia, predovšetkým z
časového aspektu, prekračujú rozsah majetkovej ujmy už priznanej súdnym rozhodnutím - rozsudkom
Okresného súdu Brezno.
Pri rozhodovaní o trovách konania mohol súd použiť ustanovenie §150 O.s.p., pretože sú dané
dôvody osobitného zreteľa: žalobcovia sú dôchodcovia, ktorí boli postihnutí nezákonným rozhodnutím
štátu a museli vynaložiť značné finančné prostriedky na bránenie svojich práv, pričom toto bránenie
nebolo zjavne bezúspešné. Nárok na náhradu trov, ktoré vynaložili, je však voči povinnému subjektu
nevymožiteľný a v dôsledku súdom uznanej námietky premlčania je nevymožiteľný aj vo vzťahu ku



žalovanej, ktorej majú žalobcovia ako úspešnému účastníkovi nahradiť trovy napriek tomu, že všetky
tieto náklady a spory boli vyvolané práve v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutie zo strany štátu.
Navrhli, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu; žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4.       Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p.,
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

5.       Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1  C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6.        Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.     Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a pretože je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a ex offo z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, aj procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie v súlade s vyjadrením strán dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec
správne právne posúdil.

8.    Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanom prípade nebola sporná existencia nezákonného
súdneho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené príslušným orgánom štátu, ani skutočnosť, že žalobcovia svoj
nárok na náhradu škody vopred prerokovali s ministerstvom spravodlivosti SR, ktoré ich nároku na
náhradu škody v zákonnej lehote nevyhovelo.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 10.07.1998 bola na Notárskom úrade JUDr.
Eleny Hrušovskej v Bratislave spísaná notárska zápisnica N810/1998, Nz807/98, v ktorej spoločnosť
POLYchema s.r.o. so sídlom Kapitulská 8 Banská Bystrica, IČO: 31 646 051 a spoločnosť POLYMAT,
a.s. so sídlom Kapitulská 8 Banská Bystrica, IČO: 31 563 309 ako ručiteľ aj záložca uznali čo do dôvodu i
výšky svoj dlh voči veriteľovi Priemyselná banka a.s. Košice vo výške 3.500.000,- Sk. Notárska zápisnica
ako exekučný titul bola dňa 17.08.2004 podkladom pre vydanie poverenia (na návrh oprávneného
KADOP a.s. so sídlom Trenčianska 17, Nové Mesto nad Váhom, na ktorého bola postúpená pohľadávka
Priemyselnej banky a.s. Košice). Ako povinné osoby boli exekútorom označení spoločnosť POLYchema
s.r.o. a žalobcovia (ako fyzické osoby), ktorí sa proti exekúcii bránili námietkami. Námietky boli Okresným
súdom Banská Bystrica (ďalej aj „OS BB“) uznesením č. k. 3Er/1077/2004-133 zo dňa 11.05.2005
zamietnuté; proti tomuto uzneseniu podal dňa 01.12.2005 mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor
SR, na základe ktorého najvyšší súd rozsudkom č. k. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007, právoplatným
23.04.2007 a vykonateľným 27.04.2007 zrušil uznesenie č. k. 3Er/1077/2004-133 z 11.05.2005 a
vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia na ďalšie
konanie; následne okresný súd vyhlásil exekúciu voči žalobcom 1/ až 3/ za neprípustnú a zastavil
ju; oprávnenému (spoločnosť Kadop, a.s.) uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy exekúcie vo
výške 3.860,02 Eur, žalobcovi 2/ 3.860,02 Eur a žalobcovi 3/ trovy exekúcie 3.926,40 Eur. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06.04.2009 a vykonateľnosť 10.04.2009. Žalobcovia podali dňa
25.03.2008 na MS SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, ktorej MS SR nevyhovelo a odporučilo im domáhať sa uspokojenia svojho
nároku súdnou cestou (list z 13.06.2008). Preto 02.12.2008 žalobcovia podali na Okresný súd Banská
Bystrica žalobu, ktorá bola 11.03.2009 postúpená na Okresný súd Brezno (tam bola vedená pod sp.
zn. 4C/50/2009), na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle z. č. 514/2003 Z.
z.. Žalobu ešte dňa 06.07.2009 špecifikovali a v konečnom dôsledku sa žalobca 1/ domáhal náhrady



škody, spôsobenej nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov z účtu vedeného v Tatrabanke vo
výške 1.393,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 03.09.2004 do zaplatenia, škody spôsobenej
vynúteným zaplatením istiny z exekvovanej pohľadávky vo výške 9.958,18 Eur s úrokom vo výške
9% ročne od 21.09.2004 do zaplatenia, náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzeného nakladania
s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve v podiele 1/3 z ušlého zisku vo výške 9.520,02 Eur, náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1/3 nákladov na
zastupovaní JUDr. Kubincom vo výške 365,96 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1/3 na
zastupovanie JUDr. Dobrovockým vo výške 3.860,01 Eur. Žalobca 2/ žiadal priznať škodu spôsobenú
nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov z účtov vedených v Tatrabanke a VÚB vo výške
1.841,91 Eur s ročným úrokom 9% od 03.09.2004 do zaplatenia, náhradu škody spôsobenej vynúteným
zaplatením istiny z exekvovanej pohľadávky vo výške 8.467,77 Eur a ročných úrokov z omeškania vo
výške 9% od 21.09.2004 do zaplatenia, náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzenia nakladania s
nehnuteľnosťami v osobnom vlastníctve v podiele 1/3 z ušlého zisku vo výške 9.520,05 Eur, náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. Kubincom vo výške
nákladov na zastupovanie v 1/3 v sume 365,96 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
1/3 JUDr. Dobrovockým v sume 3.860,01 Eur. Žalobca 3/ sa domáhal náhrady škody spôsobenej
nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov z účtov vedených v Tatrabanke a Ľudovej banke vo
výške 7.285,09 Eur a ročných úrokov 9% od 03.09.2004 do zaplatenia, škody spôsobenej vynúteným
zaplatenia istiny z exekvovanej pohľadávky vo výške 6.638,78 Eur a ročných úrokov z omeškania  9% od
21.09.2004 do zaplatenia, náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami
v jeho vlastníctve v podiele 1/3 z ušlého zisku v sume 9.520,05 Eur, náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 6.638,78 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia na právne zastupovanie JUDr. Kubincom
vo výške 1/3 nákladov v sume 365,96 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. Dobrovockým
vo výške 1/3 nákladov v sume 3.860,01 Eur, náhrady preukázaných hotových výdavkov vo výške
28,- Eur, náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. Milana Tadiala vo výške 5,15 Eur, náhrady trov
právneho poradenstva JUDr. Adrianou Krajníkovou vo výške 66,39 Eur. Po pripustení zmeny žaloby v
časti uplatnenej nemajetkovej ujmy uznesením okresného súdu Brezno č. k. 4C/50/2009-455 zo dňa
08.09.2010 žalobca 1/ žiadal namiesto sumy 6.638,78 Eur sumu 10.000 Eur, žalobca 2/ namiesto sumy
6.638,78 Eur sumu 10.000,- Eur a žalobca 3/ namiesto sumy 6.638,78 Eur sumu 15.000,- Eur.
Ešte počas prebiehajúceho súdneho konania žalobcovia dňa 25.08.2009 podali návrh na exekúciu
proti spoločnosti BradloInvest a.s., o.c.p., so sídlom Brezová pod Bradlom (predtým spoločnosť
KADOP, a.s.) o vymoženie pohľadávky, spočívajúcej v trovách exekúcie, priznaných uznesením sp.
zn. 3Er/1077/2004. Na základe oznámenia súdneho exekútora žalobcovia dňa 03.04.2012 požiadali
o zastavenie tejto exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1, písm. h) zákona č.
233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok - ďalej len „EP“) a uznesením č. k. 6Er/738/2009-35
zo dňa 26.04.2012 bola exekúcia voči spoločnosti BradloInvest, a. s. s odkazom na § 57 ods. 1, písm.
c) a h) EP zastavená.
Okresný súd Brezno rozsudkom č. k.4C/50/2009-520 z 27.05.2011 priznal žalobcovi 1/ od žalovanej
sumu 1.393,60 Eur a nemajetkovú ujmu 2.000,- Eur, v prevyšujúcej časti jeho žalobu zamietol; žalobcovi
2/ priznal od žalovanej 1.841,91 Eur a nemajetkovú ujmu 2.000,- Eur, v prevyšujúcej časti jeho žalobu
zamietol; žalobcovi 3/ priznal 7.285,09 Eur a nemajetkovú ujmu 2.000,- Eur a v prevyšujúcej časti
jeho žalobu zamietol. Na odvolanie všetkých žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.
k. 14Co/232/2011-602 z 28.02.2012 potvrdil odvolaním napadnuté výroky rozsudku, zrušil len výroky
II., IV. a VI., týkajúce sa úrokov z omeškania vo výške 9% zo sumy 1.393,60 Eur, počítaných od
03.09.2004 do zaplatenia pre žalobcu 1/, pre žalobcu 2/ úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy
1.841,91 Eur od 03.09.2004 do zaplatenia a pre žalobcu 3/ úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy
7.285,09 Eur od 03.09.2004 do zaplatenia a vec vrátil na ďalšie konanie. Len o týchto troch výrokoch
Okresný súd Brezno rozhodoval opätovne (a rozhodol rozsudkom č.k. 4C/50/2009-763 z 31.07.2014
tak, že žalobu zamietol; žalobcovia podali voči nemu odvolanie, na základe ktorého krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie uznesením č. k. 14Co/1111/2014-798
zo dňa 29.01.2016 z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd zamietol žalobu
z dôvodu, že uplatňované v spore úroky z omeškania neboli predmetom predbežného prejednania
žaloby). Konanie na Okresnom súde Banská Bystrica v aktuálne prejednávanej veci začalo podaním
žaloby dňa 22.10.2012 po nevyhovení (ďalšej) žiadosti (zo dňa 05.04.2012) o predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody voči štátu MS SR dňa 20.09.2012. Predmetom tejto žiadosti ohľadom škody
boli v podstate trovy právneho zastúpenia, priznané žalobcom uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica v exekúcii, vydanému po zrušení ako nezákonného rozhodnutia o zamietnutí námietok žalobcov



(č. k. 3Er/1077/2004-133 zo dňa 11.05.2005, č. k. 3Er/1077/2004-363 zo dňa 06.10.2008), ktoré sa
žalobcovia snažili neúspešne vymôcť exekúciou pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom,
zastavenej uznesením č. k. 6Er/738/2009-35 zo dňa 26.04.2012 v dôsledku späťvzatia návrhu na
exekúciu žalobcami a pre nedostatok majetku povinného (§ 57 ods.1, písm. c) a h) EP v aktuálnom
znení).

9.   Krajský súd na odvolanie žalobcov zrušil prvší rozsudok okresného súdu (č. k.20C/337/2012-137
z 08.10.2013) s vysloveným právnym názorom. Okresný súd sa v novom rozhodnutí vysporiadal
s odvolacím súdom vytknutými skutočnosťami. Podrobne a dôkladne vyhodnotil otázku prekážky
veci rozhodnutej ohľadom všetkých nárokov zvlášť, ako aj námietku žalovanej o premlčaní nároku.
Zodpovedal namietané v konaní účastníkmi skutočnosti a aj skutočnosti, namietané v odvolaní
žalobcom.

10. Podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., účinného v čase podania odvolania žalobcom,  odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne. Obsah spisu spolu s pripojenými
spismi okresného súdu potvrdzuje správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, súd prvej
inštancie posúdil nárok žalobcov podľa správneho zákona č. 514/2003 Z. z., jeho ustanovenia správne
interpretoval a aplikoval. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol uplatnený odôvodnene. Na základe tohto
zistenia odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.
Len pre úplnosť považuje krajský súd doplniť argumentáciu súdu prvej inštancie, že premlčacia lehota v
prejednávanom spore sa nepredlžovala o celých 6 mesiacov; v zmysle §19 ods.3 v spojení s § 15 zákona
č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov; žiadosť o prerokovanie
nároku podali žalobcovia dňa 05.04.2012 a  ministerstvo spravodlivosti ju zamietlo dňa 20.09.2012 (6
mesiacov by uplynulo 05.10.2012); nič to nemení na skutočnosti, že žalobu podali žalobcovia po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, keďže uznesenie najvyššieho súdu o zrušení rozhodnutia okresného súdu
pre jeho nezákonnosť prevzali dňa 23.04.2007 a žalobu podali dňa 22.10.2012.
Žalobcovia spochybňujú správnosť výkladu zákona prvostupňovým súdom účelovo; iný výklad
ustanovenia § 19 citovaného zákona, ako urobil okresný súd, vzhľadom na jeho jednoznačnosť,
neprichádza do úvahy („...právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode; ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie...“). Pokiaľ svoj nárok odvíjajú od
nezákonného rozhodnutia okresného súdu, iný výklad ustanovenia § 19  z. č. 514/2003 Z. z. je vylúčený.
Hoci okresný súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovanej o konkurencii
náhrady škody a bezdôvodného obohatenia, ktorá poukázala na judikatúru najvyšších
súdnych autorít, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade vzhľadom na
absolútnu objektívnu zodpovednosť štátu - keďže ide o škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím,
t.j. uznesením súdu, ktoré pre nezákonnosť bolo zrušené - žalobcovia nemohli v občianskom súdnom
konaní úspešne uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Vymáhanie
im priznaných trov exekúcie sa stalo bezúspešným po tom, čo uplynutím takmer troch rokov od
začatia exekúcie na oznámenie exekútora  žalobcovia navrhli zastavenie exekúcie vzhľadom na
nemajetnosť povinného; uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/55/2008-347 zo dňa
22.04.2016, právoplatného dňa 24.05.2016, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť BradloInvest, a. s.,
o.c.p. so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2, 906 13 Brezová pod Bradlom, IČO: 34 441 386, zapísanú v
Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sa, vložka č. 72/R. Žalobcovia sa správne domáhali
náhrady škody voči štátu, len podali žalobu oneskorene po uplynutí premlčacej doby.
Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania, keď úspešnej žalovanej priznal náhradu
všetkých trov konania. Žalobcovia nenavrhovali použitie ustanovenia o dôvodoch osobitného zreteľa
pri trovách konania v čase, keď o nich mohol rozhodovať okresný súd, a ani žiadne takéto skutočnosti
nepreukazovali. Pokiaľ v odvolaní poukázali na svoj vek a zdravotný stav za účelom použitia tohto
výnimočného ustanovenia zákona pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, krajský súd mal
za to, že žiadne takéto skutočnosti nepreukázali (ani nepreukazovali) a výška náhrady trov konania,
ktorú sú povinní zaplatiť úspešnej žalovanej spoločne a nerozdielne, predstavuje pre nich len minimálnu
finančnú záťaž (cca 34,- Eur na každého).



11. Úspešnej žalovanej by podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcom z dôvodu jej úspechu v odvolacom konaní. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcov
nevyjadrila. Zo spisu nevyplýva vznik akýchkoľvek trov odvolacieho konania žalovanej. Žalovaná návrh
na priznanie náhrady trov odvolacieho konania ani nepodala. Za tohto stavu nebol dôvod osobitne podľa
§ 262 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodovať o nároku na náhradu trov konania a ich výške. Preto odvolací súd
rozhodol, že žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (z dôvodu, že jej žiadne
nevznikli).

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa



toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/337/2012", "guid": "51ac1500-ba12-4ee3-8683-1ef9aafd9fc8:3b777f3a-13c4-4076-8116-6966bba92a0f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "c5bc6af5-680d-4d2f-ac80-d22c39c88025:d97ca3d8-0fb5-47b1-84a2-d92b8af583dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6612208839.1", "spisova_znacka": "16Co/391/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/391/2012 z 22. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6612208839.1"}, {"guid": "524faf97-56b9-4ecd-9cea-4f6f1a637b2a:4bb15d49-a865-4ae0-9947-19b65d758f2a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6108223545.1", "spisova_znacka": "14Co/232/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/232/2011 z 27. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6108223545.1"}, {"guid": "4f2cb76b-760f-41a5-9921-2d47f31f130d:077a4d10-5cc9-4e46-81fb-6b0450277da8", "ecli": null, "spisova_znacka": "29CbR/55/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29CbR/55/2008 z 22. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4f2cb76b-760f-41a5-9921-2d47f31f130d:077a4d10-5cc9-4e46-81fb-6b0450277da8"}, {"guid": "7488c636-e868-47a9-9625-172f0f0c0db2:e22b3df8-b1b1-4312-8a72-821bd78297ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/738/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 6Er/738/2009 z 26. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2012-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7488c636-e868-47a9-9625-172f0f0c0db2:e22b3df8-b1b1-4312-8a72-821bd78297ae"}], "citovane_v": []}