Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/2/2019 z 12. 2. 2019
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2019, sp. zn. 3Asan/2/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200665.1
Najvyšší súd | 3Asan/2/2019 | ECLI:SK:NSSR:2019:4017200665.1 | 2019-02-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., predpis č. 561/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c52610f6-67c0-4d58-a9ad-68c9ff5a8d79
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200665.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Asan/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200665
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4017200665.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a zo
sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu:
RALU, s.r.o., IČO: 36 356 743, Dvorčianska 72, Nitra, zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Danóciovou,
Hodálova 2, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/4145, O-353/2017 zo dňa 19.07.2017, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/130/2017-78 zo dňa
04.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť  z a m i e t a.

Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej aj len „Inšpektorát práce“) dňa 11.10.2016 vydal oznámenie o začatí
inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu spoločnosti RALU, s.r.o. so sídlom Dvorčianska 72, Nitra
(žalobca), ktorého zároveň vyzval, aby predložil dokumentáciu potrebnú na výkon inšpekcie práce
za obdobie september 2015 - september 2016 v oblasti sociálnej legislatívy v doprave (konkrétne
označené doklady a listiny), vrátane záznamových listov (tachografických krúžkov) od každého vodiča
a dokumentáciu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.

2. Inšpekcia práce bola vykonaná v dňoch 11.10.2016 a 21.10.2016 u žalobcu a v dňoch 24.10.2016
- 28.10.2016 a dňa 03.11.2016 na inšpektoráte práce. Inšpekciou bolo zistené porušenie povinností
stanovených právnymi predpismi tak, ako bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce
č. INA- 25-43-2.6/P-A22, E24, A25, E27-16 zo dňa 03.11.2016 (ďalej  aj  len  „protokol“). Obsah protokolu
bol prerokovaný s povereným zástupcom žalobcu Mgr. Ing. Rastislavom Kostolánim dňa 03.11.2016,
ktorý súhlasil so všetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami, s výnimkou bodu  č. 5 protokolu,
kde uviedol, že sa nevie vyjadriť k uvádzanému rozsahu nepredložených záznamových listov.

3. Prvostupňový správny orgán opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce dňa 01.03.2017 vydal
oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty (ďalej aj len „oznámenie“), ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 09.03.2017. Žalobca sa k oznámeniu nevyjadril.

4. Inšpektorát práce rozhodnutím č. k. 118/17/práv., IPNR_OPS/ROZ/2017/118 zo dňa 03.04.2017 (ďalej
aj len „prvostupňové rozhodnutie“) za použitia absorpčnej zásady uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000
eur za správny delikt



· podľa § 37 ods.  3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 462/2007 Z. z.“)
spáchaný porušením

- čl. 10 ods. 5 písm. a bod i) nariadenia ES č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov
v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS)
č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820 v nadväznosti na čl. 1 ods. 3
písm. b) nariadenia komisie (EÚ) č. 581/2010, tykajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie relevantných
údajov z jednotiek vozidla spočívajúci v tom, že v kontrolovanom období nezabezpečil stiahnutie údajov
z kariet vodičov tak pravidelne, ako je to ustanovené členským štátom,
- čl. 33 ods. 2 nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej
doprave (ďalej aj len „nariadenie EP a R č. 165/2014“), ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) o
záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie  Európskeho  parlamentu a Rady (EÚ)
č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej  oblasti, ktoré sa týkajú cestnej
dopravy tým, že dopravný podnik  nepredložil  napriek požiadaniu inšpektorov práce  všetky použité
záznamové listy vodičov, ktoré boli žiadané  na základe oznámenia o začatí inšpekcie práce zo dňa
11.10.2016,

a za porušenie

- § 123 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj
len „Zákonník práce“) tým, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancom uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové  zvýhodnenie
najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
- § 129 ods. 3 Zákonníka práce tým, že ako zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru nevyplatil
zamestnancovi Zentko Róbert, nar. 18.05.1865, mzdu splatnú za mesačné obdobie september 2016 v
deň skončenia pracovného pomeru.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. OPS/BEZ/2017/4145, O-353/2017 zo dňa 19.07.2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie
žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný konštatoval, že
porušenie povinností uvedených  v prvostupňovom rozhodnutí je posúdené správne a je zdôvodnené
porušením platných právnych predpisov. Zároveň konštatoval, že žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré
by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt a výšku uloženej sankcie považoval
za primeranú a plniacu preventívnu i represívnu funkciu, keďže zasiahne i do majetkovej sféry žalobcu
a tým ho aj odradí od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

II.

6. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský
súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/130/2017-78 zo dňa 04.07.2018 tak, že žalobu zamietol a žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal pritom zo zisteného skutkového stavu, rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe bez zistenia vád, kedy správny súd nie je viazaný v konaní rozsahom a
dôvodmi žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú zákonné a žaloba preto nie je dôvodná.

7. K námietke žaloby, že na jeho prípad nie je možné použiť čl. 10 ods. 5 písm. a/ bod i/ nariadenia
č. 561/2006, nakoľko v prílohe č. 3 k zákonu č. 462/2007 Z. z. nie je uvedené porušenie tohto článku
a nie je upravená ani pokuta za takéto porušenie, a tiež, že zákon č. 462/2007 Z. z. nemá odkaz na
nariadenie č. 581/2010, sa krajský súd stotožnil s názorom konajúcich orgánov inšpekcie práce. Žalobca
nepostupoval v zmysle čl. 10 ods. 5 písm. a/ bod i/ nariadenia č. 561/2006 a nezabezpečil, aby z
vozidlovej jednotky a z karty vodiča boli sťahované všetky údaje tak pravidelne, ako je to ustanovené
členským štátom. Toto bolo jednoznačne v priebehu inšpekcie práce u žalobcu preukázané a vyplýva
to i z protokolu o výsledku inšpekcie práce. Napokon žalobca ani nenamietal,  že by stanovenú lehotu
28 dní neporušil. Žalobca túto lehotu nedodržal v 17 prípadoch kontrolovaného obdobia, čo vyplýva
priamo z dokladov, ktoré sám predložil (doklad označený ako „interval sťahovania dát - vodiči“), z ktorého
je zrejmé, že v tam označených prípadoch kontrolovaného obdobia od 01.09.2015 bola táto lehota



prekročená. Nedodržanie lehoty 28 dní nenamietal ani zástupca žalobcu dňa 03.11.2016, čo odôvodnil
používaním nekvalitného softweru. Uloženie pokuty podľa § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z.
z. za porušenie čl. 10 ods. 5 písm. a/ bod i/ nariadenia čl. 561/2006 bolo preto správne a zákonné.

8. K námietke žalobcu, že údaje za obdobie od 01.09.2015 do 10.10.2015 nemusel predložiť a nemalo
by sa preto prihliadať ani na nedodržanie lehoty 28 dní počas tohto obdobia, krajský súd uviedol, že
žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa na základe jeho výzvy zo dňa 11.10.2015 údaje a
listiny týkajúce sa kontrolovaného obdobia. Súhlasil s tvrdením žalobcu, že z  čl. 10 ods. 5 písm. a/
bod i/ nariadenia č. 561/2006 vyplýva povinnosť dopravného podniku (ktorým je i žalobca) zabezpečiť,
aby sa všetky údaje stiahnuté z vozidlovej jednotky a z karty vodiča uchovávali po dobu najmenej
dvanástich mesiacov po ich zaznamenaní a aby tieto boli prístupné priamo alebo na diaľku z priestorov
podniku. Zároveň ale súd pripomenul, že z § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 462/2007 Z. z. vyplýva
právomoc inšpektorátu práce uložiť dopravnému podniku pokutu, okrem iného i za porušenie povinnosti
stiahnuť údaje z karty vodiča najmenej raz za 28 kalendárnych dní alebo skopírované údaje neuchová
24 mesiacov odo dňa ich skopírovania. Možnosť sankcionovania vyplýva i z § 37 ods. 3 písm. h/ zákona
č. 462/2007 Z. z., ktorý bol vo veci aplikovaný. Uvedené ustanovenie umožňuje inšpektorátu práce
uložiť pokutu dopravnému podniku, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými
predpismi, t. j. nariadenie č. 561/2006 a nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v
cestnej doprave (poznámka pod čiarou k odkazu 7/ k § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z.).
Lehota 28 dní  nebola dodržaná ani pri sťahovaní údajov z kariet vodiča v období od 11.10.2015, kedy
už bolo vydané oznámenie o začatí inšpekcie.

9. Z uvedeného vyplýva záver, že prekročením lehoty 28 dní na sťahovanie údajov z kariet vodičov v
kontrolovanom období  sa žalobca dopustil správneho deliktu, pretože porušením  zákona č. 462/2007
Z. z. (§ 37 ods. 3 písm. d/) a nariadenia č. 581/2010 (čl. 1 ods. 3 písm. b/) naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z.

10. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že porušenie čl. 10 ods. 5 písm. a/ bod i/ nariadenia
č. 561/2006 nie je uvedené v prílohe č. 3 (zoznam porušení osobitných predpisov) k zákonu č. 462/2007
Z. z. Na túto prílohu odkazuje § 31 ods. 4 zákona č. 462/2007 Z. z. a relevantná je v tomto smere i
dôvodová správa k § 31.

11. K namietanej absencii odkazu na nariadenie komisie (EÚ) č. 581/2010 v poznámke pod čiarou k
odkazu 7/ (k § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z.) krajský súd uviedol, že zákon č. 462/2007 Z.
z. nadobudol účinnosť od 01.11.2007 a v § 37 ods. 1 písm. g/ bol od začiatku jeho účinnosti v poznámke
pod čiarou k odkazu 7/ uvedený odkaz na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006
a nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave v
platnom znení. Pritom nariadenie Komisie (EÚ) č. 581/2010 týkajúce sa maximálnych lehôt na ukladanie
relevantných údajov z jednotiek vozidla a z kariet vodiča je z 1. júla 2010. Teda je nesporné, že nemohlo
byť uvedené v poznámke pod čiarou k odkazu 7/ zákona č. 462/2007 Z. z. Nariadenie, ktorým sa
ustanovujú maximálne lehoty, bolo vydané práve na účely  čl. 10 ods. 5 písm. a/ bodu i/ nariadenia (ES)
č. 561/2006 (čl. 1 bod 1 nariadenia). Uvedené krajský súd považoval za nespochybňujúce pre záver, ž
v zmysle § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. možno porušenie čl. 10 ods. 5 písm. a/ bodu i/
tohto nariadenia sankcionovať práve v nadväznosti na čl. 1. ods. 1, 3 písm. b/ nariadenia č. 581/2010
z 1. júla 2010.

12. Pripomenul krajský súd, že za použitia absorpčnej zásady bola žalobcovi uložená pokuta  i za ďalší
správny delikt podľa § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. (porušenie čl. 33 ods. 2 nariadenia
č. 165/2014), keď na požiadanie správneho orgánu žalobca  nepredložil záznamové listy k vozidlám s
evidenčným číslom NR XXXGE., NR XXXHP, NR XXXFR s uvedením konkrétneho časového obdobia,
za ktoré neboli záznamové listy predložené, neuznajúc relevantnosť námietky, že čl. 33 ods. 2 nariadenia
č. 165/2014 sa začal uplatňovať od 02.03.2016. Kontrolované obdobie bolo vymedzené od septembra
2015 do septembra 2016.

13. V tejto súvislosti žalobca namietal, že čl. 33 ods. 2 nariadenia č. 165/2014 sa začal uplatňovať od
02.03.2016, pričom žalovaný kontroloval jeho dodržiavanie v období od septembra 2015 do augusta
2016. Inšpektorát práce vykonával kontrolu u žalobcu v októbri a v novembri 2016, pričom kontrolovaným
obdobím bolo obdobie september 2015 až september 2016 a nepredložené záznamové listy sa týkali



obdobia pred uplatňovaním nariadenia č. 165/2014, t. j. pred a po dni 02.03.2016. S poukazom na
uvedené krajský súd mal za to, že správne orgány porušenie povinnosti predložiť záznamové listy
vodičov správne právne posúdili ako porušenie čl. 33 ods. 2 nariadenia č. 165/2014.

14. Záverom preto krajský súd konštatoval, že výsledkami šetrenia zdokumentovaného v
administratívnom spise  bolo osvedčené, že žalobca sa porušenia  povinnosti dopustil tak, ako to
inšpektorát práce vo výrokovej časti uviedol a v odôvodnení  rozhodnutia  zo dňa 03.03.2017 zdôvodnil.

15. K námietke prípadnej moderácie uloženej pokuty jej znížením krajský súd uviedol,  že inšpektorát
práce v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnil pri stanovení výšky pokuty všetky okolnosti, vysvetlil, ktoré
preukázané skutočnosti považoval za poľahčujúce okolnosti a ktoré naopak za okolnosti žalobcovi
priťažujúce. Za poľahčujúcu okolnosť  považoval skutočnosť, že ide o prvé porušenie povinností zo
strany žalobcu a že žalobca  v priebehu inšpekcie plne spolupracoval. Na uloženie pokuty na dolnej
hranici sadzby nie je právny nárok, aj keď sú prítomné poľahčujúce okolnosti. Vedenie správnej úvahy
týmto smerom by preto bolo dôvodné, ak by neboli prítomné žiadne priťažujúce okolnosti, čo však nie
je prípad žalobcu. V danom prípade správne orgány dostatočne vysvetlili a zdôvodnili, že je tu prítomná
relevantná priťažujúca okolnosť spočívajúca v tom, že sa jedná o dva správne delikty na úseku sociálnej
legislatívy v doprave (porušenie čl. 10 ods. 5 písm. a/ a i/ nariadenia č. 561/2006 a porušenie čl. 33
ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014), a to porušenie povinnosti podľa
§ 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z., ktoré sa týkalo viacerých vodičov a viacerých vozidiel.
Zároveň pri ukladaní pokuty nie je možné opomenúť ani ďalšiu preukázanú skutočnosť, že inšpekciou
práce bolo zistené i porušenie pracovnoprávneho predpisu (§ 123 ods. 1 a  § 129 ods. 3 Zákonníka
práce v znení platnom v kontrolovanom období). Vzhľadom na uvedené výšku uloženej pokuty v rámci
zákonného limitu považoval za primeranú a nevymykajúcu sa rovine voľnej správnej úvahy.

III.

16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože krajský súd rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. V správnom konaní vo veci uloženia pokuty bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5000 eur s
použitím absorpčnej zásady. Túto zásadu uplatnil inšpektorát práce z dôvodu, že podľa jeho názoru
došlo k súbehu správnych deliktov.

18. S právnym posúdením veci krajským súdom tak, ako je uvedený v bodoch 16, 18, 19 a 20 rozsudku,
žalobca nesúhlasí. Žalobca má za to, že nemohol naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa
§ 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. porušením § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 462/2007 Z.
z., pretože sa nejedná o porušenie zákona, ale o pozitívne vymedzenie iného samostatného správneho
deliktu. Správny orgán nezačal  správne konanie za porušenie § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 462/2007 Z.
z. v zákonnej lehote podľa § 37 ods. 7 (pozn. súdu: bez bližšieho zdôvodnenia) a jeho použitie krajským
súdom pri vyvodení právneho záveru bolo nesprávne.

19. Správny orgán nepostupoval proti žalobcovi podľa tohto správneho deliktu preto, že v súčasnosti
ide § 37 ods. 3 písm. d/ nad rámec povinností uložených v čl. 10 ods. 5 písm. a bod i/ nariadenia ES
č. 561/2006 v nadväznosti na článok 1 ods. 3 písm. b/ nariadenia č. 581/2010. Od účinnosti nariadenia
č. 581/2010 sa stal § 37 ods. 3 písm. d/ nepoužiteľný pre účely správneho trestania. Inšpektorát práce
sa s nečinnosťou zákonodarcu vo vzťahu k § 37 ods. 3 písm. d/ vysporiadal tak, že nesťahovanie kariet
vodičov včas sankcionuje spravidla podľa § 37 ods. 3 písm. h/, ako to urobil aj v prípade žalobcu.

20. Nemožno preto dospieť k právnemu záveru, že nesťahovaním kariet vodičov načas bol spáchaný
správny delikt podľa § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. tak, že bolo  porušené ustanovenie čl.
10 ods. 5 písm. a/ bod i/ nariadenia ES č. 561/2006 v nadväznosti na článok 1 ods. 3 písm. b/ nariadenia
č. 581/2010.

21. Svoj názor žalobca obhajuje neurčitosťou § 37 ods. 3 písm. h/ a že jeho pozitívne vymedzenie
nedovoľuje uloženie trestu. Legislatívny odkaz nie je súčasťou právneho predpisu, nemá normatívny
charakter. Má iba informatívnu hodnotu a preto nemôže obsahovať vynútiteľné pravidlo správania sa. V



tejto súvislosti v žalobe namietal aj porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 34 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.
z. (Trestný zákon) a § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Ich porušenie krajský súd vyhodnotil nesprávne,
resp. sa im v odôvodnení napadnutého rozsudku nevenoval takmer vôbec.

22. Ani v legislatívnom odkaze 7/ k § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. nie je obsiahnuté
nariadenie č. 581/2010, čo by bolo rozšírenie obsahu normy správneho trestania v neprospech žalobcu.
Žalobca nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, že odkaz na nariadenie (EÚ) č. 581/2010 môže
v legislatívnom odkaze 7/ sankčnej normy chýbať preto, že bolo prijaté neskôr ako samotný zákon č.
462/2007 Z. z. Použitie analógie v neprospech žalobcu je v rozpore so zákonom.

23. Napokon príloha č. 3 k zákonu č. 462/2007 Z. z. obsahuje podrobné taxatívne vymedzenie toho, čo
zákon č. 462/2007 Z. z. chápe pod pojmom porušenie osobitného predpisu (§ 31 ods. 4). Krajský súd
teda považoval za správny delikt skutok, ktorý nie je uvedený v tejto prílohe a naviac dospel k záveru,
že vymedzenie je taxatívne výlučné pre účely  vytvorenia systému hodnotenia rizikovosti dopravných
podnikov. Žalobca nesúhlasí s názorom krajského súdu, že napriek tomuto sa mal dopustiť správneho
deliktu podľa § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. Krajský súd tak rovnako ako správne orgány
vo veci uprednostnil právny formalizmus pred účelom nariadenia ES č. 561/2016 a zákona č. 462/2007
Z. z.

24. Namieta právne posúdenie veci i v rozsahu bodu 21 napadnutého rozsudku. Opätovne poukazuje,
že ustanovenie § 37 ods. 3 písm. h/ je neurčité a preto pozitívne vymedzenie nedovoľuje  uloženie
trestu. Pripomenul, že inšpektorát práce začal kontrolu pre porušenie nariadenia č. 165/2014, ktoré
sa začalo uplatňovať od 02.03.2016, a nie pre porušenie nariadenia č. 3821/85 (oznámenie o začatí
správneho konania vo veci uloženia pokuty zn. IPNR_OPS/ROZ/2017/118 zo dňa 01.03.2017). Za
porušenie predchádzajúceho  nariadenia č. 3821/85 správny orgán správne konanie nezačal a zmeškal
zákonnú lehotu s poukazom na § 37 ods. 7 zákona č. 462/2007 Z. z.

25. Žalobca nesúhlasí, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 37 ods. 3 písm. h/ za porušenie čl. 33
ods. 2 nariadenia EP a Rady  č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie
Rady o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie EP a Rady č. 561/2006, resp.
že nastalo porušenie článku 33 ods. 2 nariadenia EP a Rady č. 165/2014 za obdobie od začiatku
kontrolného obdobia.

26. Pripúšťa len, že sa dopustil porušenia § 123 ods. 1 a § 129 ods. 3 Zákonníka práce.

IV.

27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd sťažnosť  ako  nedôvodnú
zamietol. Stotožnil sa v plnom rozsahu s rozsudkom krajského súdu, tento považuje za vecne správny
a zákonný.

28. Je  toho  názoru,  že  tak  napadnuté  rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového orgánu
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Oba správne orgány dôsledne vyhodnotili
všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce a zároveň sa vysporiadali aj s argumentáciou
žalobcu obsiahnutou v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty. Rozhodnutie žalovaného i
rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra bolo riadne odôvodnené a správny orgán sa vysporiadal so
všetkými skutkovými aj právnymi otázkami.
V.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§  11 písm. g/ SSP) sa najprv zaoberal
formálnymi náležitosťami kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná včas
(§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), osobou oprávnenou na jej podanie (§ 442 ods. 1 SSP), sťažovateľ je
riadne zastúpený (§ 449 ods. 1 SSP) a následne bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 SSP),
pričom jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) nie je dôvodná a
preto jej nie možné vyhovieť.



30. V posudzovanej veci je kľúčovou otázkou, či obstojí právny názor žalovaného o uložení pokuty
žalobcovi za použitia absorpčnej zásady pri súbehu správnych deliktov tak, ako sú uvádzané vo
výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra , ktoré ako vecne správne a
zákonné žalovaný v odvolacom konaní potvrdil. Teda, či nedostatky zistené inšpektorátom práce u
sťažovateľa v dňoch 11.10. 2016, 21.10.2016, 24.10. 2016 - 28.10.2016 a 03.11.2016 vo vzťahu ku
kontrolovanému obdobiu september 2015 až september 2016 zakladajú v plnom rozsahu zodpovednosť
za správny delikt podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., a ak áno, či je uložená pokuta
primeraná.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti
proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní napadnutého rozsudku  a po oboznámení
sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
korešpondujú s právnym názorom vo veci konajúcich orgánov verejnej správy. Tieto závery spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku.

32. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že sa žalobca dopustil porušenia § 123 ods. 1 a § 129 ods.
3 Zákonníka práce. Sporným sa stal skutok spočívajúci v tom, že v kontrolovanom období žalobca ako
dopravný subjekt nezabezpečil stiahnutie údajov z kariet vodičov tak pravidelne, ako je to ustanovené
členským štátom (čl. 10 ods. 5  písm. a/ bod i/ nariadenia ES č. 561/2006 ) a v kontexte tohto porušil i
povinnosť na požiadanie  predložiť použité záznamové listy vodičov ako boli inšpektormi práce žiadané
(čl. 33 ods. 2 nariadenia EP a R (EÚ) č. 165/2014).

33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,
zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných
podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré
nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, právnych predpisov a  ostatných  predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného
prostredia.

34. Podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút
podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.

35. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní
inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom
inšpektorov práce.

36. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z., tento zákon upravuje
a) minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave,
b) vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov,
c) pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času v doprave.

37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na
pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce.

38. Podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z., inšpektorát práce vykonáva kontroly v
dopravných podnikoch; predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú prvky uvedené v prílohe č. 1.

39. Podľa § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. účinného do 30.12.2016, inšpektorát práce
ukladá pokuty za správne delikty podľa § 37.

40. Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo
dopravnému podniku pokutu od 1 660 eur do 16 660 eur, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto
zákonom a osobitnými predpismi.



41. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia č. 165/2014, týmto nariadením sa ustanovujú povinnosti a požiadavky
v súvislosti s konštrukciou, inštaláciou, používaním, skúšaním a kontrolou tachografov používaných
v cestnej doprave s cieľom overiť dodržiavanie nariadenia (ES) č. 561/2006, smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2002/15/ES a smernice Rady 92/6/EHS.

42. Podľa čl. 4 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 165/2014, prístup k údajom uchovávaným v tachografe a
tachografovej karte sa môže kedykoľvek udeliť príslušnému dopravnému podniku, aby mohol plniť svoje
zákonné povinnosti, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch 32 a 33.

43. Podľa čl. 10 ods. 5  písm. a/ bod i/ nariadenia č. 561/2006 dopravný podnik, ktorý používa vozidlá
vybavené záznamovým zariadením v súlade s prílohou IB nariadenia (EHS) č. 3821/85, ktoré patria do
rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia:

i/ zabezpečí, že z vozidlovej jednotky a z karty vodiča sa budú sťahovať všetky údaje tak pravidelne, ako
je to ustanovené členským štátom, a že príslušné údaje sa budú sťahovať častejšie, aby sa zabezpečilo
sťahovanie všetkých údajov týkajúcich sa činností vykonávaných týmto podnikom alebo pre tento podnik.

44. Podľa čl. 33 ods. 2 nariadenia č. 165/2014, dopravné podniky uchovávajú záznamové listy a výtlačky,
ak sú výtlačky urobené na účely dosiahnutia súladu s článkom 35, v  chronologickom poradí a v čitateľnej
podobe najmenej jeden rok po ich použití a poskytnú kópie dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú.
Dopravné podniky tiež poskytnú kópie údajov stiahnutých z kariet vodiča dotknutým vodičom, ktorí  o
ne  požiadajú, spolu s výtlačkami týchto kópií. Záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje sa predložia
alebo odovzdajú na požiadanie ktoréhokoľvek oprávneného kontrolného úradníka.

45. Z protokolu zo dňa 03.11.2016 vo vzťahu k sporným porušeniam povinností vyplýva, že sťažovateľ
ako zamestnávateľ nepredložil za kontrolované obdobie použité záznamové listy vodičov vozidla X.,
vozidla X. a vozidla X.. Tiež sťažovateľ  nezabezpečil v období od septembra 2015 do augusta 2016
stiahnutie údajov z kariet 17 vodičov. Kasačný súd považoval zistenie skutkového stavu správnymi
orgánmi za dostačujúce na riadne posúdenie veci a ustálenie záveru, že sťažovateľ sa uvedeným
konaním dopustil správneho deliktu podľa § 37 ods. 3 písm.  h) zákona č.  462/2007 Z. z.

46. Zákonodarca koncipoval tento druh zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt ako objektívnu
zodpovednosť. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ sa stáva zodpovedným
za porušenie povinnosti už tým, že k porušeniu došlo, a to bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo
nezavinené konanie či opomenutie. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu.

47. K sťažnostným bodom žalobcu v prvom rade považuje kasačný súd za potrebné poukázať na
poznámku pod čiarou k  § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., ktorá v súvislosti s ukladaním
pokút za porušenie iných povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi odkazuje
na nariadenie (ES) č. 561/2006 a  nariadenie (EHS) č. 3821/85. Nariadenie č. 3821/85 bolo zrušené
nariadením č. 165/2014, pričom v čl. 47 tohto nariadenia je výslovne uvedené, že odkazy na zrušené
nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Inšpektorát práce vykonal kontrolu u sťažovateľa
v dňoch 11.10.2016, 21.10.2016, 4.10.2016 - 28.10.2016 a 03.11.2016, pričom kontrolovaným obdobím
boli mesiace september 2015 až september 2016. Inšpekciou zistené nedostatky svedčia o porušení
povinnosti žalobcu pred i po dni účinnosti nariadenia č. 165/2014, t. j. 02.03.2016. Inšpektorát práce preto
správne posúdil tak porušenie povinnosti zabezpečiť stiahnutie údajov z kariet vodičov tak pravidelne ako
je to stanovené členským štátom (28 dní) pri správnom posúdení skutku ako správny delikt podľa § 37
ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. a zistené porušenie povinnosti sťažovateľa predložiť záznamové
listy vodičov ako porušenie čl. 33 ods. 2 nariadenia č. 165/2014, i keď je treba prisvedčiť žalobcovi,
že len vo vzťahu od účinnosti nariadenia č. 165/2014. Z. z. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto
vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi
a na základe riadne zisteného skutkového stavu.

48. Na území Slovenskej republiky problematiku sociálnej legislatívy v doprave a používania tachografov
upravuje zákon č. 462/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.11.2017 a  ktorý sa odvoláva aj na
nariadenie č. 165/2014. Z čl. 38 ods. 1 nariadenia č. 165/2014 upravujúceho postavenie kontrolných
úradníkov vyplýva, čím majú disponovať, aby mohli plniť úlohy, ktoré im uvedené nariadenie zveruje.
Tieto požiadavky sú zabezpečené zákonmi č. 125/2006 Z. z. a č. 462/2007 Z. z., ktorými je nepochybne



daná právomoc inšpektora práce ako kontrolného úradníka na plnenie úloh v zmysle nariadenia č.
165/2014.

49. Dôvod, pre ktorý tieto záznamové zariadenia boli zavedené, spočíva v tom, aby bolo možné
uskutočňovať relevantnú kontrolu pracovnej doby vodičov nákladných vozidiel a vodičov prepravujúcich
viac ako osem ľudí. Z tohto dôvodu boli stanovené pravidlá na možné denné doby vedenia
vozidiel, denné doby odpočinku a povinnosti vodičov týchto vozidiel vykonať po stanovenej dobe
tzv. bezpečnostnú prestávku. Tieto povinnosti zaviedlo prvýkrát nariadenie č. 543/69, ktoré bolo
nahradené nariadením č. 3820/85 a následne nariadením ES č. 561/2006. Nové nariadenie bolo prijaté
predovšetkým za účelom plánovania dennej doby riadenia a prestávok v riadení tak, aby vodič nemohol
viesť vozidlo príliš dlho, bez vykonania tzv. bezpečnostnej prestávky.

50. Ukladanie pokút inšpektorátmi práce v zmysle § 37 ods. 3 písm. h/ zákona č. 462/2007 Z. z. je
potrebné vnímať i v kontexte úmyslu zákonodarcu, ktorým je snaha o zlepšenie sociálneho postavenia
zamestnancov a  ich ochrana v oblasti cestnej dopravy, a to za účelom predchádzania fatálnym
dopravným nehodám v dôsledku nadmerného vyčerpania vodičov.

51. Medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych
predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov
dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter
inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť na dozorované subjekty,
ale predovšetkým vykonávanie preventívnej činnosti zameranej na zabezpečovanie ochrany života a
zdravia zamestnancov, keďže aj pokuty ukladané inšpektorátmi práce majú predovšetkým preventívny
a výchovný charakter.

52. Inšpektorát práce v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol
na závažnosť porušenia povinností z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča,
na kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti  dopravných podnikov a na to, či ide
o prvé alebo opakované porušenie povinnosti. Z týchto hľadísk posúdil výšku pokuty s tým záverom,
že sa jedná o závažné porušenie právneho predpisu, nakoľko žalobca nesťahovaním údajov z kariet
vodičov (17) v maximálnych lehotách sám ako zamestnávateľ bráni možnosti kontroly svojich vodičov
a táto skutočnosť mu môže znemožniť prijímať účinné opatrenia v oblasti organizácie práce vodičov,
čo jednoznačne vylučuje možnosť uloženia nižšej pokuty. Správny orgán zároveň vzal v úvahu, že sa
jedná o zamestnávateľa s počtom 31 mobilných zamestnancov, čo predpokladá, že má mať dostatok
skúseností a vedomostí o povinnostiach, ktoré mu plynú z predpisov upravujúcich sociálnu legislatívu
v doprave. Navyše sa nejedná ani o ojedinelý nedostatok, keďže nedostatky v prípade dodržiavania
sociálnej legislatívy v doprave boli zistené dva a s väčším počtom údajov. Zároveň v rámci absorpcie
sankciu ukladal aj za porušenie pracovnoprávneho predpisu. Uvedené kritéria preto správny orgán
hodnotil v prospech vyššej pokuty. Ako poľahčujúcu okolnosť inšpektorát práce zohľadnil, že sa jedná
o prvé zistenie porušenia predpisov.

53. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím  konštatujúc, že
inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 5000 eur sledoval najmä výchovné a represívne pôsobenie.
Uloženú sankciu považoval za primeranú a plniacu aj preventívnu funkciu, nakoľko bude citeľná v
majetkovej sfére sťažovateľa.

54. Z § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. vyplýva, že inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada
najmä na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
vodiča, na kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na
to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti.

55. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok vo veci  sp.  zn.  5Sžo/204/2010)
je nevyhnutné, aby správny orgán zdôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej
pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán
náležite odôvodní.



56. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správne
orgány prihliadli pri určovaní výšky pokuty na všetky zákonom predpokladané kritéria, pričom napadnuté
rozhodnutia riadne odôvodnili.

57. Kasačný súd pripomína, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo
základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej. Vo sfére sťažovateľa má uložená
pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj  represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Je preto žiaduce,
aby bola citeľná v jeho majetkovej sfére tak, ako to konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
V danom prípade mohol inšpektorát práce uložiť pokutu v  zmysle § 37 ods. 3 písm. h) zákona č.
462/2007 Z. z. v rozpätí od 1 660 eur až do výšky 16 660 eur, pričom pokutu uloženú sťažovateľovi
za použitia absorpčnej zásady  pri dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby považoval kasačný súd
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeranú a plniacu úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Ak
by inšpektorát práce uložil pokutu v zanedbateľnej výške, nedalo by sa predpokladať, že by splnila svoj
účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných
zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých má odradiť od protiprávneho konania.

58. Záverom kasačný súd dodáva, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal
so všetkými námietkami sťažovateľa.

59. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto
ju zamietol.

60. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods.
1 S.s.p. tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žalobca (sťažovateľ)
nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi
zásadne neprináleží.

61. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.