Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/38/2013 z 23. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. júla 2013, sp. zn. 3To/38/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6711010635.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3To/38/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6711010635.1 | 2013-07-23 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 1 písm. f) TP, § 321 ods. 3 TP, § 322 ods. 3 TP, § 157 ods. 2 TZ, § 36 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 38 ods. 3 TZ, § 38 ods. 8 TZ, § 56 ods. 1 TZ, § 56 ods. 2 TZ, § 57 ods. 3 TZ, § 288 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72981b2a-4d81-4489-884f-9f45bc559548 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711010635.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/38/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010635
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711010635.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 24. júla 2013, v trestnej
veci obžalovaného W. O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.., o odvolaní
obžalovaného W. O., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04.12.2012, sp.zn. 4T 114/2011
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody, zákazu činnosti a vo výrokoch o náhrade škody.

Rozhodujúc sám na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný W. O. o d s u d z u j e podľa
§ 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák., § 56 ods. 1,2 Tr. zák. na
peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených:
- A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. XXXX/XX,
- Sociálnu poisťovňu, Bratislava, 29. augusta 8 a 10,
- Union, zdravotnú poisťovňu Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO:36 284 831

s ich nárokmi na náhrady škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom obžalovaného W. O. vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 16.10.2007 v čase o 10.15 hod. viedol po ceste III/05097 v smere od PPS Detva, okres Detva, po
ceste č. K/50 osobné motorové vozidlo zn. Toyota Corolla, ev. č. R. XXX N., pričom na úseku cesty medzi
odbočkou na Iviny a na PPS Detva, z doposiaľ nezistených dôvodov prešiel do protismeru OMV zn.
Škoda Fabia, ev. č. W. XXX V., ktoré viedol A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., U. XXXX/XX, pričom došlo
k zrážke vozidiel, následkom čoho A. P. utrpel zlomeninu tela stehnovej kosti vľavo, zmliaždenie v oblasti
nosa, tržnozmliaždené poranenie na temene hlavy, zmliaždenie prednej steny hrudníka, zmliaždenie
prednej steny brucha, po úrazový šok ťažkého stupňa, hlbokú ranu dolnej končatiny s dobou liečenia
a PN 3 až 6 mesiacov, čím svojím konaním ako vodič porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/, § 7 ods. l zákona č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách.



Za to obžalovanému W. O. uložil podľa § 157 ods.2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, §
46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods.
1 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu
v trvaní jedného roka. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere jedného roka. O uplatnených nárokoch na náhradu
škody rozhodol podľa § 287 ods. l Tr. por. tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu,
spôsobenú trestným činom poškodeným:
- Sociálnej poisťovni Bratislava, 29. augusta 8 a 10 v sume 2.692,10 € ako náhradu za
nemocenské dávky poškodeného P. a
- Unionu, zdravotnej poisťovni a. s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831 v
sume 4.316,59 € ako náhradu za vynaložené zdravotné náklady za poškodeného P..
Nakoniec rozhodol podľa § 288 ods. l Tr. por. tak, že poškodeného A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
U. XXXX/XX s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie
obžalovaný W. O., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré odvolanie
následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 13.02.2013. V jeho
dôvodoch argumentoval najmä tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, a to najmä tie,
ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní a pri ich hodnotení nepostupoval
v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Preto ani výrok o jeho vine nepovažoval za správny, znalecký
posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, odvolateľ taktiež považoval za nepreskúmateľný, keďže
vychádzal z neexistujúcich dôkazov. Sám dokazoval, za akých okolností došlo k dopravnej nehode
v okolí elektrického stĺpu, nachádzajúceho sa na okraji vozovky, kedy auto poškodeného bolo v jeho
jazdnom pruhu a tento strhol prudko volant, pričom v tom mieste jeho auto dosiahlo až okraj vozovky
v jeho jazdnom pruhu, rozkymácalo sa, on reagoval tak, že brzdil normálnym spôsobom, jeho auto
sa nedostalo do šmyku, šiel rýchlosťou 70 až 80 km/ hod. V dôsledku brzdenia mal potom rýchlosť
40 až 50 km/hod. Podľa výpovede poškodeného mohol tento ísť rýchlosťou 90 až 100 km/hod., pred
stretom vozidiel dal nohu dole z plynu na brzdu, snažil sa o vyhýbací manéver v smere na krajnicu
vozovky. V posudzovanej vec sú tak dané dve verzie vzniku dopravnej nehody, a to jeho verzia a
verzia poškodeného. Na mieste nehody boli políciou zakreslené do plánku miesta dopravnej nehody
dve drecie stopy na vozovke, jedna smerovala do konečnej polohy vozidla poškodeného po nehode,
ďalšia označená znaleckým ústavom na strane 19 znaleckého posudku ako stopa nezakreslená, pričom
táto sa stala predmetom dokazovania na súde. Odvolateľ považoval za neakceptovateľné to, aby
znalec z odboru dopravy hodnotil trasologické stopy. Pokiaľ takú stopu v posudku hodnotil, spochybňuje
to vierohodnosť záverov jeho posudku. Ďalej poukázal na obsah odborného vyjadrenia KEÚ PZ zo
dňa 14.02.2011, ktorý skúmal konkrétnu trasologickú stopu so záverom, že táto nebola spôsobená
jeho motorovým vozidlom zn. TOYOTA COROLLA. Autor posudku poverený ústavom L.. Kohút sa
snažil svoj posudok obhajovať, pričom táto obhajoba vyznieva nepresvedčivo s cieľom takto udržateľný
posudok obhájiť za každú cenu. Poukázal v tejto súvislosti na citáciu posudku na strane 34. Aj napriek
vykonanému dokazovaniu, hodnotenie ďalších stôp, a to oboch drecích stôp, zostala nevyriešená. Podľa
názoru odvolateľa sa okresný súd nevysporiadal náležite s jeho ďalšími námietkami, a to vysokou
rýchlosťou auta poškodeného pred stretom vozidiel, pričom o tejto vysokej rýchlosti sa zmieňujú všetky
znalecké posudky, zadovážené v tejto veci. Záverom svojho odvolania požiadal o zrušenie napadnutého
rozsudku v celom rozsahu s tým, aby vec bola vrátená súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K obsahu odvolania obžalovaného W. O. sa podrobne vyjadril aj poškodený A. P. prostredníctvom svojho
splnomocnenca, písomným podaním zo dňa 17.04.2013, pričom jeho podstatou je záver, že napadnutý
rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za správny a zákonný. Odvolanie obžalovaného
O. voči tomuto rozsudku pokladal poškodený naproti tomu za nedôvodné a zavádzajúce, keď vykonané
dôkazy a dôkazný stav posudzuje a hodnotí v rozpore so zásadami objektivity a nestrannosti tak, ako
má na mysli ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Obsah odvolania je nekorektný a tendenčný, keď nereaguje a
nehodnotí reálne a konkrétne dôkazy produkované v rámci trestného konania. Odvolateľ spochybňuje
výlučne jediný dôkaz v podobe znaleckého posudku z odboru doprava cestná vypracovaného USI v
Žiline pod č. 329/2010 dňa 20.12.2010 ( tvrdiac, že tento vychádzal z neexistujúcich dôkazov ) bez
toho, aby dôsledne, jednotlivo i súhrnne, bez vytrhnutia z kontextu, analyzoval a hodnotil dôkazný
stav a všetky dôkazy zistené a vykonané súdom prvého stupňa. V rámci hlavného pojednávania bol
okrem iných vykonaný výsluch svedka A. N. a spracovateľa ( zodpovedného riešiteľa ) znaleckého
posudku USI v Žiline č. 329/2010 z 20.12.2010 - znalca doc. L.. A. G., A.. Svedok A. N., ktorý videl
jazdu obvineného tesne pred nehodou a prišiel na miesto nehody krátko po nej ( s časovým odstupom



niekoľkých sekúnd ), vo svojej výpovedi vyvrátil tvrdenia obžalovaného o spôsobe a technike jeho
jazdy, o rýchlosti a mieste predbiehania vozidla vedeného svedkom či ne/existencii ďalšieho vozidla na
mieste nehody. Svedok zároveň potvrdil skutočnosť uvádzanú aj poškodeným, že na mieste nehody
( asi 50 metrov pred vozidlom obvineného) sa nachádzalo ďalšie osobné motorové vozidlo svetlej
farby. Po nejakom čase po nehode bol vyhľadaný obžalovaným, ktorý ho okrem iného upozorňoval čo
(ne)má vypovedať pred políciou. Zodpovedný riešiteľ znaleckého posudku L.. P. G. v celom rozsahu
zotrval na zisteniach a záveroch znaleckého posudku z odboru doprava cestná vrátane priebehu miesta
zrážky vozidiel - technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý sa
vozidlom dostal do bočného šmyku, a narazil do ľavej prednej a bočnej strany vozidla poškodeného
pohybujúceho sa vo svojom ( protismernom ) jazdnom pruhu, pričom následne vozidlo obžalovaného
vykonalo rotačný pohyb po vozovke a vozidlo poškodeného opustilo vozovku vpravo v smere jazdy,
a prevrátilo sa. Zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom zodpovedal a ozrejmil všetky mu položené
otázky, a to aj za situácie, že zo strany obžalovaného mu boli v značnej miere kladené otázky sugestívno-
kapciózneho charakteru, to znamená že mu boli podsúvané tvrdenia nemajúce oporu ani v obsahu
spisu, ani v obsahu znaleckého posudku. L.. P. G. erudovane a logicky ozrejmil a zdôvodnil i závery
a dôvody vyhodnotenia šmykovej stopy zanechanej vozidlom Toyota vyznačenej na mieste dopravnej
nehody a zadokumentovanej na záberoch č, 9,10,14 a 15 ( tieto závery boli a sú zhodné so zisteniami a
závermi znaleckého posudku č. 44/2009 vypracovanom znalcom Ing. D. G. ). Ohľadom uvedenej stopy
naviac dodal, že aj v prípade, že by stopu nezanechalo vozidlo Toyota, tak by to nemal vplyv na závery
týkajúce technickej príčiny dopravnej nehody, vrátane priebehu nehodového deja, šmyku vozidla Toyota
a miesta zrážky vozidiel v protismernom jazdnom pruhu obvineného. Obžalovaný prostredníctvom
obhajcu v danom štádiu hlavného pojednávania predložil odborné vyjadrenie KEU PZ v Bratislave
zo 14.02.2011 adresované spoločnosti ZNALEX, spol. s r. o. so sídlom vo Zvolene s tým, že toto
vyjadrenie má obhajca od znalca L.. P. S. a podľa tohto vyjadrenia s veľkou pravdepodobnosťou brzdná
stopa na fotografiách PA160020.jpg a PA160020 upravene.jpg nebola vytvorená pneumatikou Intesa
značky Sava na fotografií IMG 4153.jpg., keď jednoznačný záver nie je možné stanoviť pre zle viditeľné
brzdné stopy a chýbajúcu mierku. Odhliadnuc od vecnej neopodstatnenosti tohto vyjadrenia vo vzťahu k
príčinám posudzovanej nehody vzhľadom na závery znaleckého posudku USI a výsluchu zodpovedného
riešiteľa poškodený vyjadril aj procesné výhrady a námietky voči takémuto postupu a aj touto cestou
strana poškodeného poukázala na neštandardnosť a neobvyklosť postupu obžalovaného. Na tvrdeniach
L.. P. S. ( vypočutom na hl. pojednávaní dňa 04.12.2012 ako svedok ) je zarážujúca aj okolnosť, že
pri výsluchu uvádzal, že „ na komunikácii sa nenachádzali žiadne plasty, tieto sa nachádzali v okolí
vozidla Škoda "( vozidlo poškodeného ), avšak podľa úradného záznamu ODI Zvolen z 3.10.2008 sa
uvádza, že „ po príchode znalca L.. P. S. ... po zamietnutí skla a plastov z vozovky ... ", pričom aj z
fotodokumentácie z ohliadky je zrejmé, že v čase prítomnosti L.. S. sa stopy v podobe plastov, kovov a
črepín nachádzali okrem iného aj na vozovke. Na pojednávaní konanom dňa 04.12.2012 W.. L.. P. G.
precízne a starostlivo { aj kladením otázok L.. P. S. ) poukazoval a preukazoval technické pochybenia
a nedostatky v postupe L.. S. pri jeho posúdení priebehu a príčin dopravnej nehody, ozrejmoval pôvod
jednotlivých stôp a ich vzájomnú súvislosť a prepojenosť ( rozmiestnenie plastových úlomkov a črepín,
stopy po prevádzkových kvapalinách vozidla Toyota vzniknuté pri rotačnom pohybe tohto vozidla po
zrážke , rozdielne poškodenie vozidiel vylučujúce tvrdenie o čelnom náraze a mieste zrážky , smerové
pôsobenie deformačných síl, pohyb vozidla Toyota v bočnom šmyku pred zrážkou , viď str. 3 a 4 zápisnice
z hl. pojednávania ). Obdobne tak doc. L.. P. G. postupne a presvedčivo objasňoval a zdôvodňoval
zistenia a závery znaleckého posudku aj v reakcii na otázky obžalovaného kladené na hlavných
pojednávaniach, keď napr. ozrejmoval a na fotosnímkoch znázorňoval silové smerové pôsobenie na
prednú časť vozidla obžalovaného sprava doľava z pohľadu vodiča tohto vozidla ( poukazoval napr.
vybočenie blatníkov sprava doľava, viď aj str. 21 a 22 posudku , šikmé nahrnutie plechu na kapote vozidla
obžalovaného sprava doľava vzniknuté práve bočným pôsobením deformačných síl na vozidlo Toyota,
či pôsobenie deformačných síl na ľavú prednú a bočnú Časť vozidla poškodeného ) a takto vyvracal
tvrdenia obžalovaného ( či L.. P. S. ) o tom, že sa jednalo o čelnú zrážku v jazdnom pruhu obžalovaného.
Podľa názoru poškodeného, prejednávaná dopravná nehoda bola v rámci doterajšieho konania náležité
objasnená v rozsahu predpokladanom ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku, pričom takto ustálený skutkový
stav zhrnutý v skutkovej vete obžaloby má oporu v regulárnych dôkazoch ( nielen v posudku USl v
Žiline ) v podobe ohliadky miesta činu, zaistených a zanechaných stôp na vozovke a mimo vozovky,
ponehodových konečných polohách vozidiel, poškodení vozidiel - deformačných zón na vozidlách a
ich orientácie, výpovedí poškodeného, rozsahu a charakteru zranení poškodeného, výpovedí svedkov,
záverov znaleckého posudku znalca L.. D. G. a záverov znaleckého posudku USl v Žiline
vychádzajúcich okrem iného z analýz overených programom PC Crash. Tvrdenia obžalovaného o



tom, že poškodený s vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu a tam došlo čelnej zrážke, sa
po vykonanom dokazovaní ukázali ako technicky neprijateľné - inak povedané, ak by k nehode došlo
podľa opisu obžalovaného, tak by priebeh nehody , poškodenie ( rozsah, lokalizácia, smerovanie )
vozidiel , stopy i konečné ponehodové polohy vozidiel boli iné, podľa opisu priebehu nehody by sa vozidlá
totiž nedostali do zistených a zadokumentovaných polôh. Spôsob a obsah argumentácie odvolateľa
považoval poškodený za nesprávny a nekorektný aj pokiaľ ide o hodnotenie vlastných výpovedí. Tieto
v priebehu konania neboli nemenné, naopak, obžalovaný ich postupne menil a prispôsoboval najmä
vývoju dôkazného stavu. V obsahu sťažnosti proti vzneseniu obvinenia napr. tvrdil, že protismerný
jazdný pruh bol čistý a nenachádzala sa v ňom žiadna stopa po zrážke v skutočnosti sa v tom pruhu
nachádzal rad stôp vrátane z črepín a úlomkov plastov vytvorený akýsi polkruh preukazujúci okrem iného
rotujúci pohyb vozidla obžalovaného po zrážke. Záverom svojho vyjadrenia vyslovil poškodený názor,
že rozsudok okresného súdu je vo všetkých výrokoch zákonný a správny, a preto navrhol odvolaciemu
súdu, aby odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného W. Magdiča podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného bolo síce podané dôvodne, avšak z iných dôvodov, než ktoré konkretizoval
vo svojom odvolaní.
Najskôr je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku
má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods.
12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr.
por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež
zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého
stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť, pričom aj svoje rozhodnutie podrobne
zdôvodnil v súlade so stavom veci, zdôvodnil tiež, prečo rozdielne od obžaloby prokurátora, dospel
po vykonanom dokazovaní k skutkovému záveru, že pri dopravnej nehode nedošlo k čelnej zrážke
motorových vozidiel obžalovaného W. O. a poškodeného A. P.. V podrobnostiach krajský súd na tieto
dôvody odkazuje, bolo by nadbytočné ich na tomto mieste opakovať. Na hlavnom pojednávaní dňa
01.06.2012 vykonal podrobný výsluch obžalovaného W. O., svedka a zároveň poškodeného A. P., dňa
18.09.2012 vykonal výsluch svedka A. N. a znalca W.. L.. A. G., A.. a nakoniec na hlavnom pojednávaní
dňa 04.12.2012 vykonal výsluch svedka L.. A. S., opakovane výsluch znalca W.. L.. G., pričom oboch
navzájom konfrontoval. V zmysle § 269 Tr. por. tiež oboznámil oprávnené strany s obsahom listinných
dôkazov, ktoré boli zadovážené v štádiu prípravného konania a sú zadokumentované v trestnom spise.
V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa zdôrazňuje,
že v posudzovanom prípade bola konkrétna dopravná nehoda najskôr riešená ako priestupok, bol
vyhotovený znalecký posudok znalcom z odboru dopravy L.. S., ktorý prakticky za vinníka dopravnej
nehody označil A. P. ako vodiča zn. Škoda. Neskôr bol vypracovaný písomný znalecký posudok z
odboru dopravy L.. G., ktorý dospel k protichodnému názoru z hľadiska svojej odbornosti, za vinníka
dopravnej nehody označil obžalovaného W. O.. Za tejto dôkaznej situácie bol potom po vypracovaní
znaleckého posudku požiadaný Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, pričom spracovateľom posudku bol
znalec W.. L.. A. G., A.. Tento znalec v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní aj podľa názoru
krajského súdu z hľadiska svojej odbornosti presvedčivo obhájil závery svojho písomného posudku a
jednotlivé námietky a tvrdenia obžalovaného v priebehu dokazovania vyvrátil a argumentačne na ne
reagoval, a tak obhajobné tvrdenia obžalovaného nepotvrdil. Hoci jeho znalecký posudok pripúšťal dva
varianty dopravnej nehody, variant B zodpovedal výpovedi poškodeného v tom smere, že to bol práve
obžalovaný, ktorý svojím vozidlom prešiel do protismeru, t. j. jazdného pruhu vozidla zn. Škoda. Už
nevyriešenou otázkou zostalo, či obžalovaný bezprostredne pred zrážkou vozidiel predchádzal neznáme
biele vozidlo, čo sa žiadnym dôkazom nepodarilo preukázať. Síce svedok Betin tvrdil existenciu tohto
vozidla stojaceho na vozovke pred havarovaným vozidlom zn. Toyota Corolla, no či práve toto vozidlo
obžalovaný predchádzal, z ďalšieho dôkazu nie je zistiteľné. I zo znaleckého posudku USI Žilina je
ale zistiteľné, že to bol i poškodený, ktorý porušil dopravné predpisy v čase vzniku dopravnej nehody
a to tým, že išiel vyššou rýchlosťou než na danom úseku je taká rýchlosť povolená a to 90 km/hod.
Keby dodržal povolenú rýchlosť, podľa záverov znalca by si síce nehode zabrániť nemohol, no je
otázne, k akým následkom by bolo došlo. Bez povšimnutia ďalej nemožno ponechať ani argumentáciu
poškodeného P. v jeho vyjadrení k odvolaniu obžalovaného a v podrobnostiach na túto odkazuje, je
uvedená vyššie v tomto rozhodnutí krajského súdu. Súd prvého stupňa sa podrobne vyčerpávajúcim



spôsobom zaoberal obsahom znaleckého posudku USI v Žiline (strany 5 až 8). Pokiaľ obžalovaný
v odvolaní opakovane poukazoval na obsah odborného vyjadrenia kriminalisticko a expertízneho
ústavu PZ zo dňa 14.02.2011, znalec L.. G. na obsah tohto odborného vyjadrenia reagoval, pričom
je ale nutné zdôrazniť záver tohto vyjadrenia v tom smere, že brzdná stopa na fotografiách s veľkou
pravdepodobnosťou nebola vytvorená pneumatikou Intesa zn. Sava, jednoznačný záver nie je možné
stanoviť pre zle viditeľné brzdné stopy a chýbajúcu mierku.
Na podklade uvedených dôkazov dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že to bol
práve obžalovaný W. O., ktorý poškodenému A. P. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký
čin spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Na druhej strane ale súd prvého stupňa čiastočne pochybil, pokiaľ obžalovanému ukladal síce
podmienečný, no trest odňatia slobody v naznačenej výmere. Pri rozhodovaní o treste obžalovanému
O. nemohol krajský súd ponechať bez povšimnutia aj tú významnú skutočnosť, že k dopravnej
nehode došlo 16.10.2007, t.j. pred takmer šiestimi rokmi. Bol povinný vziať do úvahy, že trestné
stíhanie obžalovaného prebiehalo dlho, nebolo skončené v primeranej lehote a v tej súvislosti je nutné
pritom zdôrazniť, že správanie sa obžalovaného dĺžku trestného konania neovplyvnilo. Podľa ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a jej zodpovedajúcej rozhodovacej praxe
Ústavného súdu SR a taktiež rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR značný časový odstup od
spáchania trestného činu má vplyv na určenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti konania páchateľov.
Obžalovaný W. O. aj podľa posledného odpisu z registra trestov, vyžiadaného odvolacím súdom zo
dňa 02.07.2013 doposiaľ nebol potrestaný súdom, ani v evidenčnej karte vodiča má tri záznamy za
menšie dopravné priestupky. V mieste bydliska sa teší dobrej povesti, nebol riešený ani administratívne
za prípadné spáchanie priestupku. Pri úvahách o druhu a výmere trestu bol súd povinný zohľadniť
skutočnosť, ktorá mu poľahčovala v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., t.j., že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život. Na druhej strane nebola zistená súdom žiadna okolnosť, ktorá by jej v zmysle
§ 37 Tr. zák. priťažovala. Hodnotiac tak súhrn skôr konštatovaných skutočností bolo namieste uložiť
obžalovanému miernejší druh trestu, a to peňažný trest vo výmere 600,- Eur, ktorý krajský súd považuje
za primeraný všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona pri úvahách o druhu a výmere trestu
povinný prihliadnuť. Obligatórne mu pritom uložil náhradný mesačný trest odňatia slobody pre prípad,
že by výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmaril. Pokiaľ mu bol súdom prvého stupňa uložený
aj trest zákazu činnosti, nepovažoval krajský súd takýto druh trestu obžalovanému za zodpovedajúci
stavu veci, hodnotiac nielen časový odstup od dopravnej nehody, ale tiež čiastočnú mieru zavinenia na
strane poškodeného, ktorý podľa výsledkov vykonaného dokazovania išiel svojím motorovým vozidlom
na konkrétnom mieste vyššou rýchlosťou ako je na ňom najvyššie povolená rýchlosť, a to 90 km/hod.,
ktorá skutočnosť sa podieľala na vzniku dopravnej nehody v zistenom rozsahu. Aj vzhľadom na túto
mieru zavinenia na strane poškodeného A. P. zrušil krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo
výrokoch o náhrade škody a všetkých poškodených s ich nárokmi odkázal na občianske súdne konanie
z dôvodu, že v tejto súvislosti by bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje
potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Na podklade odvolania obžalovaného W. O. z naznačených dôvodov rozhodol krajský súd rozsudkom
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody,
zákazu činnosti a vo výroku o náhrade škody, pričom vo veci rozhodol sám, spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.