Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/575/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. januára 2014, sp. zn. 9Co/575/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5610207794.1 Krajský súd Žilina | 9Co/575/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5610207794.1 | 2014-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5de1fbf9-2d3d-4b19-8e1d-a373343e2fa1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5610207794.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/575/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610207794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5610207794.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ U. V., nar. XX. X. XXXX,
bytom M., X. XXX/X, v rade 2/ C. V., nar. XX. X. XXXX, bytom M., F. XXX/X, obaja právne zastúpení JUDr.
Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom v P., T. X proti odporcovi L. V., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom P., P. XXX/XX, t. č. bytom X., J. F. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Podtatranská
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Murgašova 6/87, IČO: 47 234 237, v konaní o
zaplatenie 12 611,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/281/2010-195 zo dňa 10. 6. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľov, ktorou sa domáhali voči odporcovi
zaplatenia 6 041,28 Eur, ako i náhrady trov konania, zamietol, keď námietku premlčania vznesenú zo
strany odporcu považoval za dôvodnú.
Z vykonaného dokazovania, najmä z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 4. 2010 č.k.
1T/43/2009-196 mal preukázané, že odporca v období od 7. 11. do 18. 11. 2005 v lokalite B., katastrálne
územie X., na pozemkoch zapísaných ako parcelné č. KN-E 6446/3 a 6446/6 vykonal neoprávnený
výrub drevín a v presne nezistenej dobe od mesiaca november 2005 do 10. 5. 2006 i v lokalite P.
M., v katastrálnom území X., na pozemkoch zapísaných ako parcelné č. KN-E 6115/1 a 6115/3. Na
základe uvedeného rozsudku mala byť spôsobená navrhovateľom v rade 1/, 2/ na vyťaženom dreve
z lokality B. škoda 12 553,67 Eur a z lokality P. M. navrhovateľovi v rade 2/ a ďalším poškodeným
škoda 5 954,29 Eur. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej zo strany odporcu okresný súd
vychádzal z výpovedí navrhovateľov tak v tomto, ako i v trestnom konaní, kde uviedli, že v lete 2006
boli osobne prítomní na mieste nepovoleného výrubu stromov v lokalite B. a P. M., a teda podľa názoru
okresného súdu najneskôr v uvedenom období nadobudli vedomosť, že im škoda vznikla a v akom
rozsahu, keďže počet vyrúbaných stromov bol na mieste zistiteľný a rovnako na základe toho bolo možné
vyčísliť aj výšku spôsobenej škody. Na základe uvedeného ustálil, že najneskôr v roku 2009 uplynula
dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Nemal preukázané ani spočívanie
premlčacej doby v dôsledku uplatnenia práva navrhovateľmi v trestnom konaní, keďže navrhovatelia
svoj nárok v trestnom konaní neuplatnili riadne, pokiaľ ide o jeho výšku.
Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručili odvolanie navrhovatelia v rade 1/, 2/.
Uviedli, že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z obsahu trestného spisu jednoznačne vyplýva,
že odporca bol uznaný vinným z pokračovacieho zločinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov
podľa ust. § 305 ods. 1 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona. K uvedenému zločinu sa v trestnom
konaní odporca priznal a v rámci konania o dohode o vine a treste uznal aj výšku škody, ktorú
trestným činom navrhovateľom v rade 1/, 2/ ako poškodeným spôsobil. Pri posudzovaní otázky, kedy
sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej



vedomosti poškodeného o týchto prvkoch, pričom nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich. Len vtedy
začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba. Poukazovali v tejto súvislosti na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 723/2008 zo dňa 21. 4. 2009. Navrhovatelia v rade 1/, 2/ v
trestnom konaní vo svojich výpovediach uplatnili náhradu škody, avšak bez uvedenia jej výšky a rozsahu,
nakoľko jej výška v tom čase nebola známa ani orgánom činným v trestnom konaní, ani samotným
navrhovateľom. Navrhovatelia neboli počas trestného konania oboznamovaní s obsahom výpovede
znalca, ani s vykonanými znaleckými posudkami, ktoré mali orgánom činným v trestnom konaní ozrejmiť
rozsah škody spáchanej odporcom. Po prvýkrát boli konfrontovaní s rozsahom škody pri vyhlasovaní
rozsudku o schválení dohody o vine a treste. V lete v roku 2006 bolo navrhovateľom známe, že
škodu pravdepodobne spôsobil odporca ako ich strýko, ktorý sa mal o odstránenie kalamitného dreva
postarať, pričom definitívnu vedomosť o škodcovi nadobudli pri výsluchu pred vyšetrovateľom PZ, ktorý
ich s obsahom trestného oznámenia oboznámil. V tom čase mali navrhovatelia vedomosť o výrube
neznámeho počtu stromov bez ani len približnej vedomosti o ich výške, hrúbke kmeňov, celkového aspoň
približného objemu drevnej hmoty, ktorá bola neoprávnene vyrúbaná, keďže nemohli vedieť presný počet
stromov postihnutých kalamitou, ktoré bol odporca oprávnený vyrúbať na základe dohody. Skutkové
okolnosti im neumožňovali podať žalobu na náhradu škody, ktorá by bola z procesného hľadiska
úplná, teda skutkové okolnosti neumožňovali navrhovateľom škodu objektívne vyčísliť v peniazoch, aby
mohli náhradu škody uplatniť na súde. Zastali názor, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby tým, že nielen nezistil presne okamih, od
kedy premlčanie nároku malo začať, ale vedomosť navrhovateľov o skutkových okolnostiach nesprávne
zhodnotil ako postačujúcu na uplatnenie práva na náhradu škody pred súdom. V tom čase navrhovatelia
mohli mať nanajvýš vedomosť o osobe škodcu, nie však o škode čo do jej rozsahu, pričom zákon
vyžaduje preukázanú skutočnú vedomosť o obidvoch týchto prvkoch. Taktiež podľa navrhovateľov
prvostupňový súd pri posudzovaní okolností a podmienok odporcom vznesenej námietky premlčania
nevenoval pozornosť vzťahu vznesenej námietky premlčania a jej súladu s dobrými mravmi, hoci tak mal
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť. V tejto súvislosti poukazovali na rozsiahlu judikatúru
súdov s tým, že takýmto postupom okresného súdu sa navrhovatelia ako poškodení nielenže nikdy
spravodlivo nedomôžu skutočnej náhrady škody, ktorá im bola úmyselným trestným činom spôsobená,
ale odporcovi navyše vzniká aj právo na náhradu trov konania, a teda ďalšia peňažná povinnosť na
strane navrhovateľov v súvislosti s trestným činom spáchaným na ich vlastníctve. V nadväznosti na
uvedené žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alebo aby rozsudok okresného súdu zmenil a ich žalobe vyhovel.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Stotožnil sa i so skutkovými zisteniami okresného súdu a právnym posúdením veci. Poukazoval na
rozhodnutie publikované pod R 29/1983, na právny názor NS ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo 484/1999.
Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam
a následne vec ani správne právne neposúdil.

Z obsahu pripojeného trestného spisu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia si nárok na
náhradu škody uplatnili už v trestnom konaní, avšak bez uvedenia jej výšky a rozsahu, pričom zo strany
orgánov činných v trestnom konaní neboli upozornení na to, že nimi takto uplatnený nárok na náhradu
škody je nesprávny alebo neúplný.

Najneskôr v lete 2006 sa navrhovatelia mali dozvedieť o skutočnosti, že im vznikla škoda neoprávneným
výrubom stromov zo strany odporcu.

Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3
roky. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikne. To neplatí ak ide o škodu na zdraví.



Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začatie je nevyhnutné rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomostí o škode ako o určitej majetkovej strate alebo
nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery,
aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde a vedomosti o tom, kto za vzniknutú
škodu zodpovedá. Obidve tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce
pre vymedzenie zodpovedného subjektu.

O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody
orientačne (približne) a jej rozsah, tak aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody
v peniazoch. Tu je potrebné, aby pre vyčíslenie škody poškodený mal k dispozícii aspoň také údaje,
ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch aspoň v približnej sume, s možnosťou jej dodatočného
spresnenia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že 4. 11. 2005 požiadal odporca Obec
Važec o vydanie povolenia na spracovanie kalamitného dreva. Na žiadosti sú navrhovatelia v rade 1/,
2/ podpísaní ako spoluvlastníci, podľa ktorej súhlasia, aby bolo vydané povolenie na spracovanie a
odstránenie kalamitného dreva z parcely č. 6446/3 a 6446/6 v lokalite B. a súčasne splnomocnili odporcu
na likvidáciu kalamitného dreva. Keď boli v lete 2006 pozrieť na pozemku v lokalite B., zistili, že boli
vyťažené aj zdravé veternou smršťou nepoškodené stromy v nezistenom množstve. Taktiež bolo zistené,
že k nepovolenému výrubu stromov došlo i v lokalite P. M.. K vyčísleniu hodnoty vyťaženého dreva v
lokalite B. i v lokalite P. M. došlo znalcom Ing. Michalom Budínskym v znaleckom posudku č. 2/2009,
ktorý hodnotu vyťaženého dreva v lokalite B. stanovil na 378 192,- Sk a v lokalite P. M. na 179 379,- Sk.
Znalecký posudok č. 2/2009 bol vypracovaný 12. 3. 2009. Skorší znalecký posudok č. 11/2006 stanovil
spoločenskú hodnotu drevín v zmysle vyhlášky č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny na 8 299 000,- Sk.

Okresný súd ustálil, že už v lete 2006 navrhovatelia aspoň približne mohli ustáliť rozsah spôsobenej
škody, túto aspoň približne vyčísliť v peniazoch, avšak neuviedol, na podklade akých skutkových
okolností k tomuto záveru dospel. Nezohľadnil, že škoda navrhovateľom nevznikla na veci, ktorej
hodnotu možno odvodiť od inej porovnateľnej veci rovnakého druhu, ale na vyrúbanom lese a tiež,
že sčasti sa jednalo o výrub oprávnený. Len ťažko možno od navrhovateľov ako laikov spravodlivo
požadovať, aby bežnou ohliadkou na mieste samom ustálili čo i len približnú výšku škody. Na jej zistenie
je potrebné najskôr určiť druh vyrúbaného stromu, odmerať obvod kmeňa v mieste výrubu a jeho výšku
nad zemou a tieto údaje dosadiť do vzorca, na ktorého znalosť sa vyžadujú odborné vedomosti. Tiež
v danom prípade bolo nutné zohľadniť výrub oprávnený a škodu obmedziť len na tú časť výrubu, ktorá
prebehla bez oprávnenia.

V nadväznosti na uvedené na rozdiel od okresného súdu odvolací súd zastal názor, že objektívnu
vedomosť o rozsahu spôsobenej škody mohli navrhovatelia nadobudnúť až zo znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Ing. Budinským pod č. 2/2009, ktorý tvoril súčasť trestného spisu a ktorý bol
vypracovaný v marci 2009. Až z tohto znaleckého posudku mohli objektívne zistiť počet oprávnene
vyrúbaných stromov, počet stromov, ktoré boli vyrúbané neoprávnene, ako i ďalšie údaje potrebné pre
aspoň približné ustálenie rozsahu spôsobenej škody.

Zo strany okresného súdu bude preto potrebné subjektívnu vedomosť navrhovateľov o výške
spôsobenej škody odvodzovať až od vypracovania znaleckého posudku č. 2/2009 znalcom Ing.
Budinským a premlčanie nároku navrhovateľov posudzovať s ohľadom na čas podania znaleckého
posudku, subjektívnu možnosť navrhovateľov dozvedieť sa o jeho existencii a dátum podania žaloby v
predmetnej veci na súde.

Za účelom opätovného posúdenia týchto skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby nielen prehodnotil svoj záver o premlčaní nároku navrhovateľov,
ale zároveň pre prípad, ak by zotrval na svojom pôvodnom názore, posúdil námietku premlčania zo
strany odporcu i z hľadiska ust. § 3 OZ.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .