Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/8/2017 z 10. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 10. augusta 2017, sp. zn. 5Saz/8/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7017200375.1 Krajský súd Košice | 5Saz/8/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7017200375.1 | 2017-08-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 167 SSP, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z., § 219 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/21b5550d-3778-4df0-ae46-311b5bae7c90 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200375.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200375
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200375.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: V. H. P. A. Q.,
narodený XX.XX.XXXX v C., R., štátna príslušnosť R., toho času miesto pobytu B. Q. XXXX/.XX, K.,
zastúpený Mimovládnou organizáciou - Občianske združenie Marginal, Mlynské Luhy 3, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o
správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 16.05.2017 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-
PO-3-17/2017-Ž zo dňa 10.04.2017, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16.05.2017 (č.l. 1-12 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž zo dňa 10.04.2017 v časti o neudelení azylu a vrátenia mu
veci na ďalšie konanie. V odôvodnení správnej žaloby poukázal na to, že žalobca je P. V., R. štátnej
príslušnosti, ktorý od októbra 2010 žije na území Slovenskej republiky, počas ktorého požiadal o
udelenie azylu na území Slovenskej republiky dňa 10.01.2017 z dôvodu vojnových nepokojov v Líbyi a
z dôvodu zdravotných problémov jeho syna, ktorý na území SR podstúpil operáciu srdca a na ďalšiu sa
pripravuje. Doplnil, že napadnutým rozhodnutím mu bola poskytnutá doplnková ochrana, avšak nebol
mu udelený azyl. Doplnková ochrana mu bola poskytnutá na základe rizikovej bezpečnostnej situácie v
mieste bydliska krajiny jeho pôvodu - Líbyi a na základe aktuálnej dostupnosti a úrovne špecializovanej
zdravotnej starostlivosti, na ktorú je jeho syn odkázaný na území Líbye.

2. Pokiaľ sa týka žalobných bodov mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Doplnil, že rozhodnutie žalovaného musí vychádzať z
podkladov preukazujúcich presne a úplne zistený skutkový stav, pričom za tým účelom je správny orgán
povinný obstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie a v odôvodnení
uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Na základe vyhodnotenia dôkazov je
povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje za nepochybné, nie zistené a aký je právny význam týchto
skutočností. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie dané náležitosti nespĺňa.

3. Dával do pozornosti znenie § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v zmysle ktorého
obidvaja rodičia, matka aj otec, majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti k ich dieťaťu. Pri udelení



azylu ako rodič, ktorý má voči svojmu synovi rodičovské práva, ale aj povinnosti, rovnako ako jeho
manželka, argumentoval aj zlým zdravotným stavom svojho syna. Avšak správny orgán nedostatočne
zistil skutkový stav veci a nevykonal náležité dokazovanie a to najmä tým, že nevyhodnotil správy a
stanoviská ošetrujúcich lekárov k zdravotnému stavu syna žalobu, ktoré mal k dispozícii pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie azylu manželky žalobcu. V ďalšom poukazoval na lekárske správy z kardiologickej
ambulancie, očnej ambulancie, neurologickej ambulancie a pediatričky, pričom z kardiologickej správy
vyplýva, že syn žalobcu je sledovaný pre komplexnú srdcovú chybu, z očnej ambulancie že je liečený
pre diagnózu Coloboma retinae o.tx., z neurologickej že je sledovaný od júna 2015, kedy v pooperačnom
období na CT mozgu bol diagnostikovaný trojkomorový hydrocefalus a v septembri 2015 sa objavili
epileptické záchvaty a nasadená antiepileptická liečba, pričom zaostáva v psychomotorickom vývine a
pediatrička zhodnotila stav syna žalobcu ako dieťa, ktoré zatiaľ aktívne nesedí, nestojí a vyžaduje si
celodennú opateru matky. Poukazoval na to, že s uvedenými správami sa správny orgán nevysporiadal
a v napadnutom rozhodnutí nie je o nich žiadna zmienka, ako tieto správy vyhodnotil. Avšak na strane
druhej napadnutého rozhodnutia na strane 6 uvádza, že zdravotný stav syna menovaného bol ale
spolu s bezpečnostnou situáciou zhodnotený pri poskytnutí doplnkovej ochrany. Mal za to, že napriek
tomu, že správny orgán lekárske správy syna žalobcu nijako nevyhodnotil, zohľadnil zdravotný stav
syna žalobcu pri poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, pričom bol povinný uviesť všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom
nemá oporu.

4. Rovnako žalobca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 zákona o azyle, a to udelenia azylu z
humanitných dôvodov, nakoľko ak žiadateľ v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné
dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k nim stanovisko a náležite odôvodniť
prečo azyl z humanitných dôvodov neudelí (rozhodnutie NS SR 1Sža/19/2009). Napriek tomu, že
žalobca v priebehu administratívneho konania uviedol aj humanitné dôvody - zlý zdravotný stav svojho
syna, správny orgán nezdôvodnil prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Len konštatoval, že
žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 9 a § 10 zákona o azyle a že zdravotný
stav syna žalobcu bol spolu s bezpečnostnou situáciou zhodnotený pri poskytnutí doplnkovej ochrany.
Akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie o neudelení humanitného azylu správny orgán neuviedol.

5. Poukazoval na to, že správna úvaha (diskrečné oprávnenie) je možnosťou správneho orgánu vybrať
pri rozhodovaní jedno z viacerých zákonom dovolených riešení. V prípade § 9 zákona o azyle sa
inštitút správnej úvahy realizuje dvoma smermi, t. j. správne uváženie pri interpretácii pojmu humanitné
dôvody a v druhom rade ide o úvahu správneho orgánu o tom, či možnosť udeliť azyl z humanitných
dôvodov možno uplatniť. V prípade ustanovenia § 9 zákona o azyle ide o tzv. absolútnu voľnú úvahu,
keďže žiadateľ o azyl nemá právny nárok na vydanie rozhodnutia. Napriek tomu, že ide o absolútnu
voľnú úvahu správneho orgánu, aj táto úvaha musí byť v medziach zákona a správny orgán ju musí
náležite odôvodniť a uviesť ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Musí rozhodovať tak, aby
bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a
medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná. Poukazoval na rozsudok NS SR č. 1Sža/12/2010
a 1Sža/34/2008 a na Dohovor o právach dieťaťa z ktorého vyplýva, že rozhodnutia štátnych orgánov
krajín, ktoré k Dohovoru pristúpili, musia byť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Doplnil, že úvaha
správneho orgánu nie je v súlade s pravidlami logického myslenia, nakoľko o zdravotných správach
syna žalobcu nie je v predmetnom rozhodnutí žiadna zmienka, správny orgán ich nijakým spôsobom
nevyhodnotil, no napriek tomu zohľadnil zdravotný stav syna žalobcu pri poskytnutí doplnkovej ochrany
žalobcovi.

6. Ďalej zdôraznil, že podľa jeho názoru zdravotný dôvod jeho syna nespadá pod zákonné dôvody
poskytnutia doplnkovej ochrany, ale spadá pod humanitné dôvody, na základe ktorých mu ako rodičovi,
ktorý má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka, mohol byť udelený humanitný azyl, pretože s
poukazom na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa by to bolo v najlepšom záujme jeho maloletého syna.
Správny orgán mal uprednostniť rozhodnutie o udelenie azylu z humanitných dôvodov pred záverom o
splnení podmienok podľa § 13a zákona o azyle a ak je daná prítomnosť humanitných dôvodov, je takto
možné udeliť azyl z titulu zvrchovaného práva SR akémukoľvek cudzincovi, nehovoriac o tom, že záujem
maloletého dieťaťa je prvoradý. Rovnako bol toho názoru, že ako otec, ktorý má rodičovské práva a
povinnosti rovnaké ako matka, by mal byť pri rozhodovaní správneho orgánu alebo súdu posudzovaný



spoločne so svojimi deťmi. Ďalej poukazoval na rozdiel medzi osobou s udeleným azylom a poskytnutou
doplnkovou ochranou.

7. Zdôraznil, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie považoval
za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Záverom dodal, že rozhodnutím
žalovaného ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž zo dňa 10.04.2017 žalovaný neudelil azyl podľa § 13 ods.
1 zákona o azyle ani manželke žalobcu a ani ich trom deťom, dcére Y. V. H.P. A. Q., narodenej
XX.XX.XXXX, dcére T. V. H.P. A. Q., narodenej XX.XX.XXXX a synovi H. V. H.P. A. Q., narodený
XX.XX.XXXX a poskytol im doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle na dobu
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

8. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž zo dňa 10.04.2017 (č.l. 15-20 spisu) žalovaný
podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) neudelil azyl žalobcovi a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle
poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že dňa 10.01.2017 počas povoleného pobytu na
území SR žalobca požiadal pred pracovníkmi Y. P. W. S. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany z dôvodu vojnových nepokojov v Líbyi a kvôli zdravotným problémom jeho syna, ktorý na
území SR podstúpil zákrok srdca a na ďalší sa pripravuje. Na územie SR pricestoval legálne v októbri
2010, pričom získal povolenie na prechodný pobyt za účelom štúdia na C. L. M. K., ktoré mu platí do
30.06.2017, ktoré ho zároveň oprávňuje aj pracovať. Vo vstupnom pohovore dňa 24.01.2017 uviedol, že
v krajine pôvodu absolvoval základnú aj strednú školu a od roku XXXX pokračoval v štúdiu na Z. H. Y. V.
N. Š. L. M. V. K., Z., kde štúdium nedokončil, nakoľko v roku XXXX M. F. M. A. D. Š., kde štúdium ukončil
magisterskou skúškou v roku XXXX. Po skončení štúdia pôsobil ako Š. W. M. D. H. E. v meste C., ale
nakoľko chcel pokračovať v doktorandskom štúdiu, vrátil sa v roku XXXX do M. A. avšak nebol prijatý na
tento typ štúdia a rozhodol sa v tom istom roku vycestovať do SR, kde dostal možnosť študovať na C.
L. M. K.Š., kde v N. XXXX štúdium ukončil a získal titul W... V Y.Ó. XXXX sa oženil a počas manželstva
sa mu narodili syn H. V. H. A. Q., dcéra Y. V. H.P. A. Q., dcéra T. V. H.P. A. Q., pričom manželka aj deti
sú na území SR legálne. Štúdium na území SR mu financovala Líbyjská ambasáda v Bratislave. Ako
prvý dôvod prečo požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany uviedol nepokojnú situáciu v Líbyi, boje
rôznych militantných skupín o moc s poukazom na chaotickú situáciu, ako aj to, že tam nie je bezpečná
situácia pre život a vysoké náklady na živobytie a zdravotnú starostlivosť. Ako druhý dôvod uviedol, že
jeho syn má zdravotné problémy, v V. XXXX bol v A. operovaný na srdce, o dva roky, teda v roku XXXX
by sa mal podrobiť ďalšej operácii, pričom zdravotný stav jeho syna je vážny a v prípade návratu do
Líbye by bol jeho život v ohrození. Počas pobytu na Slovensku je v kontakte so zastupiteľským úradom,
v roku XXXX bol v meste C. a v meste A. navštíviť rodinu, lebo chcel vidieť svoju rodinu a taktiež vidieť
situáciu v Líbyi na vlastné oči. Politicky sa v krajine pôvodu neangažoval, ani neuviedol že by mal počas
pobytu v krajine pôvodu problémy so štátnymi orgánmi alebo inými skupinami alebo obyvateľstvom. Iné
dôvody svojej žiadosti neuviedol.

10. Správny orgán poukazoval na to, že do konania zabezpečil prostredníctvom Odboru
dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce najaktuálnejšie informácie o bezpečnostnej situácii v Líbyi,
ako aj o dostupnosti zdravotnej starostlivosti občanov Líbye na jej území. Zdôraznil, že počas konania
objektívne vyhodnotil a komplexne posúdil všetky skutočnosti ktoré žiadateľ uviedol, pričom v jeho
prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k
určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951. Azyl je špecifickým
právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá
spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou
osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, pričom
žalovaný dospel k záveru, že v prípade menovaného k uvedenému nedošlo. Jeho obavy z návratu
do krajiny pôvodu súvisia ako s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, tak aj situáciou ohľadne
obavy o život jeho syna. Z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym
problémom zo strany štátu, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm.
d) zákona o azyle, kedy sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca



podobných spôsobom. Dôvodmi, ktorými odôvodnil svoju žiadosť, je nestabilná bezpečnostná situácia
v Líbyi a nepriaznivý zdravotný stav jeho syna, ktoré nemajú nič spoločné s dôvodmi pre udelenie azylu
v zmysle § 8 zákona o azyle. Rovnako nevykonával žiadnu politickú činnosť pre ktorú by mohol byť
prenasledovaný, krajinu pôvodu opustil legálnym spôsobom letecky na vlastný cestovný pas, dokonca
Líbya prostredníctvom svojej ambasády v Bratislave dlhodobo financovala jeho štúdium, ako aj bežný
život na území SR. Nečelil teda žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem
prenasledovanie a nemožno v jeho prípade hovoriť ani o prenasledovaní v zmysle § 8 zákona o azyle
z čoho vyplýva, že objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle
zákona o azyle, či Ženevskej konvencie. Možno konštatovať, že žalobca nečelil žiadnemu takému
konaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v
zmysle § 8 zákona o azyle, respektíve Ženevskej konvencie. Keďže v prípade žalobcu neboli preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z
dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to,
že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do Líbye, respektíve nepreukázalo sa, že by
bol v Líbyi prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, migračný úrad dospel k názoru, že
jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu ako poskytnutie najvyššej formy právnej ochrany zo
strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi adekvátna, preto dôvody jeho žiadosti vzhľadom na vyššie
uvedené považoval za irelevantné z hľadiska udelenia azylu.

11. V priebehu konania nebolo ničím preukázané, že voči žiadateľovi bolo vyvíjané závažné alebo
opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce
psychický nátlak na jeho osobu vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi
Líbye a ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, preto
Migračný úrad dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8
zákona o azyle pre udelenie azylu na území SR a preto rozhodol, že mu azyl podľa § 13 ods. 1 zákona
o azyle na území SR neudelil.

12. Rovnako vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že žiadateľ je na území SR od roku XXXX,
ale o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal až v roku 2017, teda po B. rokoch pobytu, pričom je
potrebné poukázať na to, že zákon o azyle neurčuje žiadnu lehotu, v ktorej má žiadateľ o azyl požiadať,
i keď udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania
ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na dôvodné obavy zo skutočností
definovaných v § 2 písm. d) zákona o azyle, v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda
spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, výnimkou sú žiadatelia „sur
place“ (namieste), pretože o žiadateľa („sur place“) ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z
krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej
neprítomnosti. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/17/2008 zo dňa 19.08.2008 (čo nie je v prípade žalobcu).

13. Rovnako poukázal správny orgán aj na to, že v prípade žalobcu neprichádza do úvahy udelenie azylu
na účel zlúčenia rodiny podľa § 10. Takisto sa zaoberal aj možnosťou udelenia azylu podľa § 9 zákona
o azyle, pričom uviedol, že zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku
rozhodnutia aj výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, lebo nejde
o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia, ktorý
nie je preskúmateľný súdom. V prípade takzvaného humanitného azylu ide o medzinárodnú ochranu
sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru
z roku 1951, ani z Ústavy SR. Nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci
práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva
SR na základe svojej suverenity poskytovať medzinárodnú ochranu z dôvodu, ktoré sú považované
za výraz humanity. Ak žiadateľ ale v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody,
v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k ním stanovisko a teda náležite odôvodniť,
prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v
právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach
správnej úvahy aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj
európskym a medzinárodným právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok,
takže nie sú taxatívne určené prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných
dôvodov, lebo to patrí do výsostnej právomoci ministerstva. Takúto prax potvrdzujú aj rozsudky krajských
súdov a Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných veciach, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody.



Zároveň poukazoval na článok 11 Nariadenia ministra vnútra SR č. 1 z 11.01.2007 o postupe Migračného
úradu a útvarov policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle, kde za humanitné dôvody, na základe
ktorých môže Migračný úrad udeliť azyl ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa §
8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých,
traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať
značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Zdravotný stav syna menovaného bol ale
spolu s bezpečnostnou situáciou zhodnotený pri poskytnutí doplnkovej ochrany.

14. Záverom zhodnotil, že všetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli počas konania objektívne
vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán dospel k záveru, že žiadateľ nesplnil
stanovené podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 9, ako aj § 10 zákona o azyle. V ďalšom sa
zaoberal dôvodmi, z ktorých poskytol doplnkovú ochranu uvedenú v § 13a a v § 13b zákona o azyle,
pričom z vyhodnoteného prípadu vyplýva, že v krajine pôvodu mu nehrozí trest smrti, ani jeho výkon,
nakoľko nespáchal žiaden trestný čin, ani nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu trest smrti
alebo jeho výkon hrozil, čo dokumentuje aj jeho samotné vyjadrenie, ako aj skutočnosť, že legálnym
spôsobom z krajiny pôvodu vycestoval a Líbya dlhodobo financovala prostredníctvom svojej ambasády
v Bratislave jeho štúdium, ako aj bežný život na území SR. Rovnako z jeho vyjadrenia možno usúdiť,
že v krajine pôvodu mu nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
nakoľko nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu uvedené hrozilo, krajinu pôvodu bez akýchkoľvek
problémov navštívil, naposledy v roku XXXX. V konečnom dôsledku Migračný úrad uviedol, že zaoberal
sa či žiadateľ v prípade návratu do Líbye by mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na
živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom správny orgán zadovážil aktuálne informácie z krajiny
pôvodu menovaného a na základe ich vyhodnotenia dospel k záveru, že v prípade jeho návratu do
krajiny pôvodu, berúc pritom do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu v mieste jeho bydliska, aktuálnu
dostupnosť a úroveň špecializovanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú je jeho syn odkázaný na území
Líbye a tiež prístup individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany nemožno s dostatočnou
istotou vylúčiť, že by nemohol byť spolu s rodinou vystavený reálnej hrozbe tejto formy vážneho
bezprávia, preto mu správny orgán podľa § 13a zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na území
SR, ktorá nemá trvalý charakter, je poskytovaná iba na dobu bezprostredne nutnú na preklenutie
všeobecne nepriaznivej situácie v krajine, kedy by mohol žiadateľ byť vystavený vážnej ujme. Rovnako
v poučení správny orgán uviedol, že toto rozhodnutie je konečné a nemožno proti nemu podať rozklad.
Proti rozhodnutiu v časti o neudelení azylu možno podať správnu žalobu na krajský súd do 30 dní odo dňa
jeho doručenia, pričom podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Rozhodnutie v časti o poskytnutí
doplnkovej ochrany nie je preskúmateľné správnym súdom.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 23.06.2017 (č.l. 81-84
spisu), navrhol správnemu súdu správnu žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení poukazoval na závery
ku ktorým dospel v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 10.04.2017. Poukázal na to, že ako hlavné
dôvody svojej žiadosti žalobca uviedol zlú bezpečnostnú situáciu v Líbyi z dôvodu súperenia ozbrojených
skupín a zdravotné dôvody jeho syna, nakoľko v Líbyi je chaotická situácia, nie je bezpečná pre život
a rovnako je pre neho drahá zdravotná starostlivosť a vysoké náklady na život. Nechcel aby jeho syn,
ktorý bol na Slovensku operovaný a potrebuje zodpovednú zdravotnú starostlivosť, sa vrátil do Líbye,
kde mohol by byť jeho život ohrozený. Záverom žalovaný zhrnul, že žalobcovi sa nepodarilo prezentovať
dôvody na udelenie azylu uceleným a presvedčivým spôsobom.

16. Pokiaľ sa týka žalobných dôvodov a ktoré žalobca namietal v správnej žalobe, že správny orgán
vydal rozhodnutie v rozpore s § 32 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu SR, v zmysle ktorej má povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok) len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca (žiadateľ o azyl) v priebehu správneho konania
uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle, ani Správneho poriadku, nemožno vyvodiť, že
by žalovanému vznikla povinnosť aby vykonal dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ
netvrdí (1Sža/20/2013). Mal za to, že založil do spisu aktuálne informácie o stave v krajine pôvodu,
vrátane dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktoré vypracoval Odbor dokumentaristiky a zahraničnej
spolupráce Migračného úradu zo 14.02.2017, pričom náležite odôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí
prečo žalobca nespĺňa dôvody na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle a neobstojí teda námietka,
že nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.



17. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že aj keď sa v konaní nezistia dôvody na udelenie azylu podľa §
8 zákona o azyle, môže správny orgán udeliť azyl z humanitných dôvodov. V tejto súvislosti poukazoval
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sža/11/2009, že „pokiaľ by boli v priebehu administratívneho
konania navrhovateľom takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by odporca musel k nim zaujať
stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitárnych dôvodov neudelil“. Podľa názoru
žalobcu sa žalovaný obmedzil vo svojom rozhodnutí na konštatovanie, že neudeľuje azyl z humanitných
dôvodov. Dôvody na poskytnutie azylu z humanitných dôvodov sa kryjú s námietkou nedostatočného
zohľadnenia lekárskych správ ohľadne syna žalobcu. Túto argumentáciu používa vytrhnutú z kontextu
napadnutého rozhodnutia, nakoľko správny orgán sa zaoberal zdravotným stavom syna žalobcu keď
založil do spisu informácie o nedostatkoch zdravotnej pomoci poskytovanej v Líbyi. Vzhľadom na
zlú bezpečnostnú situáciu v Líbyi, v ktorej dôsledku hrozí neposkytnutie nadštandardnej zdravotnej
starostlivosti synovi žalobcu, správny orgán vyhodnotil ako možné ohrozenie jeho života a subsumoval
ho pod neľudské zaobchádzanie. Ide pritom o situáciu, keď v dôsledku vnútroštátneho ozbrojeného
konfliktu nie je dostupná nadštandardná zdravotná starostlivosť, čím sú naplnené dôvody na poskytnutie
doplnkovej ochrany podľa § 2 písm. f) bod 2 a 3 zákona o azyle. Mal za to, že rovnako nie je
dôvodná námietka, že boli porušené jeho rodičovské práva, keďže nebola jeho žiadosť posudzovaná
spoločne s jeho deťmi, nakoľko deti žalobcu boli posudzované spoločne s jeho manželkou a rozhodnutím
ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž zo dňa 10.04.2017 im bola poskytnutá doplnková ochrana. Pokiaľ žalobca
poukazoval na nemožnosť kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, sa daná požiadavka
na jeho uplatnenie, vzhľadom na súčasný zdravotný stav žalobcovho syna, javí ako predčasná. Pokiaľ
žalobca poukazuje na zlý zdravotný stav svojho syna a žiada o udelenie azylu z humanitných dôvodov,
v prípade potreby poskytnutie doplnkovej ochrany zabezpečuje zodpovedajúcu zdravotnú starostlivosť
žalobcovmu synovi v zmysle § 27c ods. 3 zákona o azyle.

18. Uzavrel, že žalobcom uvádzané skutočnosti boli komplexne a objektívne vyhodnotené a v jeho
prípade neboli preukázané dôvody na udelenie azylu, pričom ani v správnej žalobe sa neuvádzajú také
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu preskúmavaného rozhodnutia. Zotrval na závere, že
žalobca nespĺňa zákonné podmienky na udelenie azylu a jeho obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu
do Líbye sa nepodarilo opodstatniť. Bol toho názoru, že pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné
vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca (azylanta) v podmienkach Slovenskej
republiky kedy ide o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951,
pričom žalovaný zistil, že žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu, teda v jeho prípade
sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský
dohovor, ktoré sú v tejto oblasti azylu pre SR záväzné. Nakoľko žalobca nepreukázal prenasledovanie
jeho osoby konkrétne, ale jeho problémy súviseli s celkovou zlou bezpečnostnou situáciou a nedostatku
nadštandardnej zdravotnej starostlivosti, v ktorej dôsledku hrozí jeho synovi vážne bezprávie v prípade
návratu do Líbye, Migračný úrad poskytol žalobcovi, ako aj manželke s deťmi, doplnkovú ochranu, čím
zohľadnil zdravotný stav žalobcovho syna, ktorému bude v prípade potreby poskytnutá zodpovedajúca
zdravotná starostlivosť na území SR.

19. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zo dňa 02.08.2017 (č.l. 87-90
spisu) uviedol, že tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe považuje za zavádzajúce.
Zdôraznil, že dňa 10.01.2017 požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu vojnových nepokojov v
Líbyi a z dôvodu zdravotných problémov svojho syna, preto bol toho názoru, že rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 1Sža/20/2013, na ktoré žalovaný poukazuje, nie je možné použiť. Mal za to, že žalovaný
sa nijakým spôsobom nevysporiadal s lekárskymi správami syna žalobcu a len uviedol, že „zdravotný
stav syna menovaného bol ale spolu s bezpečnostnou situáciou zhodnotený pri poskytnutí doplnkovej
ochrany“ a na strane 7 ďalej uvádza, že ako jeden z dôvodov poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi je
aj aktuálna dostupnosť a úroveň špecializovanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú je jeho syn odkázaný.
Doplnil, že dostupnosť a úroveň zdravotnej starostlivosti nemožno stotožňovať s pojmom „zdravotný
stav“, preto ak sa žalovaný pri hodnotení dôkazov zaoberal dostupnosťou a úrovňou zdravotnej
starostlivosti v krajine pôvodu (Líbyi) to neznamená, že sa zaoberal zdravotným stavom syna žalobcu,
ktorý je popísaný v lekárskych správach a tieto lekárske správy syna žalobcu žalovaný hodnotil v prípade
manželky žalobcu, ktorá podala rovnako žiadosť o udelenie azylu na území SR z dôvodu vojnových
nepokojov v Líbyi a z dôvodu zdravotných problémov jej syna. S týmito sa však žalovaný v prípade
žalobcu nijako nezaoberal.



20. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že jeho námietka, že nepostupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku
je neopodstatnená poukazoval na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný odôvodnil prečo žalobca
nespĺňa dôvody na udelenie azylu podľa § 8, avšak opätovne poukazoval na rozhodnutia NS SR
1Sža/19/2009, podľa ktorého ak žiadateľ v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné
dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán k nim zaujať stanovisko a náležite odôvodniť
prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Žalovaný však tak neurobil a nezdôvodnil prečo azyl
z humanitných dôvodov neudelil, pričom za humanitný dôvod možno považovať zlý zdravotný stav
jeho syna. Rovnako pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že boli porušené
jeho rodičovské práva, keďže jeho žiadosť nebola posudzovaná spoločne s deťmi, avšak následne
konštatuje, že deti žalobcu boli posudzované spoločne s manželkou žalobcu, bol toho názoru, že žalobca
ako otec, ktorý má rodičovské práva a povinnosti rovnaké ako matka, by mal byť pri rozhodovaní
správneho orgánu alebo súdu posudzovaný spoločne so svojimi deťmi, pretože je to v najlepšom
záujme jeho maloletých detí a záujem maloletého dieťaťa je prvoradý. Ohľadne požiadavky žalobcu na
uplatnenie kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia uviedol, že pokiaľ žalovaný konštatuje, že táto
sa javí predčasná nič nemení na skutočnosti, že podľa tohto zákona osoby s poskytnutou doplnkovou
ochranou nie sú účastníkmi právnych vzťahov podľa tohto zákona. Záverom zotrval v celom rozsahu na
dôvodoch podanej správnej žalobe.

21. Podľa § 8 písm. a), b) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 9 (Udelenie azylu z humanitných dôvodov) zákona o azyle, Ministerstvo môže udeliť azyl z
humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

22. Ustanovenie § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi
azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta
mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

23. Podľa § 10 ods. 3 zákon o azyle, Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1 len ak ide
o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

24. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Ustanovenie § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia
rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková
ochrana.

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce
vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca
podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

27. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo



3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

28. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

29. Podľa § 27c ods. 3 zákona o azyle, Za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nie je
verejne zdravotne poistený, ministerstvo uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území Slovenskej
republiky v rozsahu, v akom sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

30. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

33. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Pokiaľ sa týka žalobných námietok súd právne uzatvára:

37. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž zo dňa
10.04.2017, ktorým žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobcovi neudelil azyl a podľa §13a
a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. V zmysle ustálenej judikatúry je povinnosťou žalovaného zistiť skutkový stav podľa § 32 Správneho
poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol, pričom
zo žiadne ustanovenia zákona o azyle ani Správneho poriadku nemožno vyvodiť, žeby mu vznikla
povinnosť vykonať dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré žiadateľ tvrdí.

39. Z administratívneho konania vyplýva, že žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky dňa 10.01.2017 počas povoleného pobytu na území SR z dôvodu vojnových nepokojov v
Líbyi a kvôli zdravotným problémom jeho syna, ktorý na území SR podstúpil zákrok srdca a na ďalší
sa pripravuje.



40. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou objasnil prečo v prípade
žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Ohľadne
daného uviedol, že v prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nebola preukázaná
opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše
z jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu
alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d)
zákona o azyle. V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov
uvedených v § 8 zákona o azyle, keďže objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany
štátu resp. zo strany neštátnych pôvodcov v zmysle zákon o azyle, ani Ženevskej konvencie.

41. Možno teda konštatovať, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z
prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. S danými závermi žalovaného
sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

42. Správny súd má zato, že je zrejmé z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní
vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v
riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu
existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 ZoA.

43. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o azyle vyplýva, že konanie o udelenie azylu sa začína
vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o
poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak,
pričom za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo
súdom ustanovený opatrovník a maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Z poslednej vety
daného ustanovenia vyplýva, že konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak sa zistí, že vyhlásenie podala
maloletá osoba.

44. V danom prípade pokiaľ sa týka detí žalobcu - t.j. maloletých cudzincov, za týchto podala vyhlásenie
ich matka ako zákonná zástupkyňa a preto tieto boli posudzované spolu s ich matkou ako zákonnou
zástupkyňou. Možno konštatovať, že žalovaný pri podávaní vyhlásenia maloletých cudzincov (detí
žalobcu) postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o azyle. Žiadosť maloletých detí a ich
matky posudzoval žalovaný v konaní vedenom pred žalovaným pod sp. zn. ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž
z 10.04.2017 v ktorom rozhodol o ich žiadosti tak, že im poskytol doplnkovú ochranu. Preto námietka
žalobcu, že nebol posudzovaný spolu so svojimi maloletými deťmi neobstojí, nakoľko za tieto podala
vyhlásenie ich zákonná zástupkyňa - matka.

45. Pokiaľ sa týka námietky neudelenia azylu z humanitných dôvodov, keďže žalobca uvádzal, že žiada
o udelenie azylu aj kvôli zdravotným problémom svojho syna ktorý na území SR podstúpil zákrok srdca
a na ďalší sa pripravuje, pričom daný dôvod nemožno subsumovať pod dôvody pre udelenie azylu v
zmysle § 8 ani § 10 ZoA, správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v tejto
otázke z ktorej vyplýva, že zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku
negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a keďže
nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia
správneho orgánu.

46. Vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA je vecou voľnej
správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný
(1Sža/34/2008 z 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či
nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či
podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

47. Pokiaľ žalovaný nepovažoval dôvody žalobcu pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť,
ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je možné považovať uvedenú námietku za dôvodnú. V
danom prípade žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia rozviedol túto svoju správnu úvahu
ohľadne udelenia azylu podľa § 9 ZoA.



48. Možno sa jednoznačne stotožniť s tvrdením žalovaného, že v prípade takzvaného humanitného azylu
ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl u ktorých sa zistí, že nespĺňajú
zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, pričom tento druh ochrany nemožno
odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR a nejde ani o formu ochrany, ktorá
by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov
je vyjadrením zvrchovaného práva toho ktorého štátu, v našom prípade Slovenskej republiky, ktorý
na základe svojej suverenity môže poskytnúť medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú považované
za výraz humanity. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch
a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy
správneho orgánu aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR, ako
aj európskym a medzinárodným právom.

49. Ohľadne žalobnej námietky súd ešte poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím správny orgán
neudelil azyl a poskytol doplnkovú ochranu žalobcovi. Pokiaľ sa týka časti poskytnutia doplnkovej
ochrany, táto v zmysle § 21 ods. 3 zákona o azyle nie je preskúmateľná správnym súdom, čo znamená,
že nemožno sa správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu (Migračného
úradu) v prípade neudelenia azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany.

50. Preto pokiaľ žalobca zhodnotil, že doplnkovú ochranu poskytol aj na základe zdravotného stavu
syna žalobcu, bolo to na správnej úvahe žalovaného a táto časť nepodlieha súdnemu prieskumu. Teda
zohľadnil zdravotný stav žalobcovho syna, ktorému bude v prípade potreby poskytnutá zodpovedajúca
zdravotná starostlivosť na území SR.

51. Zo správnej úvahy žalovaného vyplýva, že zdravotný stav syna žalobcu (H. V. H.P. A. Q.)
nepovažoval za dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA, ale na ich základe
poskytol správny orgán žalobcovi doplnkovú ochranu. Preto správny orgán ani nepochybil, na čo
poukazoval žalobca, že nedostatočne zistil skutkový stav veci pokiaľ nevyhodnotil správy a stanoviská
ošetrujúcich lekárov k zdravotnému stavu jeho syna. Súd má zato, že žalobcom zistený skutkový stav, z
ktorého vychádzal, má podklad vo vykonanom dokazovaní, nakoľko rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z
humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku
tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný.

52. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 16.05.2017 podľa § 219
Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
nie je dôvodná, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu podľa § 8, §
9 a § 10 zákona o azyle.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak



sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.