Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9To/36/2019 z 1. 10. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 1. októbra 2019, sp. zn. 9To/36/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8418010003.1 Krajský súd Prešov | 9To/36/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8418010003.1 | 2019-10-01 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: TZ, § 240 ods. 1 TZ, § 240 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a71ff0b-8ef4-4f19-b0e3-f53d5b59b35f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8418010003.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/36/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418010003
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8418010003.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 02.10.2019 v trestnej veci obžalovaného W. K., pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa
15.01.2019, sp. zn. 7T/1/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného W. K..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15.01.2019, sp. zn. 7T/1/2018 bol obžalovaný W.
K. uznaný vinným z prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

- obžalovaný ako konateľ spoločnosti O., s.r.o., M. L. XXX/XX, K., ktorá bola v úpadku, zmaril uspokojenie
svojho veriteľa spoločnosti K. SK spol. s.r.o. tým, že napriek tomu, že odobral tovar od spoločnosti
K. SK spol. s.r.o. podľa faktúry č. 201107097 zo dňa 25.07.2011 v hodnote 28.623,82 € splatnej dňa
10.09.2011, za tento tovar nezaplatil, pričom po splatnosti faktúry spoločnosti K. SK spol. s.r.o. zvýhodnil
iných veriteľov, a to minimálne živnostníka W. K. O., kedy dňa 20.11.2011 uhradil faktúry 182010, 192010,
25010, 282010, 302010, 352010,0322011-1,062011,122011,162011,192011 v celkovej výške 95.764,65
€ a veriteľov T. a.s., Q. W., W. G., T-W. M., a.s., O., s.r.o., G., s.r.o., V. N., V. M. - G. W., K. M., s.r.o.,
G. B., Y. O., J. G., s.r.o., B.-G., s.r.o., U., a.s., U. Y. M. a.s., W. spol. s.r.o., spolu v sume 76.747,44 €,
ktoré splatné faktúry uhradil v období od februára 2012 do novembra 2012, čím takto svojím konaním
spôsobil spoločnosti K. SK spol. s.r.o., L. 2, N. škodu najmenej vo výške 9.671,98 €.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 240 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, §
38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej strane
spoločnosti K. SK spol. s.r.o. škodu vo výške 9.671,98 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú stranu spoločnosť K. SK spol. s.r.o. so zvyškom jej
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 09.05.2019 prostredníctvom obhajcu. Namietal, že od vypracovania znaleckého
posudku č. 63/2014 počas prípravného konania, podstata jeho obhajoby spočíva v tom, že ak znalec v



odpovedi na otázku č. 4 výslovne uvádza, že v období od 01.06.2011 do 28.12.2012 bola spoločnosť
O. s.r.o. jednoznačne platobne schopná a túto skutočnosť potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, nemôže
byť založená jeho trestná zodpovednosť za prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.
zákona. Objektívna stránka prečinu podľa § 240 Tr. zákona vyžaduje, aby išlo o dlžníka, ktorý nie je
schopný plniť svoje splatné záväzky, t.j. je platobne neschopný (insolventný), čo súd v napádanom
rozsudku správne konštatuje na strane 6 odôvodnenia. Ide o úpadkový trestný čin, takže na správny
výklad skutkovej podstaty tohto prečinu je nevyhnutné aplikovať mimotrestnú normu, ktorou je zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom. Znenie objektívnej stránky daného
prečinu zodpovedá legálnej definícii úpadku vo forme platobnej neschopnosti, ktorá je upravená v §
3 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ak znalec dospel k záveru, že spoločnosť O. s.r.o. v
rozhodnom období bola platobne schopná, tak trestnosť v zmysle § 240 ods. 1 Tr. zákona je vylúčená.
Vychádzajúc z právneho princípu „racionálneho zákonodarcu“, vzťah medzi trestnou a mimotrestnou
normou v tejto trestnej veci, teda medzi trestným zákonom a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii
vo vzťahu k vymedzeniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 240 Tr. zákona
nie je náhodný, keďže obidve právne normy boli pripravované a schvaľované v rovnakom čase a teda
zákonodarca jednoznačným spôsobom trestnú zodpovednosť naviazal iba na platobnú neschopnosť,
ako jednu z dvoch foriem úpadku podľa konkurzného zákona. Záver o forme úpadku dlžníka pri danom
prečine musí dôsledne vychádzať z účtovníctva dlžníka. Na takéto posúdenie sú nevyhnutné odborné
vedomosti, ktoré orgány činné v trestnom konaní, ani súd nemajú a preto bol do konania pribratý
znalec z príslušného odboru. Aj keď žiaden dôkaz nemá nadradené postavenie, ak znalec v znaleckom
posudku jednoznačne uzavrel, že spoločnosť O. s.r.o. nebola v rozhodnom období insolventná, bola
iba predlžená, tak týmito závermi riadne vykonaného dôkazu je súd viazaný. Ak spoločnosť O. s.r.o.
bola v rozhodnom období predlžená, nie však platobne neschopná a on ako konateľ uhrádzal iba
aktuálne režijné výdavky za účelom realizovania zákaziek, tak záver znaleckého posudku o nemožnosti
vytvorenia dostatku majetkových hodnôt pre ďalšiu činnosť s následným uspokojením veriteľov nemá
žiadnu výpovednú hodnotu. Rozhodoval sa v danom čase vo viere, že spoločnosť z úpadku dostane.
Vzhľadom na uvedené, je evidentné, že svojím konaním nenaplnil všetky obligatórne znaky objektívnej,
ani subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr.
zákona. Ak boli v rozhodnom období uhrádzané iba režijné náklady a neboli pomerne uhrádzané ostatné
splatné záväzky, tak to nemôže založiť jeho trestnoprávnu zodpovednosť, ako to nesprávne uzavrel
okresný súd. S poukazom na odvolacie dôvody, navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci túto
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku vo výroku o vine a v dôsledku toho aj vo výroku o treste a
na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku nech rozhodne vo veci tak, že ho podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
spod obžaloby oslobodí.

K podanému odvolaniu sa vyjadril splnomocnenec poškodeného podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 06.06.2019. Uviedol, že podané odvolanie obžalovaného voči predmetnému rozsudku
považuje za účelové a nedôvodné, s cieľom odvrátiť pozornosť konajúceho, ako aj odvolacieho súdu
od podstatných a preukázaných skutočností v danej trestnej veci. Konajúci prvostupňový súd nepristúpil
na argumentáciu uplatňovanú obžalovaným už počas konania pred ním, s touto sa správne nestotožnil,
na túto neprihliadal a obžalovaného uznal vinným zo spáchaného skutku a správne mu uložil trest, ako
aj povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 9.671,98 €. Obžalovaný sa vo svojom odvolaní
zameral najmä na výpoveď ustanoveného znalca v predmetnom konaní R.. W. Y.. S touto argumentáciou
nesúhlasí a považuje ju za špekulatívnu. Súdny znalec rozlišoval vo svojej výpovedi skutočnosť,
či sa má jednať o platobnú neschopnosť alebo neschopnosť po účtovnej stránke alebo po stránke
posudzovania pre účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z., čo je podstatné aj v tomto
trestnom konaní. Súdny znalec jednoznačne uviedol, že po účtovnej stránke bola spoločnosť O. s.r.o.
schopná uhradiť v danej výške v rozhodnom období faktúru poškodenej spoločnosti, avšak po stránke
pre posúdenie na účely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bola spoločnosť v rozhodnom období
v predlžení a nebola pre účely tohto zákona platobne schopná plniť si svoje záväzky voči veriteľom. K
výpovedi súdneho znalca dáva do pozornosti, že sa vyjadroval v dvoch rovinách a to či mala spoločnosť
v rozhodnom období po účtovnej stránke dostatok finančných prostriedkov a to čo i len čiastočne a
v rovine druhej, či bola spoločnosť O. s.r.o. v rozhodnom období platobne neschopná podľa zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Tvrdenia obžalovaného v odvolaní považuje z uvedeného dôvodu za
zavádzajúce a špekulatívne, s cieľom oddialiť pozornosť súdov od prejednávavanej trestnej veci a skutku
kladeného obžalovanému za vinu. Má za to, že obžalovaný sa dopustil predmetného konania, ktoré
mu je ako štatutárnemu orgánu spoločnosti O. s.r.o. kladené za vinu. Z vykonaného dokazovania a
listinných dôkazov je dostatočne zrejmé, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti O., ktorá bola v čase



od mesiaca október 2011 do mesiaca november 2012 v úpadku a nebola schopná uspokojiť svojich
veriteľov, sa dopustil konania, ktorým zmaril uspokojenie platnej pohľadávky a to tým, že zvýhodnil iných
veriteľov, ako aj sám seba ako fyzickú osobu - podnikateľa W. K. O. pred ním, nakoľko mu neuhradil
jeho pohľadávku a to ani len čiastočne, čím mu spôsobil škodu vo výške 28.623,82 €.

Na základe takto podaného odvolania, krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov, týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený
ako prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku
boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov
následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri
ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako
konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané
v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi
vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutí na návrhy a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver,
že obžalovaný W. K. spáchal skutok, ktorý je mu obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných
dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré
spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie
záverov o tom, či k spáchaniu skutku došlo, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť
na základe výpovede svedka poškodeného R.. V. Y., ktorý uviedol, že spoločnosť K. SK dodala tovar
spoločnosti O. s.r.o., faktúra bola vystavená a po dobe splatnosti nebola uhradená. Neskôr sa dozvedeli,
že klient nemá peniaze, ale zároveň sa dozvedeli, že zo strany klienta boli uhradené faktúry iným
spoločnostiam, pričom konateľ spoločnosti O. s.r.o. im podpísal uznanie záväzku.

Svedok W.. F. J., ktorý bol správcom konkurznej podstaty úpadcu O. s.r.o. uviedol, že spoločnosť K. SK si
v konkurznom konaní uplatnila faktúru s istinou vo výške 25.623,82 €, avšak on ako správca spoločnosti
K. nič neuhrádzal.

Za rozhodujúci dôkaz v predmetnej trestnej veci odvolací súd považuje výsluch znalca R.. W. Y. a ním
podaný znalecký posudok, z ktorých vyplýva, že spoločnosť O. v čase splatnosti predmetnej faktúry,
teda dňa 10.09.2011, mala prostriedky v pokladni a na bankovom účte v celkovej výške 70.249,- €, avšak
mala záväzky vo výške 207.891,- €, z čoho vyplýva, že mohla pomerne uspokojiť svoj záväzok voči
spoločnosti K. vo výške 9.671,98 €, pričom spoločnosť bola od júna 2011 v predlžení a od júla 2011
mala záväzky po splatnosti viac ako 30 dní. Zároveň po dátume splatnosti faktúry poškodeného K.
s.r.o. hradila spoločnosť obžalovaného O. s.r.o. záväzky iným veriteľom, ktorých pohľadávky boli neskôr
splatné. Aj keď v čase splatnosti faktúry pre spoločnosť K. s.r.o. bola spoločnosť O. s.r.o. platobne
schopná z hľadiska účtovného, z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii mala viac ako jeden
splatný záväzok po lehote.

Vo vzťahu k námietke obhajoby, že vzhľadom na to, že znalec uviedol, že spoločnosť mala dostatok
finančných prostriedkov a teda nebola platobne neschopná, keďže znalec sa vyjadril, že mohla uhradiť
celý záväzok spoločnosti K., odvolací súd udáva, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
súdu prvého stupňa, že za platobne neschopného, teda insolventného možno považovať toho dlžníka,



ktorý má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden
peňažný záväzok s tým, že dlžník nemá finančné záväzky 30 dní po lehote splatnosti kryté svojím
finančným majetkom a ide o trvalejší ekonomický stav dlžníka. Z vykonaného dokazovania možno
nepochybne ustáliť, že dlžník O. s.r.o. bol v roku 2011 v úpadku a mal viac ako jedného veriteľa s
viac ako jednou pohľadávkou a nebol schopný priebežne uhrádzať všetky svoje splatné záväzky a
jeho splatné záväzky presahovali hodnotu jeho aktív. Ak teda spoločnosť O. s.r.o. bola v predlžení, za
takéhoto stavu mal dlžník povinnosť uspokojiť svojich veriteľov pomerne a rovnomerne t.j. podľa zásad
uspokojovania nezabezpečených veriteľov v konkurznom konaní a nie uprednostniť jedného z nich. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd dodáva, že z výpovede znalca Ing. Y. a ním podaného znaleckého
posudku jednoznačne vyplýva, že v čase splatnosti faktúry spoločnosti K. SK s.r.o. mala spoločnosť
O. s.r.o., ktorej bol obžalovaný konateľom finančné prostriedky vo výške 70.249,- €, avšak záväzky vo
výške 207.891,- €, teda záväzky spoločnosti násobne prevyšovali majetok spoločnosti, pričom znalec
zároveň potvrdil, že spoločnosť O. s.r.o. mala viac ako jeden záväzok splatný po lehote viac ako 30 dní
s tým, že napriek uvedenému obžalovaný ako konateľ spoločnosti uprednostnil záväzky iných veriteľov,
ktoré boli splatné neskôr a to vrátane záväzku živnostníka W. K. O., čiže záväzku svojho vlastného.

Na základe uvedeného, krajský súd konštatuje, že súhrn priamych aj nepriamych dôkazov jednoznačne
preukazuje vinu obžalovaného W. K. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z
jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval ako prečin
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1, 2 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný ako konateľ spoločnosti,
ktorá bola dlžníkom, ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, zmaril hoci aj čiastočne
uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa a spôsobil tak väčšiu škodu. Na základe
uvedeného preto aj odvolací súd má za to, že obžalovaný naplnil po objektívnej, ako aj subjektívnej
stránke skutkovú podstatu uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, preto upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona tak, že znížil jej
hornú hranicu o jednu tretinu. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky
okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. Na základe zistených osobnostných
a majetkových pomerov má aj odvolací súd za to, že trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov možno považovať za trest primeraný
a dostatočný, ktorým sa dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona, preto súd prvého
stupňa, podľa názoru odvolacieho súdu, správne rozhodol ak takýto trest obžalovanému uložil.

Rovnako správne súd prvého stupňa obžalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 9.671,98 € na
základe výpovede znalca R.. W. Y., ktorý uviedol, že spoločnosť O. s.r.o. mohla spoločnosti K. SK z dlžnej
sumy pomerne uhradiť sumu 9.671,98 €, teda výška škody bola vykonaným dokazovaním jednoznačne
preukázaná, je súčasťou popisu skutku uvedeného výroku rozsudku a poškodený si ju uplatnil v zmysle
§ 46 ods. 3 Tr. poriadku riadne a včas. Zároveň, vzhľadom na skutočnosť, že poškodený si uplatnil nárok
na náhradu škody vo výške 28.623,82 €, správne postupoval súd prvého stupňa, ak ho so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces v zmysle § 288 ods. 2 Tr. poriadku.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a
preto toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.