Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoZm/29/2015 z 1. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. februára 2016, sp. zn. 5CoZm/29/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113208969.1 Krajský súd Prešov | 5CoZm/29/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8113208969.1 | 2016-02-01 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0635e97e-a41f-4661-b77e-a36a2344a569 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113208969.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoZm/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208969
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113208969.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Marek Kohúta a JUDr. Marek Košča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Nagano Office
Center, Politických vezňů 1272/21, Nové Město, Praha, IČO: 264 29 705 Česká republika, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: X. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., N. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na jeho strane: Združenie na
ochranu práv spotrebiteľov POMOCNÁ RUKA, Za Tonkov 196/7, Riečka, IČO: 42 314 623, zastúpeného:
Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519,
o zaplatenie 1.034,87 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
9.4.2015 pod č. k. 18CbZm/10/2013-54, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 1.037,87- eur s príslušenstvom. Náhradu trov konania
žalovanému nepriznal. Taktiež nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na jeho
strane.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca podal na súde návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Ním sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške 1.034,87- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.127,87- eur od 04.10.2010 do
16.10.2011 vo výške 1.063,01- eur, zo sumy 1.114,87- eur od 17.10.2011 do 20.10.2011 vo výške 11,15-
eur, zo sumy 1.084,87- eur od 21.10.2011 do 04.12.2011 vo výške 122,05- eur, zo sumy 1.074,87- eur
od 05.12.2011 do 15.02.2012 vo výške 196,17- eur, zo sumy 1.064,87-eur od 16.02.2012 do 26.02.2012
vo výške 29,28- eur, zo sumy 1.054,87 eur od 27.02.2012 do 22.04.2012 vo výške 147,68- eur, zo
sumy 1.044,87- eur od 23.04.2012 do 22.10.2012 vo výške 478,03- eur, vo výške 1.034,87- eur od
23.10.2012 do zaplatenia, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.127,87 eur od 22.12.2010 do
16.10.2011 vo výške 61,- eur, zo sumy 1.114,87- eur od 17.10.2011 do 20.10.2011 vo výške 0,74- eur,
zo sumy 1.084,87- eur od 21.10.2011 do 04.12.2011 vo výške 8,05- eur, zo sumy 1.074,87- eur od
05.12.2011 do 15.02.2012 vo výške 12,93- eur, zo sumy 1.064,87-eur od 16.02.2012 do 26.02.2012
vo výške 1,93- eur, zo sumy 1.054,87 eur od 27.02.2012 do 22.04.2012 vo výške 9,71- eur, zo sumy
1.044,87- eur od 23.04.2012 do 22.10.2012 vo výške 31,43- eur, vo výške 1.034,87- eur od 23.10.2012
do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 3,75- eur, dôvodiac, že je ako indosatár nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 24.03.2010 na zmenkovú sumu 1.124,87- eur,



pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 04.10.2010. Indosonovaná
zmenka je vistazmenkou opatrnou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Do
jej textu bol poňatý aj záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 04.10.2010, pričom za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Ako indosant (žalobca) predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 90,- eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil túto sumu a na úroky
uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, ako indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007 súd
vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky. Žalovanému bolo tlačivo spolu s prílohami doručené dňa 21.08.2014 avšak k doručenému
návrhu na tlačive sa nevyjadril.

Ďalej vychádzal z toho, že žalovaný uzavrel dňa 24.03.2010 s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o., zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500,- eur s tým,
že sa zaviazal veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- eur zaplatiť v celkovej
výške 984,- eur v 12 - mesačných splátkach po 82,- eur počnúc dňom 20.04.2010 na účet veriteľa
špecifikovaný v Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V spodnej časti tejto
formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka,
žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom plnomocenstiev
v nej uvedených a súhlasí so „VPPÚ“, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa č.l. 14 „VPPÚ“ nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky,
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom
hornom rohu obsahovala údaj - číslo zmluvy: XXXXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Žalovaný na pojednávaní prehlásil, že
z poskytnutého úveru spočiatku riadne splácal svoje záväzky, neskôr sa dostal do omeškania pre iné
záväzky. Peniaze potreboval, pretože mal odpojený plyn a ďalšie média a potreboval znovu pripojenie
zaplatiť.

Keďže súd má v zmysle § 53 a násl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, konštatoval, že v danom prípade došlo ako
zo strany Pohotovosti, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany
spotrebiteľa podľa ustálenej Európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty zjavne jednali v snahe
vedome na škodu dlžníka, hoci je potrebné konštatovať, že to bol predovšetkým dlžník, ktorý neplnil
povinnosti z uzavretej zmluvy o úvere, aj keď by mal zaplatiť len požičanú istinu. Spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o., napriek tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy, neuplatňovala svoj nárok z
titulu uzavretej zmluvy v súdnom konaní, ale postúpila práva zo zmenky na nového nadobúdateľa, a tak
musela jej byť protiprávnosť jeho konania známa a napriek tomu tak urobil. Nový nadobúdateľ zmenky
(v tomto konaní žaloba) mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich
sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu
práv spotrebiteľa, avšak ani on tak neurobil. Preto súd prvého stupňa nárok žalobcu ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V predmetnom konaní bol
žalobca v celom rozsahu neúspešný, avšak žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, podľa obsahu
spisu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, a preto mu ich nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov vedľajšieho účastníka, súd prijal záver, že trovy spojené s jeho právnym
zastúpením v dôsledku jeho vstupu do konania nemožno považovať za účelne vynaložené, pretože
vedľajším účastníkom bolo občianske združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľom, ktoré



už vzhľadom na povahu a ciele svojich činností musí byť samo o sebe jednak personálne, materiálne,
odborne a vedomostne dostatočne vybavené na samostatné poskytovanie náležitej pomoci a ochrany
spotrebiteľov v konaniach, do ktorých vstupuje. V tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/03. Preto ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov
konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol jeho zmenu tak, aby jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené a boli mu priznané trovy odvolacieho konania. Odvolanie podal
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, a tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd síce opiera svoje
rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a VPPÚ k zmluve, avšak neuvádza, ktorá sporová strana listinné
doklady v konaní predložila alebo či súd sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán.
Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná nenavrhovali doplnenie dôkazov. Podľa ust. §
120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a na základe týchto skutočností má žalobca za
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj
iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne,
ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí
vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Uvedené správanie súdu
je neprijateľné, v právnom štáte predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré
je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z, podľa neho, nesporných
skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvorila
zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a
že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z
dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
25Cdo/1839/2000, keď pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v
tomto konaní, je tento judikát použiteľný na prejednávanú vec. Ohľadne argumentácie súdu k odklonu od
všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky a teda postupovať podľa zmenkového práva,
na ktorý poukazuje súd prvého stupňa s ohľadom na nález Ústavného súdu ČR č. PI.ÚS/16/12 a Nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS/457/10, žalobca uviedol, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný
súd ČR v konaní IV.ÚS/457/10, došlo zo strany žalovaného k obrane a tento vzniesol námietku voči
zmenkovému platobnému rozkazu. Pokiaľ súd dospel k záveru o tom, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov, v tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.



Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom
práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí
spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Ďalej
žalobca sa vyjadril k záveru súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode č. 17, a to v tom
smere, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako cenného papiera a ak súd sám vykonal dôkazy
spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k ním vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade súd nerešpektoval znenie ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a aj
napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. V prípade, ak by výrok
o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa záväzným tak pre
účastníkov konania, ako aj pre všetky orgány, teda najmä súdy. Podotkol, že súd vyhlásil za neplatnú
zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania,
a naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý však zmluvnú podmienku vôbec nepoužíva. Súd
bol oprávnený v zmysle Zákona zmenkového a šekového skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia a ani jej neprípustnosť.
Žalovaný ani vedľajší účastník na jeho strane sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania,
a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v celom
rozsahu zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto
odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd poukazuje v súvislosti s odvolaním žalobcu na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2010, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a povahu
pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

Ďalej z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Ďalej aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti
prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi,
ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Odvolací súd ďalej k tomu dodáva, že z vykonaného dokazovania je evidentné, že predmetná zmenka
bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka plnenia z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Svedčí o tom
rovnaké číslo zmluvy i rovnaké číslo zmluvy uvedené na zmenke. V tejto súvislosti odvolací súd, podobne
ako súd prvého stupňa, zdôrazňuje znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého platí, že v súvislosti s poskytovaním
úveru, od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Z uvedeného textu teda vyplýva, že
predmetná zmenka mohla byť vyplnená len v súlade so znením tohto ustanovenia, k čomu však nedošlo,
pretože zmenková suma presahuje výšku maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
V súvislosti s odvolacími námietkami považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť aj to, že súd i
pri rešpekte k špecifickej a prísne formálnej povahe inštitútu zmenky je vždy povinný prihliadnuť k



okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov súd nesmie prehliadnuť ich špecifické záujmy a
postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí súd hľadať také interpretačné a aplikačné východiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.