{"guid": "0d33ff85-8de6-41a6-96f2-b15de6498f34:610746a5-8181-4fb8-b56e-d00fc1bd1b97", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1", "spisova_znacka": "5Co/791/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/791/2014 z 14. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 14. decembra 2015, sp. zn. 5Co/791/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1", "identifikacne_cislo": "7613206029", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Andrej Šalata", "sudca_id": 90, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrej-salata-90", "datum_vydania": "2015-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/610746a5-8181-4fb8-b56e-d00fc1bd1b97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 5Co/791/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7613206029\nDátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7613206029.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.\nSlávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Nagano Office\nCenter, Praha 3, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpenému Fridrich\nPaľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému R. A., v súčasnosti na\nneznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mesto Gelnica, Gelnica, Banícke námestie 4, IČO: 00\n329 061, o zaplatenie 648 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/278/2013-35 z 28.1.2014\nOkresného súdu Spišská Nová Ves\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  rozsudok.\nŽalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal.\nV odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky, doručeným\nmu a podaným podľa čl.4 ods.1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č.861/2007\nz 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len\nNariadenie) domáhal, čo uviedol v časti údaje o pohľadávke a, že na osvedčenie svojho nároku predložil\noriginál zmenky vystavenej „odporom“ 16.9.2009 s údajmi, ktoré reprodukoval. Zdôraznil, že prednostne\nposúdil nárok žalobcu podľa spotrebiteľského práva, poukazujúc na právny názor vyslovený Krajským\nsúdom (ďalej len KS) v Košiciach v uznesení 4Ncb/441/2013 z 27.6.2013, a uviedol, čo zistil z uznesenia\nOkresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves 13Er/77/2011 z 8.4.2011. Citujúc znenie čl.2 ods.1,čl.4\nods.4. a bodu 13 Nariadenia, § 39,§ 52 ods.1,2,4,§ 53 ods. 1,2,3,ods.4 písm. k),ods.5,§ 54 ods.1,2\nO. z. a § 4 ods.6,7 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č.71/86 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,\nv znení platnom ku dňu podpísania Zmluvy o úvere č.7281491 z 10.2.2009, uviedol, že KS v Prešove\nuznesením 6Co/156/2013 zo 16.10.2013 predložil podľa „čísla“ 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\n(ďalej len EÚ) a čl.19 ods.3 písm. b) Zmluvy o EÚ súdnemu dvoru „prejudicionálnu“ otázku týkajúcu sa\nobdobného konania [vzhľadom „k tomu“, že ide o hromadné žaloby v rámci Slovenskej republiky (ďalej\nlen SR)], že táto otázka znie, či sa má čl.6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.2003 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl.4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 vykladať\ntak, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej,\nktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v\nžiadnej fáze ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej\npodmienky, že KS Prešov následne prerušil konanie do skončenia konania o tejto „prejudicionálnej“\notázke, že s poukazom na skutočnosť, že KS v Košiciach, ako jemu nadriadený súd, v tejto veci už\nvyslovil, v uvedenom uznesení jednoznačný názor, že má prednostne posudzovať nárok uplatnený\n\nžalobcom podľa spotrebiteľského práva a chrániť tak spotrebiteľa, konanie neprerušoval a vo veci\nkonal, aj v snahe urobiť zadosť účelu Nariadenia, t.j. zjednodušiť, zrýchliť a zhospodárniť cezhraničné\nkonanie v spotrebiteľských a obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Nariadenia), že\npodľa Nariadenia skúmal zjavnú neopodstatnenosť pohľadávky a neprípustnosť návrhu v súlade s\nvnútroštátnym právom, t.j. so zákonnými ust. SR, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku. Poukázal na čl.4\nods.4 Nariadenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak súd alebo tribunál, ktorý vo veci\nkoná zistí, že pohľadávka sa zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, návrh zamietne,\nznamená to, že už nepostupuje podľa nasledujúcich čl. tohto Nariadenia, ktoré upravujú priebeh konania,\nt.j. nezasiela žalovanému príslušné tlačivo C a ani žalobcovi nezasiela príslušné tlačivo B, pretože\nuž z písomných informácií žalobcu priložených k návrhu, ale aj z jeho (súdu) činnosti je zjavné, že\npohľadávka je neopodstatnená a návrh nie je ani prípustný, že práve v záujme urýchlenia, zjednodušenia\na zhospodárnenia konania upravuje Nariadenie takýto postup súdu pred čl.5, t.j. pred priebehom\nkonania, preto postupom podľa § 156 ods.3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\nna svojej úradnej tabuli, v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením, čo samozrejme bolo uverejnené aj\nna internetovej stránke. Po dôslednom oboznámení sa so žalobným návrhom žalobcu, predloženými\ndôkazmi a písomnými informáciami zo strany žalobcu, ako aj so skutočnosťami, ktoré sú mu známe\nz jeho činnosti, dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť a nie je namieste ani postup,\nktorý upravuje Nariadenie od čl.5 a n. Poukázal na § 121 O. s. p., podľa ktorého netreba dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, že je mu známe z množstva konaní, že\npôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť s.r.o. si uplatňovala nároky zo zmeniek, ktoré zabezpečovali nároky\nz úverových zmlúv, v ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže „sa jednalo“ o\nspotrebiteľské úvery, že sa oboznámil so skutočnosťami známymi mu z jeho činnosti - rozhodnutiami\nv exekučnom konaní OS Spišská Nová Ves 13Er/77/2011 s tým, že šlo o skutočnosti, ktoré netreba\ndokazovať v pravom slova zmysle, že základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a\nžalovaným má jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny\nprostriedok zo spotrebiteľského vzťahu a to, že zmenka, ktorú predložil žalobca zabezpečovala úver\nposkytnutý spotrebiteľovi mal možnosť preskúmať, zvlášť s poukazom na to, že nadobudol množstvo\ntakýchto zmeniek a nadobudol ich od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že jeho predmetom\nčinnosti, ktorý má zapísaný v Obchodnom registri, je poskytovanie úverov, resp. pôžičiek spotrebiteľom\na, že ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a jestvujú indície, že zabezpečovala úver alebo pôžičku\npre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový veriteľ si mal preskúmať v\nsúlade so spotrebiteľským právom čo zmenka zabezpečovala. V tejto súvislosti poukázal na nemecký\nspotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol zmenky od subjektu, predmetom činnosti ktorého\nje poskytovanie úverov, že právo zo zmenky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní na ňom, bolo\nuž uplatnené jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel, že\nrozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, stal\nsa tak exekučným titulom a na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému\nna vymoženie priznanej sumy a jej prísl. v exekučnom konaní, že exekučný súd však žiadosť na vydanie\npoverenia zamietol a následne exekučné konanie zastavil a exekučné konanie je tak právoplatne\nskončené, že nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru exekučného súdu, ktorý jednoznačne\nkonštatoval rozpor konania oprávneného v exekučnom konaní, t.j. predchodcu žalobcu s platnými\nprávnymi predpismi, keď úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou na sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4\nods.6 zák.č.258/01 Z. z. platného v čase uzavretia zmluvy, že na základe úverovej zmluvy poskytol\nprávny predchodca žalobcu žalovanému úver 350 €, ktorý mal splácať v 12 mesačných splátkach po\n58 €, zaplatil by teda celkove 696 €, že uver zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení,\nktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná\npodmienka už exekučným súdom a teda je neplatná, že pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená,\nzmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného\nspotrebiteľského úveru a prísl. vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, že v tomto\nprípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľ poskytol žalovanému úver 350\n€, z ktorých 30 % predstavuje 105 €, že je tak zjavné, že veriteľ mohol od žalovaného prijať zmenku\nvyplnenú maximálne na sumu 455 € a nie na sumu 708 €, ako bolo vyplnené v tomto prípade a keďže\nzmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore s § 4\nods.6 zák.č.258/01 Z. z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom,\nči exekučnom konaní, ak teda predchodca žalobcu zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v\nrozpore s uvedeným ust. zák.č.258/01 Z. z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 O. z. s tým,\nže absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a prihliada k nej i bez návrhu z úradnej povinnosti.\nPoukázal na to, že podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 %\n\ndenne. Zmenkový úrok v takejto výške považoval za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže ide\no sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.\nTakéto dojednanie dohody o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku považoval za podmienku,\nktorá je podľa Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, keďže ide o podmienku, ktorej dôsledkom a\núčinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého prísl.\npohľadávky a, že vzhľadom na uvedené dohoda o vyplnení zmenky je, aj pokiaľ sa týka zmenkového\núroku, podľa § 53 ods.4 písm. k) O. z. neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Tiež\npoukázal na § 37 ods.1 O. z. (citoval jeho znenie), že v danej veci spotrebiteľ - žalovaný vstúpil do\nvzťahu s právnym predchodcom žalobcu na základe úverovej zmluvy a to Zmluvy o spotrebiteľskom\núvere, čo bolo jeho primárnym záujmom, že znenie zmluvných podmienok, ktoré obsahujú aj dohodu o\nvyplnení blankozmenky nemohol ovplyvniť, keďže bolo vopred pripravené predchodcom žalobcu a text\nzmluvných podmienok len ťažko mohol plne pochopiť a, že je mu známe z jeho činnosti, že úverové\npodmienky predchodcu žalobcu sú písané veľmi malým nahusteným písmom, ide o pomerne dlhý text,\nktorý obsahuje množstvo odborných právnych termínov a to aj v súvislosti so zmenkou. Považoval\npohľadávku žalobcu uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú, vzhľadom na uvedené zákonné ust.\na ich následne aplikovanie na tento prípad a návrh za neprípustný, kedy v podstate už v exekučnom\nkonaní celá táto zmenka bola predmetom skúmania, preto bez nariadenia pojednávania a bez ďalšieho\npostupu, ktorý upravuje Nariadenie v čl.5 a n., s poukazom na bod 13 Preambuly Nariadenia a jeho čl.4\nods.4, návrh žalobcu zamietol. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia podporne, a to už mimo posúdenia\nnároku žalobcu podľa spotrebiteľských predpisov, poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ by preskúmaval\nzmenku podľa zák.č.191/50 Zb. „o zmenkách a šekoch“ (správne Zákon zmenkový a šekový; poznámka\nodvolacieho súdu) v znení neskorších predpisov, nebol by žalobca úspešný, že z jeho tvrdenia vyplynulo,\nže predložená zmenka je vistazmenkou, no po preskúmaní zmenky „z pohľadu“ jej splatnosti dospel k\nzáveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené 2 možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu\nneplatnosť, z dôvodu jej neurčitosti, že neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na\nzmenke, keď zo zápisu zaplatím za túto zmenku pri predložení je uvedená splatnosť na nahliadnutie\na z údaju na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia je uvedená splatnosť na určitý čas, že\nnemožno považovať tento údaj za predlženie lehoty podľa § 34 ods.1 zák.č.191/50 Zb., keďže tento údaj\nvzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky a, že ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predlžiť lehotu\nna videnie zmenky, údaj mal správne znieť na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 1Obdo/59/2010 z 26.1.2011,\nktorý konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené 2 rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do 2 rokov\nod vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na § 33 ods.2 zák.č.191/50 Zb. a, že z\nuvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus a aj z\ntýchto dôvodov by žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. (jeho znenie\ncitoval) s tým, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný a úspešnému\nžalovanému trovy konania nevznikli.\nProti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b)\nO. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221\nods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205\nods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným\nspisom a ďalšími listinnými dôkazmi. On (žalobca), a podľa dostupných informácií ani žalovaný, však\ndokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §\n120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd\nvychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.\nPrejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom\nsporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že\núčastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých\nokolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia,\nhovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,\nktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č.191/50 Sb.\ndokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme\na obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,\nktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 4. § 120\nods.1 O. s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie,\n\nktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie\nnenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť\npríčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného\ndoterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci\nsúd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky.\nZ uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v\nzmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,\nnevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke\nvykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu\nrovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom konaní\nsvoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne\npredloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej\nsamo jeho (žalobcovo) právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným\nprostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.6\nNariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky\nodmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný\nnie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky\nvoči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania\na rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej\niniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré\núdajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom\nnedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne\nrozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad\npre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec\nnavrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto\nkonaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému\nprakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje\nvýrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR,\nako aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na\nzáklade aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych\npredpisov a práva EÚ. 10. Je (žalobca) majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom\nakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú\nzmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju\nspájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných\nust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal\na ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka\na nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za\nzmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.\n12. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva,\nže žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,\nktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže\nčiniť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo\n3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za\nurčitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená\nzo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie\nsvojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal\nsúd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme\nzachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s.\np.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu\npovinnosť súdu prekročením  § 5 ods.1 O. s. p., súd porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných\nprostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali\nbyť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR\n5Obo 3/2008 z 22.10.2008 15. Súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver\nsúdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z\núčastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah\nmedzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše mu (žalobcovi) nie je známy\nobsah údajného zmluvného záväzku. 16. Opakoval skutočnosti uvedené v 15. bode. 17. Súd označil\nuplatnenú pohľadávku za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Podľa Nariadenia je však\n\nmožné v zmysle čl.4 Nariadenia považovať uplatnený nárok za zjavne neopodstatnený len vtedy, ak\nnie sú splnené podmienky konania podľa O. s. p. alebo žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.\nNárok sa v zmysle nariadenia považuje za neprípustný, ak nie je v podmienkach SR vymáhateľný\nsúdnou cestou. V danom prípade boli splnené všetky podmienky konania v zmysle O. s. p. a nárok\nje vymáhateľný súdnou cestou. Predikcia súdu je zásadne mylná. 18. V odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-419/2011 z 14.3.2013. Súd z\ntohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.\n19. Uvedený záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011\nje riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto konania. Prejudiciálnou\notázkou sa mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru\nžalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju\nprávomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 20. Uvedený rozsudok\nsa zároveň týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje, resp. než\nna aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 21. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný skutkový\nzáklad veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito podstatnými\nskutkovými odlišnosťami sú i. a., že súd charakter účastníka konania ako spotrebiteľa neskúmal z\núradnej povinnosti (ako to uvádza súd vo svojom rozsudku), ale charakter účastníka pre určenie\nprávomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konania C-419/2011 bol nárok\nzo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom predmetom tohto konania je\nnárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré zmenku uplatňujú má osobitný\nvýznam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne námietky v súvislosti s § 17 ZŠZ,\nktoré súd celkom opomenul. 22. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia súd poukazuje na bližšie\n„neidentifikový“ nemecký rozsudok [z konaní na iných súdoch však odhaduje, že má ísť o rozhodnutie\nNemeckého najvyššieho súdu (BGH) 25.2.1965 - II. „Zaitschrift“ für das gesamte Handelsrecht und\nWirtschaftsrecht 191/62 Hamm]. Z tohto rozhodnutia má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako\nabstraktného cenného papiera. 23. Uvádza (žalobca), že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto\nrozhodnutie mu nie je dostupné. Súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré by\numožňovali dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal súd vo svojom odôvodnení. Z tohto dôvodu nie je možné\nk použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. 24. Vo všeobecnosti\nje však možné konštatovať, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávaný prípad, a to z\ndôvodu, že rozhodnutie Nemeckého najvyššieho súdu je takmer 50 rokov staré. V období jeho vzniku\nprakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské právo, na ktorom súd založil svoje rozhodnutie. Zároveň,\nak súd nebol schopný na podporu svojho názoru o prelomení zásady abstraktnosti zmenky nájsť\nneskoršie rozhodnutie, zrejme ide o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať.\n25. Akokoľvek, rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej právnej\núpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku SR (zák.č.191/50 Sb.). 26. V neposlednom rade je potrebné\nkonštatovať, že Nemecký najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci rozhodoval podľa nemeckého práva,\nktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje od slovenského zmenkového práva, ktoré je\nsúd povinný aplikovať v tejto veci. Súd sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so\nzhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a SR. Použitie záverov cudzích súdov, ktoré aplikujú\nsvoje právo na slovenské právne prostredie považuje za neprijateľné. 27. Citoval čl. 144 Ústavy SR. Súd\nnemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva alebo s použitím nemeckej judikatúry. 28. Záveru\nsúdu o prelomení abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva z takmer 50 ročného rozhodnutia Nemeckého\nnajvyššieho súdu, priamo odporuje záver NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval, čo sa v ňom uvádza.\n29. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke\nsoudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004) a z jeho odôvodnenia citoval. 30.Vzhľadom na to, že NS\nČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento\njudikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný\na samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 31. Súd dospel k záveru, že\nzmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu\nmedzi na zmenke napísaným údajom zaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie\npredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. 32. Z uvedeného znenia zmenky nevyplýva žiadny rozpor v\nsplatnosti. Splatnosť zmenky je jednoznačne určená na videnie, teda po predložení. Veta ,na platenie\npredložiť v lehote 4 roky od vystavenia, predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky\nk plateniu podľa § 34 ods.1 tretia veta ZŠZ. Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v\nmomente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia. Po predložení\nzmenky v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Neexistuje teda žiadna postupná splatnosť. Záver súdu\n\nje teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Súd dospel k záveru, že na\nzmenke napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný. 34. V tejto súvislosti\nje nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav\njeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase\nvystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje\n0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 35. V tejto súvislosti je\nna mieste poukázať na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (citoval z neho). 36. Poukázal\naj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních\nrozhodnutí a stanovisek č.59/2004), z odôvodnenia ktorého citoval. 37. V okolnostiach rozhodnutia\nsúdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť\nzáväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na\nzmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný\na má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne\nnámietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. 38. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny\nzmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý\nzmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s\ndobrými mravmi, a teda neplatnosťou by (na základe argumentácie súdu - s ktorou nesúhlasí) mohla\nmôže byť postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd\nby tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým\nmravom. 39. Súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť\nuplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje\nuznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho (žalobcovej) skutkovo a\nprávne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie\nKS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne\nzhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho (žalobcove) závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho\nrozhodnutia uvádza. 40. Napadnuté rozhodnutie je zároveň prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje\nodňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že\nžalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva\nz rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR, na ktorú poukazuje v tomto\nodvolaní a ktorá má byť súdu známa. 41. Súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj\nsplatnosti. Neurčitosť splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom\nzaplatím za túto zmenku pri predložení a údajom na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.\n42. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len 4 spôsobmi predpokladanými zák.,\ninak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide\no tzv. vistazmenku). Zák. explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania\ndoložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína\na judikatúra po r.1930 (konanie Ženevskej konferencie), od kedy sa datuje platná právna úprava. Je\nzaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými\nvyjadreniami: na predloženie, po predložení, pri predložení, na videnie. Takéto označenie sa uvádza\nv staršej, ako aj novšej doktríne (napr.: Kizlink, K. - Spišiak, J.: Zmenkové právo. Bratislava 1944,\ns.217, Kotásek, J.: Zákon směnečný a šekový. Praha 2012, s.182, Kovařík, Z.: Zákon směnečný a\nšekový. Praha 2011, s.130). 43. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako\núdaj splatnosti pri predložení je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j.\nzmenky splatnej na videnie. 44. V zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné\npredložiť na platenie do 1 roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo\nskrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v\nzák. explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Dôležité je,\naby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Je potrebné\nmať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo\nzák. prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie\nkritériá (tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková prísnosť. Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis\nmali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba,\nktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne\nuvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko, kedy a kde má platiť). 45. V tejto veci je na\nzmenke uvedené na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Pri jazykovom výklade uvedeného\nje celkom zrejmý význam slova na platenie, predložiť. Otázkou je, čo znamená slovné spojenie v\nlehote 4 rokov od vystavenia. Predložka v podľa synonymického slovenského slovníka vyjadruje aj\nčasové okolnosti a jej synonymom je spojka počas. Podstatné meno lehota podľa synonymického\n\nslovenského slovníka znamená obdobie ako určitý časový úsek. Na základe uvedených výkladových\npravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od\nvystavenia. Tzn., že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy (od vystavenia) do kedy (uplynutím\n4 rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky\nzodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.1\nZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie, počas ktorého má byť zmenka predložená na\nplatenie predĺžené, čo sa stalo aj v tomto prípade tým, že obdobie bolo predĺžené na 4 roky. 46. Nie je\nmožné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedené\npredložka do, a to tak, že údaj by mal znieť na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia.\nUvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade a význame obsahu slov aj bez uvedenia predložky do\nako bolo analyzované. Je potrebné mať na zreteli, že určité slovné výrazy, aby mali totožný charakter je\nmožné vyjadriť aj inou slovnou kombináciou bez toho, že by sa zmenil ich význam. Zároveň je potrebné\nzdôrazniť, že v zmenkovom práve sa pri výklade síce aplikuje princíp rigor cambialis, ktorý znamená\nzmenkovú prísnosť po formálnej stránke z hľadiska obsahu zmenky. Formálny prístup však nie je totožný\ns formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. 47. Na základe uvedeného údaj Zaplatím\nza túto zmenku pri predložení si navzájom nekonkuruje s údajom ,na platenie predložiť v lehote 4 rokov\nod vystavenia, pretože ide o 2 rozličné údaje s 2 rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t.j.\nnejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku\ncharakterizujeme o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje\nobdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. 48. Pokiaľ ide o argument, že NS SR\nmal v rozsudku 1Obdo 59/2010 z 26.1.2011 uviesť, že zmenka je neplatná, ak sú na nej uvedené „dve“\nrozdielne údaje splatnosti, a to na videnie a do 2 rokov od vystavenia, k tomuto uvádza nasledovné. Je\npravdou, že nie je prípustné, aby v zmysle čl. I § 33 ZZŠ boli v jednej a tej istej listine (zmenke) uvedené\n2 rozdielne údaje splatnosti, pretože tieto by robili listinu vnútorne rozpornou, čo má za následok jej\nničotnosť (neplatnosť). Z odôvodnenia súdeného prípadu NS pri uvedení konštatácie KS v Nitre ako\nodvolacieho súdu (s.3 rozsudku) skôr vyplýva (aj keď nie je presne popísaný celý text zmenky), že na\nlistine boli uvedené 2 rozdielne údaje splatnosti, a to splatná na videnie, t.j. ide o vistazmenku a zároveň\nsplatná do 2 rokov od vystavenia, t.j. ide o datozmenku. Ak tieto údaje boli uvedené takto, potom je\npravdou, že text je na listine vnútorne rozporný a KS v Nitre ako súd odvolací správne skonštatoval, že\nzmenka je ničotná (neplatná). Nad rámec uvedeného treba poznamenať, že NS SR ako súd dovolací sa\ntouto otázkou v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. V ním (žalobcom) posudzovanom prípade\nv tejto analýze sa však o takúto skutkovú situáciu vôbec nejedná! V posudzovanom prípade je uvedený\núdaj splatnosti: na videnie, avšak iný údaj: na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia nie je ďalší\núdaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na\nplatenie v zmysle čl. 1 § 34 ods.1 ZZŠ, čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu na platenie predložiť...\nZ toho dôvodu nie je možné vôbec argumentovať citovaným judikátom NS SR, pretože ide o skutkovo\ninú situáciu a navyše sa dovolací súd týmto problémom ani vôbec nezaoberal. 49. Záver súdu je teda\nnesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu\nžiadal zmeniť rozsudok, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky sa v celom rozsahu vyhovie a prizná\nsa mu náhradu trov odvolacieho konania: 41,50 € bez DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH\nrežijný paušál.\nOdvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.\nneuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal\nodvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3  O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s.\np., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju (vyjmúc preskúmania zmenky „z\npohľadu“ jej splatnosti, čo na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemá nijaký vplyv) právne posúdil,\nodôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom\nrozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.\nSúd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred\nsúdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že\nnepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.1 písm.\nh) O. s. p.].\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku\nktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.\nPodľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nsú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom\nposudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom\npoučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania\n\nalebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len\nvtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací\ndôvod nie je daný.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci\npodľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak\npoužil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne\nho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu\npod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).\nKeď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom\npoužitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému\nskutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil\nsprávny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a\nvec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\nSúd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.\nzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach\núčastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:\nVzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca\npri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti\nuplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.\nhodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich\nvzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu\nje tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z.  v znení účinnom od\n1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej\nzmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s  § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01\nZ. z.\nPodľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie\nkonanie.\nPodľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\nŽalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému\nžiadne trovy nevznikli.\nVýsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/278/2013", "guid": "19973a8b-669f-494a-bd39-d733d6b22b70:2a9328ee-d31d-480e-8a4c-4afea1d32bf6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4c8048c6-d214-42bf-9f91-4a16ef4607cb:29dd14e0-d026-4397-b281-7052f1424ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/77/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Er/77/2011 z 1. 10. 2014", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2014-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c8048c6-d214-42bf-9f91-4a16ef4607cb:29dd14e0-d026-4397-b281-7052f1424ba4"}], "citovane_v": [{"guid": "30340a4e-7656-40b3-82ce-bfd132e87d8b:1ddf426b-efc9-4436-8434-21cd09b759f9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4212228262.4", "spisova_znacka": "5Co/379/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/379/2017 z 25. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4212228262.4"}]}