Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/6/2014 z 1. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. apríla 2014, sp. zn. 3CoP/6/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8813204896.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/6/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8813204896.1 | 2014-04-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f8d2f9c-e91c-4b7f-b8b3-722285870c20 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8813204896.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204896
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813204896.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C.
B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo
Vranove nad Topľou, dieťa rodičov: A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., ul. 1. mája 1246, Vranov nad Topľou a I. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou z 17. 10. 2013, č. k. 8P 150/2013-40, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) návrh otca na zníženie výživného
zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že predchádzajúca úpravy výživného bola realizovaná rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25. 07. 2011, č. k. 9C 93/2010-65, ktorým bolo zvýšené
výživné na mal. C. zo sumy 40 Eur na sumu 120 Eur mesačne počnúc dňom 01. 06. 2012. Právoplatnosť
rozhodnutia nastala dňa 25. 10. 2012. Otec v návrhu o zníženie výživného tvrdil, že je zamestnaný ako
robotník v sklade v zahraničí, má zvýšené mesačné výdavky na stranu (450 Eur), 252 Eur predstavujú
poplatky za bývanie, cestovné do zamestnania 250 - 300 Eur. Na maloletú C. platí výživné po 60
Eur mesačne od času, kedy podal návrh na súd, pričom s dcérou sa stretáva podľa možností, kedy
prichádza zo zahraničia domov (raz za tri mesiace). V zahraničí žije s priateľkou. Matka s návrhom na
zníženie výživného nesúhlasila, odôvodňujúc, že jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a
prídavkov na dve deti, spolu vo výške 210 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s druhom, ktorý nepracuje,
je evidovaný na úrade práce a jeho príjem pozostáva zo sociálnej dávky vo výške 180 Eur mesačne.
Prvostupňový súd zistil, že otec za obdobie roku 2012 dosiahol príjem zo závislej činnosti vo výške 5
666,59 Eur, výdavky predstavovali 5 293,51 Eur a základ dane predstavoval 373,08 Eur. Z predložených
výplatných pások zistil, že otec v zahraničí u svojho zamestnávateľa dosahoval nasledovné príjmy:
január 2013 - 778,50 Eur, február 2013 - 700,10 Eur, marec 2013 - 786,60 Eur, máj 2013 - 1 038,54
Eur, jún 2013 - 2 139,64 Eur, júl 2013 - 1 254,66 Eur. S poukazom na ust. §§ 62 ods. 1, 2, 3, § 78
ods. 1, 2 Zákona o rodine prvostupňový súd uzavrel, že od poslednej úpravy výživného, t. j. od októbra
2012 nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o
výške výživného. Zmena nastala predovšetkým na strane maloletej, ktorá od septembra 2013 navštevuje
predškolské zariadenie a matka okrem vynakladania finančných prostriedkov na dieťa mu poskytuje aj



osobnú starostlivosť a zabezpečuje všetky jeho potreby. Otec v zamestnaní dosahuje pravidelný príjem,
výška ktorého mu umožňuje podieľať sa na zabezpečení výživy a výchovy maloletého dieťaťa sumou 120
Eur mesačne. S prihliadnutím na zistený skutkový stav súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že výživné vo výške
120 Eur mesačne nedokáže maloletá racionálne spotrebovať. Z peňazí, ktoré otec na výživu maloletej
prispieva sa iba časť používa pre jej potreby, zvyšná suma je pre potreby samotnej matky. Takto súd
prvého stupňa neuvažoval, čo znamená, že matka môže míňať naďalej peniaze z výživného aj inak,
ako pre maloleté dieťa. Z výsluchu samotnej matky vyplynulo, že nebýva v obci I., kde je maloletá, ale
býva v inej obci v okrese A., kde býva matkin druh. Druhé dieťa matky je ešte kojenec, a preto súd
nemohol dospieť k záveru, že matka sa o mal. C. osobne stará. Tieto skutočnosti otec vie od svojej
matky, lebo starí rodičia maloletej sú susedia. Starí rodičia mal. C. presne vedia, kedy je ich vnučka v I.
a kto je s ňou. Vedia, že matka sa zdržiava v A., kde býva aj jej druhé dieťa - malý kojenec, ktorého ešte
dojčí. Výživné v sume 120 Eur odchádza s matkou do A. a neostáva tak pre osobnú potrebu určenú na
maloletú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a znížil výživné zo sumy 120 Eur na
sumu 60 Eur počnúc dňom 01. 05. 2013. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
v plnom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu, pretože
zníženie výživného je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Na strane otca nedošlo od poslednej
úpravy výživného k takým výrazným zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Naopak, na
strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov, lebo dieťa povyrástlo, začalo navštevovať materskú
školu, čo odôvodňuje nárast výdavkov.

Matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté
postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci
potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj
správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a len pre zdôraznenie dodáva:

Z ust.§ 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).



Pre predmetné konanie je dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát.
Súd prvého stupňa sa preto správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej, podstatnej zmene pomerov
na strane oprávneného alebo povinného, ktorá môže privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia.

Predchádzajúca úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo
dňa 30. 08. 2012, č. k. 8P 181/2012-33, ktorým bolo zvýšené výživné na mal. C. zo sumy 40 Eur na
sumu 120 Eur mesačne počnúc od 01. 06. 2012. V čase predchádzajúcej úpravy výživného maloletá
bola v celodennej starostlivosti matky, nenavštevovala predškolské zariadenie. Matka bola poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 194,70 Eur a prídavku na jedno dieťa v sume 22,54 Eur. Otec pracoval
ako upratovač v rakúskej spoločnosti Neue Raumpflege GmbH, kde dosahoval priemerný zárobok 866
Eur mesačne. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. C.. Otec v súčasnosti je síce
živnostníkom, nakoľko zastrešuje prevádzku maloobchodnej predajne v I., ale riadi ju jeho otec, ktorý
reálne príjmy z predajne poberá a výdavky na predajňu vynakladá. Otec žije v zahraničí a domov do
miesta podnikania prichádza iba zriedkavo a sporadicky. Podľa otcom doložených výplatných pások,
otec v zahraničí u svojho súčasného zamestnávateľa dosiahol za obdobie január 2013 - júl 2013
priemerný mesačný príjem 1 116, 34 Eur. Otec žije s priateľkou a okrem mal. C. ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemá. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a v súčasnosti je na materskej dovolenke,
žije v spoločnej domácnosti s druhom a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na
dve deti spolu vo výške 210 Eur. Druh matky je nezamestnaný a jeho príjem pozostáva zo sociálnej dávky
180 Eur. Mal. C. v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie, za ktoré matka uhrádza mesačný
poplatok 29 Eur.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
(§ 163 ods. 2 O. s. p.).

Pre predmetné konanie je dôležité, že nejde o rozhodnutie o určení výživného po prvýkrát, ale ide o
zníženie výživného, v ktorom konaní súd skúma, či došlo k takej výraznej, trvalej zmene na strane
oprávnenej a povinného, ktorá je dôvodná pre zmenu výživného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že príjem otca je oproti predchádzajúcej úprave výživného vyšší a aj v
súčasnosti je podstatne vyšší ako príjem matky. Tvrdenia otca, že výživné vo výške 120 Eur mesačne
nedokáže byť racionálne spotrebované na mal. C. je bezvýznamné. Pri určovaní konkrétneho rozsahu
výživného sa vždy vychádza z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria: výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako
je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, ale i športové
potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí nielen od veku maloletého dieťaťa, ale aj od možností a
schopností rodičov. Matka sa na výživnom v zvýšenej miere podieľa najmä tým, že zabezpečuje osobnú
starostlivosť o mal. C., naopak otec sa s dieťaťom kontaktuje len sporadicky. Matka je v súčasnosti bez
príjmu zo zamestnania, pretože jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu nar. XX.
XX. XXXX, ktoré pochádza z družského vzťahu s druhom Z. G., nar. XX. XX. XXXX. V lete 2013 sa matka
spolu s maloletou presťahovala do obce I., kde žije a býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti
so svojim druhom, mal. C., ktorá navštevuje materskú školu v I. je u starých rodičov a cez víkendy
ju navštevuje matka. Počas matkinej neprítomnosti zabezpečujú osobnú starostlivosť o mal. C. starí
rodičia, pričom o maloleté dieťa je náležite a primerane jeho veku a potrebám postarané a vo výchove,
ako aj ostatnej starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Uvedené vyplýva zo
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 27. 09. 2013 (č. l. 38 spisu).

Odvolací súd je toho názoru, že naposledy určené výživné 120 Eur mesačne je v možnostiach otca
platiť pri príjme, ktorý v súčasnosti v zahraničí dosahuje. Určené výživné plne korešponduje oprávneným
potrebám maloletej, pričom bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že otec inak na výživu mal. C.
neprispieva. Otec si musí zároveň uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou,



ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca (napr. poistenie domu, náklady
za internet a pod.).

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil postupom podľa § 219 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146
ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa výsledku, lebo ide konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.