Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/13/2011 z 9. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. novembra 2011, sp. zn. 17CoP/13/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8711205040.1
Krajský súd Prešov | 17CoP/13/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8711205040.1 | 2011-11-09 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3010ca7d-ac29-403e-9f0d-8138c8757933
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8711205040.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/13/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711205040
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8711205040.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Zlaty
Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. K., nar. X.X.XXXX,
bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa
rodičov K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XXX a C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. č. XX, v konaní
začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 15P 132/2011 - 23 zo dňa 15. júna 2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa  v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí
návrhu matky v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 11C
16/2007 - 135 zo dňa 20. apríla 2007, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého N. K. tak, že
toto výživné sa zvyšuje zo sumy 117 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne počnúc dňom 1.7.2011,
ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 11C
16/2007 - 35 zo dňa 20. apríla 2007 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 117 Eur mesačne. V čase
predchádzajúceho konania príjem na strane matky predstavoval 10.000,- Sk, príjem na strane otca
19.077,- Sk. Inú vyživovaciu povinnosť rodičia nemali.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že otec na dieťa hradí výživné pravidelne, v súčasnosti maloletému
dieťaťu sporí sumu 50 Eur mesačne, avšak dispozičné právo s týmto účtom má len otec. Súd uvedenú
skutočnosť zobral do úvahy, takéto šetrenie je v prospech maloletého dieťaťa. Nejedná sa však o tvorbu
úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Otec je zamestnaný na OOPZ Vysoké Tatry s priemerným



mesačným zárobkom 851 Eur a býva v domácnosti svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť a podieľa
sa aj na chode domácnosti, opravách domu a podobne.

Na strane matky k výraznej zmene pomerov nedošlo, táto je do 30. júna 2011 na základe dojednaného
pracovného pomeru na dobu určitú zamestnaná v K. K. - U. s priemerným zárobkom 287 Eur. Prispieva
svojej matke na chod domácnosti sumou 150 Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Prvostupňový súd posúdil nárok podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine
a podľa § 62 ods. 2,4,5 Zákona o rodine. Porovnal pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v
súčasnosti a mal jednoznačne preukázané, že na strane matky k zmene pomerov nedošlo, nakoľko v
čase predchádzajúceho konania dosahovala príjem 10.000,- Sk , v súčasnosti jej príjem predstavuje
287 Eur, tento príjem je porovnateľný.

K zvýšeniu príjmu došlo na strane otca, ktorý v čase predchádzajúceho rozhodnutia dosahoval 19.071,-
Sk, v súčasnosti tento príjem činí 851 Eur.

Zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa nastane nástupom dieťaťa do 1. ročníka základnej školy,
avšak v tejto súvislosti prvostupňový súd vzal do úvahy už prípravu spojenú so zakúpením školských
potrieb, pomôcok, s čím budú spojené zvýšené výdavky. Na základe takto zisteného skutkového stavu
súd zvýšil výživné u maloletého N. K. zo sumy 117 Eur na sumu 160 Eur mesačne, pretože je v
možnostiach a schopnostiach otca prispievať na dieťa takýmto výživným. Toto výživné súd zvýšil od
1.7.2011, pretože v letných mesiacoch už bude potrebné dieťaťu zakupovať školské potreby a pomôcky
pre výuku v 1. ročníku.

Matka dieťaťa žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 Eur mesačne a to od 1.5.2011. Na základe
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v súčasnosti nie je v možnostiach a schopnostiach otca
prispievať výživným na dieťa v sume 200 Eur a zároveň k 1.5.2011 nenastala žiadna zmena pomerov,
ktoré by zvýšenie výživného odôvodňovala. Navyše otec sám dobrovoľne šetrí maloletému dieťaťu,
preto súd v tejto prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože ide o konanie
starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal,
že bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa až sumou 160 Eur mesačne. Uviedol, že zmena z
predškoláka na školáka v obci U., kde syn do školy nepotrebuje dochádzať, nie je až taká finančne
náročná. Suma 117 Eur zabezpečuje synovi slušnú výživu. Je to finančná hotovosť, ktorá okrem
uhrádzania bežných potrieb maloletého dieťaťa, pokryje aj náklady na ostatné potreby prospešné k
všestrannému vývoju. Táto suma zabezpečí synovi uspokojenie jeho životných potrieb, aj keď došlo
k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Matka dieťaťa finančné prostriedky, ktoré jej posiela
nepoužíva pre potreby N., v jej rukách sú nekontrolovateľné. Výživné je pre ňu náhradným príjmom a
používa ho pre svoje účely. Pravidelne navštevuje diskotéky a miesta, kde sa konzumujú alkoholické
nápoje. Žije nočným životom a chodí domov  k synovi v noci. Syn chodí poobliekaný vo veciach ich
rodinných príslušníkov a iných osôb a mená týchto osôb sú na týchto veciach napísané. Matka uviedla,
že zdrojom jej príjmu je len mesačná mzda 287 Eur, pričom to nepreukázala. Z tohto príjmu by si nebola
schopná kúpiť nové motorové vozidlo značky KIA RIO, ktoré si zakúpila a vlastní. Syn má neudržiavaný
chrup a mal odklad k nastúpeniu povinnej školskej dochádzky, pričom je veľmi inteligentný. Do tretieho



roku veku bol syn silný, toho času v sedem a pol roku je rastovo zaostalý za inými deťmi. Citovo stráda
alebo kvalita výživy nie je adekvátna. To je priamy následok toho, že navrhovateľka výživné nepoužíva
pre syna N.. Matka dieťa nevychováva a neučí ho návykom a sklonom smerujúcim ku konaniu, ktoré
sú pre syna žiaduce.

Otec ďalej uviedol, že jeho mesačný zárobok bol 851 Eur, ktorý údaj bol aktuálny v roku 2010. Z
dôvodu personálnych a iných zmien jeho zárobok je nižší a okrem nepravidelných príplatkov má mzdu
781,88 Eur. Maloletému N. vedie v banke bežný účet, kde mu mesačne vkladá hotovosť 50 Eur.
Navrhovateľka v Obci U. so svojou matkou spravuje privát P. K., U. č. XXX, kde má navrhovateľka aj syn
trvalé bydlisko, z ktorého má príjem finančných prostriedkov. Ubytovanie zabezpečujú prostredníctvom
internetu. Otec dieťaťa býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou H. K., dom doposiaľ nie je
vlastnícky vysporiadaný, najmä pokiaľ sa týka pozemkov so C. lesmi T.-u. Majiteľom nehnuteľnosti je jeho
matka. Majetkovo vysporiadaný s matkou dieťaťa otec už je a to konaním pred Okresným súdom Poprad
č.k. 7C 116/2007 - 77, finančné úspory, ktoré mal počas manželstva našetrené vzala navrhovateľka k
sebe a disponuje s nimi.

Matka otca dieťaťa je dôchodkyňa, ťažko zdravotne postihnutá, má vydaný preukaz ZŤP. Na vyšetrenia
ju vozí otec dieťaťa motorovým vozidlom, kde sú mesačné výdavky 50 Eur. Celý svoj dôchodok matka
otca minie na lieky a tak mesačne platí otec inkaso, údržbu domu a raz ročne tuhé palivo, pričom tieto
náklady mesačne predstavujú hotovosť 330 Eur. Otec do zamestnania cestuje motorovým vozidlom, kde
náklady na cestu do zamestnania predstavujú mesačne 180 Eur. Do práce využíva osobné motorové
vozidlo, pretože do Tatranskej S. jazdia spoje SAD veľmi málo a nepravidelne. Otec dieťaťa externou
formou študuje na vysokej škole, navštevuje Univerzitu Mateja Bela, Právnickú fakultu v Banskej Bystrici,
kde platí školné 1.020 Eur, okrem toho mesačné výdavky v súvislosti s dochádzkou do školy predstavujú
80 Eur. Sumu 160 Eur výživného, čo predstavuje 86,3 % životného minima a 60% minimálnej mzdy nie
je schopný otec uhrádzať. Iný príjem si nemôže zabezpečiť vlastným pričinením. Preto navrhol, aby súd
po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že je povinný na maloleté dieťa počnúc dňom 1.7.2011 platiť
výživné v sume 100 Eur.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že žiada rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, a to v rozsahu zvýšenia na sumu 160 Eur mesačne, potvrdiť. Uviedla,
že náklady na vstup dieťaťa do základnej školy má vysoké bez ohľadu na to, že dieťa nastupuje do 1.
ročníka Základnej školy v Ždiari. Tiež potrebuje zakúpiť všetky pomôcky, čiže školskú tašku, prezuvky
do školy, úbor na cvičenie, tenisky, cvičky do telocvične, potreby na výtvarnú výchovu, školské potreby
ako sú zošity, perá, ceruzky, farbičky, gumy, cvičné zošity a učebnice. Okrem toho potrebuje finančné
prostriedky na úhradu triedneho fondu, stravy dieťaťa v škole, školských výletov a exkurzií a podobne.
Suma 160 Eur mesačne predstavuje denne 5,33 Eura a táto suma ledva pokryje stravu maloletého
dieťaťa pri súčasných cenách potravín, pričom všetky ostatné náklady na syna spojené s bývaním,
hygienou, potrebami dennej hygieny, oblečenie, obuv a podobne zabezpečuje výlučne z vlastných
prostriedkov. Rozhodne poprela, že by o dieťa sa riadne nestarala, resp. že by výživné použila na svoje
potreby.

Domnienka, že maloletému dieťaťu otec vedie bežný účet v banke je bezvýznamná, pretože ako matka
nemá k účtu dispozičné právo. Preto je možné sa len domnievať, že v budúcnosti tieto prostriedky syn
aj skutočne využije. Rozhodne poprela, že by prevádzkovala penzión spoločne so svojou matkou, nemá
na takúto činnosť povolenie zo živnostenského úradu.

Namietala, že otec dieťaťa uprednostňuje pri výdavkoch svoju matku, ktorá poberá dôchodok a aj
vdovský dôchodok. V jej prípade náklady na domácnosť, v ktorej žije spolu so svojou matkou predstavujú



266 Eur mesačne a príjem matky dieťaťa predstavuje približne 280 Eur. Príjem samotnej matky je tiež
280 Eur mesačne a tiež potrebujú finančné prostriedky na chod domácnosti a na údržbu.

Rozhodne poprela, že by náklady na dopravu do zamestnania autom vo výške  180 Eur mesačne bol
nevyhnutný výdavok otca maloletého dieťaťa. Spoje SAD v smere Tatranská Javorina, I. Smokovec
premávajú v polhodinových intervaloch a náklady na dopravu SAD by boli o polovicu lacnejšie.
Skutočnosť, že otec študuje je chvályhodné, ale na to mal myslieť ešte za slobodna. Tieto náklady nie
sú nevyhnutné a nemôžu mať prednosť pred výživným.

Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa žiadala, aby odvolací súd rozhodol v prospech a záujme
maloletého dieťaťa a teda aby rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie.

Na pojednávaní otec maloletého dieťaťa na podanom odvolaní v celom rozsahu trval a upresnil, že žiada,
aby bolo ponechané výživné v sume 117 Eur mesačne. Poukázal na svoje majetkové pomery, ktoré
popísal v odvolaní a uviedol, že v súčasnej situácii, keď sa mu príjem znížil, nie je schopný zabezpečiť
plnenie vyživovacej povinnosti v sume 160 Eur mesačne. Rozhodne poprel, že by mal aj iný zdroj príjmov.

Matka maloletého pred odvolacím súdom žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdiť. Poukázala na vysoké výdavky na maloleté dieťa a to nielen v súvislosti s nástupom na základnú
školu, ale aj v súvislosti so zdravotnými problémami. Je pravdou, že v súvislosti so zdravotným stavom
dieťaťa si zabezpečila motorové vozidlo, na ktoré si požičala a v súčasnej dobe finančné prostriedky
spláca. Poprela, že by sa o dieťa riadne nestarala. Uviedla, že otec dieťaťa si dal medzičasom vykonať
vo vzťahu k mal. N. test DNA.

Kolízna opatrovníčka sa pred odvolací súd nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a preto
odvolací súd konal v jej neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaní, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214
ods. 1,2 O.s.p. a zistil, potom čo doplnil dokazovanie o okolnosti namietané v odvolaní, že odvolanie
otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

Odvolací súd potom čo sa podrobne oboznámil nielen s odvolaním a jeho prílohami, ale aj s vyjadrením
matky a prílohami k tomuto vyjadreniu, na základe dokazovania pred odvolacím súdom zistil, že otec
maloletého dieťaťa od júna 2011 do septembra 2011 mal priemerný mesačný príjem 873,96 Eur,
priemerný mesačný príjem matky za obdobie od januára do septembra 2011 predstavoval sumu 349,28
Eur.

Ďalej odvolací súd z rozsudku súdu prvého stupňa sp. zn. 11 C 16/2007 zo dňa 20. apríla 2007 zistil,
že pomery otca a dieťaťa vrátane matky v súvislosti s bývaním boli také, ako v súčasnej dobe. Počas
posledného rozhodovania súdu príjem otca predstavoval 20.667,- Sk (686,02 Eur) a príjem matky sumu
3.500,- Sk (116,17 Eur).



Zo správy kolíznej opatrovníčky vyplýva, že u mal. N. došlo k zmene pomerov, ktoré si nárokujú na
zvýšené výdavky. Dieťa v súčasnej dobe nastúpilo do prvého ročníka základnej školy, s čím zvýšili sa
výdavky, dieťa podrástlo, je nutné zakupovať aj  nové oblečenie. Kolízna opatrovníčka vo vyjadrení
poukázala na to, že matka maloletého dieťaťa hradí tomuto ubytovanie, na bývanie mesačne prispieva
sumou 150 Eur, platí aj za komunálny odpad, denne dieťaťu zakupuje stravu, zabezpečuje oblečenie pre
dieťa a podieľa sa dennou starostlivosťou o dieťa. Vo výchove matky neboli nájdené žiadne  nedostatky,
ktoré by nasvedčovali tomu, že matka zanedbáva starostlivosť o dieťa.

Kolízna opatrovníčka v správe uviedla, že vykonala pohovor s dieťaťom, ktoré bolo primerane oblečené
a nevyjadrilo sa, že by niekedy bolo doma samé, nebudilo dojem, že by v niečom strádalo. Dieťa
je spokojné, s dobrým vzťahom k obom rodičom, i keď na matku je viac fixované. Odklad školskej
dochádzky malo dieťa na odporúčanie logopedičky. Pred kolíznou opatrovníčkou otec uviedol, že matku
osobne nikdy nevidel na diskotéke, že by jej škodil, ale že sa to po dedine hovorí. Potvrdil však, že
sám bol na Ždiarskych slávnostiach, kde bola aj matka, ktorá túto skutočnosť nepoprela, dokonca aj s
dieťaťom, pretože tam bola celá dedina, pretože to boli dedinské správnosti.

Odvolaciemu súdu otec dieťaťa ďalej predložil zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej vyplýva, že mu
bol pridelený od 1. októbra 2011 do nájmu byt v časti Tatranská Lomnica v 22 -bytovom obytnom dome
Lipa „A“, súpisné č. XXXXX, byt č. X, ktorý obytný dom predstavuje novostavbu, na dobu určitú do 30.
septembra 2012 pri dohodnutom nájomnom ročne 1.927,08 Eur pri splátkach mesačne 160,59 Eur.

Aj po doplnenom dokazovaní a odkazujúc na ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 75 ods. 1
a § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine, odvolací súd dospel k názoru, že prvostupňový súd v napadnutej
časti, t.j. vo výroku o zvýšení výživného, rozhodol správne, pretože správne ustálil skutkový stav, vykonal
všetky dostupné dôkazy k danému obdobiu, kedy rozhodoval a zo správneho skutkového stavu, ktorý
bol úplne zistený, aplikujúc správne ustanovenia Zákona o rodine vo veci aj správne rozhodol.

Ani po doplnenom dokazovaní odvolacím súdom nebolo zistené, že by prvostupňový súd pri svojom
rozhodovaní pochybil. Naopak, zistenia odvolacieho súdu len potvrdzujú dôvodnosť zvýšenia výživného
na maloletého N. K. zo strany otca C. K.. Z obsahu spisového materiálu totiž odvolací súd jednoznačne
zistil, že maloleté dieťa je v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje dieťaťu tak, ako na to poukázala aj
kolízna opatrovníčka, nielen osobnú starostlivosť, ale matka tohto dieťaťa zabezpečuje aj starostlivosť
o domácnosť, poskytuje dieťaťu vecné plnenia vo forme bývania, stravovania. Otec maloletého dieťaťa
zabezpečuje dieťaťu výživné len vo forme plnenia vyživovacej povinnosti, ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Tento model plnenia si vyživovacej povinnosti k dieťaťu existuje prakticky
od právoplatnosti rozvodového rozsudku účastníkov konania č.k. 11 C 16/2007 - 135 zo dňa 20. apríla
2007, ktorý model funguje doposiaľ. Preto aj takto bolo pristupované k stanoveniu výšky výživného
v rozvodovom rozsudku, kedy bolo zohľadnené plnenie jedného aj druhého z rodičov v prospech
maloletého dieťaťa.

Od tohto obdobia došlo k zmene pomerov, a to nielen na strane maloletého dieťaťa, ale ako nakoniec
zistil aj prvostupňový súd a odvolací súd aktualizoval, tento stav je aj na strane rodičov maloletého
dieťaťa. Maloleté dieťa je väčšie, začalo navštevovať základnú školu a je notoricky známe, že v súvislosti
s nástupom dieťaťa do základnej školy rodičia majú neporovnateľne vyššie výdavky v súvislosti so
zabezpečením nielen jeho potrieb, ktoré malo doposiaľ, ale aj ďalších potrieb, ktoré vznikajú v súvislosti
so zaškolením. Sú to potreby v prvopočiatkoch najmä finančného charakteru. Na ľahkú váhu nie
je možné brať ani okolnosti, že je v tomto období potrebné sa dieťaťu zo strany rodičov zvýšene
venovať, aby adaptácia dieťaťa na školskú dochádzku bola úspešná a bezproblémová. Ako to vyplýva z
obsahu prvostupňového spisu, tieto okolnosti zabezpečuje matka maloletého dieťaťa, ktorej dieťa bolo
v pôvodnom rozsudku zverené do osobnej starostlivosti.

Je pravdou, že už len od rozhodnutia napadnutého rozsudku príjem otca sa zvýšil, aj keď pred odvolacím
súdom tvrdil, že jeho príjem je nižší, jeho tvrdenie bolo vyvrátené opisom mzdového listu, kde za obdobie



od júna 2010 do mája 2011 jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 851,58 Eur a od júna 2011
do septembra 2011 tento zárobok vzrástol na 873,96 Eur.

Ani príjem matky nie je až tak nízky, ako to zistil prvostupňový súd za rok 2010. Príjem matky v tom čase
predstavoval 269 Eur. V súčasnej dobe, po tom, čo odvolací súd došetril pomery matky, bolo zistené,
že od januára do septembra 2011 jej priemerný mesačný zárobok predstavoval 349,28 Eur.

Pri určení výšky výživného, ale aj pri zmene pomerov a zmene výšky výživného je vždy dôležité skúmať,
akú životnú úroveň majú rodičia maloletého dieťaťa, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča.

Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič, pričom objektívne
zistiteľné v prejednávanej veci je, vzhľadom na pomery, aj ktoré pred odvolacím súdom prezentoval
otec maloletého dieťaťa, že majetkovo je lepšie zabezpečený on a preto dieťa má právo zdieľať jeho
životnú úroveň. Pomery matky nie sú tak kvalitné, ako na strane otca maloletého dieťaťa, aj keď jej príjem
zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam, dokonca zo zamestnania je hodnotená veľmi pozitívne, nie
je možné od nej spravodlivo žiadať, aby vynakladala na potreby dieťaťa sumu, ktorú si svojou prácou
nevie zabezpečiť. Pozitívne je potrebné však hodnotiť jej starostlivosť o dieťa, čo nakoniec ani napriek
tvrdeniam otca maloletého dieťaťa nebola spochybnená, aj keď tieto pochybnosti boli prednesené v
odvolaní a aj pred odvolacím súdom. Dokonca ani zo správy kolíznej opatrovníčky a ani zo správy, ktoré
predložila ako prílohy k odvolaniu od detského lekára a z logopedickej ambulancie nie sú správy, ktoré
by mali byť na ťarchu matky. Naopak, ide o informácie, z ktorých vyplýva, že matka starostlivosť o dieťa
nezanedbáva. A práve vzhľadom na tieto okolnosti osobná starostlivosť matky o dieťa a jej aktívna účasť
na vývoji dieťaťa a výchove dieťaťa je určitou protiváhou finančnej čiastke, ktorú je povinný uhrádzať v
prospech maloletého dieťaťa otec.

Ani u jedného z rodičov od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k zmene, resp. k zvýšeniu vyživovacích
povinností, majetkové pomery a životná úroveň neklesla, otec dieťaťu nad rámec výživného zabezpečuje
len úhradu sumy 50 Eur mesačne na účet, ktorý zriadil v prospech dieťaťa, avšak o tomto účte
nepredložil dôkaz o jeho existencii, preto túto okolnosť nie je možné zarátať do plnenia vyživovacej
povinnosti, tak ako to aj správne poukázal prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, táto suma
nepredstavuje šetriacu časť výživného. Výdavky otca, ktoré má v súvislosti so vzdelaním na vysokej
škole sú výdavky, ktoré je potrebné pripočítať vzhľadom na to, že nejde o dopĺňanie si kvalifikácie na
žiadosť zamestnávateľa ako nadštandardné výdavky na strane otca, taktiež aj náklady na dochádzku
do zamestnania motorovým vozidlom a financovanie domácnosti jeho matky a domácnosti v byte.

Preto odvolací súd považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a toto ako celok správne po
doplnení dokazovania pred odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. aj potvrdil.

Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní namietal okolnosť, že matka na výživu dieťaťa finančnú
čiastku, ktorú uhrádza nespotrebuje a vedie nočný život, táto okolnosť nebola preukázaná a tieto tvrdenia
zistené neboli. Taktiež nebolo preukázané, že maloleté dieťa nosí veci po príbuzných, naviac táto
okolnosť nie je nič také, čo by spôsobovalo, že by dieťaťu nemohol prispievať zvýšeným výživným.
Naopak táto okolnosť svedčí o tom, že matka o dieťa sa náležite stará a aj keď nemá dostatok finančných
prostriedkov, snaží sa zabezpečiť ošatenie pre dieťa od príbuzných alebo známych, čo nie je možné
považovať za nezvyčajné pri vysokom štandarde rodinných vzťahov.

Pred odvolacím súdom matka maloletého dieťaťa vysvetlila spôsob nadobudnutia motorového vozidla
značky KIA RIO, pretože toto vozidlo potrebovala najmä kvôli zdravotnému stavu a dochádzky do
zdravotníckych zariadení maloletého dieťaťa, opäť nie je možné zabezpečenie tohto motorového vozidla
pričítať na jej ťarchu. Pokiaľ otec mal v tejto súvislosti výhrady, nič mu nebránilo poskytnúť svoje
motorové vozidlo matke maloletého dieťaťa, by svoje povinnosti k dieťaťu mohla zabezpečiť týmto
náhradným spôsobom.



Nebolo preukázané tvrdenie otca maloletého dieťaťa o neudržiavanom chrupe dieťaťa a o účelnom
odklade školskej dochádzky, naopak, bolo zistené, že na odklad školskej dochádzky bol dôvod a
zdravotný stav dieťaťa je dobrý a primeraný veku.

Pokiaľ aj otec maloletého dieťaťa namietal, že matka dieťaťa spravuje privát svojej matky, túto okolnosť
žiadnym spôsobom nepreukázal, aj keď túto skutočnosť len tvrdil. Matka dieťaťa je riadne zamestnaná
v pracovnom pomere, preto nebol dôvod, aby takémuto tvrdeniu uveril aj odvolací súd. Na ťarchu matky
nie je možné pričítať príjem starej matky dieťaťa, ktorá aj keď má takýto privát, môže si s finančnými
prostriedkami nakladať podľa vlastného uváženia. Preto aj táto odvolacia námietka je nedôvodná.

Je však potrebné v neprospech otca prihliadnuť na to, že otec maloletého dieťaťa financuje celý chod
domácnosti, v ktorej súčasnej dobe žije so svojou matkou len s odôvodnením, že jeho matka je starobná
dôchodkyňa a naviac si zabezpečil do nájmu byt, ktorý nájom musí taktiež uhrádzať.  Teda otec má
vlastne dve miesta, na ktorých vedie domácnosť, čo sa odvolaciemu súdu javí ako účelové a je potrebné
na túto skutočnosť prihliadnuť už aj s tým, že rodinný dom, v ktorom žije jeho matka zatiaľ nie je
majetkovo vyporiadaný ako to potvrdil otec dieťaťa pred odvolacím súdom. Preto tieto náklady nie sú
účelne vynaložené. Účelne vynaložené náklady je možné považovať len náklady v súvislosti s užívaním
bytu, kde si otec vytvoril domácnosť.

S ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd vyporiadal vyššie a považoval ich za nedôvodné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia
§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a preto žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.