Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/70/2016 z 29. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. septembra 2016, sp. zn. 2Cob/70/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7111214623.2 Krajský súd Košice | 2Cob/70/2016 | ECLI:SK:KSKE:2016:7111214623.2 | 2016-09-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 zákona č. 60/2015 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a2b8049-bd04-4032-ba86-740ce61ff5ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7111214623.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111214623
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111214623.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: W-Q. CZ s.r.o., R.. XX.
října XXXX/X, XXX XX N. 5, I., F. republika, IČ: XXX XX XXX proti žalovanému: H. SK, s.r.o., D. XXX/X,
XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zast. Ing. Jozefom Bakšayom, Lohniského 853, 152 00 Praha 5, Česká
republika, v konaní o zaplatenie 286.000,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice zo dňa 5.6.2015, č.k. 32Cb/65/2011-178 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Strany nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolaním napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2011 žalobca žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 286.000,- Kč titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny za vykonanú
medzinárodnú prepravu. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 9.6.2011 žalobca žiadal o pripustenie rozšírenia žaloby o úroky z
omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 286 000,-Kč od 18.8.2010 do zaplatenia.

4. Okresný súd Košice I uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 5.6.2015 pripustil zmenu návrhu
v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 286 000,- Kč s úrokom z omeškania vo výške
7,75% ročne od 18.8.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 10.7.2012 uviedol, že neuznáva nárok žalobcu. Tvrdil, že
mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a vo svojom účtovníctve neeviduje žiadnu z
faktúr žalobcom uvedených v žalobe. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

6. Súdu nebolo preukázané, že by žalovaný objednal u právneho predchodcu žalobcu prepravu tovaru,
uhradenie ceny ktorej je predmetom tohto konania, teda nebolo súdu preukázané, že by žalovaný uzavrel
s právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou P. P. TRO. s.r.o.) zmluvu o preprave. Z predložených
medzinárodných nákladných listov nevyplýva kto s kým mal uzatvoriť prepravnú zmluvu. Ani na jednom
z predmetných medzinárodných nákladných listov nie je pečiatka a podpis žalovaného ako príjemcu
tovaru v pravom dolnom rohu, hoci v bode 24 má byť uvedený dátum, pečiatka a podpis príjemcu tovaru.
Žalovaný v nich nie je uvedený ani ako odosielateľ.



7. Petr F., ktorý len koordinoval nakládku a vykládku tovaru, bol zamestnaný v spoločnosti E. W. s.r.o..
Menovaný poprel objednanie prepravy u právneho predchodcu žalobcu. Súd neuveril tvrdeniam N. I.
a N. P. týkajúcim sa objednania prepravy p. F. pre žalovaného, nakoľko p. F. nebol zamestnancom
žalovaného a čestné prehlásenie uskutočnili osoby, ktoré majú, resp. mali blízky vzťah k spoločnosti P.
P. T. s.r.o., a preto existuje pochybnosť o ich nezaujatosti.

8. Je potrebné poznamenať, že žalovaný ako príjemca nie je uvedený ani na všetkých dotknutých
medzinárodných nákladných listoch v bode (kolónke) 2. Žalovaný predmetné faktúry ani neeviduje vo
svojom účtovníctve. Je teda otázne, či mu vôbec boli doručené. Žalobca nevedel preukázať súdu ani
túto skutočnosť.

9. Tvrdenie žalobcu, že na základe e-mailu Petra F. zo dňa 19.7.2010 boli prepísané faktúry zo
spoločnosti H., s.r.o. na žalovaného neboli súdu preukázané. Z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX,
XXXXXX uvedených v predmetnom e-maile žalobca predložil súdu len dve, a to č. XXXXXX a XXXXXX,
ktoré sa však netýkali prepráv tovaru, úhrada ceny ktorých je predmetom tohto konania.

10. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

11. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

12. Na základe žalobcom predložených dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že by medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o preprave predmetného tovaru, na základe
ktorej by žalovanému mala vzniknúť povinnosť uhradiť cenu za vykonané prepravy vo výške 286 000,-
Kč s príslušenstvom.

13. Žalobca ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností súdu nepredložil.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba
je nedôvodná, preto ju zamietol.

15. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

16. Na pojednávaní dňa 5.6.2015 súd vyhlásil rozsudok a rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu
trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

17. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 26.6.2015, ktoré bolo podané na pošte dňa 23.6.2015,
vyčíslil trovy konania sumou 1 610,40 eur.

18. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Keďže žalovaný v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil a
zo spisu mu nevyplývajú trovy konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

20. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.



21. Odvolanie odôvodnil tým, že jednotlivé prepravné zmluvy, ich existenciu žalovaný nepravdivo
popiera, sú zjavne spojené s Českou republikou, ale nie len právny predchodca žalobcu spoločnosť P. P.
T. s.r.o., ale rovnako žalobca sú českými spoločnosťami, pričom tieto po celú dobu obchodnej spolupráce
so žalovaným komunikovali v českom jazyku (e-maily, telefonáty) a zaisťovali nie len pre žalovaného, ale
i pre ďalšie spoločnosti, ich konateľom je totožná osoba - pán Ing. S. D., jednotlivé prepravy tovaru. Užšie
spojenie s Českou republikou odôvodňuje žalobca rovnako tým, že konateľ žalovanej spoločnosti Ing. S.
D. i pán N. F., ktorý jednotlivé prepravy nie len koordinoval, ale rovnako i objednával, má trvalé bydlisko
v Českej republike. Žalovaný rovnako súdu potvrdil, že dlhodobá spolupráce s právnym predchodcom
žalobcu prebiehala prevažne v Českej republike.

22. Na základe dlhodobej fungujúcej spolupráce právneho predchodcu žalobcu so žalovaným, panovali
medzi stranami nadštandardné vzťahy založené na dôvere, a preto je popieranie riadne a včas
vykonaných preprav právnym predchodcom žalobcu pre žalovaného čisto účelovým konaním zo strany
žalovaného, pričom sa to nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Na základe vyššie uvedeného má
žalobca za to, že by sa daný spor mal riadiť českým a nie slovenským právom.

23. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, lebo z doložených e-mailov zo dňa 19.7.2010 a zo dňa 13.9.2010 medzi p. Petrem
F. a N. C. jednoznačne vyplýva, že žalovaný, resp. jeho zamestnanec p. Petr F. výslovne hovoril o
doprave na Slovensko (čo popiera tvrdenie žalovaného, že spolupracoval s právnym predchodcom
žalobcu len v ČR) a o tom, že určité faktúry pôvodne vydané na H., s.r.o. bude možné vydať na
žalovaného (t.j. na slovenskú pobočku H. s.r.o.) a že majú záujem dať všetky svoje záväzky do poriadku.

24. Ďalej žalobca nepovažuje za dostačujúci dôkaz toho, že žalovaný nevedie predmetné faktúry vo
svojom účtovníctve, len súdu žalovaným predloženú knihu prijatých faktúr za rok 2010, výpis z účtovnej
knihy za rok 2010 a prehľad záväzkov k 31.10.2010, pretože tieto údaje mohli byť žalovaným zámerne
skreslené. Žalobca má za to, že k preukázaniu evidencie faktúr žalovaným mal byť vyhotovený znalecký
posudok na účtovníctvo žalovaného.

25. Ďalej má žalobca za to, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, z akého dôvodu neuveril
tvrdeniam p. Přemysla C. a Petra P. o objednávkach prepravy p. Petrem F. len s odkazom na ich vzťah
k právnemu predchodcovi žalobcu, lebo je celkom zrejmé, že p. C., ako dispečer právneho predchodcu
žalobcu, ktorý bežne komunikoval ohľadom objednávok prepráv s p. Petrem F., bude mať bezprostredne
skúsenosť s tým, ako bežne prebiehajú objednávky žalovaným a bude teda schopný súdu túto skúsenosť
sprostredkovať, čo by bez svojho zamestnaneckého pomeru, t.j. podľa tvrdenia súdu blízkeho vzťahu k
právnemu predchodcovi žalobcu, schopný nebol.

26. Žalobcovi rovnako nie je známe, prečo súdu prvej inštancie nepreviedol výsluch svedka p. Rudolfa
H., nar. X.X.XXXX, bytom N. X - T., Q. XXX/X, toho času konateľa spoločnosti 4 P. s.r.o., IČ:
XXXXXXXX, ktorý podľa tvrdenia žalovaného objednával prepravu tovaru pre žalovaného, to všetko v
rámci výstavby a zariadenia predajne v D. pre žalovaného. Súd prvej inštancie sa vôbec nezapodieval
otázkou tzv. nesplnomocneného na konanie p. H. a uspokojil sa len s tvrdením žalovaného, že p. H.
nebol zamestnancom žalovaného.

27. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie naopak uveril tvrdeniam p. Petra F., ktorý je
dlhodobým spolupracovníkom konateľa žalovaného spoločnosti p. Ing. D., aktuálne p. F. pôsobí napr.
v spoločnosti E. H., a.s., IČ: XXXXXXXX, ako predseda dozornej rady (Ing. Jozef D. je predsedom
predstavenstva), a preto je možné tvrdiť, že p. Petr F. má rovnako iste blízky vzťah k žalovanému.

28. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací § 34 C.s.p. prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania a podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

30. Odvolací súd písomným podaním zo dňa 16.5.2016 vyzval účastníkov konania k možnému použitiu
ust. § 213 ods. 2 O.s.p.. Účastníci konania na túto výzvu nereagovali.



31. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či žalobca je v spore
aktívne legitimovaný, teda, či Smlouva o postoupení pohledávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka je platná.

32. Z obsahu článku IV. bod 4.2 uvedenej zmluvy vyplýva, že „úplata je splatná do od podpisu této
smlouvy, a to převodem na účet postupitele vedeného u W.k.“

33. Z obsahu článku VI. uvedenej zmluvy vyplýva, že „pokud by nebyla dohodnutá úplata zaplacena v
čase a množství tak, jak je sjednáno výše, tato smlouva se ruší.“

34. Úkony účastníkov zmluvy musia spĺňať kritéria platnosti právnych úkonov. Ak tomu tak nie je, sú
neplatné a nepoužívajú právnu ochranu.

35. Žalobca sa preto nemôže platne domáhať splnenia záväzku na základe neplatného právneho úkonu.
Občiansky zákonník spája právne účinky len so vzniknutým a platným právnym úkonom.

36. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať aj bez návrhu. Náležitosti platného
právneho úkonu musí spĺňať aj Zmluva o postúpení pohľadávky.

37. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka svojim striktným znením, že neplatný je právny úkon, ktorý
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom je
absolútne neplatný a preto jeho účinky nenastanú. To platí aj o postúpení pohľadávky.

38. Uvedené náležitosti platného právneho úkonu nespĺňa článok IV bod 4.2 pre jeho neúčinnosť, načo
zaväzuje čl. VI. uvedenej zmluvy.

39. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne legitimovaný
a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vzhľadom na výsledok odvolacieho konania
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).