Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Sa/6/2017 z 29. 1. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. januára 2018, sp. zn. 27Sa/6/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:1017200653.1
Krajský súd Banská Bystrica | 27Sa/6/2017 | ECLI:SK:KSBB:2018:1017200653.1 | 2018-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., § 38 zákona č. 328/2002 Z. z., § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45ac8d4e-fef0-455a-9f4b-f28a06ac8274
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:1017200653.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Sa/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017200653.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu:
V.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. W. X, XXX XX M. G. proti žalovanému: Generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Administratívne konanie: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán
verejnej správy“) na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku doručenej 26.09.2016
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2016 žalobcovi priznal starobný dôchodok vo výške
198,40 € mesačne od 22.09.2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“). Rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca získal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. v znení zák. č. 555/2007 Z.z. a dosiahol dôchodkový vek s poukazom na § 274 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. Uviedol, že nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú, pričom dôchodkový vek
podľa § 65 ods. 2 a § 276 zák. č. 461/2003 Z.z. s použitím § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) žalobca
dosiahol dovŕšením 56 rokov veku XX.XX.XXXX. Zároveň žalobca získal najmenej 25 rokov obdobia
dôchodkového poistenia vrátane doby služby, a preto splnil podmienky na starobný dôchodok v súlade
s § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. Prvostupňový orgán verejnej
správy v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca k 22.09.2016 získal 14 599 dní obdobia
dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia (ďalej len „osobný list“). Ďalej uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho
sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za
obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. považujú. Z uvedeného vyvodil, že žalobca
získal 39 rokov a 364 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok dňa 22.09.2016. Suma starobného dôchodku patriaceho za obdobie dôchodkového poistenia
(vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok bola určená vo výške 785,94644503
€ mesačne a to ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
(vrátane doby služby) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,7875 x
39,9973 rokov obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) x aktuálna dôchodková hodnota
10,9930 = 785,94644503 € mesačne. Keďže žalobca je poberateľom dávok z osobitného systému
sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zák.
č. 461/2003 Z.z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas



výkonu doby služby, sumu starobného dôchodku prvostupňový orgán verejnej správy znížil podľa čl.
33 ods. 2 Dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) (ďalej len „Dohovor
č. 128“) o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového  poistenia, ktorým je
doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného
dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, sa určuje ako časť sumy starobného dôchodku,
ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane
doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku
589,49961838 € mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, bola prvostupňovým orgánom
verejnej správy určená ako súčin sumy starobného dôchodku 785,94644503 € mesačne a koeficientu
0,75005062 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená
na určenie sumy výsluhového dôchodku (30 rokov) a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane
doby služby), ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku (39,9973 rokov). Suma starobného
dôchodku 196,50 € mesačne po zaokrúhlení bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku
zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 785,94644503 € mesačne a
sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 589,49961838 € mesačne. Prvostupňový orgán
verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.
č. 140/2015 Z.z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa zachovávajú nároky vyplývajúce
zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, I. a II. kategórie funkcií, nesmie byť nižšia,
ako suma určená podľa zák. č. 100/1988 Zb., a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zák. č.
306/2002 Z.z. v znení zák. č. 639/2002 Z.z. a zvýšenia dôchodku podľa zák. č. 222/2003 Z.z. Následne
bola určená suma starobného dôchodku podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (po úprave v zmysle
vyššie uvedených právnych predpisov) na sumu 269,29077400 € mesačne. Následne, vzhľadom na to,
že žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky
a na určenie sumy starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 mu bola do
doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu
doby služby, prvostupňový orgán verejnej správy pri výpočte sumu starobného dôchodku znížil podľa
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým
je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Suma starobného
dôchodku bola v zmysle uvedeného vypočítaná vo výške 218,34387059 € mesačne a zodpovedá
zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky,
pričom bola určená ako súčin sumy starobného dôchodku 269,29077400 € mesačne a koeficientu
0,81081081 určeného ako podiel zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku (30 rokov) a úhrnu zamestnania (vrátane doby služby), ktoré bolo zhodnotené
na sumu starobného dôchodku (37 rokov). Suma starobného dôchodku 51 € mesačne po zaokrúhlení
bola určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu (vrátane doby služby)
269,29077400 € mesačne a sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej zamestnaniu, ktorým je doba
služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku 218,34387059 € mesačne. Keďže suma
starobného dôchodku vypočítaná podľa zák. č 461/2003 Z.z. a Dohovoru č. 128 predstavovala 196,50 €
a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a Dohovoru
č. 128 predstavovala 51 € mesačne, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že starobný dôchodok
žalobcovi patrí v sume určenej podľa zák. č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru č. 128 (t.j. v sume 196,50 €).
Následne bola táto suma starobného dôchodku s poukazom na § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. zvýšená odo
dňa priznania dôchodku o 1,90 € mesačne (t.j. o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú
v § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na 198,40
€ mesačne. Keďže úhrnná suma dôchodkov žalobcu k 22.09.2016 predstavuje 1752,76 € mesačne
(starobný dôchodok v sume 198,40 € mesačne a výsluhový dôchodok v sume 1554,36 € mesačne),
je vyššia ako suma minimálneho dôchodku 305,10 € mesačne, žalobcovi nevznikol nárok na zvýšenie
sumy starobného dôchodku podľa § 82b zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.02.2017 (ďalej „napadnuté
rozhodnutie“) na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa
24.10.2016 vo veci priznania starobného dôchodku odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2016. Žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah odvolania žalobcu, v ktorom tento nesúhlasil



s výškou starobného dôchodku z dôvodu použitia čl. 33 Dohovoru č. 128 argumentujúc, že pre krátenie
dôchodkovej dávky v zmysle Dohovoru č. 128 je potrebné prijatie vnútroštátneho predpisu, ktorý doteraz
v našom právnom systéme prijatý nebol, a preto v jeho prípade nemalo dôjsť vôbec ku kráteniu sumy
starobného dôchodku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predloženej dokumentácie žalovaný
dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto bolo potrebné
prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. S poukazom na § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č.
555/2007 Z.z., § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. a § 274 ods. 2 cit.
zákona uviedol, že starobný dôchodok žalobcu bol vypočítaný podľa zák. č. 461/2003 Z.z. aj podľa
zák. č. 100/1988 Zb., a keďže suma určená podľa zák. č. 461/2003 Z.z. (196,50 € mesačne) je vyššia
ako suma starobného dôchodku určená podľa zák. č. 100/1988 Zb. (51 € mesačne), žalobcovi patrí
starobný dôchodok vo vyššej sume. Konštatoval, že žalobca dôchodkový vek dosiahol podľa § 65 ods.
2 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. s použitím § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. dovŕšením 56 rokov, t.j.
dňom 22.09.2016. K uvedenému dňu žalobca získal 14 599 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo
je v súlade s § 60 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. 39 rokov a 364 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Poukázal na Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR
č. SRLZ-SZ-VZ-44.931-1/2010 zo dňa 22.10.2010, ktorým bol žalobcovi priznaný podľa § 38, § 39, § 58,
§ 60 a 81 ods. 3 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 328/2002 Z.z.“) od 01.10.2010 výsluhový dôchodok.
Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 23.10.2015 vyplýva, že pre určenie sumy výsluhového dôchodku
bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 30 rokov a 7 dní (od 01.10.1980 do
28.02.1981 v I. kategórii funkcií ako náhradná vojenská služba, od 01.03.1981 do 31.12.1999 v I.
kategórii funkcií ako výkon služby v B. E. a od 01.01.2000 do 30.09.2010 v I. kategórii funkcií ako
výkon služby v B. E.). Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Keďže splnil podmienky na poberanie dvoch dávok,
ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba, sú splnené podmienky na krátenie sumy starobného
dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, ktoré je žalovaný povinný vykonať. Na určenie sumy starobného
dôchodku boli započítané aj doby zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté
hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku
krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Následne sa žalovaný v odôvodnení vysporiadal s odvolacími
námietkami žalobcu. Poukázal na čl. 154c Ústavy SR, v zmysle ktorého medzinárodné zmluvy o
ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou
jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom. Z uvedeného vyvodil, že príslušné ustanovenia
Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné pre žalovaného, keďže predmetný
Dohovor bol Československou socialistickou republikou (ďalej len „ČSSR“) ratifikovaný 11.01.1990 a bol
vyhlásený v Zbierke zákonov SR. Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá
právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nebolo
potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú podľa žalovaného
prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním žalovaný viazaný pri určení
sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť.
Konštatoval, že žalovaný je vo svojej rozhodovacej činnosti povinný aplikovať Dohovor a to aj bez
potreby existencie osobitného zákona. Vo vzťahu k aplikácii čl. 33 Dohovoru č. 128 uviedol, že z
cit. článku vyplýva, že starobný dôchodok poistenca, ktorému súčasne trvá nárok na dávku patriacu
za tú istú sociálnu udalosť (prežitie dôchodkového veku) tak zo všeobecného systému, ako aj z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia, je možné v súlade s Dohovorom krátiť. Za uvedenú
sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potrebné rozumieť dovŕšenie
ustanoveného veku, t.j. dôchodkového veku. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi bol v súlade s právnymi
predpismi priznaný starobný dôchodok tak, že suma starobného dôchodku zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia sa určila započítaním aj dôb, ktoré získal žalobca v služobnom pomere
(vrátane zárobkov, ktoré počas nich dosiahol), za ktoré sa mu vypláca výsluhový dôchodok. Po takomto
stanovení sumy starobného dôchodku sa krátila suma starobného dôchodku o sumu zodpovedajúcu
dobe služby. Spôsob určenia sumy starobného dôchodku žalobcu a aplikácia čl. 33 Dohovoru je podľa
žalovaného v súlade s určeným postupom Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov č. 83/2013, rovnako je v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy
SR a čl. 154c ústavy, z ktorých vyplýva, že medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred zákonmi. Z uvedeného vyvodil, že
príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom a sú priamo záväzné aj pre žalovaného.
Konštatoval, že spôsob výpočtu sumy starobného dôchodku je v súlade s ustálenou súdnou praxou a



rozsudkami Najvyššieho súdu SR vydanými v obdobných prípadoch. Konkrétne poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. 9So/49/2015 zo dňa 14.12.2016, v ktorom bol vyslovený právny názor na
spôsob výpočtu starobného dôchodku poistencov, u ktorých došlo k poisteniu v dvoch samostatných
systémoch dôchodkového poistenia. Uviedol, že orgán verejnej správy je pri svojej rozhodovacej
činnosti povinný zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti. Zároveň žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán verejnej správy pri
stanovení sumy starobného dôchodku vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 9So/214/2008
zo dňa 28.10.2009 uverejneného pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č.
5/2011.

3. Žalobca sa podaním označeným ako „Odvolanie“ doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa
28.04.2017 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.02.2017 č. XXX XXX XXXX 0.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/25/2017-26 zo dňa 09.05.2017 bola vec s poukazom
na § 18 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 9 ods.
1 SSP postúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu miestne príslušnému na
konanie. Správny súd podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) ako správnu žalobu
v sociálnych veciach. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s krátením priznaného starobného
dôchodku tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Napadnuté rozhodnutie označil za
nepreskúmateľné, nezákonné a protiústavné. Namietal, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia
neuviedol konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre určenie
výšky požadovanej dávky, ani to, na základe akého právneho predpisu žalovaný krátil starobný dôchodok
na sumu 198,40 € mesačne. Uviedol, že pri aplikácii § 65, § 112 ods. 1, § 574 (správne malo byť
uvedené § 274) a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. by suma starobného dôchodku nezodpovedala priznanej
sume, ale bola by podstatne vyššia. Namietal, že vo výroku rozhodnutia chýba prameň práva a uvedenie
konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého bola priznaná suma ustálená, resp.
krátená. Poukázal na to, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. s použitím
§ 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 56 rokov veku dňom XX.XX.XXXX. Ďalej
poukázal na to, že Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 22.10.2010 mu bol od 01.10.2010
priznaný výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Z celkového počtu 39 rokov a 364 dní
obdobia dôchodkového poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku (XX.XX.XXXX) bola podľa
citovaného rozhodnutia žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok započítaná doba výkonu základnej
vojenskej služby a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.03.1981 do 30.09.2010, t.j. 30
rokov a 7 dní. Služobný pomer ukončil 30.09.2010. Ďalej žalobca poukázal na to, že predpokladom
pre krátenie dôchodkovej dávky v zmysle Dohovoru č. 128 je potrebné prijatie vnútroštátneho predpisu
(čl. 30), ktorý doposiaľ v našom právnom systéme nebol prijatý. Žalovaný nebol preto oprávnený krátiť
žalobcovi starobný dôchodok. Ani žiadne ustanovenie zák. č. 100/1988 Zb., ani zák. č. 461/2003 Z.z.
podľa žalobcu neoprávňuje žalovaného na zníženie alebo krátenie výšky starobného dôchodku, na ktorý
vznikol zákonný nárok. Žalovaný podľa žalobcu nemal aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalobca v tejto
súvislosti argumentoval, že predmetný Dohovor bol ratifikovaný ČSSR 11.01.1990 (zverejnený v Zbierke
zákonov č. 416/1991) len pokiaľ ide o časť III., avšak žalovaný aplikoval § 33 ods. 2 (správne malo
byť uvedené článok 33 ods. 2), ktorý sa nachádza v VI. časti Dohovoru č. 128, ktoré SR neprevzala,
pričom je v ňom daná len fakultatívna možnosť uplatniť krátenie dávky, nie obligatórna povinnosť.
Žalobca napokon namietal aplikáciu judikatúry NS SR žalovaným, v ktorej bol vyslovený právny názor
na spôsob výpočtu starobného dôchodku poistencov, u ktorých došlo k poisteniu v dvoch samostatných
systémoch (napr. rozsudok 9So/49/2015), pričom poukázal na argumentáciu v inom rozsudku NS SR
(1Sdo/15/2005), z ktorého vyplýva, že výsluhový dôchodok nie je tou istou sociálnou udalosťou ako
starobný dôchodok. Argumentoval, že ani všeobecný súd nemá povinnosť byť viazaný rozhodnutím NS
SR vydaným v inej veci. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti, v ktorej
odôvodňuje krátenie sumy dôchodku, ktorej (krátenie) nezdôvodňuje žiadnym zákonom alebo článkom
ústavy, ale sa odvoláva na čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom tento článok sa nachádza v VI. časti, ktorý
SR ako záväzok neprevzala a nemožno ho aplikovať. Z uvedeného dôvodu podľa žalobcu ku kráteniu
starobného dôchodku nemalo dôjsť, resp. v menšom rozsahu vzhľadom na čl. 43 písm. b/ Dohovoru
č. 128 až za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 11.01.1991, t.j. po jeho účinnosti. Žalobca
napokon poukázal na porušenie Ústavy SR (čl. 12), pričom tvrdil, že z dôvodu, že bol príslušníkom
Policajného zboru, nemá rovnaké práva ako ten občan, ktorý pracoval iba v I. kategórii, ktorému sa
prizná starobný dôchodok v plnej výške. Ďalej namietal diskrimináciu oproti prípadu, ak by bol zotrval
v služobnom pomere do 22.09.2016 a podal by si žiadosť o starobný dôchodok, pričom tento by nebol
krátený. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.



4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol. Opísal priebeh administratívneho konania začatého na základe žiadosti
žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 26.09.2016. Uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy
rozhodnutím z 24.10.2016 podľa § 65, § 274 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi starobný
dôchodok s účinnosťou od 22.09.2016 vo výške 198,40 € mesačne. Po podanom odvolaní proti
uvedenému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie v celom rozsahu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z
ktorého vyplýva, že starobný dôchodok žalobcu bol vypočítaný podľa zák. č. 461/2003 Z.z. aj podľa
zák. č. 100/1988 Zb. Keďže suma starobného dôchodku určená podľa zák. č. 461/2003 Z.z. (196,50 €
mesačne) je vyššia ako suma starobného dôchodku  určená podľa zák. č. 100/1988 Zb. (51 € mesačne),
žalobcovi patrí starobný dôchodok vo vyššej sume. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods.
2 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. s použitím § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. dovŕšením 56 roku
veku, t.j. dňom XX.XX.XXXX. Ďalej žalovaný uviedol, že rozhodnutím MV SR zo dňa 22.10.2010 bol
žalobcovi v zmysle zák. č. 328/2002 Z.z. počnúc od 01.10.2010 priznaný výsluhový dôchodok, pričom
pre určenie sumy výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 30 rokov
a 7 dní a to v období od 01.10.1980 do 30.09.2010 v I. kategórii funkcií. Keďže žalobca splnil podmienky
nároku na starobný aj výsluhový dôchodok, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba, žalovaný
krátil sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení
zopakoval argumentáciu týkajúcu sa námietky žalobcu o nesprávnej aplikácii Dohovoru č. 128 a jeho
právnych účinkoch so záverom, že príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom a
sú priamo záväzné pre žalovaného. Zdôraznil, že výška starobného dôchodku bola stanovená tak, že
najskôr bola určená suma starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového
poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Následne bola určená
suma starobného dôchodku patriaca len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou
obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového
dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na
nárok na výsluhový dôchodok. Výsledná suma bola následne krátená o sumu zodpovedajúcu obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za
celé kalendárne roky. Zdôraznil, že výpočet starobného dôchodku bol vykonaný v súlade s judikatúrou
NS SR, pričom poukázal na právne názory vyslovené v rozsudkoch NS SR v obdobných prípadoch
súbehu starobného dôchodku a výsluhového dôchodku a v ktorých bol určený spôsob výpočtu dávky zo
všeobecného systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia. Žalovaný uviedol,
že skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s postupom žalovaného, nemôže sama o sebe viesť k záveru o
porušení jeho práv, resp. k diskriminácii. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru ESĽP, pričom
žalobca nepreukázal, že by s ním žalovaný zaobchádzal odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v
podobnej situácii. Práve naopak, ak by bola Sociálna poisťovňa postupovala iným spôsobom, spôsobila
by neprimerané zvýhodnenie žalobcu oproti iným poistencom, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Žalovaný
navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že sa pridržiava dôvodov podaného
„odvolania“, pričom poukázal na to, že žalovaný sa účelovo odvoláva na čl. 154c Ústavy SR a zdôraznil,
že Dohovorom č. 128 ČSSR prijala záväzky len pokiaľ ide o časť III., pričom žalovaný aplikoval § 33 ods.
2 (správne malo byť uvedené článok 33 ods. 2), ktorý sa nachádza v VI. časti (Spoločné ustanovenia),
ktoré SR neprevzala. Navyše i v tomto prípade je len fakultatívna možnosť uplatniť krátenie dávky,
nie obligatórna povinnosť. Podľa žalobcu žalovaný aplikáciou Dohovoru č. 128 diskriminuje všetkých
bývalých policajtov, pokiaľ aplikuje aj jeho VI. časť.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci dospel k záveru,
že žaloba je nedôvodná.

7. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe a na odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že určenie výšky starobného dôchodku žalobcovi bolo vykonané v
súlade so zákonom s použitím čl. 33 Dohovoru č. 128, v súlade s judikatúrou NS SR a žalobca nebol
postupom žalovaného diskriminovaný. Navrhla žalobu zamietnuť.



8. Podľa § 1 ods. 1 a 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného
zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených
síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie
je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 2 písm. b/ bod 1. zák. č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové
poistenie, a to starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia.

10. Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 555/2007 Z.z. má poistenec nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

11. Podľa § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

12. Podľa § 274 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. suma starobného dôchodku,
pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1, nesmie
byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy
dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 174 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával
pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má
po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov služby I. kategórie funkcií.

14. Podľa § 175 zák. č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach 1967 (č. 128)
(ďalej len „Dohovor č. 128“) každý členský štát, pre ktorý je v platnosti tento dohovor, bude vykonávať
a) časť I.;
b) aspoň jednu z častí II., III. a IV.;
c) príslušné ustanovenia častí V. a VI.;
d) časť VII.

16. Podľa čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 128 každý členský štát uvedie v ratifikácii, ohľadne ktorých z častí
II. až IV. prijíma záväzky vyplývajúce z dohovoru.

17. Podľa čl. 14 Dohovoru č. 128 každý členský štát, ktorý je viazaný touto časťou dohovoru, zaručí
chráneným osobám poskytovanie starobného dôchodku podľa ďalších článkov tejto časti.

18. Podľa čl. 19 Dohovoru č. 128 dávky uvedené v čl. 17 a 18 musia byť poskytované po celú dobu
sociálnej udalosti.

19. Podľa § čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.



20. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na
konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

22. Podľa § 218 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

23. Podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy SR (1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné
zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

24. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol
žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 22.09.2016 v sume 198,40 € mesačne. Žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a  z dôvodu
nesprávnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k výpočtu
výšky starobného dôchodku, resp. jeho krátenia).

26. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna z rozhodných skutkových okolností. Nebolo sporné, že
žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 174
ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. dovŕšením 56 rokov, t.j. dňom XX.XX.XXXX. Nebolo sporné, že žalobca k
22.09.2016 získal 14 599 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), pričom presný
rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia žalobcu, a teda žalobca získal 39 rokov a
364 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Ďalej
nebolo sporné, že žalobcovi bol rozhodnutím MV SR z 22.10.2010 priznaný podľa zák. č. 328/2002 Z.z.
od 01.10.2010 výsluhový dôchodok, pričom z potvrdenia MV SR zo dňa 23.10.2015 vyplýva, že pre
určenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu
30 rokov a 7 dní (od 01.10.1980 do 28.02.1981 v I. kategórii funkcií ako náhradná vojenská služba, od
01.03.1981 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií ako výkon služby v B. E. a od 01.01.2000 do 30.09.2010
v I. kategórii funkcií ako výkon služby v B. E.). Z uvedeného vyplýva, že žalobca splnil podmienky nároku
na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi neboli
sporné. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca je poberateľom dávky z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia - výsluhového dôchodku. Z administratívneho spisu vyplýva, že na
určenie sumy starobného dôchodku boli započítané aj doby zhodnotené na účely výsluhového dôchodku
a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Tieto výpočty žalobca v žalobe nenamietal. Nenamietal ani sumu
starobného dôchodku určenú podľa zák. č. 461/2003 Z.z. zo všeobecného dôchodkového systému
(za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby) 785,9464 € mesačne. Spornou bola otázka



krátenia starobného dôchodku, aplikácia ustanovenia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a následne priznanie
starobného dôchodku v sume 198,40 € mesačne.

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca splnil podmienku nároku na starobný
dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia dňa 22.09.2016, t.j. dovŕšením
dôchodkového veku 56 rokov, a to vzhľadom na získanú dobu poistenia v I. kategórii funkcií. Žiadosťou
zo dňa 26.09.2016 požiadal o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. Od 01.10.2010 je
poberateľom výsluhového dôchodku priznaného mu podľa § 38 zák. č. 328/2002 Z.z. Prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 24.10.2016 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 22.09.2016 vo výške
198,40 € mesačne. Pre výšku starobného dôchodku prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil
žalobcovi 39 rokov a 364 dní obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby v Policajnom
zbore a po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích
základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížil o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky.
Konkrétne suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia, vrátane doby
služby, bola určená vo výške 785,94644503 € mesačne (priemerný osobný mzdový bod 1,7875 x
39,9973 rokov obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby x aktuálna dôchodková hodnota
10,9930 = 785,94644503 € mesačne). Následne, keďže žalobca je poberateľom dávky z osobitného
systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zák. č.
461/2003 Z.z. mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu
doby služby, suma starobného dôchodku mu bola znížená v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o
sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby
zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky vo výške 589,49961838 € mesačne.
Táto suma bola určená ako súčin starobného dôchodku (785,94644503 € mesačne) a koeficientu
0,75005062 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená
na určenie sumy výsluhového dôchodku (30 rokov) a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia, vrátane
doby služby, ktoré bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku (39,9973 rokov). Následne bola
určená suma starobného dôchodku vo výške 196,50 € mesačne ako rozdiel sumy 785,94644503
€ mesačne (suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, vrátane
doby služby) a sumy 589,49961838 € mesačne (suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku).
Takto určená suma starobného dôchodku (196,50 €) bola v súlade s § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. zvýšená
odo dňa priznania dôchodku o 1,90 € mesačne (v zmysle § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z.) na sumu 198,40 € mesačne.

28. Žalobca považoval vyššie uvedené určenie výšky starobného dôchodku za nezákonné vo vzťahu k
aplikácii čl. 33 Dohovoru č. 128. Namietal, že pre aplikáciu čl. 33 ods. 2 Dohovoru je potrebné prijatie
vnútroštátneho predpisu. Ďalej argumentoval, že v úvode Dohovoru sa uvádza, že ČSSR prijíma záväzky
len pokiaľ ide o III. časť tohto Dohovoru, a preto podľa neho nie je možné aplikovať čl. 33 ods. 2,
ktorý sa nachádza v VI. časti, ktorú SR neprevzala. Rovnako namietal, že žiadne ustanovenie zák. č.
100/1988 Zb. ani zák. č. 461/2003 Z.z. neoprávňuje Sociálnu poisťovňu na zníženie alebo krátenie výšky
starobného dôchodku. Poukázal aj na Rozsudok NS SR 1Sdo/15/2005, z ktorého malo podľa žalobcu
vyplynúť, že výsluhový dôchodok nie je tou istou sociálnou udalosťou ako starobný dôchodok, ktorý je
poskytovaný zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.

29. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

30. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

31. Dohovor č. 128 o invalidných starobných a pozostalostných dávkach má charakter medzinárodnej
zmluvy, ktorá bola ČSSR ratifikovaná 11.01.1990 a bola vyhlásená pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov.
Touto medzinárodnou zmluvou je SR podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR viazaná. Z čl. 19 Dohovoru
č. 128 priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti,
teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej
zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a
teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru č.



128 majú prednosť pred zák. č. 461/2003 Z.z. a sú priamo záväzné aj pre žalovaného, resp. pre
prvostupňový orgán verejnej správy. Tento právny názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR
(napr. Rozsudok 9So/49/2015 zo dňa 14.12.2016). Riešením otázky súbehu výsluhového a starobného
dôchodku vrátane aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 sa vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane
zaoberal Najvyšší súd SR a dospel k záverom, na odklonenie sa od ktorých správny súd nenašiel
žiadne argumenty a s týmito závermi obsiahnutými v judikatúre Najvyššieho súdu SR sa plne stotožňuje.
Rovnako Sociálna poisťovňa, ktorá aplikuje ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecnenými právnymi názormi NS SR, ktoré boli
vyslovené v konaniach, predmetom ktorých bolo posudzovanie nárokov na dôchodkové dávky tých
poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. a tiež dobu
služby, ktorú vykonávali o.i. ako príslušníci Policajného zboru. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na to, že zák. č. 328/2002 Z.z. je predpisom upravujúcim osobitný systém sociálneho zabezpečenia
určeného okruhu osôb. Výsluhový dôchodok podľa tohto zákona je dávkou, ktorá sa poskytuje doživotne,
nielen do dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Úmyslom zákonodarcu bolo zák. č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp.
naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (t.j. poistení). Po dovŕšení dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení má výsluhový dôchodok charakter starobného
dôchodku. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia
doby výkonu služobného pomeru (doby služby) do I. resp. II. kategórie funkcií podľa § 274 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa zachovávajú rovnako, ako sa zachovávajú nároky tých poistencov,
ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. resp. II. pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali
za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Právny názor Najvyššieho súdu
SR vychádza z právnej úpravy čl. 29 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať
iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie
bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zák. č. 328/2002 Z.z.) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa zák. č. 461/2003 Z.z.). Až po zohľadnení
všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému)
podľa zák. č. 461/2003 Z.z. je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vzhľadom
na uvedený právny názor poistenec, ktorý ako policajt vykonával dobu služby zaradenú do I. alebo
II. kategórie funkcií v požadovanom rozsahu a získal najmenej 25 rokov doby poistenia súčtom
dôb poistenia (zabezpečenia) zo všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, má nárok na dôchodkovú dávku o.i. vo veku 56 rokov, ak
získal 19 rokov doby služby v I. kategórii funkcií a doba služby I. kategórie funkcií trvala do 30.12.1999.
Nároky poistencov vyplývajúcich zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. priznávajú do 31.12.2023 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný príspevok
za službu alebo výsluhový príspevok, ktoré sa o.i. podľa zák. č. 328/2002 Z.z. považujú za výsluhový
dôchodok, a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. Zachovanie nárokov vyplývajúce
zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií spočíva v určení „nižšieho“ dôchodkového veku
v závislosti od rozsahu doby služby získanej I. alebo II. kategórie funkcií, hodnotenie doby služby
ako obdobia dôchodkového poistenia, hodnotenia príjmov dosiahnutých počas doby služby v rozsahu
zodpovedajúcom osobným vymeriavacím základom a určení sumy dôchodkovej dávky podľa zák. č.
461/2003 Z.z., ako aj v sume určenej podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 a následnom
priznaní dôchodkovej dávky v sume, ktorá je vyššia (vzťahuje sa na poistencov, ktorí dôchodkový
vek dovŕšia v období od 01.01.2004 do 31.12.2023). Aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový
dôchodok, je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa
všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. alebo
II. kategórie funkcií v súlade s § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. a ustáleným právnym názorom NS SR
vyjadreným napr. v Rozsudku č. 9So/138/2011 z 22.08.2012: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v
inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie
s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u
ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom
krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku
po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí



dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava
poistencom dôchodok vo výške, ako by celovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí
získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší,
ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme“, aj keď
takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia, nebolo
v ňom však zohľadnené zaradenie doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií. Pretože súčasťou
hodnotenia doby služby sú len príjmy dosiahnuté počas doby služby, z ktorých je potrebné vychádzať
pri určení osobných vymeriavacích základov. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích
základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej
dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku
určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných starobných a pozostalostných dávkach (č.
128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“) a to podľa
zovšeobecneného právneho názoru NS SR uvedeného v rozhodnutí č. R 55/2011 uverejneného v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR, ak bol poistencovi priznaný príspevok, a tiež podľa
právneho názoru NS SR vyjadreného v Rozsudku č. 9So/138/2011 z 22.08.2012, ak bol poistencovi
priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby
rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Pri aplikácii čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 121 Sociálna
poisťovňa po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích
základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky zníži o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového
poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku
za celé roky.

32. U žalobcu došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch dôchodkového poistenia. Pre výšku
tzv. teoretického starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli
hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku
v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Zámerom zákonodarcu bolo zák. č. 328/2002 Z.z.
zabezpečiť, aby pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba
profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho teda
vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký, ako suma starobného
dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia (zabezpečenia). Keďže žalobcovi bol od 01.10.2010 priznaný výsluhový dôchodok
podľa zák. č. 328/2002 Z.z., podľa názoru správneho súdu žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej
správy správne pri rozhodovaní o nároku najprv vypočítali teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila
vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne postupovali v súlade s čl.
33 Dohovoru č. 128. Výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku žalobca nenamietal.

33. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie Rozsudku NS SR č. k. 9So/49/2015 zo
14.12.2016, ktoré sa vzťahuje aj na prejednávanú vec: „Dohovor č. 128 neurčuje spôsob výpočtu dávok z
osobitného alebo všeobecného systému poistenia, ten je určený právnymi predpismi jednotlivých štátov.
Spôsob výpočtu dávky zo všeobecného systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému
poistenia zákonodarca doteraz v zák. č. 461/2003 Z.z. neupravil. Z toho dôvodu spôsob určenia sumy
starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému
poistenia vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej je odporkyňa povinná vypočítať
teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa o túto dávku, tzn. so zhodnotením tak doby tzv. civilného
zamestnania, ako aj doby služby a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient,
ktorý sa rovná pomeru doby poistenia získanej z osobitného systému poistenia (delenec) a súčtu doby
poistenia zo všeobecného systému poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ)“.

34. Z  uvedeného vyplýva, že suma starobného dôchodku priznaná žalobcovi prvostupňovým
rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, bola
určená v súlade so zákonom i čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pričom správny súd poukazuje na postup
výpočtu špecifikovaný v bode 1 a 27 tohto rozsudku i v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu
verejnej správy.

35. Pokiaľ žalobca spochybnil aplikáciu čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalovaným i prvostupňovým
orgánom verejnej správy z dôvodu, že tento článok sa nachádza v VI. časti Dohovoru č. 128 a ČSSR



prijala záväzky len pokiaľ ide o jeho časť III., správny súd uvádza nasledovné: Tak, ako už bolo uvedené v
bode 31 tohto rozsudku, Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, bol ČSSR
ratifikovaný 11.01.1990 a bol vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Medzinárodné zmluvy,
ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi (čl. 7 ods. 5 Ústavy
SR). Predmetný Dohovor nadobudol pre Českú a slovenskú federatívnu republiku (ČSFR) platnosť 11.
januárom 1991. Z Preambuly predmetného Dohovoru síce vyplýva, že ČSSR prijíma záväzky len pokiaľ
ide o časť III., avšak z čl. 2 ods. 1 predmetného Dohovoru zároveň vyplýva, že každý členský štát,
pre ktorý je v platnosti tento Dohovor, bude vykonávať a/ časť I.; b/ aspoň jednu z častí II., III. a IV.; c/
príslušné ustanovenia časti V. a VI. a d/ časť VII. Z uvedeného teda vyplýva, že Slovenská republika ako
právny nástupca resp. jeden z právnych nástupcov ČSFR, pre ktorú nadobudol Dohovor č. 128 platnosť
11. januárom 1991, sa zaviazala vykonávať predmetný Dohovor v časti I., prijala záväzky vo vzťahu k
časti III. týkajúce sa starobného dôchodku, a teda sa zaviazala vykonávať jednu z častí II., III. a IV. v
súlade s čl. 2 ods. 1 písm. b/ Dohovoru, zároveň sa zaviazala vykonávať príslušné ustanovenia časti
V. a VI., pričom časť V. (Výpočet pravidelne sa opakujúcich platieb) a VI. (Spoločné ustanovenia) sa
zaviazala vykonávať v súlade s čl. 2 ods. 1 písm. c/ vo vzťahu k príslušným ustanoveniam týkajúcim
sa starobného dôchodku, z ktorého záväzky sa zaviazala prijať vo vzťahu k časti III. Dohovoru. Je
zrejmé, že keďže čl. 33 ods. 2 sa nachádza v časti VI., je možné vykonávať tento Dohovor č. 128 ( t.j.
aplikovať ustanovenia čl. 33 ods. 2 a to vo vzťahu k príslušným ustanoveniam tejto časti VI. týkajúcich
sa starobných dávok [upravených v časti III. predmetného Dohovoru], z ktorej časti sa ČSSR a teda
aj SR zaviazali prijať záväzky). Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle čl. 2 ods. 1 je možné čl. 33
ods. 2 predmetného Dohovoru  aplikovať vo vzťahu k starobným dávkam, resp. aplikovať ho v rozsahu
týkajúcom sa starobných dávok (starobný dôchodok). Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy
túto možnosť využili, postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128
a v intenciách právnych názorov vyslovených v rozsudkoch NS SR v konaniach, v ktorých bola  riešená
otázka určenia výšky starobného dôchodku žiadateľov o starobný dôchodok v prípade súbehu dávok
zo všeobecného systému poistenia a osobitného systému poistenia. Z uvedeného dôvodu správny súd
považoval námietku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k aplikácii čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
128 za nedôvodnú.

36. Pokiaľ žalobca namietal, že postupom žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy bol
diskriminovaný, aj túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti správny súd konštatuje, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v
súlade so zákonom pri určení výšky starobného dôchodku žalobcovi, zákonným postupom nedošlo k
jeho diskriminácii proti iným občanom v rovnakom postavení, v preskúmavanom prípade boli zohľadnené
všetky doby poistenia a bol stanovený starobný dôchodok v súlade so zákonom i čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128. Naopak, pokiaľ by bol žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy postupovali spôsobom,
ako navrhoval žalobca, došlo by k jeho neprimeranému zvýhodneniu oproti iným poistencom, u ktorých
je súbeh starobného dôchodku a výsluhového dôchodku resp. súbeh dávok zo všeobecného systému
poistenia a osobitného systému poistenia.

37. Žalobca v žalobe zároveň namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože
žalovaný vo výroku neuviedol prameň práva a právne predpisy, na základe ktorých určil výšku
požadovanej dávky i jej krátenie. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Napadnutým
rozhodnutím rozhodoval žalovaný (generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy (ústredia Sociálnej poisťovne) v zmysle § 215
ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa v zmysle § 172 ods. 1
zák. č. 461/2003 Z.z. nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; toto konanie má osobitnú
úpravu a to v tretej časti zák. č. 461/2003 Z.z. Odvolacie konanie je upravené v ust. § 214 a nasl. cit.
zákona. Žiadne ustanovenie tretej časti citovaného zákona, upravujúcej postup odvolacieho orgánu,
neupravuje osobitné náležitosti rozhodnutia odvolacieho orgánu (ktorým je v tomto prípade generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne), ani neodkazuje na primerané použitie ust. § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003
Z.z. Z ust. § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší (ak sú na to dôvody), inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z uvedeného je teda
možné vyvodiť, že výrok rozhodnutia odvolacieho orgánu - v tomto prípade generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne (žalovaného), musí obsahovať spôsob, akým odvolací orgán o odvolaní rozhodol. V
preskúmavanom prípade výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje údaj o tom, ako odvolací
orgán rozhodol, t.j. že odvolanie zamietol a rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) potvrdil



a súčasne obsahuje ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodol (§ 218 ods.
2 zák. č. 461/2003 Z.z.). Výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného teda obsahuje všetky náležitosti
stanovené v § 218 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ žalobca namietal, že z výroku rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy nevyplýva, ktoré ustanovenia právneho poriadku boli aplikované, správny súd
aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy
obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. obsahuje
rozhodnutie vo veci („priznáva žalobcovi starobný dôchodok od 22.09.2016 v sume 198,40 € mesačne“)
a sú v ňom uvedené ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo (konkrétne § 65, § 274
a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z.). Z ust. § 209 ods. 3 nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy uviesť vo
výroku všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré boli aplikované v konkrétnom prípade, pre určitosť
výroku v prípade rozhodovania o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku postačuje uvedenie
ustanovení § 65, § 274 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. Prípadné neuvedenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru vo
výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy podľa názoru správneho súdu nespôsobuje
nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, nejde ani o také porušenie predpisov o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré by malo za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Citované ust. čl. 33 ods.
2 Dohovoru bolo uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a to v
súvislosti s jeho aplikáciou vo vzťahu k výpočtu výšky starobného dôchodku žalobcu vzhľadom na súbeh
starobného dôchodku a výsluhového dôchodku, t.j. súbehu dávok zo všeobecného systému poistenia
a osobitného systému poistenia. Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že odôvodnenie
rozhodnutia Sociálnej poisťovne (prvostupňového orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné v časti,
v ktorej prvostupňový orgán verejnej správy odôvodňuje krátenie sumy dôchodku a to s poukazom
na § 209 ods. 1 veta druhá cit. zákona. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie je preskúmateľné,
odôvodnenie obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, o.i. skutočnosti, na základe ktorých bolo
rozhodnuté, podklady rozhodnutia, úvahy orgánu verejnej správy pri hodnotení dôkazov - podkladov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe orgán verejnej správy rozhodoval, v tomto prípade aj
čl. 33 ods. 2 Dohovoru a aj príslušných ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, nespôsobuje jeho
nezákonnosť. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí odkazuje
na rozsudok NS SR a na v ňom vyslovený právny názor na spôsob výpočtu starobného dôchodku
poistencov, u ktorých došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch dôchodkového poistenia a
poukazuje na to, že rozhodnutia NS SR nie sú prameňom práva, správny súd uvádza, že tak žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ako aj  prvostupňový orgán verejnej správy) svoje rozhodnutia
riadne a presvedčivo odôvodnili, správne právne posúdili vec, postupovali v súlade s relevantnými
ustanoveniami príslušných právnych predpisov, vrátane aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru, na základe
ktorého bol krátený starobný dôchodok žalobcu z dôvodov uvedených v rozhodnutiach a túto svoju
úvahu odôvodnili tak ustanoveniami príslušných právnych predpisov, ako aj judikatúrou v tom zmysle,
že z odôvodnení vyplýva, že rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku vo vzťahu
k posúdeniu tohto nároku i jeho výšky je v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Odkaz
na takúto judikatúru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i prvostupňového orgánu verejnej správy
nespôsobuje nezákonnosť ani nepreskúmateľnosť rozhodnutí. Je zrejmé, že žalovaný (i prvostupňový
orgán verejnej správy) rozhodol na základe aplikácie príslušných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., zák.
č. 100/1988 Zb. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

38. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentuje, že žiadny právny predpis explicitne neukladá všeobecnému
súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím najvyššieho súdu vydaným v inej veci, ani
stanoviskom najvyššieho súdu zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí
súdov SR, správny súd aj vzhľadom na skutočnosť, že v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na
ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k určeniu spôsobu výpočtu starobného
dôchodku žiadateľov, u ktorých dochádza k súbehu starobného a výsluhového dôchodku, resp. dôb
poistenia vo všeobecnom systéme a dôb poistenia v osobitnom systéme poistenia, poukazuje na čl. 5
ods. 1 SSP, podľa ktorého konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi
uvedenými v ods. 2 až 12. V zmysle čl. 2 ods. 2 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ďalej správny súd v
tejto súvislosti poukazuje na ust. § 139 ods. 2 SSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie správny
súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné



zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného,
prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Zároveň v zmysle § 139 ods. 3 SSP, ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe,
odôvodnenie rozsudku musí obsahovať dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

39. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca v žalobe poukazuje na rozsudky Krajského súdu v
Bratislave č.k. 10Sd/151/2013 z 25.06.2014 a Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sd/50/2014 z 05.11.2014
argumentujúc, že tieto taktiež aplikovali čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom rozhodnutia Sociálnej poisťovne
boli zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Je síce pravdou, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré
boli predmetom odvolacieho konania podľa § 250l O.s.p. účinného do 30.06.2016, boli predmetnými
rozsudkami krajských súdov zrušené, nie však z dôvodu, že by bolo konštatované, že bol nezákonne
alebo nesprávne aplikovaný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Citovaným rozsudkom Krajského súdu
Prešov bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku (pri
súbehu starobného dôchodku a výsluhového dôchodku), avšak správny súd poukazuje na skutočnosť,
že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil námietku odvolateľa o nesprávnej aplikácii
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ako nedôvodnú a vyslovil právny názor (s poukazom na Rozsudok NS
SR sp. zn. 9So/138/2011), že starobný dôchodok navrhovateľa sa môže krátiť postupom podľa čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené z dôvodu, že spôsob výpočtu
starobného dôchodku bol nepreskúmateľný pre zmätočnosť a nezrozumiteľnosť (chyby v matematickom
výpočte). Citovaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne vo veci určenia starobného dôchodku (pri súbehu starobného dôchodku a výsluhového
dôchodku) zrušené z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vo výroku neobsahovalo náležitosti podľa
§ 209 zák. č. 461/2003 Z.z., nie však z dôvodu nesprávnej alebo nezákonnej aplikácie čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128.

40. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, bol v súlade so
zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a žalobcovi,
ktorý nemal vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto



právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).