Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/771/2014 z 16. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. decembra 2014, sp. zn. 7Co/771/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5113226181.1 Krajský súd Žilina | 7Co/771/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5113226181.1 | 2014-12-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40262e4b-228d-4517-a1c5-f3fc1e51f1fd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113226181.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/771/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226181
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113226181.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom N., D. O. N. X-CX, proti odporcovi: S. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., Z. XXX, v konaní o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žilina z 11. septembra 2014, sp. zn. 14C/148/2014-31, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal zaviazať odporcu na
zaplatenie sumy 50,70 Eur z titulu náhrady cestovného a prirážky k základnému cestovnému podľa §
8 ods. 5 Zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení účinnom do 30.12.2011, v spojení
s článkom 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v súlade s článkom 5
Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval
dňa 30.01.2012, na linke MHD č. 15, číslo voza 7801/1 bez cestovného lístka. V čase prepravy bola
sadzba základného cestovného bez zliav a príplatkov 0,70 Eur. Napriek tomu, že odporca bol písomne
vyzvaný k úhrade cestovného pokusom o zmier zo dňa 09.07.2012, dlžnú sumu neuhradil. Podľa § 108
Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb. Pri posudzovaní premlčania nároku na uplatnené právo z prepravy aplikoval ust. §
5b Zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s § 108 a § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. V
danom prípade k porušeniu tarifno-prepravných podmienok došlo dňa 30.01.2012, nárok bol uplatnený
na súde dňa 15.08.2013, čo znamená, že nárok navrhovateľa na súde bol uplatnený po lehote uvedenej
v § 108 Občianskeho zákonníka a predmetný dlh pri aplikácii § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. považoval
za premlčaný.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Nestotožnil
sa s právnym záverom okresného súdu, že tento bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b Zákona č.
250/2007 Z. z. v spojení s ust. § 108, § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka. Poukázal
na skutočnosť, že ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. vstúpilo do účinnosti od 01.05.2014,
pričom v zmysle ust. § 29b citovaného zákona bolo prijaté Prechodné ustanovenie k úpravám zákona



účinným od 1. mája 2014, avšak k iným ustanoveniam novely zákona. V zmysle ustanovenia §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže súd prihliadnuť na premlčanie len na námietku dlžníka. V
prejednávanej veci nebolo zo strany okresného súdu možné použiť Zákon o ochrane spotrebiteľa v
časti novelizovaného ustanovenia § 5b, a to z dôvodu absencie prechodných ustanovení. Návrh na
vydanie platobného rozkazu bol na okresný súd podaný pred dňom účinnosti novely Zákona o ochrane
spotrebiteľa, t.j. pred dňom 01.05.2014. Retroaktívne použitie právnej normy - ustanovenia § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa je neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty, ako jedného zo základných
princípov právneho poriadku Slovenskej republiky. Okresný súd svojím rozhodnutím porušil jeden zo
základných princípov právneho poriadku Slovenskej republiky - zákazu retroaktivity. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil všeobecný
zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení (PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 10/2006,
Nález ÚS Českej republiky I. ÚS 505/05). Keďže v novele zákona o ochrane spotrebiteľa prechodné
ustanovenia vzťahujúce sa na ustanovenie § 5b s ohľadom na súdne konanie začaté pred dátumom
činnosti predmetnej novely chýbajú, bol okresný súd za situácie, že konanie bolo začaté na základe
návrhu na vydanie platobného rozkazu 24.05.2013, povinný postupovať podľa doterajších predpisov, a
to v zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď súd na premlčanie prihliada len na námietku
dlžníka. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní preukázal, že odporca porušil podmienky Zákona
č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (§ 16 ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm.
b/, ods. 4 písm. c/, d/, f/, ods. 7), článok VI. ods. 2, ods. 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave, je povinný zaplatiť cestovné 0,70 Eur a úhradu vo výške 50 Eur. Žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V prejednávanej veci okresný súd rozhodoval o nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 50,70 Eur na
tom skutkovom základe (uvedeného návrhu na začatie konania), že odporca dňa 30.01.2012 cestoval
na linke MHD č. 15 v Bratislave, pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom
alebo iným cestovným dokladom, preto v zmysle článku 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave mu vznikol nárok na
zaplatenie cestovného 0,70 Eur a úhrady 50 Eur.

Okresný súd nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok na
zaplatenie uvedeného dlhu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b Zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 108, § 100 ods. 1 veta
tretia Občianskeho zákonníka. Podľa názoru okresného súdu nebolo potrebné, aby v zmysle § 100 ods.
1 veta tretia Občianskeho zákonníka vznášal námietku premlčania odporca (a na ňu v konaní prihliadal),
ak bol povinný na premlčanie nároku prihliadať vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu bolo
v účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré od 1. mája 2014 ukladá povinnosť súdu
prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Nárok navrhovateľa
považoval za premlčaný, keďže porušenie tarifno-prepravných podmienok nastalo dňa 30.01.2012 a
nárok na súde bol uplatnený žalobou dňa 15.08.2013, t.j. po uplynutí ročnej premlčacej doby.

Navrhovateľ sa nestotožnil s vysloveným právnym záverom o dôvodnosti aplikácie ust. § 5b Zákona
č. 250/2007 Z. z., ktorá vstúpila do účinnosti od 1. mája 2014 vzhľadom k tomu, že sa jedná o spätnú
retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná za situácie, keď neboli prijaté prechodné
ustanovenia v tejto zákonnej úprave účinnej od 1. mája 2014 a ak návrh na začatie konania bol podaný
na súd ešte pred účinnosťou vykonanej novely Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.



Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom a zaujatý právny záver, krajský súd
dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vo veci správne. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom navrhovateľa
proti rozsudku okresného súdu, ktorými je krajský súd v odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3
O.s.p.), krajský súd vyvodil, že námietka odporcu - zákaz spätnej retroaktivity, vo vzťahu k okolnostiam
prejednávanej veci nie je dôvodná.

Na základe Zákona č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti
od 1. mája 2014. V § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Vyslovený právny názor
odporcu, že v danom prípade sa jedná o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č.
250/2007 Z. z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny.

Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí,
že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo
spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris
nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne
následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho
následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších
zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne
kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.

Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od
účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou
právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej
normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou
právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita).
Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej
retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky
prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú
výnimky jej neprípustnosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda pokiaľ okresný súd rozhodoval o nároku navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva z prepravy, ktorý sa premlčuje za jeden rok (§ 108 Občianskeho
zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe
novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z. účinnou od 01.05.2014) bol oprávnený (a zároveň povinný)
prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od
účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej
normy. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne
nároky (vyplývajúce zo zmluvy o preprave osôb) sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného
je potom zrejmé, že okresný súd správne na premlčanie nároku navrhovateľa v tomto konaní prihliadal;
na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto
povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na
premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka.

Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd správne posúdil pôsobnosť právnych noriem
(novej a starej právnej úpravy) ohľadom premlčania nároku navrhovateľa a pokiaľ z uvedeného dôvodu
nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu ako
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže preukázateľne mu žiadne
trovy nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.