Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/51/2013 z 30. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. júna 2013, sp. zn. 13CoE/51/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3199894576.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/51/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3199894576.1 | 2013-06-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6331bdf-1e4d-4868-844f-98ff4c9142e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3199894576.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/51/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3199894576
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3199894576.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta 8, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, IČO 30 807 484 proti povinnému BBM
METAL, s.r.o. so sídlom Dubnica nad Váhom, Kmeťova 358/2, IČO: 31 647 774 o vymoženie 1.043,22 €
s prísl., na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu v Trenčíne č.k. 23Er/2830/1999
- 39 zo dňa 05. februára 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a
o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnej exekútorke ich náhradu nepriznal. V konaní bolo preukázané
výpisom z obchodného registra ohľadom povinného, že povinný bol dňa 04. decembra 2010 ex offo
vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania. Nakoľko ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú v exekučnom konaní nemožno
pokračovať, bol daný dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavil. V zásade platí, že exekútorovi patrí
za vykonávanie úkonov exekučnej činnosti v zákonom stanovenom rozsahu odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku). Takúto odmenu v zásade platí povinný.
Výnimočne, v prípadoch výslovne stanovených v ust. § 203 Exekučného poriadku súd môže zaviazať
na zaplatenie takýchto trov oprávneného. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku povinného bez
právneho nástupcu, je zrejmé, že tento nemôže byť zaviazaný na zaplatenie trov exekučného konania.
Samotnú skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie došlo k zániku povinného, nemožno považovať za
zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod zastavenia, ktorý mohol predvídať. Keďže ide o vymáhanie
pohľadávky štátu, oprávnený nemal ani inú možnosť, ako túto vymáhať prostredníctvom núteného
výkonu rozhodnutia. Preto súd rozhodol o trovách exekučného konania tak, ako je uvedené vo výroku.

Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách exekúcie podala včas odvolanie súdna exekútorka.
Uviedla, že súd nesprávne právne vec posúdil. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zn. 5MCdo/21/11 zo dňa 28. januára 2013 a 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 16. januára 2012, kde
sa súd stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v prípade ak došlo k zániku povinného ex
offo (výmazom z OR SR), o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť na základe analógie procesného
práva, teda postupovať podľa § 203 ods. 2 EP, a to aj v exekučných konaniach začatých pred 01.
februárom 2002. Právne použitie analógie procesného práva je rozhodujúcou skutočnosťou pre správny
postup všeobecných súdov pri rozhodovaní o trovách exekúcie aj v exekučných konaniach začatých
pred 01. februárom 2002. Žiadala, aby krajský súd napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní
trov exekúcie zmenil a priznal ich náhradu v zmysle vyúčtovania.



Oprávnený sa písomne vyjadril k odvolaniu súdnej exekútorky s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za správne.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne a
je potrebné ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Z obsahu spisu mal krajský súd za preukázané, že exekúcia vo veci začala dňa 27. decembra
1999, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému
na základe exekučného titulu - rozhodnutia NÚP, OÚP Ilava č.j.: 100/98-Ne zo dňa 10. novembra 1998,
právoplatného a vykonateľného dňa 01. decembra 1998. Okresný súd v Trenčíne dňa 19. decembra
2002 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke H.. I. Y..

Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne povinného bola spoločnosť BBM METAL, s.r.o. so sídlom
Dubnica nad Váhom dňa 04. decembra 2010 uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36CbR/39/2006
- 59 zo dňa 20. septembra 2010, právoplatným dňa 21. októbra 2010 zrušená bez likvidácie
a následne dňa 04. decembra 2010 ex offo vymazaná z obchodného registra.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára
2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31. januára 2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 EP v znení účinnom do 31. januára 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 177,90 € a na ich zaplatenie navrhla zaviazať
oprávneného.

Súdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania
znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže
tento zanikol ku dňu 04. decembra 2010 ako subjekt práv a povinností.

Súd prvého stupňa ďalej správne konštatoval, že oprávneného je možné zaviazať na zaplatenie
trov exekúcie len v zmysle ust. § 203 EP. S poukazom na znenie cit. zák. ust. v znení účinnom do 31.
januára 2002 v spojení s § 235 ods. 2 EP, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať
dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci krajský súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený
nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v
dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal
oprávnený exekútorke dňa 27. decembra 1999, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako
spoločnosť s ručením obmedzeným. Exekučné konanie sa začalo v roku 1999, pričom z obchodného
registra bol povinný vymazaný ku dňu 04. decembra 2010, t.j. 10 rokov po začatí exekučného konania.
Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie,
ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Krajský súd zdôrazňuje, že
podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na vec aplikovať,



nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu dospel krajský súd
k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený podľa
§ 203 EP v znení účinnom do 31. januára 2002.

Krajský súd ďalej poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať
stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, ktoré mu pri exekúcii vzniknú, nemusí viesť k
protiústavným dôsledkom. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13. januára 2005
č.k. II.ÚS 12/2005-4 konštatoval, že ust. § 203 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje
aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že
citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného,
mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Napokon, aj
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č II. ÚS 31/04 uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov
konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor
považuje za účastníka konania) náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl.
51 ods. 1 ústavy).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.