{"guid": "0d7b16cc-db45-4018-bbf4-1f49196f050f:f5800abc-251c-4c06-8a22-6f57e2018441", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2111200593.1", "spisova_znacka": "24Co/37/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/37/2012 z 26. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2013, sp. zn. 24Co/37/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2111200593.1", "identifikacne_cislo": "2111200593", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-126", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-126", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-126", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5800abc-251c-4c06-8a22-6f57e2018441", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2111200593.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2111200593.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2111200593.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111200593
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2111200593.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Barcajová v právnej veci navrhovateľa: J. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. nám. XX, U. X., proti odporcovi: N. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, W., o vydanie motorového
vozidla, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. júla 2011 č.k.
37C/3/2011-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi vydať mu motorové vozidlo zn. Alfa Romeo model 156,
farba čierna metalíza, rok výroby 2005, č. podvozku ZAR 93200001366087, ev. č. TT 506 DP a
zaplatiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 15.10.2008 uzatvorenou z
predajcom AAA Auto a.s. nadobudol do vlastníctva motorové vozidlo zn. Alfa Romeo (predmetné
motorové vozidlo), ktoré zaevidoval na svoje meno a ktoré bolo zaevidované na dopravnom inšpektoráte
pod ev. č.   TT 506 DP. Na požiadanie mu odporca poskytol pôžičku vo výške 1.700,- Eur, pričom
navrhovateľ dňa 27.3.2009 súhlasil, že jeho motorové vozidlo dočasne poskytne do užívania odporcovi
a za tým účelom poskytol splnomocnenie na zápis odporcu ako držiteľa vozidla v evidencii vozidiel.
Odporca plnomocenstvo pozmenil a rukou dopísal slovo vlastník za slovo držiteľa a tak ho zapísali
do evidencie ako vlastníka vozidla aj bez preukázania akéhokoľvek titulu nadobudnutia vlastníckeho
práva k vozidlu. Táto skutočnosť nič nemení na tom, že odporca nemá žiadny titul nadobudnutia vozidla
do svojho vlastníctva. Evidencia vozidiel je iba deklaratórnym technickým a evidenčným zoznamom
jeho vlastnícke právo preto trvá, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že povinné zmluvné poistenie naďalej
hradil on a tiež spláca úver poskytnutý na kúpu vozidla. Navrhovateľ odporcovi po 2 až 3 týždňoch
od poskytnutia pôžičky chcel  pôžičku vrátiť a žiadal ho, aby vozidlo vydal späť. Odporca sa najskôr
vyhováral a potom zatajoval a vôbec nereagoval na výzvy a telefonáty. Odvtedy je odporca v omeškaní
a odmieta mu vydať motorové vozidlo. Navrhovateľ následne našiel ponuku na predaj auta - inzerát,
ktorým odporca auto ponúka na odpredaj za sumu 6.400,- Eur, čím prekračuje oprávnenia disponenta
s vozidlom navrhovateľa a nerešpektuje jeho vôľu ako vlastníka. Odporca je neoprávneným držiteľom
vozidla navrhovateľa a v súčasnosti pretrváva jeho neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva
navrhovateľa, čím je dlhodobo hrubo popierané jeho právo vlastníka s vecou disponovať a takto existuje
protiprávny stav.



Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 123, § 126 ods. 1, § 552, § 151a, § 151b ods. 1,
2, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 , § 151e ods. 5 veta prvá, § 151i ods. 1, § 151j
ods. 1, § 151md ods. 1 a 4,  § 559, § 153 ods. 1, § 559 Občianskeho zákonníka ako i § 153 ods. 1
O.s.p.  vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť. Vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania uzavreli 27.3.2009 zmluvu o pôžičke v ústnej
podobe, ktorou odporca zapožičal navrhovateľovi sumu 1.700,- Eur s dohodnutou dobou splatnosti do
jedného mesiaca, zároveň pri uzatvorení zmluvy o pôžičke účastníci konania uzavreli záložnú zmluvu,
ktorou navrhovateľ dal odporcovi do zálohy motorové vozidlo Alfa Romeo 156. Záložná zmluva bola
uzavretá ústne a nakoľko k odovzdaniu zálohu hnuteľnej veci prišlo pri uzatvorení zmluvy o pôžičke,
táto forma zmluvy  je zákonom prípustná, odporca predmet záložnej zmluvy (zálohu) drží, užíva ho.
Keďže záložná zmluva uzavretá v súvislosti so zmluvou o pôžičke ako akcesorická  zmluva slúži na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorú má odporca voči navrhovateľovi, vyhovením návrhu, ktorým
by súd prikázal vydať motorové vozidlo navrhovateľovi by fakticky zrušil záložnú zmluvu, zmaril by účasť
založenia veci, takéto rozhodnutie by bolo v rozpore s dojednaním  účastníkov konania, jednostranne
by bol takýmto rozhodnutím zvýhodnený navrhovateľ, pretože odporca by stratil možnosť zabezpečenia
pohľadávku resp. v krajnom prípade by sa mohol uspokojiť z predmetu zálohu. Nakoľko práve funkciu
zabezpečovaciu a uhradzovaciu má záložná zmluva plniť a bez sporu kvôli týmto funkciám aj bola
záložná zmluva medzi účastníkmi konania dohodnutá aj uzavretá. Keďže navrhovateľ ako dlžník do
dňa vydania rozhodnutia svoju splatnú pohľadávku voči odporcovi ako veriteľovi nesplnil, niet žiadneho
dôvodu, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu vydať navrhovateľovi predmetné motorové vozidlo, čím
by bez splnenia si povinnosti navrhovateľa výrazným spôsobom bolo oslabené postavenie odporcu ako
veriteľa pri uspokojovaní si jeho nároku z nezaplatenej pôžičky. Záverom súd pripomenul, že formu držby
(zápisu) motorového vozidla v evidencii pre posudzovanie návrhu nepovažoval za dôležitú a navrhovateľ
sa záznamu tejto zmeny návrhom ani nedomáhal. Z týchto dôvodov návrh v celom rozsahu zamietol
a o trovách konania rozhodol, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu v tomto spore trovy nevznikli, resp. tento si náhradu trov v zmysle § 151 ods. 1
O.s.p. neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ s poukazom na to, že rozhodnutie súdu je založené
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a z dôvodu, že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).
Podstatou sporu je právna kvalifikácia odovzdania motorového vozidla zn. Alfa Romeo model 156,
farba čierna metalíza, rok výroby 2005, číslo podvozku ZAR 93200001366086 (v ďalšom vozidlo)
odporcovi. Prvostupňový súd právny vzťah posúdil ako záložné právo na  základe ústnej záložnej
zmluvy a odovzdania vozidla navrhovateľom odporcovi. Ide však o nesprávnu právnu kvalifikáciu,
pretože odporca v skutočnosti zrealizoval zastretý zabezpečovací prevod práva s prepadnou klauzulou
a teda nie záložné právo. V skutočnosti tak odporca nevykonáva záložné právo tak, ako ho upravuje
Občiansky zákonník, ale dopustil sa neprípustného výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a to
vo svoj prospech. V skutočnosti teda odporca dosiahol, že je zapísaný ako vlastník vozidla, ktoré
sa navrhovateľovi ani nechystá vrátiť. Prepadný zabezpečovací prevod je v rozpore so zákonom a
pokiaľ ide o takýto výkon práva, je aj v rozpore s dobrými mravmi. Záložný veriteľ sa teda nikdy v
súlade so zákonom a v súlade s dobrými mravmi nemôže zmocniť zálohu a tento si privlastniť. Takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu súdu. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Okresného
súdu Galanta č.k. 23C/154/2008-403. Prvostupňový súd sa teda dopustil nesprávneho kvalifikovania
právneho vzťahu, keď namiesto prepadného zabezpečovacieho prevodu práva vzťah kvalifikoval ako
pretrvávajúce záložné právo. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia súd nesprávne
poskytol ochranu konaniu odporcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená skutočnosť zakladá
vadu napadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zmenu alebo zrušenie. Záložný veriteľ a ani
oprávnený zo zabezpečovacieho prevodu práva sa nikdy platne nemôže uspokojiť tak, že si záloh
alebo predmet zabezpečovacieho prevodu práva ponechá, tzn. nadobudne do svojho vlastníctva. Takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu. Z vykonaného dokazovania súd teda dospel k nesprávnym
zisteniam, z ktorých vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne zistenie spočíva v posúdení otázky
trvania záložného práva a jeho výkonu. Odporcovi ponúkol zaplatenie svojho dlhu. Odporca má o
tomto vedomosť a nepopieral to ani na súde. Odporca však svojím správaním mu znemožnil zaplatenie
jeho dlhu, vyhýbal sa mu, nebol vôbec zastihnuteľný a teda skutočný právny stav je taký, že nie on
(navrhovateľ), ale odporca je v omeškaní, ktoré navyše zlomyseľne zneužíva, aby mu nemusel vrátiť
auto v šesťnásobne  vyššej hodnote, ako bola medzi nimi dohodnutá výška pôžičky. Keďže splnil



podmienky pre splatenie dlhu a odporca mu toto splatenie znemožnil, má za to, že nijaké zabezpečovacie
právo už netrvá a zadržiavanie jeho vozidla nie je dôvodné. Odporca sa zmocnil vozidla a v rozpore s
dobrými mravmi si ho dal zapísať ako svoje vlastníctvo do technickej evidencie vozidiel. Odporcovi aj na
pojednávaní ponúkol peniaze, na čo mu povedal,  že tieto nechce. Auto je nabúrané a je v dezolátnom
stave. Po pojednávaní sa mu odporca  priznal, že napríklad stratil kľúče od auta, toto nabúral, odišlo turbo
a podobne.  Odporca auto užíval už tri dni po pôžičke, požičiaval ho cudzím osobám, pričom dohoda bola
taká, že auto nebude užívať a toto bude odstavené  v garáži. Peniaze odporcovi chcel vrátiť, ale odporca
sa mu stále vyhýbal. Bez vlastnej viny teda nemohol splatiť svoj dlh a preto trvá na tom, že pominuli
akékoľvek dôvody zabezpečenia pohľadávky odporcu a je namieste žiadať vydanie jeho vozidla. Dlžnú
sumu 1.700,- Eur môže uložiť aj do úschovy na prvostupňovom súde, ale znovu  zdôraznil, že v omeškaní
je odporca a nie on. Súd sa okrem toho nevysporiadal ani so všetkými namietanými skutočnosťami, zo
zistených dôkazov nevyvodil žiadne dôsledky pre svoje rozhodnutie, v dôsledku čoho je prvostupňové
rozhodnutie aj nepreskúmateľné. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie a odporcovi uloží zaplatiť mu i náhradu trov konania.

Odporca odvolanie nepodal a k podanému odvolaniu odporcu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 1 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu  nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v podrobnom rozsahu na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Keďže prvostupňový súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil,
pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie odvolací súd  a k veci považuje za
potrebné dodať iba nasledovné:

Záložné právo predstavuje vecné právo k cudzej veci zabezpečujúce pohľadávku a jej príslušenstvo,
ktoré v sebe spája inštitúcie vecných a záväzkových práv. Legálna definícia záložného práva je
obsiahnutá v § 151a Občianskeho zákonníka, kde zákon  vymedzuje jeho účel a zároveň určuje
oprávnenie veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu ak pohľadávka nie
je riadne a včas splnená. Základnými pojmovými znakmi záložného práva sú nevyhnutnosť existencie
hlavného obligačného vzťahu (pohľadávky), existencia spôsobilého zálohu, ktorým disponuje záložca.
Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú aj nepeňažnú pohľadávku. V prípade nepeňažnej
pohľadávky sa vyžaduje, aby jej hodnota bola vyčísliteľná kedykoľvek počas trvania záložného práva.
V prípade odovzdania veci do zálohu ide o posesórne záložné právo, ktoré vzniká reálnym odovzdaním
zálohu záložnému veriteľovi alebo uschovávateľovi. Založená vec sa dostáva mimo dosah dlžníka,
čím sa vylučuje jeho vplyv na nakladanie so zálohom v prípade výkonu záložného práva. Definícia
záložného práva podmieňuje oprávnenie uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z
predmetu záložného práva, len ak pohľadávka nie je včas splnená. Rozlišuje sa tým časové obdobie pred
splatnosťou pohľadávky a časové obdobie po jej splatnosti. V čase, kým pohľadávka nie je splatná, tak
existencia záložného práva predstavuje iba potenciálnu možnosť jeho výkonu, čím donucuje dlžníka, aby
splnil pohľadávku riadne a včas, zvyšuje tým istotu veriteľa, že sa úspešne domôže splnenia záväzku,
čím sa realizuje zabezpečovacia funkcia záložného práva. V časovom období po splatnosti pohľadávky



sa uplatňuje uhrádzacia funkcia záložného práva. Ak pohľadávka nebola splnená riadne a včas, záložný
veriteľ má možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva.

Zásada akcesority charakterizuje nesamostatnosť záložného práva ako vedľajšieho práva, ktorého
existencia je závislá od trvania hlavného záväzkového právneho vzťahu a zásada subsidiarity
obmedzuje výkon záložného práva na situáciu, ak pohľadávka nie je splnená riadne a včas. Zásada
zvýrazňuje, že záložné právo predstavuje podporný prostriedok úhrady pohľadávky. Z akcesorickej
povahy záložného práva vyplýva aj nerozlučná spätosť s pohľadávkou. Záložné právo preto nemôže
samostatne existovať, ani byť samostatným predmetom prevodu. Záložné právo sa viaže na pohľadávku
a nasleduje jej právny osud. Záložná zmluva poskytuje dostatočný priestor na úpravu všetkých
podrobností, ktoré sa môžu vyskytnúť počas účinnosti záložnej zmluvy.

Zánikom zabezpečenej pohľadávky súčasne zaniká aj záložné právo, ktorým bola pohľadávka
zabezpečená. Ak bol záloh odovzdaný záložnému veriteľovi, je povinný záloh vydať naspäť záložcovi
bez zbytočného odkladu. Záložné právo zanikne aj jeho samotným výkonom bez ohľadu na rozsah
uspokojenia veriteľa.

Splnením dlhu sa rozumie právny úkon dlžníka, ktorý poskytuje veriteľovi na určitom mieste dohodnutým
spôsobom v dohodnutom čase to, čo bolo predmetom jeho povinnosti. Ak nie je v dohode určené miesto
plnenia, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Ak nie je dohodnutý čas plnenia, je dlžník povinný splniť dlh
prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Splniť dlh je povinnosť dlžníka, ide o plnenie svojou
povahou nezastupiteľné, viazané je na osobu dlžníka, nemôže ho v tomto nikto zastúpiť. Povinnosťou
dlžníka je splniť to, čo je obsahom záväzku.

V prípade, že dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je
v omeškaní, alebo ak má dlžník dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom, pretože veriteľa nepozná,
nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené nutné
náklady s tým spojené nesie veriteľ. Ide o tzv. solučnú úschovu, ktorá umožňuje dlžníkovi zbaviť sa
záväzku, keď pre určité prekážky na strane veriteľa nemôže v dobe splatnosti dlh splniť.

Náš právny poriadok nepripúšťa tzv. prepadný záloh. Rozdiel medzi zmluvou o zabezpečovacom
prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka a neplatným dojednaním o prepadnom zálohu
spočíva v okamihu, kedy dochádza k prevodu práva. Zatiaľ čo pri zabezpečovacom prevode práva sa
na základe zmluvy uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka nositeľom práva stáva podmienene
veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva, v prípade prepadného zálohu
zostáva právo i po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a naopak okamihom kedy má dôjsť k prevodu
práva na veriteľa je moment omeškania dlžníka s plnením záväzku.

Vzhľadom na uvedené správny je záver súdu, že v danom prípade bola záložná zmluva uzavretá z
dôvodu zabezpečenia pohľadávky odporcu, ktorý uzavrel s navrhovateľom zmluvu o pôžičke na základe
ktorej požičal navrhovateľovi 1.700,- Eur s dohodnutou dobou splatnosti do jedného mesiaca a zároveň
pri uzavretí zmluvy o pôžičke bola uzavretá aj záložná zmluva, ktorou navrhovateľ dal odporcovi do
zálohu motorové vozidlo, ktorého vydania sa v predmetnom konaní domáha. Odporca predmet záložnej
zmluvy drží. Keďže záložná zmluva bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o pôžičke ako akcesorická
zmluva a motorové vozidlo slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá doteraz nezanikla, dlh
navrhovateľa voči odporcovi ( nezanikol) stále existuje, je  preto   dôvodné, aby aj naďalej bol dlh
navrhovateľa  zabezpečený dohodnutým zálohom.

Tvrdenia navrhovateľa, že odporca je v omeškaní a preto je dôvodné, aby  mu vydal  motorové vozidlo
nemá oporu v zákone. Navrhovateľ si je vedomý svojho dlhu a aj toho, že tento nesplnil.



Správny je záver súdu i v tom zmysle, že v predmetnom konaní nebolo predmetom sporu posudzovanie
zápisu v evidencii  týkajúceho sa predmetného vozidla, či ide o držbu alebo o vlastníctvo, ale predmetom
sporu bolo vydanie zálohu, aj napriek tomu, že záväzok, ktorý sa ním ako zálohom  zabezpečuje, trvá.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by bolo možné dať za pravdu odvolateľovi.

Čo sa týka trov konania,  prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva,
nakoľko tieto si neuplatnil, pričom v odvolacom konaní je situácia obdobná. Odporca vo svojom
písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, preto odvolací súd aj napriek jeho úspechu v konaní mu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku  nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/3/2011", "guid": "9ddb7b73-b2b6-4b9d-958c-6fcd2770c0f1:fcc11350-d9c6-459f-9f29-2b4a9d0e8610", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}