Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2CoKR/12/2013 z 20. 5. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. mája 2013, sp. zn. 2CoKR/12/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7111232248.1 Krajský súd Košice | 2CoKR/12/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7111232248.1 | 2013-05-20 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a15bc2cf-ea2a-469a-a023-89ce3a4e5a8e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7111232248.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111232248
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111232248.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. N., X.. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX R. L.,
zast. JUDr. Radoslavom Hodorom, advokátom so sídlom Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému:
R. V. s.r.o., C. 1, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, so sídlom
Hraničná 12, 040 17 Košice, v konaní o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2012, č.k. 26Cbi/57/2011-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 81,45 eur na účet právneho
zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 185,92 eur za právne zastúpenie, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou prvostupňovému súdu dňa 24.11.2011
domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného v znení prijatom schvaľovacou schôdzou
dňa 25.08.2011 a potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/18/2011, zo dňa
03.11.2011, je voči žalobcovi neúčinný. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 23.10.2012 vzal žalobca návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť s poukazom na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii
č. 348/2011 Z.z., ktorou došlo aj k nepriamej novelizácii ust. § 12 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom
podľa predmetného zákonného ustanovenia vznik platobnej neschopnosti žalovaného ako bývalého
zamestnávateľa žalobcu mohol nastať až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 3CoKR/18/2011 o schválení reštrukturalizačného plánu žalovaného, t.j. 25.9.2011 a to v prípade
neschválenia reštrukturalizačného plánu. V takom prípade by žalobcovi nevznikol nárok na dávku
garančného poistenia. Tvrdil, že žalobu podával v čase, keď zákon o sociálnom neupravoval deň
platobnej neschopnosti zamestnávateľa, u ktorého bolo začaté konkurzné konanie a žalobu musel podať
v zákonom stanovenej lehote. Žiadal konanie zastaviť a vzhľadom na vyššie uvedené o trovách konania
rozhodnúť podľa ust. § 150 O.s.p..



Podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Keďže žalobca vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním, súd
konanie zastavil.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 185,92 eur vrátane DPH.

Keďže v danom prípade ide o určovaciu žalobu hodnota úkonu právnej pomoci sa stanovuje podľa ust.
§ 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení a predstavuje 58,69 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.. Súd mal za to, že
zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko nepreukázal, že by k späťvzatiu malo dôjsť v dôsledku
správania žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému priznal náhradu trov konania za právne
zastúpenie v sume 185,92 eur vrátane DPH, t. j. za 2 úkony právnej pomoci po 58,69 eur plus
DPH ( prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci zo dňa 10.5.2012), za jeden úkon
právnej pomoci po 14,67 eur plus DPH ( účasť na pojednávaní dňa 23.10.2012, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci ) a režijný paušál 3 x 7,63 eur plus DPH podľa ust. § 10, 14, 15 a 17 vyhl. č.
655/2004 Z. z.

Prisúdené trovy konania je žalobca povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu
zástupcovi žalovaného.

Súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p., nakoľko
zák. č. 348/2011 bol prijatý dňa 13.9.2011, ale žaloba bola podaná na súd až dňa 24.11.2011. To
znamená, že sa žalobca mohol oboznámiť s predmetným právnym predpisom pred podaním svojej
žaloby na súd.

Proti rozhodnutiu - výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca.

Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový súd v odôvodnení čiastočne napadnutého uznesenia v tejto
súvislosti uviedol, že návrhu žalobcu nemohol vyhovieť z dôvodu, že zák.č. 348/2011 Z.z. bol prijatý
dňa 13.9.2011, ale žaloba bola podaná na súd až dňa 24.11.2011 a teda žalobca sa mohol oboznámiť
s predmetným právnym predpisom pred podaním tejto žaloby. Z tejto argumentácie súdu je zrejmé, že
aj prvostupňový súd považuje zmenu relevantnej právnej úpravy v priebehu konania za dôvod hodný
osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V danom prípade zmenu právnej úpravy vzťahujúcej
sa na prejednávanú vec nepovažoval súd za opodstatnený dôvod, nakoľko podľa jeho názoru sa
žalobca mohol so zmeneným, resp. doplneným právnym predpisom oboznámiť pred podaním žaloby.
Tento záver súdu však žalobca považuje za nesprávny, pretože prijatie zákona (NS SR) znamená jeho
schválenie plénom NR SR. Žalobca rovnako ako ostatná verejnosť sa však má možnosť so zmenením
prijatého zákona oboznámiť až po jeho zverejnení v zbierke zákonov.



Predmetný zákon bola uverejnený až dňa 22.9.2011, pričom ani tento dátum nemožno považovať za
deň, kedy mal žalobca reálnu možnosť sa so znením oboznámiť, nakoľko v tento deň sa iba čiastka
zbierky zákonov obsahujúca predmetný zákon začínala uverejňovať a až po tomto dátume mal žalobca
reálnu možnosť oboznámiť sa so znením predmetného zákona. Reálne sa tak žalobca mal možnosť s
predmetným zákonom oboznámiť až po podaní žaloby.

Naviac pre posúdenie toho, či zmenu, resp. doplnenie zákona (č. 348/2011 Z.z., ktorým sa doplnil aj §
12 zák. č. 461/2003 Z.z. o ods. 3, ktorý prvýkrát definoval deň platobnej neschopnosti zamestnávateľa v
reštrukturalizácii), ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní (súd
na základe uvedenej zmeny, resp. doplnenia ust. ods. 3 v § 12 zák. č. 461/2003 Z.z. žalobu zamietol), ak
k tejto zmene, alebo doplneniu dôjde počas prebiehajúceho konania sú dôvodom hodného osobitného
zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., je podľa názoru žalobcu rozhodujúce to, kedy táto zmena, alebo
doplnenie zákona nadobudli účinnosť a nie to, kedy bola takáto zmena, alebo doplnenie zákona prijaté.

Podľa názoru žalobcu nemožno od účastníkov konania najmä, ak sú navrhovateľmi vyžadovať to, aby už
pri svojich návrhoch vychádzali zo zákonov, ktoré nadobudnú účinnosť až neskôr. Ak po začatí konania
dôjde k zmene zákona, ktorá má za následok to, že súd žalobu podľa neskôr zmeneného zákona
zamietne je táto skutočnosť dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Žalobca ešte dodáva, že rovnaký súd ešte dňa 3.4.2012 vo veci sp.zn. 32Cbi/46/2011 v identickej
veci o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalobe vyhovel, a to aj s poukazom na možnosť
uspokojenia žalobcu dávkou garančného poistenia, pričom ust. § 12 ods. 3 zákona nevzal do úvahy. Až
rozsudkom taktiež v identickej veci sp.zn. 26Cbi/46/2011 a sp.zn. 26Cbi/61/2011 z 19.10.2012 konajúci
súd žalobu zamietol, a to výlučne z dôvodu a s poukazom na ust. § 12 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení, ktoré ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť až 1.1.2012, teda cca 3 mesiace po podaní
žaloby.

Uvedené skutočnosti, teda aj praktickým spôsobom preukázali, že rozhodnutie súdu by bolo aj v tejto
veci závislé na ust. zákona, so znením ktorého sa žalobca objektívne v čase podania žaloby nemal
možnosť oboznámiť a ktoré nadobudlo účinnosť až v priebehu konania.

Z uvedeného dôvodu preto žalobca navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý druhý výrok uznesenia,
ktorým bola žalovanému priznaná náhrada trov konania podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa, odvolací súd
uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť.

Zavinenie v tomto prípade možno posudzovať len z procesného hľadiska. Nemožno ho posudzovať
podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej.



Preto ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (nejde tu o prípad § 146 ods. 2
druhá veta O.sp.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania.

Odvolací súd nezistil, aby tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto neprichádza do úvahy
použitie ust. § 150 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne správne.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 81,45 eur pozostávajúce z odmeny za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - na základe výzvy súdu 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur =
67,88 eur, spolu 67,88 eur (základ pre DPH) + 13,57 eur (20% DPH).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.