Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/791/2014 z 14. 12. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. decembra 2015, sp. zn. 5Co/791/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1 Krajský súd Košice | 5Co/791/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1 | 2015-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/610746a5-8181-4fb8-b56e-d00fc1bd1b97 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/791/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206029 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office Center, Praha 3, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpenému Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému R. A., v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mesto Gelnica, Gelnica, Banícke námestie 4, IČO: 00 329 061, o zaplatenie 648 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/278/2013-35 z 28.1.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky, doručeným mu a podaným podľa čl.4 ods.1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal, čo uviedol v časti údaje o pohľadávke a, že na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky vystavenej „odporom“ 16.9.2009 s údajmi, ktoré reprodukoval. Zdôraznil, že prednostne posúdil nárok žalobcu podľa spotrebiteľského práva, poukazujúc na právny názor vyslovený Krajským súdom (ďalej len KS) v Košiciach v uznesení 4Ncb/441/2013 z 27.6.2013, a uviedol, čo zistil z uznesenia Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 13Er/77/2011 z 8.4.2011. Citujúc znenie čl.2 ods.1,čl.4 ods.4. a bodu 13 Nariadenia, § 39,§ 52 ods.1,2,4,§ 53 ods. 1,2,3,ods.4 písm. k),ods.5,§ 54 ods.1,2 O. z. a § 4 ods.6,7 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/86 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom ku dňu podpísania Zmluvy o úvere č.7281491 z 10.2.2009, uviedol, že KS v Prešove uznesením 6Co/156/2013 zo 16.10.2013 predložil podľa „čísla“ 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len EÚ) a čl.19 ods.3 písm. b) Zmluvy o EÚ súdnemu dvoru „prejudicionálnu“ otázku týkajúcu sa obdobného konania [vzhľadom „k tomu“, že ide o hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky (ďalej len SR)], že táto otázka znie, či sa má čl.6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl.4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať tak, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, že KS Prešov následne prerušil konanie do skončenia konania o tejto „prejudicionálnej“ otázke, že s poukazom na skutočnosť, že KS v Košiciach, ako jemu nadriadený súd, v tejto veci už vyslovil, v uvedenom uznesení jednoznačný názor, že má prednostne posudzovať nárok uplatnený žalobcom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci konal, aj v snahe urobiť zadosť účelu Nariadenia, t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné konanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia), že podľa Nariadenia skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade s vnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ust. SR, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku. Poukázal na čl.4 ods.4 Nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci koná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne, znamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich čl. tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania, t.j. nezasiela žalovanému príslušné tlačivo C a ani žalobcovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože už z písomných informácií žalobcu priložených k návrhu, ale aj z jeho (súdu) činnosti je zjavné, že pohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani prípustný, že práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia a zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie takýto postup súdu pred čl.5, t.j. pred priebehom konania, preto postupom podľa § 156 ods.3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na svojej úradnej tabuli, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj na internetovej stránke. Po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom žalobcu, predloženými dôkazmi a písomnými informáciami zo strany žalobcu, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup, ktorý upravuje Nariadenie od čl.5 a n. Poukázal na § 121 O. s. p., podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, že je mu známe z množstva konaní, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky z úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže „sa jednalo“ o spotrebiteľské úvery, že sa oboznámil so skutočnosťami známymi mu z jeho činnosti - rozhodnutiami v exekučnom konaní OS Spišská Nová Ves 13Er/77/2011 s tým, že šlo o skutočnosti, ktoré netreba dokazovať v pravom slova zmysle, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a to, že zmenka, ktorú predložil žalobca zabezpečovala úver poskytnutý spotrebiteľovi mal možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že nadobudol množstvo takýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že jeho predmetom činnosti, ktorý má zapísaný v Obchodnom registri, je poskytovanie úverov, resp. pôžičiek spotrebiteľom a, že ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a jestvujú indície, že zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom čo zmenka zabezpečovala. V tejto súvislosti poukázal na nemecký spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov, že právo zo zmenky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní na ňom, bolo už uplatnené jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal sa tak exekučným titulom a na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému na vymoženie priznanej sumy a jej prísl. v exekučnom konaní, že exekučný súd však žiadosť na vydanie poverenia zamietol a následne exekučné konanie zastavil a exekučné konanie je tak právoplatne skončené, že nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne konštatoval rozpor konania oprávneného v exekučnom konaní, t.j. predchodcu žalobcu s platnými právnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. platného v čase uzavretia zmluvy, že na základe úverovej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver 350 €, ktorý mal splácať v 12 mesačných splátkach po 58 €, zaplatil by teda celkove 696 €, že uver zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka už exekučným súdom a teda je neplatná, že pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, že v tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 350 €, z ktorých 30 % predstavuje 105 €, že je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 455 € a nie na sumu 708 €, ako bolo vyplnené v tomto prípade a keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní, ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.258/01 Z. z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a prihliada k nej i bez návrhu z úradnej povinnosti. Poukázal na to, že podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne. Zmenkový úrok v takejto výške považoval za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Takéto dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku považoval za podmienku, ktorá je podľa Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého prísl. pohľadávky a, že vzhľadom na uvedené dohoda o vyplnení zmenky je, aj pokiaľ sa týka zmenkového úroku, podľa § 53 ods.4 písm. k) O. z. neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Tiež poukázal na § 37 ods.1 O. z. (citoval jeho znenie), že v danej veci spotrebiteľ - žalovaný vstúpil do vzťahu s právnym predchodcom žalobcu na základe úverovej zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo jeho primárnym záujmom, že znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o vyplnení blankozmenky nemohol ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom žalobcu a text zmluvných podmienok len ťažko mohol plne pochopiť a, že je mu známe z jeho činnosti, že úverové podmienky predchodcu žalobcu sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ide o pomerne dlhý text, ktorý obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so zmenkou. Považoval pohľadávku žalobcu uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na uvedené zákonné ust. a ich následne aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom konaní celá táto zmenka bola predmetom skúmania, preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho postupu, ktorý upravuje Nariadenie v čl.5 a n., s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia a jeho čl.4 ods.4, návrh žalobcu zamietol. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia podporne, a to už mimo posúdenia nároku žalobcu podľa spotrebiteľských predpisov, poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ by preskúmaval zmenku podľa zák.č.191/50 Zb. „o zmenkách a šekoch“ (správne Zákon zmenkový a šekový; poznámka odvolacieho súdu) v znení neskorších predpisov, nebol by žalobca úspešný, že z jeho tvrdenia vyplynulo, že predložená zmenka je vistazmenkou, no po preskúmaní zmenky „z pohľadu“ jej splatnosti dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené 2 možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti, že neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu zaplatím za túto zmenku pri predložení je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia je uvedená splatnosť na určitý čas, že nemožno považovať tento údaj za predlženie lehoty podľa § 34 ods.1 zák.č.191/50 Zb., keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky a, že ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011, ktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené 2 rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do 2 rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na § 33 ods.2 zák.č.191/50 Zb. a, že z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z týchto dôvodov by žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie citoval) s tým, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On (žalobca), a podľa dostupných informácií ani žalovaný, však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb. dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho (žalobcovo) právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 10. Je (žalobca) majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 12. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., súd porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 15. Súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše mu (žalobcovi) nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 16. Opakoval skutočnosti uvedené v 15. bode. 17. Súd označil uplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Podľa Nariadenia je však možné v zmysle čl.4 Nariadenia považovať uplatnený nárok za zjavne neopodstatnený len vtedy, ak nie sú splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Nárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je v podmienkach SR vymáhateľný súdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O. s. p. a nárok je vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná. 18. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z tohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. 19. Uvedený záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto konania. Prejudiciálnou otázkou sa mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju právomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 20. Uvedený rozsudok sa zároveň týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje, resp. než na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 21. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný skutkový základ veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito podstatnými skutkovými odlišnosťami sú i. a., že súd charakter účastníka konania ako spotrebiteľa neskúmal z úradnej povinnosti (ako to uvádza súd vo svojom rozsudku), ale charakter účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konania C-419/2011 bol nárok zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom predmetom tohto konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré zmenku uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v súvislosti s § 17 ZŠZ, ktoré súd celkom opomenul. 22. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia súd poukazuje na bližšie „neidentifikový“ nemecký rozsudok [z konaní na iných súdoch však odhaduje, že má ísť o rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu (BGH) 25.2.1965 - II. „Zaitschrift“ für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftsrecht 191/62 Hamm]. Z tohto rozhodnutia má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera. 23. Uvádza (žalobca), že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie je dostupné. Súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré by umožňovali dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal súd vo svojom odôvodnení. Z tohto dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. 24. Vo všeobecnosti je však možné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad, a to z dôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Zároveň, ak súd nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť neskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. 25. Akokoľvek, rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR (zák.č.191/50 Sb.). 26. V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že Nemecký najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a SR. Použitie záverov cudzích súdov, ktoré aplikujú svoje právo na slovenské právne prostredie považuje za neprijateľné. 27. Citoval čl. 144 Ústavy SR. Súd nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. 28. Záveru súdu o prelomení abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva z takmer 50 ročného rozhodnutia Nemeckého najvyššieho súdu, priamo odporuje záver NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval, čo sa v ňom uvádza. 29. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004) a z jeho odôvodnenia citoval. 30.Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 31. Súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom zaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. 32. Z uvedeného znenia zmenky nevyplýva žiadny rozpor v splatnosti. Splatnosť zmenky je jednoznačne určená na videnie, teda po predložení. Veta ,na platenie predložiť v lehote 4 roky od vystavenia, predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa § 34 ods.1 tretia veta ZŠZ. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Po predložení zmenky v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Neexistuje teda žiadna postupná splatnosť. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Súd dospel k záveru, že na zmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný. 34. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 35. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval z neho). 36. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého citoval. 37. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 38. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 39. Súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho (žalobcovej) skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho (žalobcove) závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. 40. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. 41. Súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom zaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. 42. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len 4 spôsobmi predpokladanými zák., inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zák. explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po r.1930 (konanie Ženevskej konferencie), od kedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: na predloženie, po predložení, pri predložení, na videnie. Takéto označenie sa uvádza v staršej, ako aj novšej doktríne (napr.: Kizlink, K. - Spišiak, J.: Zmenkové právo. Bratislava 1944, s.217, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2012, s.182, Kovařík, Z.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2011, s.130). 43. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti pri predložení je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenky splatnej na videnie. 44. V zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do 1 roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v zák. explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zák. prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba, ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko, kedy a kde má platiť). 45. V tejto veci je na zmenke uvedené na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova na platenie, predložiť. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie v lehote 4 rokov od vystavenia. Predložka v podľa synonymického slovenského slovníka vyjadruje aj časové okolnosti a jej synonymom je spojka počas. Podstatné meno lehota podľa synonymického slovenského slovníka znamená obdobie ako určitý časový úsek. Na základe uvedených výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od vystavenia. Tzn., že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím 4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. 46. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené predložka do, a to tak, že údaj by mal znieť na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia. Uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a význame obsahu slov aj bez uvedenia predložky do ako bolo analyzované. Je potrebné mať na zreteli, že určité slovné výrazy, aby mali totožný charakter je možné vyjadriť aj inou slovnou kombináciou bez toho, že by sa zmenil ich význam. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmenkovom práve sa pri výklade síce aplikuje princíp rigor cambialis, ktorý znamená zmenkovú prísnosť po formálnej stránke z hľadiska obsahu zmenky. Formálny prístup však nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. 47. Na základe uvedeného údaj Zaplatím za túto zmenku pri predložení si navzájom nekonkuruje s údajom ,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, pretože ide o 2 rozličné údaje s 2 rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. 48. Pokiaľ ide o argument, že NS SR mal v rozsudku 1Obdo 59/2010 z 26.1.2011 uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené „dve“ rozdielne údaje splatnosti, a to na videnie a do 2 rokov od vystavenia, k tomuto uvádza nasledovné. Je pravdou, že nie je prípustné, aby v zmysle čl. I § 33 ZZŠ boli v jednej a tej istej listine (zmenke) uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto by robili listinu vnútorne rozpornou, čo má za následok jej ničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia súdeného prípadu NS pri uvedení konštatácie KS v Nitre ako odvolacieho súdu (s.3 rozsudku) skôr vyplýva (aj keď nie je presne popísaný celý text zmenky), že na listine boli uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, a to splatná na videnie, t.j. ide o vistazmenku a zároveň splatná do 2 rokov od vystavenia, t.j. ide o datozmenku. Ak tieto údaje boli uvedené takto, potom je pravdou, že text je na listine vnútorne rozporný a KS v Nitre ako súd odvolací správne skonštatoval, že zmenka je ničotná (neplatná). Nad rámec uvedeného treba poznamenať, že NS SR ako súd dovolací sa touto otázkou v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. V ním (žalobcom) posudzovanom prípade v tejto analýze sa však o takúto skutkovú situáciu vôbec nejedná! V posudzovanom prípade je uvedený údaj splatnosti: na videnie, avšak iný údaj: na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. 1 § 34 ods.1 ZZŠ, čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu na platenie predložiť... Z toho dôvodu nie je možné vôbec argumentovať citovaným judikátom NS SR, pretože ide o skutkovo inú situáciu a navyše sa dovolací súd týmto problémom ani vôbec nezaoberal. 49. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhradu trov odvolacieho konania: 41,50 € bez DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH režijný paušál. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju (vyjmúc preskúmania zmenky „z pohľadu“ jej splatnosti, čo na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemá nijaký vplyv) právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne. Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm. h) O. s. p.]. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací dôvod nie je daný. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému žiadne trovy nevznikli. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.