Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Tos/30/2014 z 23. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. apríla 2014, sp. zn. 2Tos/30/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6913010592.2 Krajský súd Banská Bystrica | 2Tos/30/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6913010592.2 | 2014-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f05ec7d-3d06-47be-945f-5bb410d1d845 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6913010592.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010592
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913010592.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov
Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného U. L. pre pokračovací zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2/ Tr. zák. spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 24. apríla 2014 o
sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/141/2013 zo
dňa 03.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného U. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 11T/141/2013 zo dňa 03.04.2014 samosudca Okresného súdu
Rimavská Sobota podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s použitím § 79 ods. 3/ Tr. por. zamietol žiadosť
obžalovaného U. L. o prepustenie z väzby na slobodu.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný priamo do zápisnice o výsluchu zo dňa 03.04.2014 sťažnosť,
ktorú písomne zdôvodnil prostredníctvom obhajkyne podaním doručeným súdu dňa 08.04.2014. V
sťažnosti v podstate namietal, že napadnuté uznesenie je nesprávne, nedostatočne odôvodnené a
nezákonné. V danom prípade totiž neboli kumulatívne splnené podmienky, ktoré odôvodňujú väzbu
podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V danom štádiu konania nemožno robiť závery o tom, či a v
akom rozsahu sa obžalovaný dopustil alebo nedopustil trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu,
nakoľko zisťovanie týchto skutočností bude až predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný uviedol, že sa nikdy nedopustil žiadneho takého konania, z ktorého by vyplývala dôvodná
obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti a ani neboli doposiaľ špecifikované konkrétne
skutočnosti odôvodňujúce takúto obavu, a teda celú preventívnu väzbu. Všeobecné konštatovanie súdu
či prokurátora v doterajšom konaní o tom, že hrozí obava z pokračovania v trestnej činnosti nie je pre jeho
ponechanie vo väzbe postačujúca. Súd doposiaľ nepopísal žiadne jeho správanie, resp. iné relevantné
konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodná obava, že by sa mohol dopustiť trestnej činnosti
v prípade jeho prepustenia na slobodu. Ďalej poukázal na to, že väzba môže trvať len nevyhnutný čas,
pričom doba dlhšia ako 16 mesiacov už nespĺňa túto podmienku a je nezákonná. Ďalšie zotrvávanie
obžalovaného vo väzbe už nie je ničím opodstatnené a v jeho prípade už väzba nemá preventívny, ale
sankčný charakter. V tomto smere poukázal aj na rozhodovaciu prax štrasburských orgánov ochrany
práva, z ktorej vyplýva, že na pozbavenie osobnej slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd síce stačí na začiatku trestného stíhania dôvodné podozrenie zo
spáchania trestného činu, ale krátko na to musia existovať aj ďalšie vážne a dostatočné dôvody, ktoré
však musia reálne existovať počas celého trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené preto požiadal, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. Zároveň požiadal o to, aby
súd o jeho sťažnosti podľa § 302 ods. 1/ Tr. por. rozhodoval na neverejnom zasadnutí v jeho
prítomnosti a v prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora.



Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal spisový materiál a napadnuté uznesenie pričom
dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nebola dôvodne podaná. Doposiaľ zistené skutočnosti a
zabezpečené dôkazy, najmä výpovede svedkov K. F. a T. Y., agenta Z. V., ako aj listinné dôkazy (záznamy
zo súdom poverených príkazov o vyhotovení obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov, záznamy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky medzi obvineným a agentom a
obvineným a už odsúdenými spolupáchateľmi T. Y. a K. F.) totiž nasvedčujú dôvodnosti trestného
stíhania, ktoré je proti obžalovanému vedené, pričom zo spisového materiálu nevyplývajú žiadne také
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie z väzby na slobodu.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje najmä na samotnú povahu predmetnej trestnej činnosti, ktorá
mala byť vopred plánovaná a organizovaná, pričom obžalovaný ju mal páchať v priebehu viac ako 5
mesiacov od 13.06.2012 do 27.11.2012.

K osobe obžalovaného je tiež potrebné uviesť, že tento sa už v minulosti dostal opakovane do rozporu so
zákonom, a to pre rôznorodú trestnú činnosť. Na obžalovaného sa síce hľadí, ako keby nebol odsúdený,
uvedená skutočnosť však nebráni súdu prihliadať na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, keď
hodnotení jeho osobu v súvislosti s rozhodovaním o väzbe, najmä keď je zrejmé, že obžalovaný má
sklony k páchaniu trestnej činnosti. V čase vzatia do väzby bol obžalovaný nezamestnaný a nemal ani
žiadny pravidelný zdroj príjmov, preto sa dá dôvodne predpokladať, že práve prostredníctvom trestnej
činnosti si zabezpečoval prostriedky na živobytie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský
súd dospel k záveru, že dôvody preventívnej väzby sa u obžalovaného nezmenili a trvajú aj v súčasnom
štádiu trestného konania. V tomto smere okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil, pričom
krajský súd sa s uvedenými dôvodmi stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Pokiaľ ide o argumentáciu obhajoby obžalovaného, že dôvody väzby u obžalovaného neboli zistené, s
touto sa krajský súd nestotožnil, keďže v rozsiahlom spisovom materiáli sa nachádzajú dôkazy, ktoré
odôvodňujú obavu, že obžalovaný by po prepustení z väzby na slobodu mohol pokračovať v trestnej
činnosti tak, ako to prvostupňový súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.

V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom doterajšia dĺžka
trvania väzby obžalovaného zodpovedná zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por.

Pre úplnosť krajský súd poukazuje na skutočnosť, že nevyhovel žiadosti obhajcu obžalovaného, aby sa
neverejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jeho sťažnosti, konalo v jeho prítomnosti,
a v prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora. Uvedenú žiadosť obžalovaného totiž nepovažoval predseda
senátu za dôvodnú, nakoľko o sťažnosti obžalovaného proti väzbe v danej veci rozhodoval už opakovane
a obžalovaný v sťažnosti neuviedol v podstate žiadne také nové skutočnosti, ktorými by sa ešte krajský
súd v danej veci nezaoberal.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak,
že sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.