Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/67/2015 z 13. 1. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. januára 2016, sp. zn. 6S/67/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200689.1
Krajský súd Košice | 6S/67/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7015200689.1 | 2016-01-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. e) OSP, § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2005 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7c602fb-d15c-4f18-85d3-3f9f2210ed8f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7015200689.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/67/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200689
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200689.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: D. E. O. P. A. Z. Š., bytom R.
Č.. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marek Giba, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova
1234/4, Trebišov, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o p r e s k ú
m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3054, O-114/2015 zo dňa 16. apríla
2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3054,
O-114/2015 zo dňa 16. apríla 2015, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 585/14/práv. zo dňa
03. februára 2015 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi   p r i z n á v a  náhradu  trov  konania  v  sume 366,44  Eur,  ktoré  je p o v i n n ý zaplatiť žalovaný
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Marekovi Gibovi, advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo 16.04.2015 č. OPS/BEZ/2015/3054, O-114/2015 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil výrok rozhodnutia Inšpektorátu
práce Nitra č. k. 585/14/práv., zo dňa 03.02.2015 vo výške ukladanej pokuty tak, že účastníkovi konania -
D. E., R. XXX na základe oprávnenia daného ustanovením § 10 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov ukladá pokutu vo
výške 2.000,00 Eur  za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov tým, že dňa 25.10.2014 o 11:38 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - Z. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. I.C. XXXX/X, Q., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala pomocné práce pri
inštalácii horúcovodnej prípojky a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“), čo bolo zistené počas inšpekcie práce
vykonanej v dňoch 25.10.2014 a 27.10.2014 vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii
práce u účastníka konania - D. E., miesto podnikania R. XXX.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v dňoch 25.10. a 27.10.2014 u účastníka konania - D. E.
vykonal Inšpektorát práce Nitra inšpekciu práce zameraním na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone
inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania
vo vzťahu k zamestnancovi Z. E.. Tento nedostatok bol zdokumentovaný v Protokole o výsledku
inšpekcie práce č.: INA-220-58-1.2/P-A24,28-14 zo dňa 27.10.2014. Obsah protokolu bol prerokovaný
27.10.2014 s podnikateľom D. E., ktorý sa k obsahu protokolu vyjadril nasledovne: „Inšpektor pri



overovaní registrácie brigádnika zistil, že nie je zaregistrovaný v sociálnej poisťovni. V tom čase som
nemal možnosť spojiť sa so svojou ekonómkou, nakoľko mi nedvíhala telefón, takže som nevedel,
či vykonala registráciu brigádnika, ako som jej to už dňa 23.10.2014 nariadil. Preto som sa k danej
veci nevedel na mieste vyjadriť. Po mojom návrate domov som ju okamžite vyhľadal a predložila
mi potvrdenie zo sociálnej poisťovne, že brigádnik bol riadne zaregistrovaný dňa 24.10.2014. Týmto
považujem vyjadrenia o nelegálnom zamestnávaní z mojej strany za neopodstatnené.“

Prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne
posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní (špecifikovaný v protokole v časti: nelegálne zamestnávanie, bod
V oznámením o začatí správneho konania doručeným účastníkovi konania 07.01.2015. K oznámeniu
o začatí správneho konania sa účastník konania v stanovenej lehote nevyjadril. Po preskúmaní a
zhodnotení zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. k.: 585/14/
práv. zo dňa 03.02.2015, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 3.500,00 Eur za to, že dňa
25.10.2014 v čase o 11:38 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. E., ktorý pre účastníka konania
vykonával pomocné práce pri inštalácii horúcovodnej prípojky a nemal s ním založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitných predpisov.

Vo vzťahu k námietke uvedenej v odvolaní uviedol, že  účastník konania zamestnanca mal do sociálnej
poisťovne riadne prihláseného a dodatočne predložil aj dohodu o vykonaní práce z 23.10.2014, ktorú s
ním mal uzatvorenú, ale vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol účastník konania, ako aj zamestnanec
v zápisniciach ju považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa postihu. Obaja svoje výpovede počas
výkonu inšpekcie práce potvrdili vlastnoručným podpisom, pričom obaja zhodne tvrdili, že nemajú
písomne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. K výške sankčného postihu uviedol, že výška sankcie s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu, resp. s ohľadom na to, že v riešenom prípade sa jednalo o
spáchanie správneho deliktu v spojení s nelegálnym zamestnávaním len jednej fyzickej osoby, ako i
s ohľadom na všetky zákonné predpoklady plynúce z § 19 ods. 2 písm. a), bod 1 a ods. 6 zákona
o inšpekcii práce č. 125/2006 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
s ohľadom na veľkosť zamestnávateľa, ako aj s ohľadom na zásadu materiálnej rovnosti zakotvenej
v § 3 ods. 5 Správneho poriadku sa uložená pokuta javí ako neprimerane vysoká, a preto pristúpil
k jej zníženiu na sumu 2.000,00 Eur. Rozhodujúcim kritériom na základe ktorého pristúpil k zmene
výšky sankčného postihu bola najmä rozhodovacia činnosť, resp. prax správnych orgánov usmerňovaná
uplatňovaním zásady materiálnej rovnosti, ktorá má vykazovať atribút jednotnosti správnych orgánov v
ich rozhodovacej činnosti ako i atribút súladu so zákonom.

Zároveň uviedol, že nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia
vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce, pričom ani prvostupňový správny orgán nemôže znížiť
uloženú pokutu pod zákonom stanovenú hranicu, keďže by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii
práce.

Včas podanou žalobou žalobca žiadal, aby súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného jeho
rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania a žiadal v súlade s § 250c O. s. p. odložiť vykonateľnosť
rozhodnutia, pretože výkonom rozhodnutia žalobcovi hrozí závažná finančná ujma.

Uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sa opiera o kontrolu
vykonanú v dňoch 25.10. a 27.10.2014, pričom sa malo jednať o nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby
- Z. E.. Inšpektori pri výkone kontroly uviedli do zápisnice len skutočnosti, ktoré sa im hodili a poukázal na
to, že Z. E. už dňa 24.10.2014 prihlásil do systému sociálnej poisťovne, Registračný list fyzickej osoby
- Prihláška zamestnanec typ - 3, čiže dohoda o vykonaní práce. Skutočnosť, že v čase kontroly jeho
zamestnanec nemal pri sebe Dohodu o vykonaní práce ešte neznamená, že nebola uzavretá. Tvrdenie,
že predloženie dokladov preukazujúcich existenciu pracovného vzťahu považuje za účelovú obranu je
zmätočné a postradajúce elementárnu logiku. Kontrola bola vykonaná 25.10.2014, pričom zamestnanec
bol nesporne už 24.10.2014 prihlásený v sociálnej poisťovni, teda v žiadnom prípade sa nemôže jednať
o nelegálnu prácu.



Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi
bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní, ktorého sa dopustil tým, že 25.10.2014 o 11:38 hod. využíval závislú prácu fyzickej
osoby - Z. E., ktorá pre neho vykonávala pomocné práce pri inštalácii horúcovodnej prípojky a nemal
s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z.. Táto skutočnosť vyplynula zo
zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania a je dôkazovo podložená nielen
samotným protokolom, ale aj zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom spísanou 25.10.2014
so žalobcom a zápisnicou o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na
pracovisku spísanej s Z. E. 25.10.2014. V zápisniciach obaja jednoznačne potvrdili, že nemajú medzi
sebou uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah.

K dôvodom žaloby uviedol, že s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedol účastník konania, ako aj
zamestnanec v zápisnici považuje jeho tvrdenie, že zamestnanca prihlásil do Registra sociálnej
poisťovne a predloženie Dohody o vykonaní práce z 23.10.2014 za účelové v snahe vyhnúť sa postihu.
V zápisnice o podaní informácií spísanej 25.10.2014 žalobcom a Z. E. obaja potvrdili vlastnoručným
podpisom a zhodne tvrdili, že nemajú písomne uzatvorený žiaden pracovnoprávny vzťah.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených
v § 250f ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom
podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že prvostupňový správny orgán Inšpektorát
práce Nitra oznámením zo dňa 30.12.2014, ktoré žalobca prevzal 07.01.2015 mu oznámil, že podľa §
18 zákona č. 71/1967 Zb. začína konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. tým, že
zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.10.2014 o 11:38 hod. využíval
závislú prácu fyzickej osoby Z. E., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala pomocné práce pri inštalácii
horúcovodnej prípojky a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu
(zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Správny delikt bol preukázaný dokladmi, ktoré sú obsahom
administratívneho spisu a to výpis zo živnostenského registra č.: 811-6669 z 27.10.2014, protokol z
výkonu inšpekcie práce z 27.10.2014, dodatok č. 1 k protokolu z 03.11.2014, zoznam kontrolovaných
osôb z 25.10.2014, zápisnica o podaní informácie zamestnávateľom z 25.10.2014, zápisnica o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku Z. E. z 25.10.2014, registračný
list fyzickej osoby sociálnej poisťovne Z. E., nar. 01.05.1977.

V súlade s § 33 zákona č. 71/1967 Zb. ako účastník konania má právo vyjadriť sa k zistenému porušeniu
právneho predpisu, ktorý je predmetom uloženia pokuty, oboznámiť sa so spisom nahliadnutím, vyjadriť
sa ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania a predložiť, prípade navrhnúť
ďalšie listinné dôkazy alebo podať iný návrh na doplnenie dokazovania v lehote najneskôr do 8 dní odo
dňa doručenia tohto oznámenia.

Žalobca na oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty žiadnym spôsobom nereagoval.

Prvostupňový správny orgán potom rozhodnutím z 03.02.2015 č. k.: 585/14/práv. vydal rozhodnutie
podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. a uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.500,00
Eur za porušenie zákonu nelegálneho zamestnania, ktoré bolo zistené v dňoch 25.10. a 27.10.2014, čo
vyplýva aj z Protokolu č. INA-220-58-1.2/P-A24,28-14 zo dňa 27.10.2014, ako aj zo zápisníc o podaní
informácie spísaných 25.10.2014 s D. E., t. j. žalobcom a zamestnancom Z. E..

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a k odvolaniu pripojil
potvrdenie sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2014 o tom, že Z. E. bol prihlásený do Registra sociálnej
poisťovne ako zamestnanec a taktiež priložil Dohodu o vykonaní práce zo dňa 23.10.2014.



O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo 16.04.2015 č.: OPS/BEZ/2015/3054, O-114/2015 tak, že
zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výroku o uložení pokuty, ktorú znížil na sumu
2.000,00 Eur.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorý rozhodnutím rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za porušenie
zákazu vyplývajúceho z ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z..

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O. s. p.) je posudzovať, či správny orgán
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané  v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 250i ods. 2 O. s. p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových  zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej
časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná
požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri
svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým čo vo veci zistil správny
orgán a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk
k závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a
úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom a ak pri tom zistí skutkové, či (procesné)
právne pochybenia, môže  v zrušujúcom  rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich
odstránenie, nahradenie alebo doplnenie alebo tak urobí sám.

Podľa § 7 ods. 1, 3 písm. i), j) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov účinného v čase konania a rozhodovania správnych orgánov v danej veci (ďalej len „zákon
č. 125/2006 Z. z.“) inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové
organizácie, sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi
krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na
celom území Slovenskej republiky.

Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 a § 20 a osobitného predpisu, prejednáva
priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaz činnosti podľa osobitných predpisov zákon
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok).

Podľa § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú



k správnemu vybaveniu veci, ak to povaha veci pripúšťa má sa správny orgán vždy pokúsiť aj o
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkmi konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Krajský súd dospel k záveru, že Inšpektorát práce Nitra príslušný na rozhodnutie podľa zákona č.
125/2006 Z. z. v prvom stupni a národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v predmetnej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti
pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné a súčasne správny orgán
prvého stupňa sa v konaní dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, z ktorých
dôvodov napadnuté rozhodnutie súd nepovažoval za súladné so zákonom.

Súd dáva do pozornosti, že v kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej
zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty,
ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové a za delikt
považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto
označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera
ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych
deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne
to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom.
V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnych orgánov za určité
nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že  formálne označenie určitého typu
protispoločenského konania je tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexie názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách. K
voľbe  procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti
postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa a za
spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis, teda treba postupovať v súlade
so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje hmotnoprávnu, ani procesnoprávnu úpravu
sankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné v predmetnej veci vychádzať z právnej úpravy zákona
č. 372/1990 Zb., na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 3
písm. j) zákona č.  125/2006 Z. z. priamo odkazuje.

V danej veci, keďže ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov, o postihu
za správny delikt s uložením peňažnej pokuty treba podľa názoru súdu aplikovať aj na túto vec článok
6, ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dohovoru, v
zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže
Slovenská republika článkom 1 ods. 2 Ústavy sa zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecne záväzné
pravidla medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky a uvedený dohovor sa podľa článku 154c Ústavy stal súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah
ústavných práv a slobôd. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy „trestné
obvinenie“ a „práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti článku 6 ods. 1



Dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátu
Dohovoru (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. rozsudky vo
veciach sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008, 6 Sžo 51/2011), ktorá je
jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní a že trestanie
za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb -
podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba
vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča
vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto
odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na
správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už
ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu.
Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného odporúčania vo
vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovnú zásadu: každá osoba, ktorá
čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na
prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla
byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať
možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým
sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy je aj princíp právnej
istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho deliktu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že
všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať napr. Nález II. ÚS 10/99,
II. ÚS 234/03. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z 22.09.1999 Zbierka nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 Nález z 13.10.1999 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I.ÚS 10/98; I.ÚS 54/02 Nález z 13.11.2002 Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 - II. polrok, s. 750).

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Bolo povinnosťou žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2
v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím
na všetky okolnosti daného prípadu.

Prvostupňový správny orgán  ako aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho
zamestnávania zamestnanca Z. E. žalobcom vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených
právnych noriem žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa, keďže
zamestnávateľ ako aj zamestnanec v deň vykonania kontroly, t. j. 25.10.2014 mimo miesta bydliska,



ako aj sídla žalobcu nepredložili pri výkone kontroly listinný dôkaz o tom, že bola medzi nimi uzavretá
dohoda o vykonaní práce a žalobca ako zamestnávateľ a zamestnanec Z. E. v zápisnici o podaní
informácie dňa 25.10.2014 uviedli na otázku, či podpísali pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci
vykonávanej pracovného pomeru, že “nie, nič sme nepodpisovali.“ Ale kvalitu týchto zistení už dôsledne
nekonfrontoval s podaním vysvetlenia k protokolu žalobcu dňa 27.10.2014 a následným predložením
listinných dôkazov a to potvrdením zo sociálnej poisťovne, že zamestnanca Z. E. prihlásil do sociálnej
poisťovne ako brigádnika už 24.10.2014 a doložil aj dohodu o vykonaní prác uzavretú medzi nimi
23.10.2014. Uvedené vyplýva z obsahu Dodatku k protokolu z 27.10.2014 vyhotovenom 03.11.2014,
ale vyjadrenie žalobcu z 30.10.2014 aj s prílohami v spise sa nenachádza. Ďalej nekonfrontoval
kvalitu týchto zistených skutočností a to predovšetkým potvrdenia zo sociálnej poisťovne o prihlásení
brigádnika do sociálnej poisťovne už deň pred vykonanou kontrolou, t. j. 24.10.2014, lebo podľa názoru
súdu by ťažko bolo predloženie tohto dôkazu účelovým, ak skutočne k prihláseniu brigádnika do
sociálnej poisťovne došlo už deň pred tým, než bola vykonaná kontrola dňa 25.10.2014. Dostatočne
nekonfrontoval kvalitu zistenia tejto skutočnosti s následkami takéhoto konania v súlade a s účelom
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Totiž z doposiaľ zadovážených skutkových
zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť jednoznačne záver, že žalobca sa
dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 82/2005 Z. z.. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a) zákona
č. 82/2005 Z. z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá
je podnikateľom, také zamestnanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto
fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu -
Zákonníka práce a naviac ako v tomto prípade žalobca preukazoval, že si splnil oznamovaciu povinnosť
voči sociálnej poisťovni podľa osobitného zákona, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1
písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do Registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie splnenia
si povinnosti prihlásenia do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku ako základného
predpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnania zistenie jednak začiatku výkonu činnosti
zamestnanca na základe predložených listinných dokladov žalobcom v odvolacom správnom konaní,
ale aj s prihliadnutím na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 30.10.2014 (v spise sa nenachádza, ale vyplýva
z Dodatku k protokolu z 03.11.2014)  bez ďalšieho nemohol správny orgán jednoznačne konštatovať,
že predložené listinné dôkazy žalobcom sú iba účelovým dôkazom, aby sa vyhol uloženiu pokuty.
Minimálne potvrdenie zo sociálnej poisťovne zo dňa 24.10.2014 bolo potrebné zo strany správneho
orgánu dôsledne preveriť, či svojho zamestnanca Z. E. žalobca skutočne prihlásil do sociálnej poisťovne
tak, ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu.

Preto v ďalšom konaní na špecifické okolnosti tohto prípadu si vyžaduje výklad právnej normy
ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. s použitím článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, t. j. vykladať dikciu zákonného pojmu nelegálne zamestnanie v zmysle kvalitatívneho obsahu
a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, uvedená
zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne
zamestnával zamestnanca Z. E. v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona.

Správny orgán prvého stupňa sa súčasne v konaní dopustil takej vady, ktorá mohla mať za následok
nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť jeho rozhodnutia, ktorý nedostatok
neodstránil ani žalovaný. Zákonodarca v právnej norme § 7 ods. 3 písm. j) zákona č. 125/2006 Z. z.
stanovil, že správny orgán rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných
predpisov, pričom odkázal na zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 74 ods. 1 uvedeného zákona vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V
neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne
pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez
dôležitého dôvodu.

Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by prvostupňový správny orgán so žalobcom
prejednal priestupok kladený mu za vinu na ústnom pojednávaní, alebo že by sa žalobca odmietol
dostaviť na ústne pojednávanie, na ktorú vadu súd prihliadol z úradnej povinnosti, lebo má za následok



odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods.
1 Ústavy.

Uvedené procesné pochybenie je dostatočným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. e)
O. s. p..

Zároveň krajský súd dodáva, že správny orgán po nariadení ústneho pojednávania a náležitom preverení
všetkých námietok, ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu a
dôslednom vyporiadaní sa s predloženými dôkazmi sa musí v odôvodnení nového rozhodnutia náležite
vyporiadať.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný priznal právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume
70,00 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších prepisov a to za 2 právne
úkony (prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd), úkony vykonané v roku 2015 po 139,83 Eur a
paušálnu náhradu ku každému úkonu po 8,39 Eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia 296,44 Eur,
plus súdny poplatok 70,00 Eur, takže celková náhrada trov konania je v sume 366,44 Eur.

Upovedomením z 29.12.2015 súd žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia nevyhovel.

Senát krajského súdu rozsudok prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v
platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,  v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo  k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.