{"guid": "0da2c927-b78b-4538-992d-eef615ad56d2:d10a51b8-74e5-409c-8e7d-8c14ace1c643", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2218010022.3", "spisova_znacka": "6To/112/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/112/2018 z 17. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. decembra 2018, sp. zn. 6To/112/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2218010022.3", "identifikacne_cislo": "2218010022", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Vanda Mikulášová", "sudca_id": 1329, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vanda-mikulasova-1329", "datum_vydania": "2018-12-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d10a51b8-74e5-409c-8e7d-8c14ace1c643", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2218010022.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2218010022.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2218010022.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/112/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010022
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2218010022.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému V. Z., nar. XX. X. XXXX v P.
W., trvale bytom P. W., K. K.. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre pokračovací zločin
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. augusta 2018, č. k. 4T/2/2018-211 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 18. decembra 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku z r u š u j e  sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku  sa obžalovaný V. Z., nar. XX. X. XXXX v P. W., trvale bytom P.
W., K. K.. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

uznáva za vinného, že

1 v presne nezistenom čase v období mesiaca apríl najneskôr dňa 25. apríla 2017 sa v Dunajskej Strede,
v parku medzi Neratovickým námestím a Rybným trhom vyhrážal Q. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
Y. I. XXX/XX, P. W., prechodne bytom bez prihlásenia K. V. XXXX/XX, P. W., ktorý má v trestnej veci
obžalovaného V. Z., vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2T/79/2016 postavenie
svedka tým spôsobom, že keď nezruší svoju predchádzajúcu výpoveď v plnom rozsahu, spočívajúcu v
tom, že Q. S. v predmetnom konaní usvedčoval obvineného V. Z. z rozsiahlej drogovej trestnej činnosti,
spočívajúcej v distribúcií a následnom predaji drog medzi konečných spotrebiteľov, a nezmení výpoveď
pred súdom, tak ho označí v bližšie nekonkretizovaných trestných veciach ako spolupáchateľa a vybaví,
aby sa dostal do väzenia a tiež ho dá dobiť, pričom z uvedených slov mal Q. S. strach o svoj život a
zdravie,

2. dňa 26. apríla 2017 v čase okolo 08.40 hod. v P. W., na ulici Y. I., pred obytným blokom č. XXX/XX.
a následne v parku pred kultúrnym domom v Dunajskej Strede sa opakovane vyhrážal Q. S., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom Y. I. XXX/XX, P. W., prechodne bytom bez prihlásenia K. V. XXXX/XX, P. W.,
ktorý má v trestnej veci obžalovaného V. Z. vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
2T/79/2016 postavenie svedka tak, že mu prikázal, aby na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedal
v prospech obžalovaného V. Z. v tom smere, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný mal
dopustiť akejkoľvek trestnej činnosti a ak tak neurobí, tak ho dá zbiť a zoberie ho so sebou do väzenia,
pričom z uvedených slov mal Q. S. strach o svoj život a zdravie, v dôsledku čoho dňa 26. apríla 2017
na Okresnom súde Dunajská Streda na hlavnom pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/79/2016
pozmenil svoju výpoveď z prípravného konania v tom smere, že v celom rozsahu krivo vypovedal a
vyvinil obžalovaného V. Z. zo žalovanej trestnej činnosti a uviedol, že k výpovedi v prípravnom konaní
bol donútený zo strany bližšie nešpecifikovaných príslušníkov Policajného zboru,



3. v presne nezistenom čase odo dňa 04. septembra 2017 do 17. septembra 2017 sa v Dunajskej Strede
na Hlavnej ulici pri predajni zv. Baranyai opakovane vyhrážal Q. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
Y. I. XXX/XX, P. W., prechodne bytom bez prihlásenia K. V. XXXX/XX, P. W., ktorý má v trestnej veci
obžalovaného V. Z. vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2T/79/2016 postavenie
svedka tak, že mu uviedol, že sa mu nepáči, že sa mu vyhýba, že ho usvedčí v iných trestných činoch,
nech si dobre rozmyslí, čo povie na súde, ináč bude zle, pričom z uvedených slov mal Q. S. strach o
svoj život a zdravie, pričom bolo zistené, že obvinený V. Z. už bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 1T/46/2008 zo dňa 02. apríla 2008, právoplatného dňa 02. apríla 2008 odsúdený za zločin
vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

teda

v konaní pred súdom použil hrozbu násilia a hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na svedka,

čím spáchal

pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda uznal obžalovaného V. Z. za vinného z
pokračovacieho zločinu marenia spravdolivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

1.)  v presne nezistenom čase v období od mesiaca apríl roku 2017 do mesiaca máj roku 2017 v
Dunajskej Strede, v parku medzi Neratovickým námestím a Rybným trhom sa vyhrážal Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. I. XXX/XX, P. W., prechodne bytom bez prihlásenia K. V. XXXX/XX, P.
W., ktorý má v trestnej veci obžalovaného V. Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. W., K. K. XXXX/XX,
vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod č.k. 2T/79/2016 postavenie svedka tým spôsobom, že
keď nezruší svoju predchádzajúcu výpoveď v plnom rozsahu, spočívajúcu v tom, že Q. S. v predmetnom
konaní usvedčoval obvineného V. Z. z rozsiahlej drogovej trestnej činnosti, spočívajúcej v distribúcií a
následnom predaji drog medzi konečných spotrebiteľov, a nezmení výpoveď pred súdom, tak ho označí
v bližšie nekonkretizovaných trestných veciach ako spolupáchateľa a vybaví, aby sa dostal do väzenia
a tiež ho dá dobiť, pričom z uvedených slov mal Q. S. strach o svoj život a zdravie,

2.) dňa 26. apríla 2017 v čase okolo 08.40 hod. v P. W., na ulici Y. I., pred obytným blokom č. XXX/
XX a následne v parku pred kultúrnym domom v Dunajskej Strede sa opakovane vyhrážal Q. S., nar.
XX.XX.XXXX , trvale bytom Y. trh XXX/XX, P. W., prechodne bytom bez prihlásenia K. V. XXXX/XX, P.
W., ktorý má v trestnej veci obžalovaného V. Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. W., K. K. XXXX/XX,
vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod č.k. 2T/79/2016 postavenie svedka tak, že mu prikázal,
aby na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedal v prospech obžalovaného V. Z. v tom smere, že
nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný mal dopustiť akejkoľvek trestnej činnosti a ak tak
neurobí, tak ho dá zbiť a zoberie ho so sebou do väzenia, pričom z uvedených slov mal Q. S. strach o
svoj život a zdravie, v dôsledku čoho dňa 26.04.2017 na Okresnom súde Dunajská Streda na hlavnom
pojednávaní vo veci vedenej pod č.k. 2T/79/2016 pozmenil svoju výpoveď z prípravného konania v
tom smere, že v celom rozsahu krivo vypovedal a vyvinil obžalovaného V. Z. zo žalovanej trestnej
činnosti a uviedol, že k výpovedi v prípravnom konaní bol donútený zo strany bližšie nešpecifikovaných
príslušníkov Policajného zboru,



3.) dňa 04. septembra 2017 v poobedňajších hodinách v Dunajskej Strede na Hlavnej ulici pri predajni
zv. Baranyai sa opakovane vyhrážal Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. I. XXX/XX, P. W.,
prechodne bytom bez prihlásenia K. V. XXXX/XX, P. W., ktorý má v trestnej veci obžalovaného V. Z. nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. W., K. K. XXXX/XX, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod č.k.
2T/79/2016 postavenie svedka tak, že mu uviedol, že sa mu nepáči, že sa mu vyhýba, že ho usvedčí
v iných trestných činoch, nech si dobre rozmyslí, čo povie na súde, ináč bude zle, pričom z uvedených
slov mal Q. S. strach o svoj život a zdravie, pričom bolo zistené, že obvinený V. Z. už bol rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/46/2008 zo dňa 02.04.2008, právoplatného dňa 02.04.2008
odsúdený za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m),
§ 38 ods. 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne za preukázané, že voči obžalovanému v
súčasnosti na základe podanej obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sa vedie
trestné konanie na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 2T/79/2016 pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona. V tejto trestnej veci obžalovaného Q. S. vystupoval ako jeden zo svedkov. Z výpovede
Q. S. okresný súd mal za preukázané, že Q. S. a obžalovaný sa osobne poznajú, Q. S. v minulosti
od obžalovaného kupoval drogy. Q. S. na základe vykonanej lustrácie bol v čase od 10. júla 2017 do
03. septembra 2017 vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS v Leopoldove. Okresný súd mal za
to, že Q. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní podrobne popísal kedy, akým spôsobom sa
mu mal obžalovaný vyhrážať, aby zmenil jeho výpoveď na súde v trestnej veci obžalovaného sp. zn.
2T/79/2016 v jeho prospech. Svedok uviedol, že obžalovaný mu presne povedal ako má vypovedať a čo
má vypovedať v jeho prospech na súde s vyhrážkami, že v opačnom prípade ho stiahne do takých vecí,
ktoré ani neurobil. Q. S. z vyhrážok obžalovaného mal strach o svoj život, potvrdil, že on napriek tomu,
že obžalovaného osobne poznal, sa ho bál. Okresný súd ďalej konštatoval, že ďalší svedkovia U. S. a K.
E. sa priamo ku skutku vyjadriť nevedeli, dokonca svedkyňa K. E. vo svojej výpovedi nepotvrdila tvrdenie
obžalovaného v tom smere, že dňa 26. apríla 2017 obžalovaný mal prísť na Okresný súd Dunajská
Streda na pojednávanie s ňou, potvrdila iba to, že ona raz, keď išla do lekárne, odprevadila obžalovaného
na pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za to, že výpoveďou Q. S., ktorý obžalovaného jednoznačne
usvedčoval z páchania tejto trestnej činnosti, konanie obžalovaného ako po objektívnej tak i po
subjektívnej stránke napĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa §
344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a preto ho okresný súd uznal v celom rozsahu vinným.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2017 v trestnej veci obžalovaného sp. zn.
2T/79/2016 vyplynulo, že svedok Q. S. na tomto hlavnom pojednávaní zmenil jeho výpoveď v prospech
obžalovaného, vypovedal inak ako v prípravnom konaní, kedy obžalovaného usvedčil zo spáchania
obzvlášť závažného zločinu. Svedok Q. S. svoju výpoveď v prospech obžalovaného zmenil pod hrozbou
vyhrážok obžalovaného, ktoré vyhrážky Q. S. bral vážne, bál sa obžalovaného a mal strach o svoj život
v tom smere, že obžalovaný mu povedal, že ak nezmení jeho výpoveď na súde, tak ho stiahne do takých
trestných vecí, ktoré ani neurobil. I keď svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z výkonu trestu
odňatia slobody bol prepustený až dňa 04. septembra 2017, táto skutočnosť sama o sebe nemala podľa
názoru okresného súdu vplyv na vierohodnosť výpovede svedka, ktorý počas jeho výpovedi na hlavnom
pojednávaní podrobne popísal akou formou, akým spôsobom ho obžalovaný vyhľadal a pôsobil na neho,
vyhrážal sa mu, aby zmenil v jeho prospech svoju výpoveď na súde v trestnej veci obžalovaného sp.
zn. 2T/79/2016.
Z odpisu registra trestov okresný súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/43/2014 zo dňa 12. septembra
2014, právoplatným 14. marca 2015 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere jeden rok a štyri mesiace. Pri ukladaní trestu
obžalovanému súd vychádzal z ustanovenia § 34 Trestného zákona. Na strane obžalovaného okresný



súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Pri použití § 38 ods. 5
Trestného zákona, keďže obžalovaný v minulosti už bol právoplatne odsúdený za zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Trestného zákona a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/46/2008 zo
dňa 02. apríla 2008 okresný súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4
roky, ktorý trest považoval vzhľadom na osobu obžalovaného ako páchateľa ako i na charakter páchanej
trestnej činnosti za primeraný a zákonu zodpovedajúci. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu odňatia slobody, okresný súd ho podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine ako aj do
výroku o treste vo svoj prospech. V písomnom odôvodnení odvolania  uviedol, že mal byť súdom
prvého stupňa oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Počas
celého priebehu trestného konania skutok kladený mu za vinu popieral preto, lebo tento skutočne
nespáchal. Je presvedčený, že jeho predošlé odsúdenia majú vplyv na vierohodnosť jeho prednesov
v ďalších trestných veciach vedených proti nemu, čo taktiež mohlo vážne ovplyvniť rozhodovanie súdu
prvého stupňa o jeho vine. Súd uveril svedeckým výpovediam svedka Q. S., ktorý má menšiu či kratšiu
kriminálnu minulosť ako on. Je tomu tak i napriek tomu, že tvrdenia poškodeného nemajú oporu vo
vykonaných dôkazoch, svedok svoje výpovede menil, sám si neustále protirečil a na viaceré dátumy
údajného skutku má pevné alibi. Poukázal na to, že svedok v trestnom oznámení  a následne v jeho
prvej výpovedi tvrdí, že sa mu mal vyrážať a vplývať na neho dňa 13. septembra 2017 za účelom toho,
aby zmenil výpoveď. Následne keď sa poškodený dozvedel od vyšetrovateľa, že má na tento deň alibi,
lebo bol so svojou družkou ubytovaný v hoteli v Trnave, zmenil výpoveď tak, že sa mu vyhrážal dňa
04. septembra a nie 13. septembra 2017. Pred okresným súdom však svedok zmenil výpoveď a tvrdil,
že to nemohlo byť ani v tento deň, lebo práve vtedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody
a pokiaľ prišiel domov, už bola tma a preto nešiel už nikam von. Tento svedok sa vrátil tak k svojim
pôvodným tvrdeniam ohľadne dátumu vyhrážok, na ktorý dátum on má však pevné alibi. Nemohol sa
mu vyhrážať ani 04. septembra, nakoľko svedok bol do večera ešte vo výkone trestu a v tento deň trávil
spolu s družkou, ktorá to na súde potvrdila. A tak nebolo podľa neho ustálené, kedy sa svedkovi mal v
septembri 2017 vyhrážať. Podľa neho je nastolená aj otázka, prečo by sa mu mal v septembri vyhrážať,
keď už v apríli svedok v jeho prospech vypovedal. Nebola preukázaná podľa neho ani pohnútka a motív
vyhrážok z jeho strany. Týmto podľa neho svedok sleduje svoje zámery a záchranu v jeho protiprávnych
konaniach a trestných veciach vedených proti nemu. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že svedok
napriek údajnému ohrozeniu jeho života a zdravia z jeho strany nikoho o pomoc nepožiadal. Matka
svedka pred súdom vypovedala, že syn jej uviedol, že sa cíti byť od neho ohrozený na živote a zdraví.
Je však podľa neho proti logike a zdravému rozumu takéto vyjadrenie matky, pretože táto nepožiadala
vo dverách spoločného obydlia príslušníkov PZ o pomoc pre svojho syna, keď ho títo mali predviesť
na hlavné pojednávanie vo veci sp. zn. 2T/79/2016. Ak teda bola výpoveď tejto svedkyne pravdivá,
potom by ako starostlivá matka sa mala zachovať inak. Svedkyňou uvádzané nelogické a zdravým
rozumom nevysvetliteľné konanie podľa názoru obžalovaného posilňuje vážne pochybnosti o pravdivosti
jej výpovede, ako aj svedeckej výpovede jej syna.  Uviedol tiež, že svedkyňa S. ničoho svedkom nebola,
všetky informácie má iba sprostredkovane od svojho syna. Má za to, že rozpory vo výpovediach svedka
sa nepodarilo vyvrátiť počas celého konania a jeho výpoveď tak nie je spôsobilá na jeho usvedčenie z
trestného činu kladeného mu za vinu.

V závere navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a s poukazom na § 285 písm. a), c)
Trestného poriadku ho spod obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol obžalovaného
spod obžaloby oslobodiť, alternatívne vec zrušiť a vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho obhajcu. Upozornil odvolací súd, že sa 04.
septembra  nemohol vyhrážať, lebo svedok bol vo výkone trestu a ani 13. septembra, lebo bol vtedy v
Trnave. Zopakoval, že si kladie otázku, prečo by sa mal v septembri vyhrážať, keď svedok už v apríli
vypovedal v jeho prospech. Žiadal, aby bol oslobodený spod obžaloby, prípade, aby bola vec Okresnému
súdu Dunajská Streda vrátená na nové konanie a rozhodnutie.



Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku  okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená
- obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd sa s časom spáchania čiastkových útokov 1 a 3 napadnutého rozsudku nestotožnil,
nakoľko okresný súd nekriticky prevzal čas spáchania týchto útokov z obžaloby bez toho, aby tento
upravil  s ohľadom na výsledky dokazovania. V inom smere však bolo odvolanie obžalovaného
nedôvodné.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1
písm. b) Trestného  poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku vo veci rozhodol sám, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred
konajúcim okresným súdom to umožňovali.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkov Q. S., U. S., K. E., oboznámil spis Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.
2T/79/2016 a register trestov obžalovaného.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po doručení obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k
správnemu rozhodnutiu (pochybil však pri uvedení času spáchania čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu). Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza
zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní (s výnimkou vyššie uvedeného
pochybenia).

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu uvedené v obžalobe
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 05. januára 2018, sp. zn. 1 Pv 561/17/2201-32 sa stali a
tieto spáchal obžalovaný V. Z., aj keď ich spáchanie po celé trestné konanie popieral.

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje priamy svedok Q. S., ktorý spáchanie čiastkových
útokov popísal v zhode s jeho popisom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V otázke posudzovania hodnovernosti svedka v súdnej praxi platia kritériá, podľa ktorých pri hodnotení
výpovede rozhodujúceho svedka obžaloby sa vyžaduje, aby súd prihliadol na jeho výpoveď komplexne,
teda, či si vo vnútornej štruktúre jeho výpovede svedok neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých
vypovedal, či jeho výpoveď má logické súvislosti, či jeho výpoveď je aj v súlade s inými dôkazmi, pričom
nemenej podstatnou okolnosťou bude aj vzťah svedka k obžalovanému. Taktiež je potrebné prihliadnuť
aj na prípadnú existenciu vlastného (hmotného aj nehmotného) záujmu svedka na výsledku trestného
konania.



Krajský súd je toho názoru, že výpoveď svedka Q. S. na podklade ktorej je zostavený skutok v obžalobe
a v napadnutom rozsudku voči obžalovanému týmto kritériám vyhovuje. Tento svedok je svedkom
nezainteresovaným vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho výpovede nie sú rozporné, naopak jeho
výpovede sú konzistentné.

Túto svedeckú výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne U. S. ako i prečítaný obsah spisu sp. zn.
2T/79/2016. Ani odvolací súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu mohlo
dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným.

Nie je možné sa stotožniť ani s názorom obžalovaného, že predmetná vec trpí dôkaznou núdzou. Ako už
bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie.
K tvrdeniu, že svedok menil výpovede čo sa týka časové faktoru, je zavádzajúce. V trestnom oznámení,
ktoré podal dňa 18. septembra 2017, opisuje prvý čiastkový útok tak, že tento sa mal stať koncom
apríla 2017 a začiatkom mája 2017 a tretí čiastkový útok pokračovacieho trestného činu sa mal stať 13.
septembra 2017. Tieto časové údaje zopakoval aj dňa 22. septembra 2017, kedy došlo k jeho výsluchu
v pozícii svedka. Pri konfrontácii tohto svedka so svedkyňou S. došlo k zmene dátumu na deň 04.
septembra 2017, resp. na obdobie od 10. septembra do 14. septembra 2017, pri ktorej konfrontácii
bol prítomný obžalovaný. Nie je teda pravdou, žeby si svedok prispôsoboval dátumy podľa toho ako
obžalovaný predostiera alibi orgánom činným v trestnom konaní. Vzhľadom k tejto skutočnosti, keď na
hlavnom pojednávaní nevedel uviesť presný dátum, odvolací súd upravil čas spáchania čiastkových
útokov tak, že tento v prípade prvého čiastkové útoku upravil na obdobie „od mesiaca apríl najneskôr
dňa 25. apríla 2017“, keď z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa tohto útoku dopustil niekedy v
mesiaci apríl pred pojednávaním na okresnom súde, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. apríla 2017 (druhý
čiastkový útok). K tretiemu čiastkovému útoku podľa dokazovania došlo v období po tom ako bol svedok
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, t. j. odo dňa 04. septembra 2017  do 17. septembra 2017,
pretože nasledujúci deň sa svedok rozhodol podať trestné oznámenie.

K obrane obžalovaného treba uviesť, že 04. septembra 2017 mohlo dôjsť k čiastkovému útoku, pretože
svedok bol vo výkone trestu do 03. septembra 2017, čiže tvrdenie obžalovaného je v tomto smere
zavádzajúce.  K tvrdeniu, že 13. septembra 2017 bol na hoteli so svojou družkou vyznieva tiež účelovo,
pretože dňa 21. septembra 2017 pri výsluchu uviedol, že v tento nebol ani na Slovensku, pracoval v
Rakúsku.

Pokiaľ obžalovaný spochybňuje správanie matky, ktorá mala pustiť svojho syna v ohrození života na
hlavné pojednávania dňa 26. apríla 2017 s ním, tak k tomu treba uviesť, že ide o námietku irelevantnú.
Takouto námietkou je aj jeho otázka, prečo by sa mal svedkovi vyhrážať aj v septembri 2017, keď tento
vypovedal v jeho prospech už predtým. Práve preto, že sa bál, že svedok nakoniec povie na súde pravdu
o dôvodoch zmenenej výpovede, je pokračovanie obžalovaného v trestnej činnosti logické a preukázané
zákonnými dôkazmi.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch
napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel, keď
žiadnu poľahčujúcu okolnosť nezistil a zistil jednu priťažujúcu okolnosť. Okresný súd tiež správne
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Keďže okresný súd pri určení druhu trestu a jeho výmery správne prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, teda na kritériá uvedené v ust. § 34 ods. 4
Trestného zákona, potom odvolací súd výšku trestu (samozrejme v prospech obžalovaného) nemenil a
uložil mu trest v rovnakej výmere 4 roky, nakoľko tento je na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby,
ktorá v tomto prejednávanom prípade predstavuje rozpätie 3 roky a 6 mesiacov až 6 rokov. Takto
uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej ako
aj generálnej prevencie pre ochranu spoločnosti.



Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4T/2/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "07c0671f-cfef-4516-b7ce-c5606d2262cf:c4a743ca-1f0a-4d37-8362-3aa5d2682289", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2024:2106013110.84", "spisova_znacka": "30T/162/2006", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/162/2006 z 28. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2024:2106013110.84"}]}