Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/533/2015 z 23. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2016, sp. zn. 15Co/533/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6311206769.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/533/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6311206769.1 | 2016-08-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 37 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b31ef703-ed6a-4efe-9ba1-21303ac72d17 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6311206769.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/533/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311206769
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6311206769.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajšútska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajšúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanej F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX V., za účasti
OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného
splnomocneným advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, so sídlom Advokátskej kancelárie Stará
Baštová 2, 040 01 Košice, adresa pre doručovanie Budapeštianska 8, 040 13 Košice, o zaplatenie
623,14 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 5C/325/2011-147
zo dňa 15.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu a o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 623,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 481,36 Eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. K zamietnutiu žaloby došlo z
dôvodu premlčania nároku žalobcu s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka.
Ohľadne dohody o uznaní záväzku žalobcu so žalovanou okresný súd prijal záver, že táto dohoda
nebola uzatvorená platne, nakoľko jej uzatvorenie dosiahol žalobca nekalou obchodnou praktikou.
Nakoľko uznanie dlhu považoval za neplatný právny úkon, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky, aj s
prihliadnutím na túto skutočnosť návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O. s. p. vzhľadom na úspech žalovanej strany.

2. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch o zamietnutí návrhu a priznaní trov konania vedľajšiemu
účastníkovi podal odvolanie žalobca. Rozsudok okresného súdu navrhol zmeniť a návrhu vyhovieť,
resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že dňa 15.04.2010
žalovaná podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku (ďalej len „dohoda“),
prostredníctvom ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutie
flexi pôžičky č. 868701110504 zo dňa 13.05.2004 vo výške 621,36 Eur, čo do dôvodu a výšky a zaviazala
sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška
pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Čo sa týka námietky premlčania, žalobca poukázal na
ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu



i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota
na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase
uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Žalobca zároveň nesúhlasil s názorom súdu, že žalovaná nebola
poučená o premlčaní predmetného nároku v čase podpisu dohody, keďže v čase jej podpisu záväzok
premlčaný nebol, preto nemožno hovoriť o nekalej obchodnej praktike. V tejto súvislosti poukázal na
ust. § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také
uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Poukázal tiež na
skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako
ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Pokiaľ by súd posúdil predmetný úverový
vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka, následne aj účinky dohody je potrebné vyhodnotiť v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca odvolaním napadol aj výrok rozsudku okresného
súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, pričom v súvislosti s náhradou trov konania priznaných
vedľajšiemu účastníkovi poukázal na to, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom,
Košice navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O. s. p.“).

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
08.12.2006 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava a žalobcom, a to konkrétne
zo Zmluvy o poskytnutí flexi pôžičky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 13.05.2004
uzavretej podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň v konaní bolo preukázané, že od
právneho predchodcu žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy so žiadosťou o predčasné splatenie
zostatku úveru.

9. Pri posudzovaní právneho režimu, ktorý je potrebné uplatniť na právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanou, odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od
01.05.2014), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy Obchodného práva.



10. Je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský,
na ktorý v súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné prednostne použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

11. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
01.05.2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť vyplatenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

12. Obe ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia, tzn. že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom. V zmysle citovaných ustanovení potom na vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak ako na to správne poukázal okresný súd, a to aj vo vzťahu k
plynutiu premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

13. V súvislosti s posudzovaním, či námietka premlčania bola v preskúmavanej veci vznesená účinne,
vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že dohoda (Dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní
záväzku) je absolútne neplatná, a preto nemala žiadne právne účinky. Odvolací súd dospel k rovnakému
názoru, pričom rovnako tak ako okresný súd uvedený právny úkon nepovažuje za platný, a to v súlade
s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže jeho uzavretie (ako uviedol okresný súd nevyžiadaná
návšteva agenda, jednanie v aute, nečestné konanie až nátlak k podpisu dohody pri poukazovaní na
vymáhanie už „premlčaného“ nároku žalobcu cestou exekútora) nemožno považovať za právny úkon
urobený slobodne a vážne. Odvolací súd dodáva, že takýto právny úkon sa tiež prieči dobrým mravom
(§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka), preto rovnako tento právny úkon je potrebné považovať za
absolútne neplatný. Pokiaľ dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom a na právny vzťah žalobcu
a žalovanej je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka aj v rozsahu plynutia premlčacej
doby, záver okresného súdu, ktorým považoval nárok žalobcu za premlčaný, odvolací súd považuje za
správny. Aj v tejto súvislosti tak ako okresný súd, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.215. Pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol,
jeho rozhodnutie je potrebné považovať za vecne správne.

14. Žalobca sa odvolal proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

15. Procesné postavenie vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa nepremietlo do ustanovení
CSP. Intervenienta podľa § 81 a nasl. CSP vzhľadom na jeho právny záujem na výsledku konania
nemožno považovať za subjekt totožný s vedľajším účastníkom podľa § 93 ods. 2 O. s. p., rovnako
totožné procesné postavenie nemá ani osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 O. s. p.

16. Právne postavenie vedľajšieho účastníka do 30.06.2016 je potrebné charakterizovať ako formu
spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník bol osobou odlišnou od
účastníka samotného, ktorý sa zúčastňoval konania z dôvodu, že chcel pomôcť zvíťaziť v spore
niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vtedajšieho vedľajšieho účastníctva bola „pomoc“
v spore niektorému z účastníkov (strán konania). Vedľajší účastník bol motivovaný víťazstvom v spore
toho účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Táto motivácia bola daná buď právnym záujmom
vedľajšieho účastníka na výsledku konania, o ktorý spravidla išlo vtedy, ak rozhodnutím by bol vo svojich
dôsledkoch dotknutý na právnom postavení alebo v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. bola daná
predmetom jeho činnosti, ktorým bola ochrana práv podľa osobitného predpisu.

17. V ust. § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z ust. § 18 O. s. p. vyplývalo, že účastníci
majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a mohli sa dať v konaní zastupovať advokátom,
ktorého si zvolili. Možnosť dať sa zastúpiť advokátom podporuje aj princíp tzv. „rovnosti zbraní,“ pričom
vedľajší účastník v konaní pred súdom prvej inštancie využil svoje zákonné právo a bol zastúpený



advokátom. Pokiaľ uvedenému subjektu vznikli v rámci konania na súde prvej inštancie trovy konania v
súvislosti s právnym zastúpením a takýto subjekt bol v konaní úspešný, nie je dôvod, aby mu náhrada
trov konania nebola priznaná. Vedľajší účastník do konania vstúpil ešte v roku 2012 (oznámením zo
dňa 26.04.2012, ktoré bolo doručené na Okresný súd Brezno 03.05.2012), kedy zákon (ust. § 93 ods. 3
O. s. p.) ešte nevyžadoval súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňoval na konaní.
Takýto súhlas O. s. p. vyžadoval až od 01.01.2015. Vedľajšiemu účastníkovi preto patrila náhrada
trov konania. Žalobcom namietaná účelnosť jeho vstupu do konania je neodôvodnená, vedľajší účastník
podával náležité vyjadrenia s cieľom ochrany spotrebiteľa, aj v dôsledku ktorých bol návrh žalobcu
zamietnutý, preto mu okresný súd správne priznal náhradu trov konania a odvolací súd rozsudok aj v
tejto časti potvrdil ako vecne správny.

18. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, potom má právo na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. O výške
náhrady trov odvolacieho konania (prípadne nepriznaní trov odvolacieho konania žalovanej) rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Subjekt OZ právna pomoc spotrebiteľom si trovy konania
v zmysle ustanovení O. s. p. neuplatnil, od 01.07.2016 došlo k zániku jeho procesného postavenia v
konaní ako vedľajšieho účastníka, preto odvolací súd sa trovami odvolacieho konania tohto subjektu
nezaoberal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis; § 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP).