Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/42/2019 z 29. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2019, sp. zn. 9CoE/42/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4217201025.1 Krajský súd Nitra | 9CoE/42/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217201025.1 | 2019-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12237b80-e52b-4db4-b737-19b7b3d736a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217201025.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217201025.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast.
Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, proti povinnému: G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. Q. XX, o vymoženie sumy 114,10 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. augusta
2018 č. k. 7Er/55/2017-36 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. (EX 20817/16) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 243h ods. 1 prvá veta, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 prvá a druhá veta, § 44 ods.
3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), §
73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 prvá veta, 2, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 106/2014 Z. z. Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným vo forme
zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 01. 12. 2016 domáhal vykonania exekúcie
na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 114,10 eura s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie. Ako exekučný titul oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, sp. zn. SRSAspA 07512/16
zo dňa 01. 06. 2016. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy o pôžičke TRIANGEL zo dňa 15. 10.
2007, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - Consumer Finance Holding, a. s. a
povinným, dohody o uznaní záväzku zo dňa 08. 04. 2013 a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 08. 04. 2013
mal za to, že zmluva o pôžičke TRIANGEL zo dňa 15. 10. 2007 založila záväzkovo-právny vzťah medzi
právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri
uzavieraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods.
4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, záväzkový vzťah založený na základe
predkladanej zmluvy označil za záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je potrebné posudzovať
v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že z listín predložených oprávneným vyplynulo, že oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu
dňa 08. 04. 2013, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku.
Považoval za nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého skrytým
cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na
zaplatenie dlžnej sumy, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou, ktorá je spotrebiteľovi
predkladaná spolu s ďalšími listinami. Z jeho obsahu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený



používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, avšak rozhodne nie je v záujme dlžníka predĺžiť plynutie
premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil
postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Takisto aj rozhodcovská zmluva, ktorú
predložil oprávnený povinnému bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah povinný nemohol
ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví boli doplnené iba
osobné údaje. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný) týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa
(oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie a to
preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní
nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú
zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Nitre zo dňa 28. 02. 2017 sp. zn. 11CoE/17/2017 a zo dňa 27. 02. 2017 sp. zn. 4CoE/27/2016.
Uzavrel, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol,
že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným
postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou
činnosťou exekučných súdov. S poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje
zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, je pre
súd neprijateľné. Uvedený záver súdu prvej inštancie označil za absurdný. V tejto súvislosti uviedol, že
aj napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3
ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená
od dohody o uznaní záväzku. Zvýraznil, že povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne,
pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom rozhodcovská
zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ
ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej
rozhodcovskej zmluve nenachádzali. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 31. 07. 2018 sp. zn. 41CoSr/6/2018, zo dňa 21. 12. 2017 sp. zn. 2CoE/173/2017,
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 01. 2016 sp. zn. 9CoE/265/2015, zo dňa 13. 06. 2017
č. k. 6CoE/17/2017, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 12. 2017 sp. zn. 8CoE/58/2017.
Poukázal, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená
dňa 15. 10. 2007, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 08. 04. 2013, t. j. po viac ako piatich
rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Uviedol, že súdu predložil tiež dotazník, ktorý vyplnil
povinný a ktorý zaviedol do praxe z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti,
ktorej nepreukázanie mu exekučné súdy v minulosti vytýkali. Zdôraznil, že povinný mal nielen možnosť
predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3. tejto rozhodcovskej zmluvy mohol
od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym
spôsobom nútený, pričom jej text nie je tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť.
Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý
rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ,
ale aj spotrebiteľ. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa
25. 08. 2017 sp. zn. 8CoE/39/2017, ako i v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26. 09. 2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK,



v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy tak nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, a preto nie je
dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu označil za neakceptovateľný a neprípustný.
Rozhodnutie exekučného súdu označil za arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
keďže v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo
veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa
ustanovení ZSRK. Uzavrel, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu
spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu došlo k
neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP"), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

4. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 01. 12. 2016, kedy bola pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 07512/16 zo dňa 01. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07. 11. 2016 a vykonateľnosť dňa 10. 11. 2016. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa
23. 01. 2017 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie a exekučným titulom. Na základe výzvy súdu prvej inštancie oprávnený predložil zmluvu o
pôžičke, uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného- Consumer Finance Holding, a. s. a
povinným dňa 15. 10. 2007, podmienky k Zmluve o úvere, dohodu o uznaní záväzku zo dňa 08. 04.
2013, rozhodcovskú zmluvu č. 2616424 zo dňa 08. 04. 2013, dotazník k dohode o uznaní záväzku
a rozhodcovskej zmluve, výzvu na označenie stáleho rozhodcovského súdu, upozornenie na výšku
nesplatenej pohľadávky a výzva na jej úhradu, výzvu na označenie Stáleho rozhodcovského súdu.
Následne úd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení zo dňa 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku
2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z
jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie



a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má
nútene vykonať).

7. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a
na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského
súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje
od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp. zn. 4Cdo
31/2013).

8. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov,
je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha
mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

9. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi v tom, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej veci
bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola
uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

10. K samotnému záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou (jej prijateľnosti, a
teda platnosti) odvolací súd dodáva, že v danom prípade došlo k zaviazaniu povinného na zaplatenie
sumy 114,10 eura s príslušenstvom rozhodcovským rozsudkom na základe nesplnenia záväzku
povinného zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného- Consumer
Finance Holding, a. s. a povinným dňa 15. 10. 2007, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu. Okrem toho medzi účastníkmi konania došlo dňa 08. 04. 2013 k Dohode o uznaní
záväzku. Rovnako tak bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva, ktorú povinný podpísal dňa
08. 04. 2013, ako aj vyplnil dotazník.

11. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinný ju podpisoval v čase, kedy už existoval jeho záväzok.
Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní, a preto sa odvolací súd nemohol
stotožniť s názorom súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej
rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto zmluvy
odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Naviac, v nadväznosti na povinným vyplnený Dotazník je zrejmé, že
tento svojou vôľou vyjadril, že rozhodcovskú zmluvu chce uzavrieť, ako i to, že v prípade nesplnenia



záväzku je ochotný sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva bola taktiež podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom
zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom
a mohol byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia sa môže v rámci exekúcie domáhať, preto súd prvej inštancie v ďalšom konaní
preskúma jednotlivé plnenia v rámci ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v prípade zistenia,
že niektoré z priznaných plnení je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom zamietne v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne a vo zvyšku
vydá poverenie, nakoľko neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú
neplatnosť celej zmluvy, ale len tej časti, v ktorej sú obsiahnuté.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom je
súd prvej inštancie právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).