Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/32/2011 z 26. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2011, sp. zn. 20CoE/32/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8210205844.1
Krajský súd Prešov | 20CoE/32/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8210205844.1 | 2011-09-26 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfda2a43-39b2-4825-86ea-7bce927513b3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8210205844.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/32/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210205844
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8210205844.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného H. D. životná poisťovňa, a.s., L. X, O., IČO: 31 690
904, proti povinnej O. P., bytom N. XXX, XXX XX O., o vymoženie 27,97 Eur s príslušenstvom, vedenou
súdnou exekútorkou JUDr. Erikou Beňovou, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov č.k. 4Er 664/2010-19 zo dňa 14.3.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Eriky Beňovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 17.1.2007 poistnú zmluvu číslo
E 022523, predmetom ktorej bolo životné poistenie Eurokapitál plus spolu s úrazovým poistením
a pripoistením pre prípad kritických chorôb so začiatkom poistenia 18.1.2007 do 18.1.2048. Doba
platenia poistného bola stanovená na 41 rokov s mesačnými platbami poistného vo výške 588 Sk
(19,51 Eur). Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd prvého stupňa posúdil predmetný
zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinnou, ktorá je fyzickou osobou -
nepodnikateľom. V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných
vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 odsek 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v súčasnom
znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj vyššie citovaná neprijateľná
podmienka § 53 odsek 4 písmeno r) OZ. Len zo samotnej skutočnosti, že uvedená podmienka sa v
tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie
od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zákon
len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53 ods. 4 OZ) a
súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo do zákona.

Z XV. časti - Rozhodcovské konanie Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a výlukami a odchylnou právnou úpravou



vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon funkcie rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok.

Na základe tejto rozhodcovskej doložky bola založená právomoc Arbitrážneho súdu Košice, ktorý na
základe žaloby zo dňa 16.9.2009 vec prejednal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného
sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade
rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa (povinnej) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
nakoľko v zmysle tejto rozhodcovskej doložky je na konanie príslušný rozhodcovský súd dodatočne
určený oprávneným. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok
buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a rozhodcovskému
konaniu.

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej poistnej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s vyššie
citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň takto dojednaná
rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa zrušil a vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Pokiaľ prvostupňový súd návrhu na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka nevyhovie postupom podľa § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p., vec nech predloží na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. V tom prípade oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné, z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b),
d) a f) O.s.p. Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia exekučného titulu. Ak chýba
tento materiálny predpoklad exekúcie, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne tak, ako
to predvída § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). Exekučný
súd na základe týchto procesných skutočností skúma procesné podmienky exekučného konania, t. j.
prípustnosť konkrétnej exekúcie. Ak zistí, že sú splnené podmienky konania a nie je rozpor so zákonom,
vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Materiálna právoplatnosť exekučného titulu je daná len vtedy, ak
na základe vykonateľného rozhodnutia  možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného
podľa pojmových znakov, zodpovedajúcich právnym normám, presne vymedzenie práv a povinností,
prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na
dobrovoľné splnenie povinnosti.

Pokiaľ ide o arbitrážny rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom,  ten spĺňa všetky
podmienky jeho materiálnej právoplatnosti. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru o materiálnej
nevykonateľnosti arbitrážneho rozsudku a jeho rozpor so zákonom, tieto závery nie sú dostatočne



právne podložené najmä preto, že okolnosti, ktoré slúžili prvostupňovému súdu ako podklad záveru
o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, jeho materiálnu nevykonateľnosť nemôžu zakladať,
lebo s nimi právna úprava a ani právna teória nepočíta ako s dôvodmi materiálnej  nevykonateľnosti
exekučného titulu. Napadnuté uznesenie je nezákonné a nesprávne a tieto okolnosti navyše nezakladajú
ani dôvody neprípustnosti exekúcie.

Oprávnený ďalej namietal, že pri posúdení rozhodcovskej doložky sa exekučný súd odvolával na ust.
§ 44 EP. Ani toto ustanovenie, ani žiadne iné neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale len skúmať, či je exekučný titul a v ňom uvedený výrok v súlade
so zákonom. Aj z ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZRK“) jasne vyplýva, že súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky.

Závery prvostupňového súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú oporu v skutkovom stave
a ani v právnom poriadku. Exekučný súd nie je oprávnený tieto okolnosti v exekučnom konaní skúmať,
keďže tým zasahuje do zásady záväznosti právoplatných rozhodnutí bez opory v zákone. Arbitrážny
rozsudok má v súlade s ustanovením § 35 v spojení s ustanovením § 51 ods. 3 ZRK a ustanovením
§ 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku, je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným
titulom a je záväzný pre všetky orgány, vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným
orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods. 2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má
všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku litispendencie resp. rei iudicatae. Všeobecnému
súdu po vydaní rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci, prejednaný
pred rozhodcovským súdom ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie, vykonané pred
rozhodcovským súdom. Exekučný súd nie je súdom, konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského
rozsudku a nemá oprávnenie preskúmať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. ZRK.

K aplikácii smernice 93/13/EHS oprávnený uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky je plne
v súlade s komunitárnym právom. Smernica bola riadne transponovaná do právneho poriadku SR a
neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o opaku. Právna úprava v slovenskom právnom poriadku
plne priznáva spotrebiteľovi všetky práva uvedené v smernici.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že prípadná neplatnosť rozhodcovskej zmluvy môže byť dôvodom
na ukončenie exekúcie alebo nevydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku iba v prípade jeho zrušenia všeobecným súdom v konaní podľa § 40 ZRK. Prvostupňový
súd nebol oprávnený posudzovať a následne ani vyhodnotiť rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy, a teda aj ako neplatný právny úkon. Preto  nebol oprávnený
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Posúdenie platnosti či
neplatnosti rozhodcovskej doložky musí byť vždy založené na riadne vykonanom dokazovaní  a je
súčasťou konania pred arbitrážnym súdom. Posúdenie platnosti alebo neplatnosti zmluvných podmienok
nemôže byť predmetom exekučného konania a nemôže byť vydané bez náležitého dokazovania vo veci
samej, ktoré však exekučný súd nie je oprávnený vykonávať. Tvrdenie, že rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť a podrobiť sa Všeobecným
poistným podmienkam aj rozhodcovskému konaniu,  sú nesprávne s v rozpore so skutkovým stavom.
Rozhodcovská doložka, uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, je jednoznačne
dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 OZ a ako taká vylučuje, aby
bola považovaná za neprijateľnú a neplatnú podmienku. Povinný podľa vlastnej vôle mohol a nemusel
osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných podmienkach. Pokiaľ by ju
nepodpísal, nemalo by to žiadny vplyv na zvyšok Všeobecných poistných podmienok a na poistný vzťah.
Povinný slobodne tieto osobitné dojednania podpísal, teda sám prejavil vôľu rozhodcovskú doložku
uzavrieť.

Tiež poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní bola zachovaná procesná rovnováha účastníkov
rozhodcovského konania, pričom v niektorých prípadoch bol dokonca zvýhodnený na úkor oprávneného.



Napadnutému uzneseniu vytýkal oprávnený aj porušenie ustanovení O.s.p., ktoré sa týkajú
dokazovania. Uviedol, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinami požadovanými súdom a
predloženými oprávneným. V exekučnom konaní sa zásadne nedokazuje, exekučný súd iba po právnej
stránke z hľadísk formálnej vykonateľnosti či materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu preskúma
výkon exekúcie. Exekučný súd zdanlivo na účely preskúmania podmienok pokračovania exekúcie podľa
EP dokazoval a pojednávanie nenariadil. Listiny, majúce pre vec podstatný význam, súd neprečítal
a neoboznámil ich obsah. Tým odňal oprávnenému možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k
spôsobu, akým bola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca konštatoval, že súhlasí s rozhodnutím vyššieho
súdneho úradníka, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora  o udelenie poverenia zamietnutá a
zamietnutý návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1,2 ZRK je exekučný súd plne oprávnený
vykonávať formálne, ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu,
či neprichádza do úvahy zastavenie exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Taktiež v zmysle § 45 ods. 2 ZRK, je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - Rozhodcovský rozsudok Arbitrážny súd Košice.

Postup prvostupňového súdu bol totiž založený na existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez
návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie  z dôvodov relevantných v základnom konaní
(§ 45 ods. 2 ZRK). Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v
záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora
Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie §
45 ZRK, na ktoré v konečnom dôsledku súd prvého stupňa aj poukázal ( vec ASTURCOM).

V tejto súvislosti odvolací súd nevidel dôvod na odklon od stanoviska zo spoločného rokovania
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. septembra
2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom  individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú



podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,  že
zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.

Správne konštatuje súd prvého stupňa, že po preskúmaní zmluvy, ktorá bola podkladom pre predmetný
exekučný titul, t.j.  Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu je možné konštatovať, že
táto zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe rozhodcovskej doložky.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. OZ účinný do 31. 12. 2007 len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide dokonca aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa
takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 OZ nikdy
nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Vo vzťahu k námietke ohľadom individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky odvolací súd
poznamenáva, že táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná. Zo spisu vyplýva, že
rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných poistných podmienkach, a to v ich XV. časti
- Rozhodcovské konanie. Hneď za Všeobecnými poistnými podmienkami nasleduje Ďalšie zmluvné
dojednanie týkajúce sa prejavenia vôle zo strany účastníkov zmluvy riešiť spory v rozhodcovskom
konaní.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Konečne odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v
súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa
ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne
dojednaného zmluvného ustanovenia“.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.  Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ
účinného ku dňu 22.1.2007, považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.



Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

Pokiaľ sa týka námietky oprávneného, že exekučný súd mal vo veci vykonávať dokazovanie a
nariadiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, že oprávnenému, ako účastníkovi konania nebola v
exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo v prípade, ak nejde o obligatórne nariadenie
pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe listinných dôkazov. Postupom exekučného súdu,
ktorý rozhodol len na základe listinných dôkazov, oprávnenému možnosť konať pred súdom odňatá
nebola preto, lebo z predložených listín jednoznačne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré bola žiadosť o
udelenie poverenia zamietnutá.  V tejto súvislosti je nedôvodná námietka oprávneného, že ak exekučný
súd prvého stupňa „nesprávne postupoval a neúplne zistil skutkový stav, lebo vykonal dokazovanie
niektorými z listín relevantných pre poistný vzťah bez toho, aby nariadil pojednávanie a umožnil
oprávnenému preukázať, že povinný mal možnosť ovplyvniť dojednanie o rozhodcovskej doložke.“ Súd
prvého stupňa sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom podľa § 219
ods. 1, 2 potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.