Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/377/2011 z 29. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. septembra 2011, sp. zn. 19CoE/377/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3809216471.1
Krajský súd Trenčín | 19CoE/377/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3809216471.1 | 2011-09-29 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d297d88-4069-4cb5-b3cb-55b1edf253f7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3809216471.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/377/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809216471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3809216471.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného P., s.r.o., P. XX, V., IČO: XX XX XX XX,
zastúpeného R., s.r.o., P. XX, V., IČO: XX XX XX XX proti povinnému G. F., bytom N. XXX, o vymoženie
855,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 12. novembra 2010, č.k. 15Er/2786/2009-34 v spojení s uznesením Okresného súdu Prievidza zo
dňa 3. mája 2011, č.k. 15Er/2786/2009-53, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu       p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením a doplňujúcim uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia v časti o vymoženie istiny 657,87 eur (poplatok v sume 335,91 eur, poplatky za
upomienky 9,95 eur, zmluvná pokuta 312 eur), úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej
sumy 533,76 eur od 08.03.2009 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania vo výške 226,11 eur a trov
oprávneného v exekučnom konaní 80,82 eur. Uviedol, že návrhom zo dňa 09.11.2009 oprávnený navrhol
vykonať exekúciu voči povinnému, pričom exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, sp. zn. SR 15012/09 zo dňa 23.09.2009, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 855,71
eur                s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 533,76 eur od 08.03.2009 do zaplatenia,
trov konania 226,11 eur. V náväznosti na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku,
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v spojení s ust.                § 52
ods. 1, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože ide o reálnu zmluvu
o pôžičke uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zmluvu podpísal
povinný ako fyzická osoba. Deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov, a
keďže veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na požiadanie dlžníka, pričom tento záväzok predstavuje
podstatnú časť zmluvy o úvere podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy požiadanie dlžníka
o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy, jedná sa preto v prejednávanej veci o
zmluvu                  o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, kedy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je bez právneho významu forma zmluvy. V danej veci bolo nepochybné, že povinný je a aj
v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Súd sa zaoberal aj tým, či zmluvu možno podriadiť aj pod
režim zákona č. 258/2001 Z. z.  o spotrebiteľských úveroch. Pri aplikácii § 52 ods. 2               v spojení
s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi
možno považovať za spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. b) citovaného zákona. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov
občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Občiansky zákonník v spojení
s Nariadením vlády                č. 87/1995 Z. z. kogentne ustanovuje maximálnu výšku úrokov z omeškania.
Preto súd považoval dojednanie úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 %
ročne, za  ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a jedná sa o dojednanie absolútne
neplatné. V prejednávanej veci ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je ex lege neplatná. Súd sa zaoberal
aj prípadnou možnosťou oddeliť úroky z omeškania v platnom rozsahu od prevyšujúcej neplatnej časti,



avšak v náväznosti na § 54 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že ak
ide o neprijateľnú podmienku, túto treba považovať za neplatnú v celosti. Pokiaľ ide o poplatok vo výške
10.120,- Sk, súdu nie je zrejmá tvorba a funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný, neurčitý
a zmätočný. Nie je zrejmé, či ide o odplatu za poskytovanie úveru alebo zabezpečovací prostriedok
záväzku. Ak dlžník uhradí celú dohodnutú sumu pred termínom splatnosti, aj vtedy je povinný zaplatiť
dohodnutý poplatok. Akákoľvek odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 72 % len pri
dobe splácania 9 mesiacov vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane
vysoká a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Preto súd uzavrel, že takáto dohoda o poplatku vo výške 10.120,- Sk je neplatná. Okresný
súd zamietol žiadosť                  o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v časti zmluvnej
pokuty. Výška zmluvnej pokuty predstavuje zhruba 1/3 skutočne poskytnutej pôžičky. Takáto sankcia
je neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie povinnosti, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná v celosti. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške  9,94 eur v zmysle bodu 04
VZP, okresný súd zastáva názor, že poskytnutie peňažných prostriedkov sa za použitia zákonnej fikcie
v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.                   o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezpoplatkové. Teda aj v prípade tohto poplatku ide          o plnenie právom nedovolené. Vzhľadom k tomu,
že súd po preskúmaní exekučného titulu a zmluvy o úvere dospel k podstatne inej výške nesplatenej
istiny, bolo nevyhnutné upraviť aj trovy rozhodcovského konania, ktoré boli priznané vo výške 226,11 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno priznať oprávnenému právo na vymoženie trov rozhodcovského
konania, pretože v konečnom dôsledku v rozhodcovskom konaní bol neúspešný. Súd preto exekúciu
zastavil aj v tomto rozsahu. Pokiaľ ide o trovy exekúcie oprávneného vo výške 129,48 eur za 3 úkony
právnej služby, súd musel prepočítať aj tieto trovy právneho zastúpenia, pričom dospel k záveru, že
účelne boli vynaložené len 2 úkony právnej služby a pri zmene tarify plnenia, kedy predmetom je len
nesplatená istina, dospel potom v konečnom dôsledku k záveru, že oprávnenému patrí nárok na trovy
konania vo výške 48,66 eur, t. j. 2 x 9,13 eur              + 2 x paušál po 6,95 eur a súdny poplatok
16,50 eur. Preto bolo potrebné zastaviť exekúciu aj v časti čo do 80,82 eur. Predexekučná upomienka
nie je nevyhnutným a účelným úkonom. Vymožením pohľadávky v exekučnom konaní sa rozumie aj
vymoženie trov oprávneného                           v exekučnom konaní. O trovách exekúcie na
strane oprávneného sa osobitne v Exekučnom poriadku nerozhoduje. Súd musí vyhlásiť exekúciu za
neprípustnú a zastaviť ju v rozsahu,                v akom oprávnený žiada vymôcť trovy, ktoré sú v rozpore
s výpočtom upraveným vo vyhláške č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne
právne posúdenie zo strany súdu prvého stupňa. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, kedy na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny
predpis. Poukázal na možnosti formálneho a materiálneho preskúmania exekučného titulu, kedy v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu v skutkovo
zjavných dôvodoch. Súd fakticky zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu, a to takým spôsobom,
ktorý pozbavuje účastníkov konania práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Namietal, že postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 o rozhodcovskom
konaní exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Za
procesnú vadu ďalej považoval aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd neposudzoval danosť
existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy a v
odôvodnení absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru aplikácie zákona  o
spotrebiteľských úveroch. Nie je prípustné na tento prípad aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd má pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára
zmluvu na predtlačenom formulári, je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil.
Navyše pri svojej rozhodovacej činnosti mal postupovať tak, aby dodržiaval zásady pacta sunt servanda
a z tohto potom vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Žiadal
preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Oprávnený okresnému súdu taktiež vyčítal, že svoje rozhodnutie založil na
nepresvedčivom a nie dôsledne zistenom skutkovom stave veci, keď zamietol žiadosť o udelenie
poverenia z dôvodu, za ktorý zodpovedá súdny exekútor a z dôvodu, ktorý nevie ovplyvniť oprávnený z



exekučného konania. Oprávnený má za to, že súd mal v prejednávanej veci aplikovať príslušné inštitúty
(napr. poriadkové opatrenie) s cieľom zabezpečiť si dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné a uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne  podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Okresný súd postupoval správne, pokiaľ skúmal predložený exekučný titul                        v náväznosti na
zmluvu o úvere, ako aj v náväznosti na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní v súlade s § 45
ods. 1, 2 citovaného zákona, ako aj súlad daného rozhodcovského titulu s ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.

Ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. umožňuje súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí
v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c), t. j., ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom. V danom prípade okresný súd zistil nedostatky v rozhodcovskom konaní podľa § 45
ods. 1 písm. c), e) v čase pred udelením poverenia. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 tretia veta
v takomto prípade ukladá súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Podľa
ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Za nesprávne právne posúdenie nie je preto možné považovať tú skutočnosť, že procesná forma
výroku rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v tomto štádiu konania totožná
so zákonným znením ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., pretože uvedeným postupom sa v
konečnom dôsledku docieli zastavenie exekučného konania.

Nesprávne právne posúdenie veci nebolo možné konštatovať ani v súvislosti                        s
postupom okresného súd pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. V tejto súvislosti okresný súd preskúmaval
nielen formálne predpoklady vykonania exekúcie, ale aj materiálne - hmotnoprávne predpoklady, t. j.
materiálne (obsahové) náležitosti exekučného titulu. Právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské
konanie vyplýva práve z ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/).

Podľa smernice rady EÚ č. 19/13/EAS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach                      v
spotrebiteľských zmluvách, a to v jej prílohe v bode 1 písm. e) je stanovené, že nekalá podmienka podľa
čl. 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Takýto postup                    a chápanie v exekučných konaniach
na základe rozhodcovských rozsudkov pri spotrebiteľských právnych vzťahoch vyplýva aj z judikatúry
súdov EÚ, napr. rozsudok Súdneho dvora v prípade R. Z. F. proti M. E.  O. č. C-40/08. Za plnenie
právom nedovolené sa teda považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho
úkonu (napr. zmluvy), ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo
sa prieči dobrým mravom. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa
vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve
a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, podľa
akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo
či sa jedná o tzv. absolútny obchod, a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý považoval danú zmluvu
uzatvorenú medzi účastníkmi za zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľskom úvere a
následne sa v plnom rozsahu stotožňuje                                  s odôvodnením okresného súdu v otázke
výšky úrokov z omeškania, ktoré okresný súd správne posúdil ako neprijateľnú podmienku v súlade s §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rovnako sa okresný súd správne vysporiadal s otázkou poplatku vo



výške 335,92 eur               (10.120,- Sk), zmluvnej pokuty vo výške 312 eur a poplatku za upomienku 9,94
eur, ktorý            v náväznosti na absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53 ods.
1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Správny bol postup okresného súdu aj v časti
nepriznania ako trov rozhodcovského konania, tak aj exekučného konania.

Krajský súd preto v celom rozsahu v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na rozsiahle a
vyčerpávajúce, ako aj vecne správne rozhodnutie okresného súdu.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .