Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/30/2012 z 14. 5. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 14. mája 2012, sp. zn. 3Co/30/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7809207083.1
Krajský súd Košice | 3Co/30/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7809207083.1 | 2012-05-14 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3864d4a7-9e25-4b46-8990-d88ba3baf830
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7809207083.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/30/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809207083
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7809207083.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Y. I., S. S., P.. M. XXX, zastúpeného JUDr. Igorom
Gažíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta 7, proti žalovanému JUDr. T. D., S. U., P..
X. B. XXXX/X, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mojžiš a Partneri, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 8/A, IČO: 35 892 994, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 28. októbra 2011 č.k. 9C/104/2009-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 28.10.2011 zastavil konanie o určenie,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX I.. Ú.. U. - Q. O..
Č.. XXX a pozemku s parcelným číslom I. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX B. A. M.
X/X. Uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania v sume 552,95 eur, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.

Výrok o zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p., pretože žalobca vzal žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že na Okresnom súde  Spišskej Novej Vsi sa od roku XXXX vedie konanie o
vydanie bezdôvodného obohatenia - investícií vložených sporných nehnuteľností a žalobca uprednostnil
konanie pred Okresným súdom Spišská Nová Ves  pred konaním na Okresnom súde Rožňava. Výrok
o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého,
ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Trovy
konania na strane žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to tarifnej odmeny za 3 úkony
právnej služby podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom
výška tarifnej odmeny za úkony v roku 2009 je 53,49 eur a výška tarifnej odmeny za úkon v roku 2011
je 57,- eur, z režijného paušálu 2 x 6,95 eur a 1 x 7,41 eur, cestovného právneho zástupcu žalovaného
z Bratislavy do Rožňavy a späť v celkovej sume 117,97 eur, náhrady za stratu času  za 18 pol hodín v
celkovej sume 216,90 eur, a DPH vo výške 20 % z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaného.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, a to iba proti výroku o trovách konania  a navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že trovy konania neprizná žiadnemu z
účastníkovi.

Žalobca uvádza, že žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zobral späť z dôvodu,
že na Okresnom súde  Spišská Nová Vsi sa vedie konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia investícií
vložených do týchto nehnuteľností. Žalovaný podal na Okresnom súde Spišská Nová Ves návrh na



prerušenie konania z dôvodu začatia konania na Okresnom súde Rožňava o určenie vlastníckeho
práva. Keďže Okresný súd Spišská Nová Ves ho vyzval na vyjadrenie k návrhu na prerušenie
konania, ocitol sa v postavení, keď sa musel rozhodnúť buď pre prerušenie konania o vymoženie
pohľadávky alebo pre späťvzatie návrhu. Preto bol nútený vziať žalobu o určenie vlastníckeho práva
späť. Ďalej žalobca uvádza, že po právnej stránke sa jednalo o vec relatívne jednoduchú, keď sa malo
posúdiť, či zložením výšky spoluvlastníckeho podielu do rúk exekútora nadobudol zložiteľ vlastnícke
právo k spoluvlastníckemu podielu. Za tejto situácie žalovaný ako právnik nepotreboval zastupovanie
advokátskou kanceláriou, a to dokonca advokátskou kanceláriou z Bratislavy. Z toho dôvodu namieta
neúčelnosť vynaložených nákladov, keď v konaní na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, ktoré je
právne komplikovanejšie sa žalovaný zastupuje sám. Žalobca ďalej poukazuje na to, že je nemajetný,
nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich dlhov a vedú sa proti nemu mnohé exekučné
konania. Jeho nemajetnosť spôsobil otec žalobcu, ktorý svojvoľne ako spoluvlastník obsadil ním
zrekonštruovanú časť nehnuteľnosti. Z toho dôvodu spĺňa podmienky podľa § 150 O.s.p., nakoľko sú u
neho dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukazuje pri tom jednak na nemajetnosť a jednak na samotný
dôvod späťvzatia návrhu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu odvolania žalobcu je možné vyvodiť, že nenamieta správnosť aplikácie ust. § 146 ods. 2 prvá
veta O.s.p. na rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania. Toto ustanovenie upravuje zásadu
procesného zavinenia za zastavenie konania. Zmyslom využitia tejto zásady je to, že konajúci súd uloží
povinnosť nahradiť trovy konania tomu účastníkovi, ktorý procesne zavinil trovy, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nemuseli vzniknúť. V sporovom konaní je pre riešenie otázky náhrady trov konania z hľadiska
procesného zavinenia potrebné posúdiť, čoho sa žalobca domáhal a čo bolo skutočnosťou, pre ktorú
bola žaloba neskôr vzatá späť.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne posúdil mieru procesného zavinenia žalobcu
na zastavení konania a správne aplikoval na prejednávanú vec ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa
ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Žalobca v odvolaní žiada, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo použité ust. § 150 O.s.p.
(správne § 150 ods. 1 O.s.p.), a to s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vidí v svojej
nemajetnosti a v dôvode späťvzatia návrhu.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie uplatňuje tzv. moderačné právo súdu pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré mu
dáva možnosť, aby výnimočne celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, u
ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa sa prihliada jednak na majetkové, sociálne,
osobné a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní. Použitie tohto ustanovenia je však výnimočné a jeho
použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

Použitie tohto ustanovenia nie je vylúčené ani pri aplikácii ust. § 146 ods. 2 O.s.p..



V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Pohnútka, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu návrhu na začatie konania takouto
okolnosťou nie je. Je preto bez právneho významu, že žalobca uprednostnil pokračovanie konania na
Okresnom súde Spišská Nová Ves bez jeho prerušenia pred prejednaním sporu, ktorý sa začal na jeho
podnet na Okresnom súde Rožňava. Rovnako je bez právneho významu argument žalobcu o tom, že
konanie na Okresnom súde Rožňava je podľa jeho názoru po právnej stránke jednoduchou vecou ako
aj to, že žalovaný sám je advokátom a v inej veci sa obhajuje sám. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. účastník
konania si vždy ako zástupcu môže zvoliť advokáta. Toto ustanovenie nepozná výnimku vo vzťahu ku
kvalifikácii účastníka konania, prípadne jeho odborným vedomostiam. Navyše právo zvoliť si zástupcu
podľa vlastnej úvahy je aj obsahom práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Voľnosť
účastníka konania pri voľbe právneho zástupcu preto nemôže mať vplyv ani na prípadné nepriznanie
náhrady trov cestovného a náhrady za stratu času. Tieto náhrady sú súčasťou účelne vynaložených trov
zástupcu účastníka konania. Preto námietka žalobcu vo vzťahu k tomu, že zvolený zástupca žalovaného
je z Bratislavy je nedôvodná. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že aj sám žalobca si zvolil advokáta
mimo miesta svojho bydliska.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.