Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/29/2015 z 6. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2018, sp. zn. 2S/29/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:9014010137.2 Krajský súd Bratislava | 2S/29/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:9014010137.2 | 2018-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbad0c12-fb6d-4d22-bc07-ab52f8757b28 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:9014010137.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010137
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:9014010137.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec
Harichovce, IČO: 00329096, so sídlom v Harichovciach, 1.mája 25, zastúpeného advokátom JUDr.
Ivanom Vozárom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. M. Hodžu 3, proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody
6, za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35919001, Investičný odbor,
so sídlom v Prešove, Námestie mládeže 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
23302/2014/B624-SV/59367/Ho zo dňa 15.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím
č. OU-PO-OVBP2-2014/134/1957/ŠSS-ST zo dňa 3.2.2014 rozhodol o umiestnení líniovej stavby
„Privádzač Spišská Nová Ves - Levoča, II. etapa“, ktorá je umiestnená na pozemkoch
v katastrálnom území Malá Levoča, okres Levoča, pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Privádzač
úzko súvisí s výstavbou diaľnice D1 v úseku Jánovce - Jablonov a zabezpečí prepojenie diaľnice
cez diaľničnú križovatku Levoča na jestvujúcu cestnú sieť. Privádzač je navrhnutý ako štvorpruhová,
smerovo rozdelená komunikácia kategórie R 24,5/80 a celková dĺžka úseku je 1051,49 m.

Žalobca v územnom konaní vzniesol námietky, s ktorými sa prvostupňový správny orgán vysporiadal v
odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s navrhovaným umiestnením privádzača k diaľnici D1
Jánovce - Jablonov, a to prepojením privádzača Spišská Nová Ves - Levoča, II. etapa s cestou II/533 pred
križovaním so železničnou traťou v lokalite Nový Dvor. Podľa prvostupňového orgánu verejnej správy
je líniová stavba v súlade s územným plánom Mesta Levoča v znení neskorších zmien a dodatkov,
schválených všeobecne záväzným nariadením č. 47/11 zo dňa 10.10.2013, preto námietky žalobcu
zamietol.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 23302/2014/B624-SV/59367/Ho zo dňa 15.10.2014 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2014/134/1957/ŠSS-ST zo dňa 3.2.2014 a odvolanie žalobcu zamietol.
Žalovaný poukázal na charakter umiestňovanej líniovej stavby, ktorý umožňuje oznámiť rozhodnutie
účastníkom konania formou verejnej vyhlášky. Dňa 4.12.2013 sa na okresnom úrade konalo ústne
pojednávanie aj za prítomnosti zástupcu žalobcu. O pojednávaní bola spísaná zápisnica, z ktorej
vyplýva, že žalobca predloží písomné stanovisko k predmetu pojednávania do 15 dní, čo aj urobil dňa



13.12.2013. Žalobca v uvedenom stanovisku žiadal, aby s ním správny orgán konal ako s účastníkom
konania a aby bol prizvaný na všetky rokovania v predmetnej veci. Nesúhlasil s navrhovaným
umiestnením líniovej stavby pred križovaním so železničnou traťou v lokalite Nový Dvor. Okresný úrad
sa námietkami žalobcu zaoberal a po ich preskúmaní ich zamietol. Rozhodnutie okresného úradu bolo
zverejnené formou verejnej vyhlášky na úradnej tabuli okresného úradu dňa 7.2.2014 a bolo zvesené
dňa 21.2.2014.

Žalovaný poukázal na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), v zmysle ktorého sa za účastníka konania
považuje určitá osoba už na základe jej tvrdenia, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, až do času, kým
sa nepreukáže opak. Povinnosťou takéhoto účastníka je uviesť konkrétne dôvody, ktoré svedčia o tom,
že môže byť rozhodnutím na svojich právach alebo povinnostiach priamo dotknutý. Pokiaľ správny
orgán dospeje k záveru, že osoba, ktorá si uplatňuje účastníctvo, nie je účastníkom správneho konania,
musí o tejto skutočnosti rozhodnúť formou rozhodnutia. V predmetnej veci nebolo vydané rozhodnutie o
nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi, resp. o jeho odňatí podľa Správneho poriadku ani
podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 50/1976 Zb.), preto je žalobca účastníkom konania podľa §
14 ods. 1 SP. O tom, že okresný úrad priznal žalobcovi postavenie účastníka konania svedčí aj to, že
sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí zaoberal jeho námietkami a rozhodol o nich.

K výhrade žalobcu, že okresný úrad nezvážil všetky jeho námietky vo vzťahu k umiestneniu stavby,
uviedol, že žalobca vyjadril len nesúhlas s navrhovanou líniovou stavbou bez uvedenia konkrétnych
dôvodov, ktoré by nasvedčovali tomu, že povolením predmetnej líniovej stavby bude priamo zasiahnuté
do jeho práv a právom chránených záujmov. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie Ministerstva
životného prostredia SR, že predmetná stavba nepredpokladá podstatný vplyv na životné prostredie a
bezpečnosť obyvateľov obce, je nesprávne a nezohľadňujúce skutočnosť, že pokračovaním diaľničného
privádzača je cestná komunikácia prechádzajúca celou obcou Harichovce.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
23302/2014/B624-SV/59367/Ho zo dňa 15.10.2014, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Uviedol, že sa domáhal priznania postavenia účastníka konania o umiestnení líniovej stavby „Privádzač
Spišská Nová Ves - Levoča, II. etapa“. Príslušný stavebný úrad však nevydal rozhodnutie o tom,
žeby nebol účastníkom správneho konania a tiež bez odôvodnenia neakceptoval jeho námietky proti
navrhovanej stavbe. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že ak nebolo vydané rozhodnutie o nepriznaní
alebo odňatí postavenia účastníka konania, tak je účastníkom konania, pretože účelom správneho
konania nie je abstraktné rozhodovanie, ale rozhodovanie o konkrétnych pomeroch individuálne
určených občanov a právnických osôb - účastníkov konania. Bez účastníka konania nie je správny
proces; účastník konania je tým subjektom, ktorým sa správny proces individualizuje. Medzi zásady
konania pred správnym orgánom patrí právo na pasívnu aj aktívnu účasť v konaní. Žalobcovi boli upreté
jeho práva od začiatku konania.
4. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tým, či má líniová stavba vplyv na životné prostredie.
Poukázal na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia vyhlásený v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006
Z.z. a tiež na Smernicu č. 85/337/EHS, ktoré zabezpečujú právo zainteresovanej verejnosti zúčastniť
sa konania o povolení činností, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie a právo napadnúť vecnú
alebo procesnú nezákonnosť takéhoto rozhodnutia alebo nečinnosti správneho orgánu na súde.
Zainteresovanou verejnosťou je verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím
procesnom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca je takýmto subjektom, pretože podporuje ochranu životného prostredia pre svojich občanov.
Príslušný orgán nezvážil obdržané pripomienky žalobcu, v odvolacom konaní nepreukázal dôvody
zamietnutia jeho námietok najmä s ohľadom na porušovanie jeho procesných práv od začiatku konania.
Rozhodnutie je preto zaťažené závažnou procesnou chybou, ktorá mala zásadný vplyv na prijatie
napadnutého rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovaného



5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval dôvodov
napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v liste Ministerstva životného prostredia SR č. 6076/12-3.4/ml
zo dňa 9.7.2012 sa uvádza, že u zmeny navrhovanej činnosti „Privádzač Spišská nová Ves - Levoča, II.
etapa“ sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a preto nie je predmetom
povinného posudzovania podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. riešenie cestného
úseku navrhované pre účely správy o hodnotení označených ako varianty A a B nie je v rozpore s
platnými územnoplánovacími dokumentáciami.
6. Pokiaľ osoba, ktorá si uplatňuje účastníctvo, nie je účastníkom správneho konania, je potrebné vydať
o tom rozhodnutie. Orgán verejnej správy však o pribratí účastníka do konania nevydáva rozhodnutie
alebo iný formalizovaný dokument a nie je povinný oznamovať túto skutočnosť ani iným účastníkom
konania. Takto postupoval aj orgán verejnej správy prvého stupňa, keď nevydal rozhodnutie o vylúčení
žalobcu ako účastníka predmetného územného konania, ale s ním konal, teda ho pribral do konania,
zaoberal sa jeho námietkami a rozhodol o nich. Rozhodnutie bolo účastníkom konania oznamované
verejnou vyhláškou vyvesením na úradnej tabuli okresného úradu dňa 7.2.2014 a zvesené bolo dňa
21.2.2014.
7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka
8. Ďalší účastník konania sa nevyjadril ani k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného.
V. Pojednávanie
9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 246 ods. 1
a § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 vo
veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 7.11.2018 v prítomnosti poverenej zástupkyne ďalšieho
účastníka konania a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu
aj žalovaný boli riadne a včas na pojednávanie predvolaní; právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju
neúčasť a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil,
ani nežiadal o odročenie pojednávania.
VI. Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods.
1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2).

11. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie
je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu.

12. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní
územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické
osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom
a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

13. Podľa § 36 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s
miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie
územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná (ods. 1). Začatie
územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej
stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o
stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad
účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania
verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi (ods. 4).

14. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa



požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

15. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o
umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby
s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme,
ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

16. Podľa § 139 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. líniovými stavbami sú na účely tohto zákona
najmä diaľnice, cesty a miestne komunikácie.

17. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

18. Podľa § 14 SP účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva (ods. 2).

VII. Posúdenie veci správnym súdom
19. Žalobca v žalobe namietal, že mu od začiatku administratívneho (územného) konania boli odňaté
bližšie neoznačené procesné práva, že sa správne orgány nesprávne vysporiadali s jeho účastníctvom
a námietkami, ktoré vzniesol v územnom konaní.

20. Je nepochybné, že orgány verejnej správy oboch stupňov so žalobcom konali ako s
účastníkom územného konania, o čom svedčí zápisnica z ústneho pojednávania dňa 4.12.2013, jeho
vznesené námietky v územnom konaní, rozhodovanie o námietkach zachytené v prvostupňovom aj
druhostupňovom rozhodnutí. Doručovanie rozhodnutí oboch stupňov bolo realizované formou verejnej
vyhlášky v intenciách ustanovenia § 42 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Z tohto hľadiska nemohlo v
žiadnom prípade dôjsť k porušeniu práva žalobcu byť účastníkom územného konania, jeho námietka je
preto nepodložená a irelevantná.

21. Účastník územného konania nemá právo na to, aby sa orgán verejnej správy stotožnil s jeho
názorom, no má právo na to, aby sa orgán verejnej správy zákonným spôsobom zaoberal jeho
námietkami, čo sa v tejto veci stalo. V tomto duchu je aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR,
ktorý konštantne uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby
sa všeobecný súd a v tomto prípade aj orgán verejnej správy stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že orgány verejnej
správy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych
noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich orgánov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na
spravodlivý proces (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/2002 zo dňa 27.11.2002,
sp. zn. I. ÚS 176/2015 zo dňa 8.4.2015, m.m. I. ÚS 73/1997 zo dňa 11.11.1997, sp. zn. III.
ÚS 110/2007 zo dňa 11.12.2007). Orgány verejnej správny oboch stupňov sa námietkami a podaniami
žalobcu v územnom konaní zaoberali, vyhodnocovali ich a svoje závery zachytili v rozhodnutiach, ktoré
spĺňajú náležitosti podľa § 47 SP. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu.

22. Orgán verejnej správy počas celého administratívneho konania skúma, či všetky subjekty spĺňajú
podmienky na priznanie postavenia účastníka. Okruh subjektov môže rozšíriť, ak zistí, že existujú ďalšie
subjekty, ktoré spĺňajú zákonné kritériá. O tejto skutočnosti však nevydáva rozhodnutie a jednoducho
s nimi začne konať. Dochádza teda k situácii, keď orgán verejnej správy určitému subjektu „vyhovie“ a
pozitívne mu prizná postavenie účastníka konania za účelom uplatňovania procesných práv v konaní,
ktoré mu ex lege patria, čo sa stalo aj v predmetnej právnej veci. Naproti tomu sa však vždy rozhoduje
formou rozhodnutia, ak sa určitému subjektu odmieta priznať postavenie účastníka alebo sa mu odníma
(teda negatívne sa zasahuje do jeho účastníctva); cieľom formalizovaného rozhodovania v popísanej



situácii je prieskum takého rozhodnutia na základe opravných prostriedkov a tým aj zachovanie práva
na posúdenie jeho možného účastníctva v administratívnom konaní, rozhodnutie nie je vylúčené ani
z preskúmavania správnym súdom. O tento prípad ale v predmetnej veci nejde. Správny súd dopĺňa,
že zákon č. 50/1976 Zb. ani Správny poriadok neupravujú povinnosť orgánu verejnej správy vydať
rozhodnutie o tom, že je niekto účastníkom konania. Právna úprava v citovaných právnych predpisoch
je odlišná napríklad od § 33 SSP, kedy správny súd formalizovaným rozhodnutím (uznesením)
rozhodne o pribratí účastníka administratívneho konania do konania pred správnym súdom. Správny
súdny poriadok sa však na konanie orgánu verejnej správy v územnom konaní nevzťahuje a nemožno
ho použiť ani analogicky. Správny súd teda dospel k záveru, že práva žalobcu ako účastníka územného
konania boli zachované, mohol v územnom konaní aktívne vystupovať, čo aj reálne robil, a orgány
verejnej správy oboch stupňov s ním riadne konali. Námietku žalobcu preto správny súd hodnotí ako
irelevantnú.

23. Žalobca namietal aj porušenie jeho bližšie neoznačených procesných práv v územnom konaní.
Správny súd v tomto kontexte upriamuje pozornosť na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR,
v zmysle ktorej správny súd za žalobcu nevyhľadáva konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP a od 1.7.2016 podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP
majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom. Z ustanovenia
§ 249 ods. 2 OSP a od 1.7.2016 z ustanovenia § 182 ods. 1 SSP vyplýva zásada iudex ne eat ultra
petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo veciach, v
ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozsahom a dôvodmi žaloby nie
je súd viazaný iba vo veciach vyplývajúcich z § 134 ods. 2 SSP, teda ak preskúmava rozhodnutie
alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané na základe neúčinného právneho predpisu, alebo
rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, pri peňažnej
moderácii, pri žalobách v sociálnych veciach (ak je žalobcom fyzická osoba), vo veciach azylu, zaistenia
a administratívneho vyhostenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 114/99 zo dňa 29.9.2000
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 58/2001, sp.
zn. 5Sžp/14/2011 zo dňa 24.11.2011). Ani o jednu z uvedených výnimiek nejde, preto správny súd nad
rámec žaloby nevyhľadával dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, s osobitným dôrazom na
to, že žalobca je právne zastúpený advokátom, a aj v tejto časti vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, citované právne predpisy a judikatúru správny súd dospel k
záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili.
Preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať
náhradu vynaložených trov. Od ďalšieho účastníka správny súd nevyžadoval splnenie povinnosti, ktorá
by pre neho predstavovala vznik trov konania, preto ani jemu správny súd nepriznal náhradu trov
konania.

26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).