Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/494/2014 z 30. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2014, sp. zn. 16Co/494/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113218726.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/494/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113218726.1 | 2014-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 87 ods. 1 ZoR, § 88 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/94ac5f65-f155-479e-b903-8a64c7391c60 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113218726.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/494/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113218726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113218726.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľa B. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. K., M. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP, s. r. o., so
sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, proti odporcom 1/ J. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. K., M. XX, adresa pre doručovanie písomností K. K., J. X, zastúpenej advokátkou
JUDr. Ľubicou Blažejovou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Krivánska 4, 2/ malol. Q. R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. K., M. XX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Banská Bystrica, ČSA 7, o zapretie otcovstva, na
odvolanie kolízneho opatrovníka maloletého odporcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20C/169/2013-48 z 16. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania proti maloletému odporcovi v 2/ rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ B. R., nar. XX. XX. XXXX nie je otcom
maloletého Q. R., nar. XX. XX. XXXX z matky J. R., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. Okresný súd konal o návrhu, v ktorom navrhovateľ poukazoval na to, že po
zániku manželstva s odporkyňou v 1/ rade, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 14C/202/2006, právoplatným dňa 12. 12. 2006, sa dňa 08. 05. 2007 odporkyni narodil
syn, odporca v rade 2/, ktorý má v rodnom liste uvedeného ako otca navrhovateľa. Navrhovateľ nie je
biologickým otcom dieťaťa, jeho otcovstvo bolo určené prvou domnienkou podľa § 85 ods. 1 Zák. o
rodine, pričom ale jednou z príčin rozvratu manželstva bola aj intímna známosť odporkyne v 1/ rade s
iným mužom. Nesúlad právneho a biologického otcovstva zasahuje súkromie navrhovateľa, nakoľko je
povinný plniť si svoje rodičovské práva a povinnosti. Navrhovateľ sa s maloletým nestretáva, od jeho
narodenia nežili v spoločnej domácnosti, neprispieva na jeho výživu. Odporkyňa v 1/ rade súhlasila s
návrhom a tvrdeniami navrhovateľa. Navrhovateľ nadobudol právny status otcovstva s vedomím, že nie
je biologickým otcom dieťaťa a mal možnosť uplatniť zapretie otcovstva aj skôr. Odporkyňa potvrdila, že
medzi maloletým odporcom v 2/ rade a navrhovateľom nikdy nevznikol vzťah, aký býva medzi dieťaťom
a jeho otcom. Odporkyňa nemá dôvod určovať dieťaťu otca ani nútiť, aby bol ako jeho otec uvedený
navrhovateľ. Pokiaľ biologický otec nemá záujem o dieťa, o ktorom má vedomosť, matka nevidí dôvod,
aby bol určený za otca dieťaťa.

Okresný súd návrhu vyhovel, keď vychádzal z toho, že manželstvo navrhovateľa s odporkyňou v 1/
rade bolo rozvedené rozsudkom č. k. 14C/202/2006, zo dňa 12. 12. 2006. Vzhľadom na tvrdenia
účastníkov o tom, že sa prestali intímne stýkať v júni 2006, a dátum narodenia dieťaťa, je vylúčené,



aby bol navrhovateľ biologickým otcom odporcu v 2/ rade. Navyše odporkyňa tvrdila, že biologickým
otcom dieťaťa je iný muž, ktorý o narodení dieťaťa vie, avšak o dieťa nejaví záujem. K námietkam
kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyslovil, že rozhodnutie nie je v záujme dieťaťa okresný súd uviedol,
že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť matky určiť otca dieťaťa a dať ho zapísať do
rodného listu. Nie je v záujme dieťaťa, aby bol ako jeho otec určený navrhovateľ, keď je nesporné, že nie
je biologickým otcom, a medzi navrhovateľom a dieťaťom nie je vytvorený žiadny vzťah, navrhovateľ si
k maloletému odporcovi v 2/ rade neplní žiadne povinnosti, na čom sa s odporkyňou v 1/ rade dohodol.
Nemožno preto spravodlivo požadovať, aby bol navrhovateľ zapísaný ako otec, ktorý by mal mať voči
odporcovi v 2/ rade právne vymáhateľné povinnosti. Právo dieťaťa na starostlivosť rodičov nemožno
vidieť v povinnosti akejkoľvek osoby zabezpečovať jeho osobné potreby. Konaniu o zapretie otcovstva
nebráni práva úprava podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá na zapretie otcovstva určovala lehotu,
lebo nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 1/2010 z 20. 04. 2011 s účinnosťou od 08. 09. 2011
bola pôvodná úprava zrušená, čo znamená, že pre navrhovateľa neexistuje obmedzenie na podanie
návrhu na zapretie otcovstva. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov nežiadal, preto mu ich
súd nepriznal.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal kolízny opatrovník maloletého odporcu v 2/ rade včas odvolanie,
ktorým navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť. Okresnému súdu vytýkal, že rozhodol na základe
ústnych vyjadrení a ničím nedoložených tvrdení navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade. Poukázal na
skutočnosť, že otcovstvo navrhovateľa bolo určené prvou domnienkou otcovstva. Z výpovede matky
na pojednávaní vyplýva, že biologického otca maloletého uvádzať nebude. Zapretie otcovstva nie je v
záujme dieťaťa, právom dieťaťa je mať rodičov, mať otca bez ohľadu na to, či ide o otca určeného na
základe domnienky otcovstva alebo otca, ktorý dieťa splodil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že kolízny opatrovník v rozpore s výsledkami svojho
vlastného zisťovania v tomto konaní zotrval na stanovisku, že zapretie otcovstva nie je v záujme
maloletého dieťaťa. V konaní na okresnom súde však tvrdenia účastníkov konania nijako nenamietal
a nespochybnil. Navrhovateľ nie je skutočným otcom maloletého, pričom maloletý navrhovateľa za
svojho otca nepovažuje a navrhovateľ si rodičovské práva a povinnosti k maloletému nikdy neplnil.
Platná právna úprava umožňuje zapretie otcovstva, určeného prvou domnienkou a účastníci konania sa
rozhodli usporiadať svoje osobné a majetkové pomery týmto spôsobom. Navrhol rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne uplatnil proti kolíznemu opatrovníkovi maloletého odporcu
v 2/ rade trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby, vyjadrenie k odvolaniu a účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia, spolu v sume 130,67 EUR
vrátane DPH.

Odporkyňa v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázala na
to, že je vylúčené, aby mohlo byť určené otcovstvo iného muža k dieťaťu, ktorého otcovstvo bolo určené
domnienkou ako v prípade navrhovateľa. Hoci dieťa má právo na oboch rodičov, žiadna právna norma
neurčuje povinnosť určiť po narodení dieťaťa otca. Údaj o mene otca sa v rodnom liste nevyžaduje a
právna úprava predpokladá, že tento údaj môže chýbať. Kolízny opatrovník nad rámec právnej úpravy
presadzuje názor o povinnosti navrhovateľa zotrvať v postavení rodiča dieťaťa s vedomím, že nie je jeho
biologickým otcom. Dokazovanie v tomto konaní nie je dôvod spochybňovať, pretože navrhovateľ aj
odporkyňa v 1/ rade presvedčili súd, že navrhovateľ nie je otcom dieťaťa, keďže nežil s matkou dieťaťa
po dobu viac ako 300 dní od rozvodu manželstva.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.
2, písm. a) OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok
podľa § 219 ods.1, 2 OSP potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.



Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 85 ods. 1 zák. č.36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva
alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine v znení platnom do 07. 09. 2011, manžel môže do troch rokov odo
dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Odvolací súd na dôvody uvedené v rozhodnutí okresného súdu poukazuje a stotožnil sa s nimi v zmysle
§ 219 ods. 2 OSP. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny
záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Kolízny
opatrovník maloletého v odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol na základe zhodných tvrdení
navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého odporcu v 2/
rade a že je v záujme dieťaťa, aby malo otca. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dokazovania, okresný
súd vychádzal nielen z tvrdení účastníkov, ale aj ďalších nepochybne preukázaných skutočností. Okrem
nesporných tvrdení účastníkov o tom, že sa intímne nestíkali je nespornou aj skutočnosť, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/202/2006 - 18 z
12. 12. 2006, právoplatným 30. 12. 2006 (č. l. 4). S rozvodom manželstva sa spájajú ďalšie právne
významné skutočnosti. V čase rozvodu bolo manželstvo bezdetné a maloletý odporca v 2/ rade sa narodil
až 08. 05. 2007, teda 129 dní od právoplatnosti rozvodu manželstva. Súčasne účastníci konania tvrdili
a toto tvrdenie nebolo spochybnené, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, odporcu v 2/ rade,
spolu intímne nežili, čomu nasvedčuje aj ich rozvodové konanie. Za tohto stavu dokazovaniu, hodnoteniu
dôkazov a správnosti skutkových zistení okresného súdu nemožno nič vytknúť.

Pokiaľ ide o námietku, že nie je v záujme maloletého, aby bolo zapreté otcovstvo navrhovateľa, je
potrebné vychádzať z platnej právnej úpravy. Nemožno v neprospech navrhovateľa vyhodnotiť ani jeho
správanie, že napriek vedomosti, že bol zapísaný ako otec, ktorému svedčila prvá domnienka otcovstva,
nedomáhal sa skôr zapretia otcovstva. Nálezom pléna Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 11.
2011 bol vyslovený nesúlad § 86 ods. 1 Zákona o rodine s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v dôsledku čoho stratilo ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine
účinnosť a bolo zo zákona vypustené. Navrhovateľovi ako dotknutému účastníkovi rodinnoprávnych
vzťahov nič nebránilo preukazovať, že ako manžel matky nemohol byť otcom dieťaťa. Vedomosť
právneho otca o tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa, nie je sama osebe prekážkou tohto konania
za predpokladu podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine. Kolidujúce záujmy dieťaťa, ktoré má právo na oboch
rodičov a na stabilite rodinných vzťahov, nie je možné vzťahovať na posudzovaný prípad, pretože v
čase narodenia odporu v 2/ rade ani neskôr rodinné vzťahy účastníkov konania neboli obnovené. Potom
hľadisko závažnosti osobných a majetkových dôsledkov vyplývajúcich z otcovstva svedčia v prospech
navrhovateľa, ktorý v konaní preukázal, že nie je biologickým otcom maloletého odporcu v 2/ rade.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu proti
maloletému odporcovi v 2/ rade nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1
OSP. Takými dôvodmi bola skutočnosť, že účastníkom konania je maloletá osoba a kolízny opatrovník,
ktorý účastníka zastupuje, konal z úradnej moci a v rámci svojich procesných oprávnení.



Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.