Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Sa/2/2016 z 24. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. augusta 2016, sp. zn. 30Sa/2/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6016897641.1 Krajský súd Banská Bystrica | 30Sa/2/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6016897641.1 | 2016-08-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo, Správne právo – Kataster nehnuteľností, Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 22 ods. 2 OZ, § 34 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 39a OZ, § 879r OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 43a ods. 1 OZ, § 43a ods. 2 OZ, § 43c OZ, § 43c ods. 2 OZ, § 45 ods. 1 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 879p OZ, § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a81e5fa0-2e8e-4dd7-9966-1da8d9ce537b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6016897641.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Sa/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016897641
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016897641.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou v
právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, proti odporcovi: Okresný úrad Krupina, katastrálny odbor, ČSA 2190/3, 963 01 Krupina, za
účasti: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D.. XXX/XX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
odporcu V 47/2015 zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V 47/2015 zo dňa 30. apríla 2015 potvrdzuje.

II./ Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III./ Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35, -Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 47/2015 zo dňa 30. 04. 2015 podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-PTR zo dňa 20.11.2014, uzavretej medzi záložcom L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. rad
XXX/XX, XXX XX B., v zast. DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (do zmeny názvu združenia a
sídla dňa 30.10.2014 ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, 811
05 Bratislava) a záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území
B., okres B., obec B., zapísané na LV č. XXXX.

Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že predložená záložná zmluva nespĺňa podmienky na vklad v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, preto návrh podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietol. Poukázal na existujúci rozpor medzi dlžníkom (splnomocniteľom) a splnomocnencom v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere zo dňa 27.01.2014 a Dohoda o
splnomocnení zo dňa 27.01.2014 boli dlžníkovi (splnomocniteľovi) predložené v jednom balíku, pričom
možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ by nepodpísal dohodu o splnomocnení, nedošlo by ani k
uzavretiu zmluvy o úvere a k poskytnutiu úveru, čo je hrubé zneužitie nadvlády veriteľa a porušenie
odbornej starostlivosti poskytovateľa úveru. Dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač
(formulárová, typová zmluva), ktorej obsah dlžník/splnomocniteľ nemohol ovplyvniť a ktorú predkladá
veriteľ spolu so zmluvou o úvere dlžníkovi/splnomocniteľovi, pričom táto už obsahuje označenie



splnomocnenca. Z uvedeného potom vyplýva naplnenie konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá
bude za splnomocniteľa obstarávať v tomto prípade právne záležitosti. Takéto konanie je v kontexte
predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode,
čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dlžník a splnomocniteľ v jednej osobe
nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere fyzickej resp. právnickej osoby v postavení
splnomocnenca, ktorá háji jeho záujmy, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah (uzavretie záložnej zmluvy
splnomocnencom v jeho mene) aj vzhľadom na nepomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti. Ďalej odporca
poukázal na to, že zmluvou o úvere bol založený spotrebiteľský zmluvný vzťah a dohoda o splnomocnení
predstavuje zároveň neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou, pretože spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Postup veriteľa pri uzatváraní
zmluvy o úvere a dohody o splnomocnení označil aj ako rozporný s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka.

Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná s odkazom na § 37 ods. 1, § 22 ods. 2, § 39 a § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku jej neplatnosti je potom neplatný aj právny úkon, ktorý je
uskutočnený na základe tejto plnej moci.

Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda o
splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil plnomocenstvo na
uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene
záložcu, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Vyjadril nesúhlas s
tvrdením, že bola vopred určená osoba, ktorá bola oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť
sa slobodne rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Namietal ďalej, že rozhodnutie správneho orgánu musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom v posudzovanom prípade vychádza len
z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Úvaha o tom, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa
základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové
okolnosti a právne posúdenie a vymedziť vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením.
Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Pokiaľ
správny orgán poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
navrhovateľ namietal, že rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené
za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je
bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o
právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené
plnomocenstvo je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho vzťahu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal
ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Správny orgán nezistil
spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie odporcu je nezákonné, pretože : 1. Došlo k
riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocnením združenia ProHelp. V tejto
časti je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. 2. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonom
požadované zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva
nebolo splnomocniteľom odvolané. 3. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocnenca
združenia ProHelp.



Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie považuje za vecne správne.

Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí nevyužili svoje právo
zúčastniť sa na pojednávaní.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
v rozsahu odvolacích námietok podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len
„O.s.p.“ (tretej hlavy piatej časti O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé
privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu - odporcu nebol
v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods.1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Zo spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 19.01.2015 na Okresnom úrade
Krupina, katastrálnom odbore návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo dňa 20.11.2014, ktorá bola uzavretá podľa § 151a)
a nasl. Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom L. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. XXX/XX, XXX XX B., v zastúpení zástupcom na základe dohody o
splnomocnení DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 42 180 139 (predtým ProHelp združenie
občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava), za ktoré zmluvu podpísal U.
L. - predseda združenia. Súd poznamenáva, že k zmene názvu a sídla Občianskeho združenia došlo
dňa 30.10.2014 po zapísaní zmeny stanov v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky. Podľa čl. II sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva
na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a
vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.01.2014, najmä na zabezpečenie istiny
vo výške 1 000,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Zo spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi
splnomocniteľom, zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe a splnomocnencom združením ProHelp
na druhej strane, pričom názov splnomocnenca je predtlačený na formulári dohody o splnomocnení.
V bode 3. tejto dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho
záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje
svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedené
razítkom „U. L. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v
kolónkach nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ dohodu podpísal vo Zvolene dňa
27.01.2014 a zástupca združenia ProHelp U. L. - predseda zmluvu podpísal v Bratislave v ten istý deň,
t.j. 27.01.2014.

Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z
hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd dospel k záveru, že okresný úrad vydal
správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva,



a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného
práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny
úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie
uvedených dôvodov.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (v znení novely vykonanej zákonom č. 106/2014 Z.z., účinnej
od 01.06.2014); neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 879r Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014“;
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna
2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2, prvá veta Občianskeho zákonníka; návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej
je určený.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka; včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z.
účinnej od 01.05.2014; právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.



Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. mája 2014“;
ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky
platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení
ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie
ProHelp je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať,
a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach,
t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by
vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári,
pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené
ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou
zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa
ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa
dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v
dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti
poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje)
jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa
s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez
toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná
skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná listina, dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom,
t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude
konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak
by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom),
znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho
oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník
splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že Katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti
pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda
o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, ako aj v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu
o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody
o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon
smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.

Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžník (splnomocniteľ) ju podpísal v
neprítomnosti ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (splnomocnenec). Zo spisu, ani z vyjadrení
účastníkov nie je zrejmé, kto návrh dohody po jej podpísaní splnomocniteľom odoslal druhej zmluvnej
strane (splnomocnencovi), a najmä či vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo navrhovateľovi
uzavretia dohody (splnomocniteľovi), teda nebolo preukázané, že prijatie návrhu nadobudlo účinnosť v
zmysle § 43c ods. 2 OZ.

V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.) je právny
úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných ustanovení
k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1.
májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka. Zmluva o úvere,
napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže



ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zákonom č. 102/2004 Z.z. bol s účinnosťou od 01.04.2015
novelizovaný aj Občiansky zákonník, ktorý do ustanovenia § 52 ods. 2 vložil vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo
možné dospieť aj výkladom dovtedy platného Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že
zástupca združenia nemohol platne uzavrieť v mene záložcu záložnú zmluvu, a preto záver okresného
úradu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1 a ods. 3
Katastrálneho zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s/ Občianskeho zákonníka (v znení novely zákona č. 102/2014 Z.z. účinnej
od 13.06.2014); za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote
neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 879p Občianskeho zákonníka („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 13. júna 2014“;
ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.

Podľa čl. 3 odsek 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či
sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv
k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo
Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej
vnútroštátnej právnej úpravy - zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn.
1Sžr/150/2012, z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá
možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových
obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať
pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri
uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.



Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd
pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. vždy preverí, či týmto
právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto
skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.

Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať
aj ustanovenia §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že
súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody)
a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o
splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, potom aj súvisiacu dohodu o
splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda
nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny
a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou
zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol
na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola
riadne uzatvorená aj pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme
predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol
ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu,
ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného
formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné
podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej
mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za
neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť
záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený
návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona.

Súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Okrem vyššie citovaného judikátu súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 8 Sžo 17/2007 (R 42/2008), sp.zn. 1Sžr/37/2012 zo dňa 10.07.2012, sp.zn. 10
Sžr/136/2012 zo dňa 15.03.2013, sp.zn. 1 Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013.

Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku 10Sžr/136/2012 z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný
prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v
rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť,
že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne
poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné
údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti
o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania
záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe
ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na
zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka,
nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku
sp. zn. 1Sžr 135/2012 zo dňa 11.06.2013. Navyše, v súčasnosti platná právna úprava (§ 53 ods. 5 OZ
v spojení s § 53 ods. 4 písm. s/ OZ v znení platnom od 13.06.2014) považuje už explicitne takéto
zmluvné dojednanie za neplatné.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva
názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že
by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti
zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej
záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu
nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden



uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto
ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre navrhovateľa
iný záver k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť,
že dohoda o splnomocnení je neplatnou (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 OZ v spojení s § 22
ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ, § 40 ods. 1 OZ ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo
vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom.
Neplatnou je aj samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53
ods. 4 písm. s/ OZ. Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa
§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre
povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so
zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p..

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.
Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, nakoľko
je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol
úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.