Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/109/2015 z 29. 9. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. septembra 2015, sp. zn. 16CoE/109/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3215202096.1
Krajský súd Trenčín | 16CoE/109/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3215202096.1 | 2015-09-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP, § 251 ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9279b0a-8822-423f-84b8-5cc68c74ceb2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215202096.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/109/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215202096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215202096.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom, Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Z. G., bytom G. XXX/XX, N. nad N., o
vymoženie
401,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 4Er/469/2015-11 zo dňa 27. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie  okresného súdu    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 14.03.2015, doručeným
súdu dňa 12.05.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy  401,07
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00259/09
zo dňa 11.05.2009. Následne sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom a s pripojeným spisom tamojšieho súdu sp. zn.
4Er/454/2009 a zistil, že exekučné konanie je potrebné zastaviť. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. Zistil, že v konaní vedeným na tamojšom
súde pod sp. zn. 4Er/454/2009 bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých
listinných dôkazov, t.j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. 00259/09 zo dňa 11.05.2009.
Uznesením č. k. 4Er/454/2009-36 zo dňa 19.06.2012 bola exekúcia voči povinnému vyhlásená za
neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19CoE/185/2012-83
zo dňa 07.08.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie tamojšieho súdu č. k.
4Er/454/2009-36 zo dňa 19.06.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2012 v spojení uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/185/2012-83 zo dňa 07.08.2012. Konštatoval, že existencia
prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,
o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd
viazaný. Mal za to, že prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania,
existencia ktorých má za následok zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky
rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. mu vyplynulo, že
podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek
za konania. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej k porušeniu
procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky,
a to: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; začne sa opätovne konať
medzi tými istými účastníkmi; začne sa opätovne konať o tej istej veci. Z ustanovenia § 251 ods. 4
O.s.p. vyvodil, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s
podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania, t.j. ak

pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný exekučné konanie
zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. O.s.p. Vzhľadom k
tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej
veci, aplikoval ustanovenie § 159 ods. O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými
účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 4Er/454/2009-36 zo
dňa 19.06.2012. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené, mal za to, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v totožnej
veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné
exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom
právneho zástupcu oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a v § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012
zo dňa 23.01.2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251
ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57
ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res
iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne
rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však
nemá vo svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.
Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor,
že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na
spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 401,07
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00259/09
zo dňa 11.05.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 25.05.2009 a
vykonateľnosť dňa 28.05.2009. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie,
keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 4Er/469/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí č. k. 4Er/454/2009-36 zo dňa 19.06.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. 4Er/454/2009-36 zo dňa 19.06.2012 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00259/09
zo dňa 11.05.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 401,07 Eur
s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č. k.
4Er/454/2009-36 zo dňa 19.06.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko dospel k
záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci
konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/185/2012-83 zo dňa 07.08.2012.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Krajský súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust.       § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 4Er/454/2009-36 zo
dňa 19.06.2012, ktorým exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. g)  Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k
záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci
konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/185/2012-83 zo dňa 07.08.2012. Nakoľko uvedeným uznesením
o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný
v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného
titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého
stupňa č. k. 4Er/454/2009-36 zo dňa 19.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k.
19CoE/185/2012-83 zo dňa 07.08.2012 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é.