{"guid": "0d39b24f-76f4-4e12-8524-b30dd41e3fb2:8932c1a4-c26d-4f2b-90e5-87dd7d1a8342", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1", "spisova_znacka": "5Co/243/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/243/2018 z 28. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. januára 2019, sp. zn. 5Co/243/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1", "identifikacne_cislo": "5117202336", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2019-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8932c1a4-c26d-4f2b-90e5-87dd7d1a8342", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/243/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117202336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne:
O. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX R., štátna občianka SR, proti žalovanému:
SMSCREDITS s.r.o. (predtým River Euro, s.r.o.), so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911,
právne zastúpený HRONČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248
327, o určenie úverov za bezúročné a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu
práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/25/2017-202
zo dňa 30.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach, v ktorých súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.155,74 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie,
p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne konanie zastavil, ponecháva rozsudok
súdu prvej inštancie  n e d o t k n u t ý.

Žiadnej zo strán sporu   n e p r i z n á v a   nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že konanie v časti o určenie, že zmluvy o pôžičke č.
028038/20.10.16, č. 028038/08.09.16, č. 028038/06.06.16, č. 028038/05.04.16, č. 028038/04.02.16, č.
028038/14.12.15, č. 028038/23.10.15, č. 028038/07.09.15, č. 028038/15.07.15, č. 028038/21.05.15, č.
028038/21.04.15, č. 028038/18.03.15, č. 028038/16.02.15, č. 028038/27.01.15 a č. 028038/14.01.15 sú
bezúročné a bez poplatkov zastavil. Žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.155,74 eur,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá
nárok na náhradu trov konania.
Žalobným návrhom zo dňa 26.01.2017 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 26.01.2017 sa žalobkyňa
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluvy o pôžičke č. 028038/20.10.16, č.
028038/08.09.16, č. 028038/06.06.16, č. 028038/05.04.16, č. 028038/04.02.16, č. 028038/14.12.15,
č. 028038/23.10.15, č. 028038/07.09.15, č. 028038/15.07.15, č. 028038/21.05.15, č. 028038/21.04.15,
č. 028038/18.03.15, č. 028038/16.02.15, č. 028038/27.01.15 a č. 028038/14.01.15 sú bezúročné a
bez poplatkov, zaviazal žalovaného povinnosťou vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
1.155,74 eur a nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že predmetné zmluvy považovala
za zmluvy spotrebiteľské s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením, pre ktorých kvalifikáciu
a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy
ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase ich



uzatvorenia. Mala za to, že vo všetkých prípadoch ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetné
zmluvy musia obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru
vyžaduje. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyňa poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn.
1MCdo 1/2009. Bola názoru, že je nepredstaviteľné, aby zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všeobecné
obchodné podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázala na to, že je povinnosťou
členských štátov EÚ a ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
obchodných praktikách v spotrebiteľských zmluvách tak, aby nekalé obchodné podmienky spotrebiteľov
nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ich existencia nie
je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na
eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jeho
dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto
smernice. Ďalej poukázala na to, že žalovaný postupoval voči žalobkyni bez odbornej starostlivosti a v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa uviedla, že ide o dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok
v Zmluvách o spotrebiteľskom úvere spočívajúcich v tom, že v predmetných zmluvách absentuje v
zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvedenie správnej
výšky RPMN. Uvádzanie nesprávnej výšky RPMN v spotrebiteľskej zmluve žalobkyňa považovala za
zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie spotrebiteľa a jeho porušenie povinnosti dodávateľa § 4 ods.
5, § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide
o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil, pretože mu neboli dané k dispozícii správne informácie, resp. nepravdivé. Postup
žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere hodnotila ako nekalú obchodnú praktiku v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď obchodní mandatári žalovaného neposkytli žalobkyni
náležité informácie, nepristupovali k nej s odbornou starostlivosťou, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, neposkytli ani úplné, presné a jasné údaje
o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy, nepodali žalobkyni podstatné informácie a tým zapríčinili, že
žalobkyňa ako spotrebiteľ urobila rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobila. Žalobkyňa
poukázala na skutočnosť, že v zmluvách o pôžičke údaj o RPMN absentuje úplne, čo má za následok, že
spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Žiadala, aby súd vyššie uvedené zmluvy o pôžičke
podrobil z úradnej moci súdnej kontrole. Žiadala súd, aby určil, že zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou
a žalovaným boli určené za bezúročné a bez poplatkov a aby žalovaný vrátil žalobkyni bezdôvodné
obohatenie v zmysle zmluvy o pôžičke č. 028038/20.10.16 vo výške 84,72 eur, č. 028038/08.09.16
vo výške 84,72 eur, č. 028038/06.06.16 vo výške 111,25 eur, č. 028038/05.04.16 vo výške 84,72 eur,
č. 028038/04.02.16 vo výške 84,72 eur, č. 028038/14.12.15 vo výške 84,72 eur, č. 028038/23.10.15
vo výške 84,72 eur, č. 028038/07.09.15 vo výške 60,79 eur, č. 028038/15.07.15 vo výške 85,54 eur,
č. 028038/21.05.15 vo výške 101,68 eur, č. 028038/21.04.15 vo výške 67,68 eur, č. 028038/18.03.15
vo výške 68,27 eur, č. 028038/16.02.15 vo výške 118,97 eur, č. 028038/27.01.15 vo výške 33,24 eur
a č. 028038/14.01.15 vo výške 0 eur. Na vyššie uvedených predmetných zmluvách boli žalobkyni
poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 4.700 eur, žalobkyňa zaplatila celkom sumu 5.855,74
eur, pričom bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu vo výške 1.155,74 eur. Na základe vyššie
uvedených skutočností žiadala, aby súd jej žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu a priznal
jej náhradu trov konania. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
zmluvami o pôžičkách č. 028038/20.10.16, č. 028038/08.09.16, č. 028038/06.06.16, č. 028038/05.04.16,
č. 028038/04.02.16, č. 028038/14.12.15, č. 028038/23.10.15, č. 028038/07.09.15, č. 028038/15.07.15,
č. 028038/21.05.15, č. 028038/21.04.15, č. 028038/18.03.15, č. 028038/16.02.15, č. 028038/27.01.15
a č. 028038/14.01.15, vyjadrením žalovaného k žiadosti žalobkyne zo dňa 16.12.2016, vyjadrením
žalovaného zo dňa 13.07.2017 a zo dňa 27.10.2017, vyjadrením žalobkyne zo dňa 20.09.2017,
ako aj celým spisovým materiálom. Okresný súd konštatoval, že z doložených listinných dôkazov
vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanému nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia
odvodzujúceho od uzavretých zmlúv o pôžičkách. Z predložených zmlúv o pôžičke je možné ustáliť, že
strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke prostredníctvom SMS komunikácie v súlade s ustanoveniami
zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Na základe týchto
zmlúv poskytol žalovaný bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne sumy vo výške 100 eur, 3 x 250
eur a 11 x 350 eur, t. j celkom sumu vo výške 4.700 eur. Žalobkyňa mala finančné prostriedky vrátiť
v lehote 15 dní. Predložené zmluvy posúdil súd ako zmluvy spotrebiteľské, kde žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa a žalobkyňa, ktorá bola fyzickou osobou, v postavení spotrebiteľa. Zmluvy
nie sú v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) z. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom, pretože lehota
splatnosti pôžičky je menej ako tri mesiace, ale podľa § 24 ods. 1. cit. zákona sa na predložené zmluvy
vzťahujú aj ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z), a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd



posúdil zmluvy podľa predpisov občianskeho práva. Celkovo tak žalovaná poskytla žalobkyni sumu
4.700 eur. Žalobkyňa žalovanému postupnými platbami uhradila sumu 5.855,74 eur. Žalovaný túto
skutočnosť vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe nerozporoval. Súd zistil, že predmetné zmluvy o
pôžičkách sú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
neobsahujú údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nakoľko práve údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov patrí k najdôležitejším údajom úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver vyjadrené
v percentuálnych bodoch. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v zmluvách o pôžičkách o tom, aká
je výška ročnej percentuálnej miere nákladov, súd predmetné zmluvy uzavreté medzi stranami sporu
považoval za platne uzavreté avšak posúdil ich podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) a §
11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a považoval ich za bezúročné a bez poplatkov.
Súd dospel k záveru, že žalovanému tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo
poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný mal pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru t.
j. celkom vo výške 4.700 eur. Súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia
vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni. Výšku bezdôvodného
obohatenia ustálil na sumu 1.155,74 eur, pričom tento výpočet odôvodnil v bode 31. napadnutého
rozsudku. Konštatoval, že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, resp. majetkový
prospech na strane žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaný povinný
podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania
podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení
účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré si však neuplatnila. Žalobkyňa
podaním doručeným súdu dňa 27.09.2017 zobrala žalobný návrh v časti určenia, že zmluvy o pôžičke
č. 028038/20.10.16, č. 028038/08.09.16, č. 028038/06.06.16, č. 028038/05.04.16, č. 028038/04.02.16,
č. 028038/14.12.15, č. 028038/23.10.15, č. 028038/07.09.15, č. 028038/15.07.15, č. 028038/21.05.15,
č. 028038/21.04.15, č. 028038/18.03.15, č. 028038/16.02.15, č. 028038/27.01.15 a č. 028038/14.01.15
sú bezúročné a bez poplatkov späť, a preto súd konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 145 ods.
2 CSP zastavil. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na
zaplatenie sumy 1.155,74 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Žalobkyňa bola v konaní len čiastočne úspešná, a to s poukazom na čiastočné späťvzatie
žaloby, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný čo do časti, ktorou súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1 155,74 eur žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Odvolanie odôvodňujeme tým, že v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade uvádza, že
žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a naďalej zotrváva na všetkých vyjadreniach skôr
podaných v predmetnej veci. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení namietala, že zmluvy uzatvorené medzi
žalobkyňou a žalovaným obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Toto tvrdenie žalovaný namietal,
nakoľko má žalovaný naďalej za to, že všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným
obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Čo sa týka údajov o RPMN, k tomu žalovaný vo svojom vyjadrení
zo dňa 13.07.2017 uviedol nasledovné. Priamo v jednotlivých zmluvách o pôžičkách v bode 4 je
uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušné pôžičky platná ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Priamo v zmluvách o pôžičkách je rovnako presne uvedená výška RPMN k aktuálnej pôžičke, a to
priamo v bode 1 každej jednej zmluvy o pôžičke, a rovnako aj v zmluvných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou každej jednej zmluvy o pôžičke. Žalovaný poukázal na Prílohu Zmluvných
podmienok - informácie pre spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Táto je neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok, ktoré spotrebiteľ dostal
do vlastných rúk a s ktorými vyjadril svoj súhlas, resp. potvrdil, že sa s nimi oboznámil, pred tým
ako uzatváral so žalovaným zmluvu o pôžičke. V článku 2./ písm. b) tejto Prílohy sa nachádzajú dve



tabuľky, jedna uvádza presné informácie o celkových sumách na vrátenie v závislosti od výšky a lehoty
splatnosti pôžičky a druhá uvádza presné hodnoty RPMN pre každú jednu výšku pôžičky aká môže
byť ktorémukoľvek klientovi poskytnutá. Žiadny z klientov nemôže čerpať pôžičku v inej výške, než je
taxatívne uvedené v tejto tabuľke a preto sa ani nemôže stať, že by spotrebiteľ nemal možnosť sa s
výškou RPMN pre konkrétnu čerpanú pôžičku oboznámiť. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej poukazuje
na skutočnosť, že všetky zmluvy o pôžičkách, ktoré boli uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným,
boli uzatvorené na diaľku, a to na základe predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o peňažnú pôžičku,
podanej v elektronickej forme, prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke spoločnosti
www.smscredits.sk alebo prostredníctvom SMS správy. Aktívnym konaním samotnej žalobkyne došlo k
uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách, na základe ktorých žalovaný poskytol sumu v nich vzájomne dohodnutú.
Nakoľko žalovaný poskytuje krátkodobé pôžičky s dobou splatnosti 5 až 15 dní, pri prepočte nákladov
na obdobie kalendárneho roka, t.j. 365 dní je výška RPMN pri jednotlivých pôžičkách poskytnutých
žalobcovi plne primeraná a v súlade s platnými právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedených
skutočností preto zdôrazňuje, že zo strany žalovaného nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobkyne. Nakoľko RPMN je určená v jednotlivých zmluvách o pôžičkách na základe
príslušných právnych predpisov nie je dôvod pre určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez
poplatkov. Nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.155,74 eur považuje za nedôvodný v celom rozsahu a
preto žiada príslušný odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, v zmysle navrhnutého
petitu odvolania a súčasne priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila, že s podaním odvolaním nesúhlasí v celom rozsahu.
Naďalej trvá na žalobnom návrhu. Zmluvy majú aj iné vedy, ktoré spôsobujú, že predmetné úvery sú
bezúročné a bez poplatkov. V zmluvách chýba priemerná hodnota RPMN a ročná úroková sadzba. Také
dôležité náležitosti ako RPMN musia byť uvedené priamo v zmluve. Do pozornosti dáva nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských
zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť
súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy
(listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis). Odplata môže byť len vo forme úrokov, inú formu odplaty
zákon neumožňuje. Žalobkyňa žiada odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný nasledovne. S tvrdeniami žalobkyne, ktoré uvádza vo
svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2018 sa v celom rozsahu nestotožňuje a tieto v celom rozsahu popiera.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení neuviedla, ktoré iné ustanovenia Zmluvy o pôžičke majú vady, ktoré
podľa nej spôsobujú, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Zmluvy o pôžičke, ktoré žalovaný uzatvára
so svojimi klientmi obsahujú v bode č. 1 posledná veta zmluvných podmienok uvedenie RPMN spojitosti
s bodom č. 4 zmluvných podmienok. To, že uvedenie RPMN je uvedené na druhej strane, ale stále v
zmluvných podmienkach v rámci ustanovení Zmluvy o pôžičke nespôsobuje to, že zmluva bude bez
úročná a bez poplatkov. Zmluva o pôžičke je listina zložená z viacerých strán, avšak stále ide o jeden
dokument spolu tvoriaci jeden celok zmluvných podmienok dohodnutých zmluvnými stranami. RPMN je
preto stále súčasťou zmluvy o pôžičke a je uvedené aj v tabuľke obchodných podmienok spoločnosti
SMSCREDITS s.r.o.. Do zmluvy sa uvádza len konkrétna RPMN prislúchajúca ku konkrétnemu klientovi
a jemu poskytnutej pôžičke. V tomto prípade pre jednotlivé zmluvy bola RPMN určená a uvedená
správne podľa tabuľky obchodných podmienok a v správnej výške vypočítanej podľa prílohy č. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch a vzhľadom na krátkodobosť splatnosti pôžičiek. Žalovaná prejavila súhlas
so zmluvnými podmienkami spoločnosti. Zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
pôžičke, ako je uvedené na všetkých zmluvách. Uvedenie nálezu českého Ústavného súdu o tom, že
náležitosti spotrebiteľských zmlúv, ktoré sa týkajú úrokov, poplatkov a iných dojednaní týkajúcich sa ceny
nemôže byť uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach je pre tento prípad irelevantné. V tejto
súvislosti poukazujem aj na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. Novembra 2016 č.k. C-42/15
podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená ako jediný dokument a za jej súčasť sa považujú
aj iné dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje (v tomto prípade sú to zmluvné podmienky spoločnosti
SMSCREDITS s.r.o., ktorých neoddeliteľnou prílohou sú tiež povinné informácie pre spotrebiteľa v
zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Na základe uvedeného platí, že
ak sú zákonom požadované náležitosti obsiahnuté v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou
prílohou zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, sú tieto obsiahnuté v zmluve. Na základe vyššie



uvedených skutočností mám teda za to, že nárok žalovaného zo Zmlúv o pôžičke riadne vznikol. Nárok
žalobkyne na zaplatenie sumy 1.155,74 eur považuje za nedôvodný v celom rozsahu a preto žiada
odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, v zmysle navrhnutého petitu odvolania a
súčasne priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa nasledovne. V predmetných zmluvách chýbajú
zákonom vyžadované náležitosti - ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN, RPMN, termín
konečnej splatnosti - deň, mesiac a rok. Odplata za poskytnutie predmetných úverov je neprimerane
vysoká k výške úverov a dobe splatenia úverov na niekoľko dní. Odplata môže byť len vo forme úrokov,
inú formu odplaty zákon neumožňuje. V zmluve sa však neuvádza žiadny úrok len konkrétna výška
odplaty. Odplata pritom nie je totožný pojem s úrokom, pretože má širší obsah. Dohoda o odplate je
preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj pre jej
neurčitosť s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa preto žiada odvolací súd, aby
rozsudok okresného súdu č. k. 42Csp/25/2017 potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v
odvolaním napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti
zostal rozsudok nedotknutý.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, nakoľko toto považoval za dostatočné z hľadiska ustálenia skutkových zistení,
ako i právneho posúdenia veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval
za potrebné dodať, že i vzhľadom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR absencia náležitosti
vymedzenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia
zmluvy zakladala bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

11. Niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice č. 2008/48/ES a
celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny ako
aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda
zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú
terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca však takúto terminológiu nepoužil, ale k
termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu
tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto
ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok
poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k)
cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o
výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v
citovanom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí
uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do
nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii nemôže mať
priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória
a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv.



eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje
medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.

13. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smernice spočívajúci
v eurokomformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť o
výklad v čo najväčšej možnej miere, v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za použitia
vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykový, logicky, systematicky, historicky,
teologicky výklad). Nesmie sa jednak o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady.

14. Súdny dvor medzi nepriame účinky smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo dňa
04. júla 2006, keď uviedol: „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva.

15. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať
členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

16. Otázka priameho účinku smernice sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad,
ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore
medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo
voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice (rozsudok Súdneho
dvora z 26. februára 1986, Marshall 152/84, vo veci Faccin Dori C-91/92, Pfeiffer, C-397/01 a C-403/01).

17. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods.
2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená
judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby
štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.

18. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov
alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si
cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov sa dá určiť
na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné.

19. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012,
cit: „Uvedený zákon (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch) v rámci prístupového
procesu do Európskej Únie zaviedol tzv. spotrebiteľský úver v súlade so smernicou Európskej rady



č. 87/102/EHS za účelom prehĺbenia slobody služieb a sprehľadnenia finančných služieb - k čomu
slúži aj informačná povinnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov,
úrokov či iných poplatkov. Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č.129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) upravoval podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa, pričom pokiaľ v § 4 ods. 2 písm. g) určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN
(bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že
ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ
ako dodávateľ finančnej služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp.
zanedbávať“.

20. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo
potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú
však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme
uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. úroková sadzba, rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej
pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu. K uvedenému záveru dospel aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS
3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti so závažnými dôsledkami pre spotrebiteľa nemôžu
byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

21. Z vykonaného dokazovania bolo naviac jednoznačne preukázané, že v uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluve bol nesprávne uvedený údaj o RPMN z dôvodov, ktoré bližšie podrobne popísal v napadnutom
rozhodnutí prvoinštančný súd. Pokiaľ pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí uvedenej v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b)
zákona, prvoinštančný súd správne žalovaným poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov
a postupoval správne, pokiaľ žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

22. Žalovaný ani v podanom odvolaní neuviedol k absencii údaja o RPMN také skutočnosti, s akými by
sa okresný súd nevysporiadal, resp. ktoré by jeho závery v tomto smere mohli spochybniť.

23. V nadväznosti na uvedené, stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia zo strany
okresného súdu, odvolací súd toto ako správne v odvolaním napadnutej časti  postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žalobkyňa  bola v odvolacom konaní úspešná, avšak trovy odvolacieho konania
jej nevznikli, nakoľko vyjadrenia k odvolaniu a k vyjadreniu žalovaného posielala prostredníctvom mailu.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva  nárok na náhradu
trov tohto odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

:   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.
Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42Csp/25/2017", "guid": "391253e9-b865-45a7-aa47-98904b382b31:9a5a3955-bcf1-4da6-911c-2ef3d80339aa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4dfd6b0e-a11d-43f7-8c23-d32e9008fea4:1a5887b5-6c58-4f7d-af3a-658bf6d6bc8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6111229673.1", "spisova_znacka": "17Co/215/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/215/2012 z 9. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111229673.1"}, {"guid": "e3ffbf14-1555-4ecf-948c-15799c20a8b7:a17b1210-24d4-4893-b174-6fbebd9da47c", "ecli": null, "spisova_znacka": "42Csp/25/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 42Csp/25/2017 z 31. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2017-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e3ffbf14-1555-4ecf-948c-15799c20a8b7:a17b1210-24d4-4893-b174-6fbebd9da47c"}], "citovane_v": [{"guid": "0d39b24f-76f4-4e12-8524-b30dd41e3fb2:a9b16397-a69f-4698-954e-33c548a59d36", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1", "spisova_znacka": "5Co/243/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/243/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117202336.1"}]}